archiv.hpkizi.sk
Časť tretia: Liečba
Izba Janusa Thickeya
Vložené: solace - 13.06. 2013
Téma: Izba Janusa Thickeya

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Izba Janusa Thickeyho

Prekladateľ : solace

Názov originálu: The Janus Thickey Ward

Autor originálu : sophierom

Link na originál : The Janus Thickey Ward

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích Žáner: Neuvedené Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: _5K-10K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní sophierom, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Izba Janusa Thickeyho

Autor: sophierom

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://sshg-exchange.livejournal.com/191635.html



 

Časť tretia: Liečba

 

Bola to únava, hovoril si, keď stál na premiestňovacom bode Nemocnice svätého Munga a čakal, kým ho dostihne. Únava a tiež sebectvo, lebo takto mohol takpovediac zabiť dve muchy jednou ranou.

„Nemienim sa nechať odradiť,“ povedala zadychčaná od naháňania sa za ním. „Chcem vedieť, prečo to nepoviete Nevillovi...“

„Preboha, mlčte!“ ozval sa a natiahol za jej lakťom. Práve, keď sa mu prsty obtreli o naškrobenú látku jej habitu, zaváhal a pozrel jej do očí čakajúc, že ich prižmúri, alebo sa odtiahne.

Namiesto toho sa naklonila dopredu a prsty mu vtisla do predlaktia. „Nebudem mlčať.“

„Tak nás oboch rozštiepim.“

Oči sa jej rozšírili a ústa zavreli – ale nepustila ho. V priebehu niekoľkých sekúnd pristáli takmer v tme a Snape, ktorý nerobil prípojné premiestňovanie... nuž, azda nikdy... natiahol ruky a kvôli udržaniu rovnováhy chňapol po drsných tehlách po oboch stranách.

„Haló, lietajúci muž!“

Skôr cítil, než videl, že po zaznení toto cudzieho hlasu Grangerová vytasila prútik.

„Odložte ho!“ zašepkal skôr, ako sa otočil za hlasom. „Dobrý večer, Richard.“

„Kto, dočerta, je...“ začala.

„Óoo, tentoraz je s tebou aj lietajúca priateľka!“

Keď sa jeho oči prispôsobili šeru súmraku, horko-ťažko rozoznal bezdomovca, ktorý sa zhrbene opieral o jeden z tehlových múrov. „Nevšímaj si ju, Richard,“ povedal a hodil mu muklovskú mincu.

„Hm, vôbec si ju nevšímam!“

Snape položil ruku na Grangerovej kríže a potlačil ju vpred.

„Kde to sme?“ obzrela sa na Richarda. „Nemyslíte, že by sme mali...“

„Toto, Grangerová, je ulička.“

Usmiala sa. „Celkom isto nie nádvorie. A vy sa pravidelne premiestňujete do uličiek pred zrakmi muklov?“ spýtala sa, keď sa dostali na ulicu vydláždenú mačacími hlavami.

„Poďte,“ povedal a viedol ju do kopca, „než si to rozmyslím.“

„Počkajte, to je krčma?“

Prešli pod vývesným štítom, ktorý visel len na jednom závese.

Zastavil sa. „Ste hladná? Teraz?“

„Nuž, myslela som, že Richard, či ako sa volá – zrejme by nebolo dobré dať mu iba peniaze, však? Mohol by ich minúť na pálenku a nie na jedlo, takže by sme mu mali kúpiť poriadne...“

„Ste kurevsky neuveriteľná,“ zamrmlal, tentoraz ju bez váhania schmatol za ruku. „Ani neviete, kde sme a ste schopná...“

„Predpokladám, že ideme k vám,“ povedala cupitajúc, aby s ním udržala krok.

