Preklady fanfiction Harryho Pottera

PP: Taká drobnosť. Možno ste postrehli, že začínam používať slovíčko dofaka miesto anglickej nadávky, ktorá sa u nás prekladá dosť vulgárne, na miestach, kde to sedí a nechcem opakovať iné preklady. Toto slovo je zo seriálu prístupného od 13 rokov (myslím, že Sekerovci na Markíze, ale keďže tieto seriály nesledujem, nie som si istá - len som to začula a táto hláška mi udrela do ucha ako to pravé orechové a hlavne slušné a prípustné)  Len toľko, nie je to vulgarizmus, len nové slovo, ktoré sa vďaka Markíze (asi) dostane raz do slovníka :D

14. Omámení a zmätení

Ginninej pozornosti neuniklo, že sa Hermiona počas večera vyparila. Jednu minútu s nimi všetkými sedela, keď si odpíjali z maslového ležiaka a oslavovali Ronove zasnúbenie a na ďalšiu bola preč. Znepokojilo ju, že sa Hermiona takto vykradla. Ani sa s nikým nerozlúčila. To znamenalo, že niečo nebolo v poriadku.

Pomyslenie, že urobili niečo, čo Hermionu rozrušilo, narúšalo jej sny. Hoci Hermiona mávala bližšie k Ronovi s Harrym, bola pre Ginny ako staršia sestra. V Ginninom štvrtom ročníku jej radila, aby sa pokúsila preniesť cez Harryho, čo jej, ironicky, z dlhodobého hľadiska Harryho získalo. A za posledných pár rokov sa dievčatá veľmi zblížili. Takže ráno po večierku vstala Ginny absurdne zavčasu – chcela zistiť, čo sa skutočne s Hermionou deje.

Ginny včera večer postrehla, že Hermiona bola odsunutá na druhú koľaj. Tiež si uvedomila, že hlavná prefektka nevedela o Ronovom zámere požiadať po metlobalovom zápase Hannah o ruku. Nevynechali ju úmyselne, bolo to len tým, že ich Harry tak veľmi trénoval, že sa plán zrodil na metlobalovom ihrisku a Ginny pomáhala Ronovi s tým, čo povie, počas dlhých hodín trénovania. Nikoho z nich nenapadlo povedať to Hermione. Ginny bola minulý rok tá, ktorú vynechali, takže vedela, aké to je. Srdce ju bolelo kvôli Hermione.

V klubovni bolo roztrúsených len pár prvákov a druhákov, ale Ginny im nevenovala žiadnu pozornosť. Opustila chrabromilskú klubovňu a zamierila k Hermioninej samostatnej ubytovni. Vyslovila heslo a vošla dnu, kde sa zarazila, nemá od úžasu nad pohľadom, ktorý sa naskytol jej očiam.

Po prvé, vyzeralo to, ako keby Hermiona preniesla chrabromilskú oslavu do svojej vlastnej izby. Na konferenčnom stolíku bola prevrátená fľaša ohnivej whisky a boli tam roztrúsené obaly z cukríkov. Ale to nebolo to, čo zaujalo Ginny. Tam, ležiaci a prepletení na gauči, zamotaní pod dekou, boli Hermiona s Dracom Malfoyom zo všetkých ľudí. Keď bola Ginny znova schopná dýchať, žmurkať a znova uvažovať, prekradla sa ďalej do izby a nakukla na spiacu dvojicu. Hermiona bola zastrčená Malfoyovi pri boku, hlavu mala opretú o jeho plece a on mal bradu na temene jej hlavy. Vyzerali neuveriteľne pokojne a keby to bol niekto iný, ku komu by sa Hermiona túlila, bola by v duchu zajasala. Neušlo jej pozornosti, že jej priateľka bola osamelá. Ale toto bol Draco Malfoy. Ten Draco Malfoy. Čistokrvný rasista, ktorý Hermionu nemilosrdne trápil a šikanoval a ktorý si otvorene prial, aby zomrela. Tiež sa stal smrťožrútom – patril k skupine, ktorej ideológiou bolo mučiť a zabíjať muklov a rovnako muklorodených. Nezlučiteľné bolo minimálne slabé slovo.

