Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Preklady jednorazoviek od Morgany

Prebuď moju dušu

Preklady jednorazoviek od Morgany
Vložené: tigy - 06.06. 2013 Téma: Preklady jednorazoviek od Morgany
Morgana nám napísal:

Prebuď moju dušu (Awake My Soul)

Autor: Day Met the Night

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/8180651/1/Awake-My-Soul

Stav: súhlas s prekladom

Preklad: Morgana

Rating: M (pozor: sexuálny obsah, násilie)

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.


Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní Day Met the Night.


 

Prišla k nemu uprostred noci, oči mala podliate krvou z nedostatku spánku a zápästia červené na miestach, kde sa jej lano zarezalo do pokožky. Jej vlasy boli jeden veľký chaos, kaskádovito jej padali v divokých, hustých vlnách farby roztopenej čokolády. Bola oblečená v krátkom tričku a džínsoch; sveter akoby ani nemala na sebe – bol rozdriapaný všade tam, kde po nej svojimi pazúrmi chňapol Fenrir, keď ju pôvodne pred dvoma týždňami chytili. Ešte stále sa mu v ušiach ozýval jej zúrivý, zdesený krik z tej noci.

Hermiona Grangerová nikdy nevyzerala krajšie.

A Draco to nenávidel celou svojou bytosťou.

Z ktorej, popravde, nezostalo veľa.

Pokúsil sa udržať svoj hlas bez emócii, keď otvoril oči a uvidel ju, ako stojí v jeho dverách, opretá sa drží zárubne a pozerá naňho tými svojimi veľkými hnedými smutnými  očami.

„Prečo si sem prišla?“ spýtal sa potichu, odrazu si bol plne vedomý toho, že oblečenie, v ktorom spáva, pozostáva len z páru boxeriek. „Nemáš byť vo svojej izbe? Hádam ju Červochvost nezabudol zamknúť a opatriť ochrannými kúzlami?“

Odpovedala mu len na jednu z jeho otázok. „Chcela som ťa vidieť.“

„Prečo?“

Ako keby to nevedel.

Hermiona vyzerala, akoby sa jej chcelo plakať - i keď sa podľa neho  takto musela cítiť väčšinu času, čo bola tu. „Nehovor to,“ zašepkala, „nehovor to spôsobom, ako by sa nič nestalo.“

„A čo sa stalo?“ odvetil vyrovnaným tónom, no s nádychom zlomyseľnosti, zákernosti a krutosti. Účinok tých slov bol očividný, Hermionine oči sa začali lesknúť slzami a celé jej telo sa začalo triasť.

„Draco, prosím,“ potichu žiadala, „ja som na nič nezabudla a viem, že ani ty nie. Si jediným človekom na tomto mieste, ktorý ma nechce mŕtvu. Si jediný, kto ma nenazýva humusáčkou alebo kurvou či špinou. Ty si jedinou osobou, ktorá ma nemučí pre zábavu, nedotýka sa ma, a ktorej nie som odporná,“ povedala. „Ja viem, že si nezabudol, inak by si bol rovnako krutý ako ostatní.“ Keď jej neodpovedal, vkročila do jeho izby bez dovolenia. „A možno, že nie si taký bezcitný, akým by si chcel byť. Akým predstieraš, že si.“

Stále nič nehovoril a možno sa aj zdalo, že zaspal, až na to, že jeho oči boli po celý čas otvorené.

„Viem, že ty by si profesora Dumbledora tej noci na Astronomickej veži nezabil,“ potichu pokračovala. „Viem si predstaviť, že ťa ničilo vedomie toho, čo si urobil Katie Bellovej. Ja viem, že to všetko ľutuješ, dokonca aj to, že si otrávil Rona.“

„Mýliš sa!“ zvolal Draco až príliš nahlas. Jeho hlas sa odrážal od stien a vysokého stropu jeho izby, a keď pokračoval bolo to už tichšie. „Ja poznám svoje miesto v tejto vojne. Ty hádam nie? Ako si myslíš, že by sa cítil Potter, keby vedel, že sa jeho najlepšia priateľka vkradla uprostred noci do izby jeho úhlavného nepriateľa so žiadosťou o spoločnosť? Naozaj nepoznáš svoje miesto?“

Hermiona sa zarazila a Draco sa na chvíľu cítil ako víťaz. Potom sa v jej očiach objavila iskrička – čo nikdy nebolo dobrým znamením; značilo to, že našla spôsob a takisto aj odvahu, aby svoj nápad zrealizovala. Urobila dva kroky smerom k nemu a zatvorila za sebou dvere. „Všetko prekrúcaš, Draco,“ zašepkala. „Stále máš v sebe kus dobra.“ Urobila ďalší krok vpred. „Tvoje srdce sa však ešte stále rozhoduje.“ Krok. „Či to dobro nadobro vykoreniť...“ Krok. „...alebo ho nechať naplno rozkvitnúť. Alebo sa snáď mýlim, láska?“

Blondiak nedokázal urobiť nič, aby zastavil to mimovoľné myknutie, ktoré mu prešlo tvárou.