Trochu spomalil. „Tak prečo ste sa ma predtým pýtali, kde sme?“

„Nuž, stále neviem, kde sme; neviem, kde bývate. Ale všimla som si pochmúrne prostredie a pomyslela, že ak by mal Snape niekde žiť...“

Šklblo mu perami. „Nechajte ma hádať, Grangerová. Bývate v nejakom krásnom predmestí s radmi rovnakých domov a záhrad.“

„No, Godricova Úžľabina je skôr dedina a...“

„Nemusíte mi opisovať Godricovu Úžľabinu,“ ozval sa a zrýchlil, keď zabočil na ulicu s názvom Pradiarska ulička. „Mal som na mysli, kde ste vyrastali?“

„Och, žiadne predmestie, skutočne! Nóbl byt v centre Londýna. Moji rodičia si mysleli...“

V diaľke zareval klaksón auta. Ticho, ktoré nasledovalo, pociťoval ako cudzie a čakal na nejaký zvuk – mačku prevrhnúcu smetiak, krik opilca, akúsi hlúpu poznámku od Grangerovej – aby prerušil prázdnotu toho okamihu.

„Stále si myslím, že by sme Richardovi mali priniesť niečo na jedenie.“

A potom, keď stáli pred dverami s odlupujúcou sa červenou farbou, si uvedomil, že je to po prvý raz od... nuž, azda vôbec... čo sa usmial, zatiaľ čo vchádzal do domu.

 

*****

 

Dohoda, ktorú jej ponúkol, bola prijateľná, i keď nie veľmi férová či rovnocenná. A predpokladala, že mala slúžiť ako varovanie. Čo koniec koncov vypovedala o nej a jej túžbe tráviť s ním večery v stiesnenom laboratóriu v suteréne, namiesto oddychu v spoločnosti priateľov v Godricovej Úžľabine? Prečo dávala prednosť zápachu červoplazieho slizu pred vôňou kvetov, ktoré Ginny každý večer odstrihla a položila na jedálenský stôl? A čo bolo večer čo večer lákavejšie na objednanom karí, než na domácej strave pripravenej z čerstvej zeleniny zo záhrady?

„Len premýšľam,“ povedala mu po týždni spoločnej práce, „že ak by sme si s Nevillom pohovorili o tom, o čo sa pokúšame, bol by...“

„Bol by sklamaný, pretože to nebude fungovať.“ Snape sa cez ňu natiahol po fľašu s perím Retrocantusa a zápästím sa jej obtrel o plece.

„Tak prečo sa s tým tak trápite? Prečo ste ma požiadali o pomoc?“ dožadovala sa pozorujúc, ako jeho dlhé prsty odzátkovali fľašu.

„Nežiadal som vás o pomoc; žiadal som vás, aby ste ma nechali na pokoji. Mám dlhú chvíľu. Zamestnáva to moju myseľ.“

„Čo konkrétne, ja alebo elixír?“

Vzhliadol od miešania. „Prečo niečo nerobíte?“

„Niečo robím. Hovorím. A moja fáza prípravy je už hotová. Čo sa dá robiť, ak študent predstihne svojho učiteľa?“

Sklonil hlavu nad kotlík.

„Smejete sa zo mňa!“ Prekrížila si ruky. „Som oveľa lepšia v elixíroch, než kedy uznáte, viete?“

„Och, koľká sebadôvera! Mimochodom, kedy ste naposledy vracali?“

„Práve teraz cítim nutkanie, naozaj.“

„Dobre, takže nebudete chcieť jesť. Zostane mi viac karí.“ Odložil miešadlo. „Len nevracajte do elixíru, jasné?“

Nasledovala ho von zo suterénu, zastavila sa na vrchu schodiska a zavrela oči, keď k nej z obývačky prenikol vánok. Vzduch tu páchol stuchlinou, dokonca hnilobou, ale ach, ten nečakaný chlad letného večera... zdvihla si z krku cop a usmiala sa na husiu kožu, ktorá sa jej objavila na pokožke.

Samozrejme, vedela, že ju pozoruje, cítila jeho pohľad na tvári, krku a hrudníku.

Takže keď povedal: „Radšej by ste sa mali pred večerou umyť, inak budem tým, kto bude vracať,“ usmiala sa, lebo presne vedela, čo tým myslel.

 

*****

 

V auguste nebolo žiadneho vánku, len zápach neďalekej rieky plný vlhkosti a rozkladu a tiež zvyškov ich karí zmiešaný s najnovším nepodareným elixírom. Myslel si, že by ho v tom dusnom vzduchu mohla nechať konečne na pokoji, osamote. Samého.

Ale usmievala sa viac ako inokedy a pokožka na tvári sa jej leskla od potu.