Ginny strávila posledné dva týždne počúvaním Harryho teórii o tom, že Hermiona niečo tají a že to má niečo spoločné s Dracom Malfoyom. Ginny mu nevenovala veľkú pozornosť. Vtedy povedala Harrymu, aby svojej priateľke dôveroval a že toto je Hermiona – nebola by taká hlúpa, aby sa zaplietla s ex-smrťožrútom. Ale zdalo sa, že Harry mal pravdu. Ginny už takmer dvojicu zobudila, ale potom si uvedomila, že vážne nechce zviesť túto konfrontáciu s Hermionou pred naštvaným slizolinčanom. Pravdepodobne by to viedlo k hádke a Hermiona by zaujala obranný postoj a nepomáhala by. Ginny si vzdychla a opustila Hermioninu klubovňu. Mohla sa rovnako dobre v pohode naraňajkovať a všetko si premyslieť.

***

Zvuk zatvorenia dverí Draca prebudil, hoci si to neuvedomil. Krátko bol zmätený ohľadne toho, kde je a čo za teplé ťažké telo na ňom leží. Sklonil zrak a zbadal, že Grangerová stále spí a zamračil sa, keď si spomenul na minulú noc. Čo si myslel? Prečo ju pobozkal a potom zostal, keď ho požiadala? V skutočnosti prečo vôbec zostával? Prečo ju len nepožiadal o svoju fľašu ohnivej whisky a nezamieril nazad do slizolinských spálni? Kým mu tieto otázky vírili v hlave, Draco vykĺzol z Grangerovej objatia. Bol vďačný, že do nej príliš nestrčil a nezobudil ju. Potreboval si dať do poriadku hlavu a prísť na to, prečo dofaka urobil to, čo urobil včera v noci. Draco sa krátko zastavil, aby sa pozrel na spiace dievča. Nemohol si pomôcť, aby sa neusmial nad tým, aký sa mu naskytol. Bol to jediný čas, kedy sa zdalo, že skutočne vypla a len sa úplne uvoľnila. Mohol takmer počuť, ako jej mozog odfukuje. Obvykle pracoval nadčas. Pritiahol prikrývku bezpečnejšie okolo nej, sklonil sa a obtrel sa perami o jej čelo. Rýchlo sa vystrel a znova pokrútil hlavou. Čo na tomto dievčati bolo, že sa kvôli nemu choval takto nenormálne?

Draca potešilo, že bolo stále zavčasu. Chodby boli tiché, ponevieralo sa po nich len pár ospalých ľudí. Chcel ísť rovno do žalárov, aby sa osprchoval a prezliekol, ale z Veľkej siene ho prilákala vôňa čerstvej kávy a pečiva. Bolo rozumné dať si nejaké raňajky, keď už tam bol. Vošiel do Veľkej siene a zbadal, že Blaise je očividne hore a raňajkuje. Sakra, pomyslel si. To znamenalo, že Blaise vie, že nespal v noci vo svojej posteli. Bol jediným slizolinčanom nad trinásť, ktorý bol aktuálne hore a vyzeralo by čudne, keby ho Draco ignoroval a posadil sa za druhý koniec stola – tak ďaleko od Blaisa, ako sa dalo – hoci ho to veľmi lákalo.

Draco vkĺzol na miesto vedľa Blaisa a nalial si pohár čerstvého tekvicového džúsu. Pomohlo mu to zbaviť sa tej opileckej pachuti v ústach a čerstvý džús vám vždy skvelo vyčistil hlavu pred tým, než ste ju zasiahli poriadnou dávkou kofeínu.

Blaise otočil hlavu a pozrel sa na neho s nadvihnutým obočím.

„Dobré ráno, Draco. Alebo by som mal povedať: 'dobrú noc'?“

Draco sa trochu naježil. Toto bol dôvod, prečo s Blaisom neboli blízkymi priateľmi, príliš liezol na nervy. Len prikývol na pozdrav hlavou v nádeji, že sa Blaise dovtípi a zatvorí zobák.

„Takže, kto bola tá šťastná dáma? Alebo si len odpadol v nejakej tmavej chodbe?“

„Čo myslíš?“ zatiahol Draco, ktorý nechcel nič povedať o tom, kde bol.

Blaise si ho prezrel od hlavy po päty. „Nuž, zatiaľ čo vyzeráš pokrčene a trochu strapato, nemyslím, že to dosahuje rozmery spania na tvrdej, kamennej podlahe. Takže tipujem, že sa nad tebou uľútostila nejaká baba a ponúkla ti na noc posteľ, že?“

Draco to nepotvrdil ani nič nepoprel. Len strelil po Blaisovi nezaujatým pohľadom v nádeji, že to druhý slizolinčan nechá na pokoji. Blaise sa trochu priklonil a ovoňal Dracove plece. „Hmm... a súdiac podľa tej slabej vône niečoho určite ženského, ktorá vychádza z tvojho svetra, by som povedal, že v tej posteli spala s tebou. Škorica – pekné.“

Draco sa už cítil poriadne napätý a ľutoval svoje rozhodnutie ísť do Veľkej siene. Blaise bol príliš dôvtipný pre jeho vlastné dobro. „No a čo, keď som strávil noc s dievčaťom? Čo ťa do toho?“

„Nemusíš zaujímať obranný postoj. Len ma prekvapuje, že existuje dievča, ktoré je ochotné spať s tvojím úbohým zadkom. To preto si tu tak zavčasu? Uvedomila si, kto si a vykopla ťa, pretože si ju prebudil svojimi nočnými morami?“ kruto poznamenal Blaise.

„Odpáľ,“ zavrčal Draco, ale potom sa zarazil. Snažil sa spomenúť si na to, ako spal a uvedomil si, že si na to vôbec nedokáže spomenúť. Pamätal si, ako sa k nemu Grangerová pritúlila, zívla a zaspala. Tiež si pamätal, ako si pomyslel, že by mal odísť, ale cítil sa príliš pohodlne, a tak namiesto toho privolal deku a oboch ich uložil do pohodlnejšie polohy, aby si pospali. A potom... nič. Ďalšie, čo si pamätal, bolo, že sa zobudil asi pred dvadsiatimi minútami a cítil sa pritom dobre odpočinutý a mimoriadne pohodlne s plnou náručou chrabromilčanky. Žiadne temné nočné mory ho nevytrhli zo spánku, žiaden pot a búšenie srdca. Bolo to po prvý raz, čo si dokázal spomenúť, kedy spal bez toho, aby sa zobudil vydesený, odvtedy, čo mu došla ohavnosť jeho úlohy zabiť Dumbledora.

„Takže to nie je nikto v Slizoline, pretože to by si sa osprchoval a prezliekol, než by si prišiel sem. Pochybujem, že je to niekto z Bifľomoru, pretože by si zostal dole a potom sa vrátil do našich spálni. Nenachádzam žiadnu chrabromilčanku, ktorá by sa ťa chcela dotknúť, takže to pravdepodobne musí byť bystrohlavčanka,“ uzavrel Blaise. „A plánuješ mi povedať, kto to je alebo musím vymenovať všetky bystrohlavské baby dosť staré a blbé, aby s tebou chceli mať sex?“
Ignoroval Blaisa. Nemal náladu na jeho kraviny. Práve zažil najbizarnejších dvanásť hodín svojho života, počas ktorých utešoval Grangerovú, pobozkal ju a potom s ňou zaspal na jej gauči a pokojne spal. A napriek tomu, že sa z toho všetkého cítil zmätený, nič z toho neľutoval.