„Trochu som čítala,“ ozvala sa večer po Longbottomovej poslednej návšteve a z tašky vytiahla štós papierov. „Naozaj si myslím, že by sme mali vziať do úvahy...“

„Myslíte, že som to všetko nečítal?“ Vychmatol jej papiere z rúk a šmaril ich na zem. „Myslíte, že som nezvážil každú možnosť?“

„Nuž, niečo nám musí unikať!“ Odkopla jeden z papierov smerom k nemu a ten mu pristál na topánke. „Váš posledný elixír bol tak blízko!“

„Blízko? Do akej miery? Že s ním znovu hovorila? Bolo by to rovnaké ako predtým!“

„Nie! Pamätá si viac, pamätala si, že mal narodeniny...“

„Ach, preboha, Grangerová, ako môžete byť taká tupá?“ Zohol sa a začal zbierať papiere. „Iste si uvedomujete, že keď tieto elixíry pripravujeme... nevrátime im ich spomienky.“

„Pravdaže vrátime! Alica vie o Nevillovi niektoré veci, napríklad...“ Zarazila sa a zadívala naňho. „Minulý týždeň som pred ňou spomenula, že sa blížia jeho narodeniny.“

„Áno,“ riekol a podal jej papiere. Prsty sa na jej zápästí zdržali len chvíľočku.

„A vy ste jej povedali predtým, než som prvýkrát stretla Nevilla, povedali ste jej, ako sa volá, že je to Neville, že je to jej syn.“

„Áno.“

Zvesila hlavu a on sledoval, ako sa jej trasú plecia, počúval jej dychčanie a vedel, čo bude nasledovať.

Natiahol ruky, aby sa dotkol jej pliec, ale nakoniec ich nechal klesnúť k bokom. „Jediná vec, ktorú tie elixíry dosiahnu je, že pani Longbottomová je aspoň na krátky čas viacej pri zmysloch.“

Vzhliadla naňho, oči červené, tvár bledá. „Budem vracať.“

„Nie, nebudete.“

„Myslela som... myslela som, že sa im chystáme vrátiť spomienky!“

Otočila sa a ruky položila na prázdny kotlík.

S povzdychom sa natiahol, siahol po jej vlasoch a odhrnul ich z tváre, keď vyvrátila karí. Neskôr, keď sa ťažko dýchajúc oňho oprela, vytiahol prútik a privolal z kuchyne čistú, vlhkú utierku.

„Niektoré kúzla sú také silné a temné,“ zamrmlal a zdvihol utierku k jej tvári, „že spomienky nie sú iba zablokované, sú vymazané.“

Zavrela oči. „Myslíte, že... som, že som...“ prehltla, „vtedy použila čiernu mágiu?“

„Nie.“

Otočila sa k nemu. „Nespomínajú si na nič, ani na jedinú prekliatu vec! Na nič z Anglicka, na náš byt, či našu mačku – viete, mali sme ešte pred Krivolabom mačku – na nič o pletení alebo známkach, či na čokoľvek, čo mali radi okrem zubárčiny! A ja nemôžem, myslím tým, snažila som sa, ale nemohla som im... dokonca aj moje meno vyslovujú s austrálskym prízvukom, akoby to bolo cudzie slovo, akoby ho nikdy predtým nepočuli, akoby...“

Otočila sa späť ku kotlíku a vracala, až kým v nej nič nezostalo a nevychádzalo z nej iba sípavé dychčanie.

Ešte jedna studená utierka a povedal: „Nepamätáte sa, čo som vás učil v ten rok na hodinách obrany proti čiernej mágii? Hermiona Grangerová, pamätáte si vôbec niečo?“

Vzala mu z rúk utierku a zakryla si ňou celú tvár. Dlhú chvíľu nepovedala nič, potom z nej vyšli slová, tlmene a unavene: „Čierna mágia vyžaduje temné úmysly.“

Jemne ju obrátil. „Takže, použili ste čiernu mágiu?“

Stiahla si utierku dole. „Nie. Nepoužila.“ Potom naňho vzhliadla. „A ani vy, v tú noc na veži.“

 

*****

 

V ten večer, keď dokončili dvadsaťštyrihodinový elixír jasnej mysle, priniesla fľašu vína. Nedosiahli toho veľa, ich práca nebola prevratná. Ale urobili viac ako ktokoľvek iný, a tak si to žiadalo niečo luxusnejšie než karí na objednávku.