Hlboký chichot od Blaisa ho vytrhol z jeho myšlienok. „Ach, možno je to chrabromilčanka. Zbalil si Potterovu malú snúbeničku? Podľa toho, ako na teba zazerá, odkedy si vošiel, by to mohla byť ona.“

Draco sa pozrel na opustený chrabromilský stôl a zbadal, že na neho zíza Ginny Weasleyová. Nevenovala mu zvyčajný úškrn, ktorý mala rezervovaný čisto pre slizolinčanov. Namiesto toho sa zdalo, že rozjíma, keď na neho hľadela. Uvedomila si, že na ňu zízajú dvaja slizolinčania a rýchlo sklonila zrak k svojej knihe.

„Ak sa správne pamätám, Blaise, vždy si to bol ty, kto bol do tej malej Weslíčky rachnutý.“

Blaise sa otočil, aby sa pozrel na Draca a zamračil sa. „Raz som spomenul Pansy, že nevyzerá až tak zle na chrabromilčanku či Weasleyovú a vy dvaja ste z toho urobili neopätovanú lásku. Okrem toho, Potterove ufňukané dvojky nie sú môj štýl.“

Draco zbadal príležitosť zviesť tému od toho, kde bol včera v noci. „A ak vieš, čo je pre teba dobré, necháš to tak, pretože ak ublížiš Pansy, prisahám Salazarovi, prinútim ťa to ľutovať po zvyšok tvojho života,“ hrozil.

Blaise sa na neho zamračil, dopil kávu a postavil sa. „Mňa nevydesíš, Draco,“ povedal, než odkráčal preč z Veľkej siene. Draco sa potešil, že sa mu ho podarilo zbaviť a konečne sa dokázal uvoľniť a odpiť si z kávy. Stále dával pozor na Weslíčku, ale až na pár zamyslených pohľadov jeho smerom sa stále pozerala do knihy, ktorú čítala.

***

Hermiona sa vynorila zo zahmlených hlbín svojho spánku a otvorila oči. Trochu nadskočila, keď spojila pohľad s hnedými očami Ginny Weasleyovej.

„Ginny!“ vykríkla. „Takmer som kvôli tebe vyskočila z kože.“

Ginny nič nepovedala, len jej podala šálku kávy. Hermiona si odpila, než ju odložila na konferenčný stolík a následne zastonala pri pohľade na poslednú fľašku alkoholu zo včerajšej noci.

„Náročná noc?“ spýtala sa Ginny.

„Nemáš potuchy,“ odmrmlala nazad.

Hermionu trochu znervóznil pohľad, ktorý jej pri tom venovala Ginny. Aspoňže nevošla dnu skôr a nenarazila na ňu a na Malfoya. Nemyslela si, že by tu červenovláska sedela tak pokojne, keby sa tak stalo.

„Takže, čo sa stalo? Včera večer si jednoducho zmizla.“

Hermiona sa pozrela na kávu. Mala by sa zveriť Ginny? Vážne nechcela vytiahnuť svoju priateľku zo šťastia, ktoré práve zažívala. „Ach, nič. Veď vieš, bola som len unavená.“

„Takže to nemalo nič spoločné s faktom, že som ťa dnes ráno našla na tomto gauči schúlenú okolo Draca Malfoya?“ spýtala sa uvoľnene Ginny a ukazovala na miesto, kde sedela Hermiona.

Po prvý raz v živote nedokázal Hermionin mozog nič vymyslieť.

Sedela tam s ústami dokorán a len na Ginny zízala. Červenovlasá chrabromilčanka sa na brunetu pozrela a založila si ruky.

„Radšej začni rozprávať, Hermiona.“

„Nie je to to, čo si myslíš.“

„Ja ani neviem, čo si v tejto chvíli myslieť. Tak veľa myšlienok mi uháňa hlavou. Chodíš tajne s Malfoyom?“

„Nie!“ vykríkla Hermiona. „To vôbec nie je tak.“

„Mne sa s tým môžeš zveriť. Začala si byť taká rezervovaná.“

Prehrabla si rukami vlasy, než sa pustila do vysvetľovania celej situácie svojej priateľke. Aspoň si nemusela robiť starosti s tým, že Ginny bude utekať za Harrym s Ronom ako si robila, keď ju Neville konfrontoval ohľadne Malfoya opúšťajúceho jej izbu. Ginny udrží jej tajomstvo, ale Hermiona určite pomlčí o tom bozku včera v noci.

Kým príbeh skončil, Ginnine oči boli nevierou guľaté. „Nemôžem uveriť, že mal Harry zase pravdu. Jeho tušáky sú fakt...“

„Pravdu v čom?“

„Vravel, že si sa v niečom zaplietla s Malfoyom. Nikdy neuveril, že sa s tebou Parkinsonová rozpráva o šikanovaní prvákov.“

Hermiona mala dosť hanby, aby sa začervenala. „Mrzí ma to. Nechcela som klamať, ale vieš, akí sú Harry s Ronom. Vôbec nezakročili, keď šiel Dean z Malfoya vymlátiť dušu.“

„Chápem, prečo si klamala, len si prajem, aby k tomu nedošlo,“ odvetila trochu smutne Ginny.

Dve dievčatá sedeli oproti sebe a odpíjali zo svojich nápojov. Hermiona mala teraz pocit, že jej z pliec sňali bremeno, keď už o situácii s Malfoyom vedel aspoň jeden z jej dobrých priateľov. Ten bozk z minulej noci nepočítala, to bola anomália.

„Takže Malfoy je vážne úplne na dne,“ povedala Ginny.

Hermiona prikývla. „Je v riadnej šlamastike. S Pansy sa nám podarilo zvládnuť trochu jeho pitie, ale stále zostáva veľa problémov. Snažila som sa ho presvedčiť, aby sa porozprával s liečiteľom u Sv. Munga, za ktorým šiel Harry, ale odmietol.“
„A nehovorí ti humusáčka?“ spýtala sa, trochu zmätená touto zmenou dynamiky.

„Spočiatku to robil, ale prestal s tým, keď som mu pohrozila, že ho prekľajem tak hrozne, že skončí u Sv. Munga.“

„Čo to má byť s tou 'princeznou'? Harryho to privádza do vývrtky.“

Pretočila očami. „Jednoducho to ignoruj. Malfoy sa snaží liezť na nervy.“

„Si si istá, že v tom nie je niečo iné?“ podozrievavo sa spýtala Ginny.

Hermiona si spomenula na rozhovor, ktorý mala v Rokville s Andromedou. Ani ten nespomenula Ginny. Necítila potrebu otvoriť tento konkrétny zložitý problém. Po tom, čoho dnes ráno bola Ginny svedkom, jej bolo jasné, čo by z toho vyvodila.

„Ginny! No vážne! Dokážeš si predstaviť, že by Malfoy prechovával tajné a láskyplné city voči mne? To by bolo skrátka čudné.“

Ginny uznala, že je to pravda a zachichotala sa. Hermiona sledovala, ako sa Ginny na gauči uvoľnila a v duchu vydýchla úľavou. Zdalo sa, že sa výsluch skončil. Na to sa Ginny začala tváriť napäto. „Pozri, Hermiona, včera neskoro v noci som si uvedomila, že sme ťa vynechávali.“

Bolesť, ktorá ju včera pohltila pri zdanlivej zrade jej priateľov, sa nakrátko vrátila, ale ignorovala ju. „Netráp sa kvôli tomu.“

„Nie, budem sa tým trápiť. Znamenáš pre nás celý svet, Hermiona, a Ron ti nepovedal o svojich plánoch, že požiada Hannah o ruku po hre nie preto, že nechcel, aby si to vedela, ale čisto preto, lebo sme tak tvrdo trénovali.“

Hermiona sa zrazu cítila oveľa ľahšie. Jej priatelia ju neodstrkovali preč. „V skutočnosti z toho viním samu seba,“ pokračovala Ginny. „Viem, aký zaujatý vie byť Ron, keď sa ocitne uprostred plánov. A Harry... Nuž, Harry má plnú hlavu toho, že má konečne normálny rok. Ale ja som ťa mala vyhľadať a povedať ti to.“

Usmiala sa na svoju znepokojenú červenovlasú priateľku. „Prestaň byť na seba taká tvrdá. Takéto veci sa stávajú. Bolelo to, ale pustím to z hlavy, hlavne pretože viem viac než ktokoľvek iný, akí nevnímajúci dokážu chalani byť.