„Ani nemám rada víno,“ priznala, keď bojovala s korkovou zátkou. Keď siahol po prútiku, povedala: „Nie, nie, bez použitia mágie. Chcem, aby bolo čisté.“

Odfrkol si. „Ako v izbe.“

Zasmiala sa a vytiahla takmer celý korok; zvyšok spadol do vína a malé kúsočky plávali v tekutine. „Aj keď si veľmi želám, aby nás Crowleyová nechala aj naďalej upratovať pomocou mágie, musím priznať, že na ručnom upratovaní je čosi poctivé.“

„Povedala tá, čo nebude ručne upratovať do konca života.“

Položila fľašu. „Ani vy nemusíte upratovať do konca života.“

„Nalejete či nie?“

„Premýšľali ste o...“

„Dobre. Prinesiem poháre,“ riekol a otočil sa ku skrinke.

Sledovala, ako siahol na hornú policu; manžeta na košeli mu skĺzla dolu a odhalila líniu jemných, tmavých chĺpkov.

„Myslela som tým, či ste niekedy uvažovali...“

„Zaprášené.“ Otočil sa k nej, zdvihol poháre a fúkol na ne.

Kýchla. „Počula som, že víno a prach idú dobre dokopy. Dajte, nalejem.“

„Nie po tom neporiadku, čo ste narobili s korkom. Môžete naservírovať karí.“

Vedela, kde nájde riad a kde boli uložené taniere. A tak, keď ich obslúžila, sadla si oproti nemu a pozorovala, ako prstami stisol stopku pohára. Presne vedela, čo riskuje. Avšak nemohla inak.

„Len... niekedy, najmä po skončení našej práce v suteréne, si nemôžem pomôcť, aby som nemyslela na to, že som možno bola predurčená pre výskum, a ak som ja predurčená pre výskum, potom vy musíte byť istotne predurčený...“

S buchnutím položil pohár. „Už hádžete bokom svoju kariéru liečiteľky, áno?“

„Nie! Nemusí to tak byť! Iba občas premýšľam... možno nie som predurčená byť liečiteľkou. A vy rozhodne nie ste predurčený tráviť čas upratovaním...“

„Mali ste jednoducho odísť, ako ste sľúbili v prvý deň na nádvorí.“

„To by sa vám páčilo, však?“

Zamračil sa. „Čo tým chcete povedať, Grangerová?“

„Nie je to tak, že by som na oddelení pracovala nerada,“ povedala. „Len... v tom nie som dobrá. Neviem byť taká rýchla ako Crowleyová a výkonná ako liečiteľ Nottingham. Nie som ani zďaleka taká prospešná pre pacientov ako vy a ...“

„A to je dôvod na odchod?“ Koľko ste tam boli... niečo vyše šiestich mesiacov? Myslíte, že Crowleyová bola taká rýchla už po šiestich mesiacoch práce?“

„Pozrite, nechcem hovoriť o sebe. Chcela som povedať, že ste...“

„Nie.“ Zapichol vidličku do karí.

„Ale mohli by sme publikovať naše výsledky! Boli by ste, samozrejme, hlavným autorom, keďže ste odviedli väčšinu práce, no ak mi to dovolíte, napíšem koncept a mohli by sme...“

„Nie.“

„Ale...“

Vzhliadol od svojho karí. „Povedal som nie. Som úplne spokojný tam, kde som, Grangerová.“

„Ale prečo?“ spýtala sa, rozhodila rukami a prevrhla svoj pohár s vínom.

Pozorovali tmavočervenú tekutinu na poškriabanom dreve kuchynského stola, rozšírila sa po jeho povrchu a kvapkala na podlahu.

„Možno,“ povedal a pritisol obrúsok na stôl, „rád upratujem po bláznoch.“

Položila mu dlaň na ruku, a keď sa im pohľady stretli, vedela, že aspoň túto noc nebude na záležitosť naliehať.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jajuska - 27.12. 2020
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Časť tretia: Liečba Od: Jimmi - 23.06. 2013
Waw, začína sa to rozbiehať. Len drobnosť - malý chrbát, nemal to byť driek? spodná časť chrbta. Inak parádne ako vždy. Ešte niečo mi tam zaťahalo uši - asi to prípojné premiestňovanie (tipujem side-long ale nespomeniem si ako sa tomu správne hovorí, takže nič) :D Musím ti niečo napísať, nie ťa len chváliť. Poviedka sa páči, dobrý výber. Určite unikátne. 
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 23.06. 2013
Mali to byť kríže. Ďakujem za upozornenie. Uniklo mi to. Idem to opraviť.
Prípojné premiestňovanie som našla v slovenskom HP Lexikóne, takže by to malo byť správne. Vďaka za komentár, Jimmi.