Ginny si poriadne vydýchla úľavou a usmiala sa na Hermionu. „Nechceli sme ťa... doslova... vohnať do náručia Draca Malfoya.“

Hermiona sa začervenala žiarivou červenou. Ginny sa s ňou vykecávala ďalšiu hodinu, než odišla na stretnutie s Harrym a Ronom na metlobalovom ihrisku. Zjavne Harry nenechal svojmu tímu túto sezónu ani jediný deň voľna. Keď Ginny odišla, Hermiona sa konečne mohla posadiť a premýšľať o tom, čo sa prepánakráľa minulú noc udialo.

Tentoraz bol jej mozog zjavne neschopný usporiadať všetko do logického poriadku. Toto bol jeden obrovský zmätok a ten bozk všetko ešte viacej zmiatol. Nebola si istá, čo si viacej o Malfoyovi myslieť. Určite k nemu necítila nenávisť ako kedysi. Premýšľala o siláckom vystupovaní, o ktorom kedysi v januári rozprávala Pansy a o Malfoyovi, ktorý sa skrýval pod ním. A uvedomila si, že tento Malfoy sa jej páčil - dokázal byť láskavý a starajúci sa. Skutočnosť, že včera v noci zostal s Hermionou a nevysmial sa jej neistotám, bola toho dôkazom.

Vzdychla si, keď sa v myšlienkach vrátila k tomu bozku. Možno to bola len záležitosť útechy. To by sa dalo ľahšie pochopiť.

Ľutoval ju a pociťoval hanbu za to, že sa z množstva jej neistôt dal obviniť on. Áno, bola si istá, že to bolo ono. Bol to len bozk, z ktorého sa mala cítiť lepšie. Ignorovala bolesť, ktorá ňou vystrelila pri tej myšlienke. Ak to bolo niečo viac, všetko by to skomplikovalo a Hermiona vážne tento rok nepotrebovala komplikácie. Potrebovala pokoj a ľahkosť. Za posledné roky už zažila dosť zložitých situácii.

Okrem toho nechcela, aby k nej Malfoy niečo cítil, že? Nie, samozrejme, že nechcela, navrávala si. Bol to Malfoy. Okrem toho, ona bola muklorodená a Malfoy bol čistokrvné ukážkové dieťa. Ako by toto mohlo fungovať? A potom bolo treba myslieť na Harryho s Ronom a na Malfoyových rodičov. Nie, bude najlepšie, ak to bol len bozk z útechy.

Hermiona vypudila z mysle všetky myšlienky na to, že chce, aby to bolo niečo viac a pokračovala v náplni dnešného dňa. Bola vďačná, že mala na práci náročný projekt z Aritmancie.

***

Hermiona strávila zvyšok dňa v knižnici, dávala do poriadku svoje domáce úlohy. Tiež sa rozhodla nakresliť si svoj časový plán opakovania na MLOKy. Bol marec a nezostávalo veľa času, kým budú mať na krku skúšky. Keď už bola pritom, rozhodla sa dať dokopy aj Harryho a Ronov. Chalani by sa nikdy nedali nahovoriť, aby si ich urobili a jej myseľ to zbavovalo vecí ako napríklad problémy robiacich slizolinčanov a ich opojných bozkov.

Hermiona pokrútila hlavou. Už na to viacej nebude myslieť.