Re: Časť tretia: Liečba Od: Marti - 15.06. 2013
Až je mi Hermiony líto, jak tak pořád bleje jak alík. Doufám, že se časem z toho dostane. Znovu jsem si přečetla povídku od první kapitoly, a souhlasím, že se postupně rozjasňuje a je v ní víc naděje. Líbí se mi, jak se Herm se Severusem spřátelili, jako kdyby konečně našla někoho, kdo je jí oporou, neodsuzuje ji, nepřikrašluje zbytečně svět kolem sebe a netrpí přehnanou lítostí. Myslím, že přesně tenhle přístup Hermiona potřebuje, aby se pomalu ale jistě navrátila do starých kolejí.
Mimochodem - je škoda, že se povídka chýlí ke konci, bude se mi stýskat po originálním příběhu a nevšední atmosféře... Díky za další kapitolu a těším se na příští!
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 16.06. 2013
Je to kratšia poviedka, takže do konca už veľa nezostáva. Mohla by z nej byť aj pekná kapitolovka, keby ju autorka rozpracovala. Potenciál na to má. No, môžeme byť rady, že má väčší rozsah ako one-shot. Hermionu ľutujem aj ja, avšak sú na svete aj horšie veci než záchvaty paniky. Stále je tu nádej, že sa z nich dostane. Ďakujem za pekný komentár, Marti. Budem sa tešiť nabudúce.

Re: Časť tretia: Liečba Od: Gift - 14.06. 2013
Potom, co jsem minuly tyden napsala komentar jsem si vzpomnela, kterou knizku mi tato povidka pripomina- Never let me go od Kazuo Ishiguro. Melancholicka az depresivni, s cernym humorem a neskutecne "lehce" napsana. Dle meho musi byt opravdu tezke vykouzlit jen par slovy podobne temnou atmosferu a autorce se to dari, jako by se nechumelilo. Navic tve preklady jsou zaruky kvality sami o sobe.
Tudiz opet velike diky za preklad, uz se nemuzu dockat dalsi kapitoly ;-)
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 14.06. 2013
Spomínanú knihu nepoznám, ale podľa opisu by to sedelo. Kontrast temnoty a ľahkosti sa mi páči. A ak je do príbehu zakomponovaný aj humor, je to ako povestná čerešnička na torte. Ďakujem za milú odozvu a pochvalu, Gift. Budem sa tešiť opäť o týždeň:-)

Re: Časť tretia: Liečba Od: Jenny - 13.06. 2013
Taký dvaja géniovia ako Severus a Hermiona musia určite prísť na nejaké účinné riešenie toho elixíru .
Aj keby to nebolo presne to čo očakávajú tak ich spolupráca musí priniesť nejaké pozitívne výsledky.
A čo tá úplne posledná veta na záver ?/autorka sa tým snažila niečo naznačiť ?/
Už aby bola ďalšia kapitolka.
Ďakujem za preklad a teším sa zas vo štvrtok.
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Presne tak, oni sú priam predurčení žať úspechy vo výskumnej oblasti. A určite sa nájdu aj iné sféry, v ktorých si porozumejú:-) A tou poslednou vetou sa autorka snažila niečo naznačiť, tušenie ťa neklame;-) Ďakujem za odozvu, Jenny. Tiež sa budem tešiť o týždeň.

Re: Časť tretia: Liečba Od: Snapea - 13.06. 2013
Ti dva jsou páreček! :-D Kari zbožňuju! Hermiona je nenapravitelný altruista, kdežto Severus realista. Těším se, jak se to vyvine dál ;-) A také se těším na scény z oddělení u Munga. Díky moc za překlad Solace, ať se daří! :-)
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Áno, áno, skvelý párik! A prekvapivo dobre sa dopĺňajú. Myslím, že spolu dokážu veľké veci. Sú k tomu priam predurčení. Do konca už toho veľa nezostáva, ale na oddelení sa ešte zastavíme. Dúfam, že sa bude páčiť. Vďaka za milý komentár, Snapeo:-)

Re: Časť tretia: Liečba Od: Zuzana - 13.06. 2013
Ešte stále mám z poviedky taký divný pocit beznádeje.
Strašne sa mi páčila časť o lietajúcom chlapíkovi :) ako sa Hermiona okamžite snažila "zachrániť" ho od smrti hladom:)
Dúfala som, že ten elixír bude fungovať, škoda, že nie. Ale na to ako sa Severus správa skepticky, stále vo výskume pokračuje, takže predsa len niekde vnútri verí, že sa mu možno podarí vyrobiť ozajstný liek.
Ďakujem za preklad:)
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Ja si myslím, že táto kapitola už bola trošku svetlejšia a pozitívnejšia. Scéna s bezdomovcom bola pekná. Vidno, že Severus si rozumie aj so skrachovanými existenciami. A Hermiona by hneď zachraňovala ako pri škriatkoch. Ten ochranársky inštinkt asi nevykorení nič na svete:-) Ďakujem za odozvu, Zuzka. Budeme dúfať, že sa spolu dopracujú k niečomu veľkému:-)

Re: Časť tretia: Liečba Od: teriisek - 13.06. 2013
Díky moc za překlad, budu se těšit na další kapitolu! Ta povídka má hrozně zvláštní atmosféru, jsem zvědavá, co bude dál.
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Dúfam, že sa ti tá zvláštna atmosféra páči. Lebo mne áno. Ďakujem za reakciu, teriisku. Tiež sa budem tešiť.

Re: Časť tretia: Liečba Od: scully - 13.06. 2013
Děkuji za kapitolku. Hermiona už začíná dost spolupracovat se Severusem,doufám že se jim ten lektvar povede a vrátí rodičům vzpomínky. Vtipné bylo jak Hermiona vystihla prostředí,kde Snape bydlí. Těším se na další dílek
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Tiež sa mi páčila Hermionina poznámka o mieste, kde Snape býva. Bolo to trefné!:-)
Severusovi sa trochu čudujem, že ju tam dokáže večer čo večer trpieť. Ale keď je to pre dobro veci... slúži mu ku cti, že sa vie premôcť. Ďakujem za odozvu, scully. Budem sa tešiť o týždeň.

Re: Časť tretia: Liečba Od: tiberia - 13.06. 2013
Velice hezká kapitola. Ani neumím napsat, čím mě tak nadchla - sice zasazená do špinavého londýnského předměstí, bezdomovci a starý páchnoucí dům, nulové profesní uplatnění, o společenském uznání ani nemluvím... ale je tam pohoda, naděje, přátelství, humor... 
V poslední větě o uklízení po bláznech si Severus jemně rýpnul do Hermiony - koneckonců, řekl to ve chvíli, kdy po ní uklízel rozlité víno...
Škoda, že už nás čeká jen jedna kapitola.
 
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Tiež si myslím, že medzi tých "bláznov", po ktorých musí upratovať, zaradil aj Hermionu:-) Teším sa, že ťa kapitola nadchla. Čakajú nás ešte dve. Ale štvrtá je taká kratučká, že by sa pokojne mohla priradiť k tej poslednej. Veľmi pekne ďakujem za krásny komentár, tiberie.

Re: Časť tretia: Liečba Od: MIRA - 13.06. 2013
Neviem čo napísať. :)
Takže, veľmi pekný preklad, ďakujem. :)
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Dúfam, že sa kapitola páčila. Ďakujeme za pochvalu:-)

Re: Časť tretia: Liečba Od: denice - 13.06. 2013
Pořád se mi příběh moc líbí. autorka je skvělá, když z tohoto prostředí dokázala vytěžit velmi civilní, ale v podstatě optimistický příběh. Hermiona se vzpamatovává poměrně rychle, začíná zkoušet Snapa komandovat, to jim svědčí oběma. A nemůžu si pomoci, Severusovu závěrečnou větu jsem mu docela věřila.
Díky.
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Vo svojom komentári si presne vystihla to, čo sa mi na tomto príbehu páči. Napriek faktu, že sa odohráva v neatraktívnom, pochmúrnom a deprimujúcom prostredí, je krásny a človeka zahreje pri srdiečku. Taktiež Severusovi verím, že poslednú vetu myslel vážne. Má dobré srdce a je v ňom dostatok pokory. Vďaka za odozvu, denice. Budem sa tešiť opäť vo štvrtok.