***

Hermiona opustila svoje útočisko v zadnej časti knižnice, až keď bol čas večere. S potešením zistila, že hrad bol túto nedeľu extra letargický. Knižnica bola tichá presne tak, ako to potrebovala. Nikoho nevidela a to bolo presne to, čo potrebovala. Zistila, že si užíva samotu týchto dní. Možno preto, že minulý rok bol v tom prekliatom stane taký klaustrofobický. Traja z nich naskladaní jeden na druhom za neuveriteľne stresujúcich okolností. Nebolo prekvapením, že si užívala dni ako tento, keď nemusela vidieť Harryho a Rona až do večere.

Harry, Ron a Ginny vyzerali náležite uťahaní po ďalšom brutálnom metlobalovom tréningu.

„U Merlinovej brady, Harry, nemyslíš, že by si tomu mohol dať trochu pohov?“ sťažoval sa Ron. „Len včera sme hrali, ale dnes si nás nechal vrátiť sa na ihrisko a vôbec nie jemne lietať a zabávať sa, ale dal si nám plnohodnotný, tvrdý tréningový výcvik.“

Ginny sa strhla, keď ju Ron náhodou buchol lakťom do boku. „Bacha, Ron, tá dorážačka urobila viac škody, než som si myslela.“

Harry sa na Ginny znepokojene pozrel. „Chceš ísť po večeri na ošetrovňu?“

Ginny sa na neho cez stôl usmiala. „Nerob si starosti, mám trochu z toho krému na modriny, čo George vynašiel. Napadlo mi, že tento rok príde vhod.“

Hermiona sa posadila a pokúsila sa neuškrnúť nad stavom svojich priateľov. Ron stále vyzeral ako po opici a Ginny s Harrym ledva stáli na nohách. „Dobrý večer. Dobrý tréning?“ nevinne sa opýtala.

Ron začal pod nosom znova nanovo reptať, ale Harry sa na Hermionu usmial. „Hej, kam si sa včera v noci podela? Jednu minútu si tam bola a na ďalšiu si bola preč.“

Hermiona si nemohla pomôcť, nedobrovoľne švihla očami smerom k Ginny, ktorá len zízala na svoj tanier. Pocítila záplavu vďačnosti k najmladšej Weasleyovej - Ginny nič Harrymu nepovedala. Nemyslela si, že povie, ale nikdy si nemôžete byť istí, keď sa vzťahy prehĺbia a dvojica sa zasnúbi.

„Och, bola som len unavená. Bol to dlhý deň,“ obozretne odpovedala Hermiona skôr, než sa začala prehŕňať v taške. „Mimochodom, dnes poobede som zostavila svoj časový plán opakovania na MLOKy a urobila som jeden aj pre vás dvoch.“

Ron znova zastonal. „Hermiona, do skúšok sú celé veky. Ešte nie je ani Veľká noc.“

„Ronald, už je marec. Skôr než si uvedomíš, budeme mať skúšky na krku. Chceš byť nepripravený?“

Ron fučal a pozrel sa na rozvrh, ktorý mu dala Hermiona. „Tak veľa nemôžem študovať, rozletí sa mi mozog!“ vykríkol.

„Aký mozog?“ zamrmlala Ginny.

Ron na ňu zazrel skôr, než frnkol hrášok z taniera jej smerom.

„Ron, to je nechutné,“ zajačala Ginny.

„Vďaka, Hermiona,“ povedal Harry a venoval jej bozk na líce skôr, než dvaja súrodenci s horúcimi hlavami prepuknú do plnej hádky.

Usmiala sa na svojho zelenookého priateľa a začala si naberať jedlo na tanier. Uprostred naberania ryže zachytila pohľadom Malfoya. Chvíľu zniesol jej pohľad, než Hermiona odtrhla oči a sústredila sa znova na ryžu. Priala si, aby sa nečervenala, keď cítila, ako sa jej do líc hrnie krv. Vlasy z konského chvosta nechala padnúť nadol ako závesy medzi ňou a Harrym. Našťastie sa rozhovor znova zvrtol k metlobalu a Ron ich aktuálne zasypával najdôležitejšími udalosťami včerajšieho zápasu. Hermiona si nemohla pomôcť, potajomky sa ešte raz pozrela k slizolinskému stolu na Malfoya, ktorý bol teraz otočený a rozprával sa s Pansy. Boli na ňom veci, ktoré si nikdy predtým nevšimla a ktoré ju teraz fascinovali. To, ako gestikuloval, keď rozprával, predtým budilo dojem arogancie, ale teraz si uvedomila, že to bol zápal.

Predtým vždy pôsobil dojmom chladného a necítiaceho, ale Hermiona si všimla, že sa len neuveriteľne ovládal. Domnievala sa, že takýto sa naučil byť od Luciusa Malfoya, s ktorým zdieľal túto vlastnosť. A keď ste ho pozorovali s jeho priateľmi, bol oveľa uvoľnenejší. Namiesto úškrnov mu kútiky úst čerili vrelé úsmevy. Minulú noc jej ten úsmev niekoľkokrát venoval počas ich bezstarostného kecania a to rozpustilo všetko nepriateľstvo, ktoré predtým cítila.

Malfoyove šedé oči zažiarili znova jej smerom a nadvihol na ňu obočie. Vydesená, že ju prichytil na neho tak uprene hľadieť, sa na neho placho usmiala, než sa znova začlenila do toho, čo Harry rozprával.

***

Pri ceste nazad do chrabromilskej veže schmatla Ginny Hermionu za pažu a zadržala ju, aby zaostali za Ronom a Harrym.

„To čo malo byť pri stole?“ spýtala sa.

„Čože?“ zmätená odpovedala.

„Celé veky si zízala na slizolinský stôl.“
Začervenala sa. „Neviem. Len som sa zamyslela.“

Ginny sa k nej otočila tvárou, zablokovala schodisko.

„Hermiona, buď opatrná. Nezapleť sa s Malfoyom príliš. Podľa toho, čo si mi povedala, je v tejto chvíli v poriadnych ťažkostiach.“

„Nemám v pláne sa s ním ešte viacej zapliesť,“ protestovala.

„Páči sa ti? A mám na mysli romanticky,“ spýtala sa Ginny vo svojom typicky otvorenom štýle.

„Nie...“ odvetila trochu váhavo Hermiona. Zazrela skeptický výraz v Ginninej tvári. „Myslím, že nie, dobre? Je to ťažké vysvetliť. Je iný, keď je s tebou osamote.“
„To by som si tipla. Znepokojilo by ma, kebyže je stále rovnaký blbec a ty sa kvôli nemu cítiš takto zmätená.“

„Viem, že považuješ za ťažké uveriť tomu, ale vážne dokáže byť láskavý a starajúci sa,“ zdôverila sa.

Ginny sa zatvárila trochu znepokojene. „Aby som bola úprimná, vážne to považujem za čudné. Toto je Malfoy, láskavý a starajúci sa, nie sú dve slová, ktoré by som s ním obvykle spájala. Určite podlý a nenávistný, ale nie láskavý a starajúci sa.“

Hermiona súhlasne prikývla. „Viem, ale je to pravda.“

Ginny sa na ňu vážne pozrela. „Len mysli na to, čo zapletenie sa hlbšie s Malfoyom spôsobí. Harry s Ronom to nepochopia. Budú si myslieť, že si prišla o rozum.“

Začervenala sa. „Ginny, poriadne predbiehaš. Ani sa mi Malfoy takto nepáči. A dokonca keby sa mi páčil, nemám potuchy, čo ku mne cíti on a ani to, či vôbec chcem urobiť taký krok.“

„Len sa so mnou porozprávaj skôr, než niečo urobíš. Prosím.“

Hermiona sa kvôli tomu cítila trochu vinne. Už u Ginny veľa vynechala, ale až pokiaľ sa jej nepodarí zanalyzovať si to, čo sa včera v noci udialo, nedokáže to súvisle popísať, aby tomu rozumel aj niekto iný. Ginny už skákala k predčasným záverom ohľadne Hermiony a jej citov k Malfoyovi. Ten bozk by to len posilnil.