Re: Časť tretia: Liečba Od: Lupina - 13.06. 2013
Rozhodně mi připadá, že se Hermiona pomalu dává do pořádku - už plánuje Severusovi budoucnost :-D Jak spolu pracují na lektvarech je pozitivní a dává naděj do budoucna. I když je děj zasazený do pochmurné atmosféry špíny, zatuchlosti a stínů, myslím, že má v sobě cosi pozitivního. Perfektní. Díky, holky, za překlad. Moc se mi líbí :-)
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Určite sa pomaly uzdravuje. Má pri sebe Severusa a ten dokáže v správnom okamihu odviesť myšlienky iným smerom a dať jej ten správny impulz, aby z nej dostal jej pravé "ja". Tento príbeh má v sebe veľa pozitívneho s každou ďalšou kapitolou - s tým úplne súhlasím. Ďakujem za pekný komentár, Lupino. Teším sa, že sa ti kapitola páčila.

Re: Časť tretia: Liečba Od: Jacomo - 13.06. 2013
Povídka drží nasazenou laťku VELMI dobře napsaného a zajímavého příběhu. To jsem zvědavá, kolik porcí kari a převrhnutých skleniček vína bude Hermioně trvat, než toho tvrdohlavého "uklízeče" zvládne přesvědčit :-) A rozhodně se na to těším!
Děkuji moc za překlad.
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Ešte dosť veľa porcií a pohárov... Severus je dosť tvrdohlavý, aby sa len tak ľahko poddal. Zrejme sa v úlohe ošetrovateľa na oddelení pre "bláznov" cíti dobre. A ja ho celkom chápem. Avšak nebola by to Hermiona, keby sa nechala tak ľahko odradiť. Môžeš sa tešiť, Jacomo. Ďakujem za odozvu.

Re: Časť tretia: Liečba Od: marci - 13.06. 2013
Vždycky je mi líto Hermioniných rodičů... Ale možná mají šanci, že? Strašně krásná kapitola! Snapeův suchý humor miluju. A úplně vidím, jak občas prohodí pár slov s bezdomovcem Richardem :) teď už mi povídka tak depresivní nepřipadá. I když kontrast Godrikova dolu, nóbl bytu Grangerových a Tkalcovské uličky byl značný.. no vida, a oba se sešli u uklízení po bláznech :)
krásné, solace, arkama - díky moc za překlad
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Určite majú šancu, ak to nebolo temné kúzlo, náprava je zrejme možná. Aspoň Severus to tvrdí. Tiež mám rada takýto druh poviedok, veď vieš... Dúfam, že sa viacerým trafím do vkusu:-) Ďakujem za krásny komentár, marci. Budem sa tešiť o týždeň.

Re: Časť tretia: Liečba Od: arkama - 13.06. 2013
Máme tam škriatka, ktorý sa rozhodol robiť bordel v texte! ááále nebojte, beriem ho ku mne domov, tu si nájde využitie, bude upratovať až mu bude zle!! Chyby solace opraví keď sa prihlási. Ďakujem za pozornosť a pekné čítanie:DDD
Re: Časť tretia: Liečba Od: solace - 13.06. 2013
Len si ho zober a už nepúšťaj!:-) Dobre vycvičený škriatok bude pre domácnosť veľmi užitočný:-DD určite viac, ako keď šarapatí v texte. Ďakujem za upozornenie. Neplecha bola úspešne zažehnaná:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

sophierom: ( solace )23.06. 2013Časť piata: Regenerácia
sophierom: ( solace )20.06. 2013Časť štvrtá: Recidíva
sophierom: ( solace )13.06. 2013Časť tretia: Liečba
sophierom: ( solace )06.06. 2013Časť druhá: Prijatie
sophierom: ( solace )30.05. 2013Časť prvá: Diagnóza
. Úvod k poviedkam: ( solace )27.05. 2013Úvod