„Spomínaš si,“ zašepkala Hermiona. „Spomínaš si, ako som ti to zvykla šepkať do ucha – láska – keď sme boli telo na telo a nechtami som sa ti zabárala do chrbta a prechádzala cez vlasy, kým sme obaja prichádzali na vrch-“

„Buď ticho!“ zvolal Draco, rukami si zakryl uši a obrátil sa jej chrbtom, smerom ku oknu. „Buď ticho, buď ticho!“

„Neskrývaj sa predo mnou, Draco,“ povedala a naklonila sa cez jeho posteľ. Jej hlas už viac nebol pretkaný smútkom; bolo v ňom cítiť len veľké odhodlanie a sladkú presvedčivosť. „Viem, že na to stále myslíš. Vidím ti to na očiach. Nezabudol si.“

Bola to pravda. Nezabudol. Akoby aj mohol? Tie nádherné zakázané dni plné kradmých pohľadov a dotykov a dlhé, horúce noci vášne a túžby a potreby a žiadostivosti, z ktorých sa stalo niečo viac, čomu sa s istotou ani vojna nepostavila do cesty. Stále cítil dotyk jej sladkých pier na tých svojich, pamätal si, ako dokonale do nej zapadal, počul všetky tie nádherné zvuky, ktoré vydávala pri každom uhryznutí, bozku, oliznutí-

„Čo chceš?“ spýtal sa. Týmto tempom by ho pomaly ale isto postupne pripravila o rozum. 

Keď Hermiona opäť prehovorila, jej hlas bol jemnejší a nežnejší. „Ako si povedal – spoločnosť. To je všetko. Len stráviť noc s niekým, kto mnou neopovrhuje. Odídem pred úsvitom. Navyše, nikto nechodí do tvojej izby, nemám pravdu? Raz si mi to prezradil.“

Draco si vzdychol. Nemohol pochopiť jej pohnútky. Tón jej hlasu napovedal, že ho viní, a predsa znela rovnako úprimne ako zvyčajne. V krátkosti sa pozastavil nad tým, či bolo možné, aby chrabromilčan klamal. „Len sa ma nedotýkaj,“  sykol a posunul sa hlbšie do postele. Pocítil, ako sa matrac prehol, keď si líhala, a začul šuchot prikrývok, keď sa zakrývala.

Až ku brade – neznáša chlad, hlavne keď spala.

Krucinál.

Nie je tu, Draco. Temný pán sa to nikdy nedozvie. Tvoj otec sa to nikdy nedozvie. Blaise sa to nikdy nedozvie. Zabudnizabudnizabudni...

A potom zaspal a sníval.

***

Spomienka. Vie to, lebo o spomienkach sníva farebne, kým o veciach z jeho vlastnej fantázie čierno-bielo. Je tu, má na sebe svoju rokfortskú uniformu, hoci sveter, topánky a ponožky jej chýbajú.

„Rýchlo, Draco,“ povie a naznačí mu rukou, aby prišiel bližšie. Prikročí k nej a objíme ju rukami okolo pása, nos a pery si zaryje do jej krku, vdýchne tú úžasnú vôňu a myšlienkami sa presunie k minulej noci.

„Kde ma to berieš?“ zamrmle jej do pokožky. „Nemám veľa času. Večer je metlobalový tréning.“

„Našla som jedno miesto. Je... je to akoby ho hrad vytvoril špeciálne pre nás. Ale nikam sa nedostaneme, ak ma najprv nepoložíš na zem.“ Draco jej neochotne vyhovie. Zdalo sa, akoby bola stvorená na to, aby ju jeho ruky objímali, a to sa mu nesmierne páčilo.

Hermiona sa prederie popri skupine vysokých krov a prejde skrz ne, čím mu ukáže, kam ju má nasledovať. Keď Draco zdvihne hlavu, aby sa rozhliadol, z výhľadu, ktorý sa mu naskytne, skoro onemie. Tečie tu potôčik, leskne sa v ustupujúcom poobednom svetle a ticho zurčí. Vlieva sa do jazierka, ohraničeného párom kameňov a ostrovčekmi kvetov – narcisov a ľalií a tulipánov. Čistinka je obklopená prstencom stromov, zelene a posypaná kvetmi. Pred nimi je kúsok trávy práve dosť veľký na to, aby si tam mohli obaja ľahnúť.

Je to zvláštnym, predsa nádherným, spôsobom romantické; Draco cíti, ako sa jeho líca rozpaľujú. Nieže by sa mu  prekvapenie nepáčilo, no toto je tá oblasť vzťahu, ktorej sa striktne vyhýbali, napriek svojim rastúcim citom voči tomu druhému. Príliš by to veci komplikovalo, a to je to posledné, čo by v tejto chvíli potrebovali.

Zavedie ho k tomu kúsku trávy a jemne ho postrčí do mäkkej, zelenej periny a privinie sa k nemu s hlavou na jeho bruchu. Draco začne prstami prechádzať cez jej vlnité vlasy, Hermiona mu na hruď položí dlaň a začne ho palcom hladiť cez materiál jeho košele. Dotyk ako tento, nežný a sladký, je preňho nový, no nemenej príjemný. Mal by to zastaviť, ale nedokáže sa k tomu prinútiť. „Odteraz je toto naším tajomstvom,“ povie mu. „Prisaháš, že ho udržíš?“

„Prisahám.“

***

Keď sa Draco prebral k vedomiu s jemnými vlasmi štekliacimi ho pod bradou a hrejivým telom schúleným pri ňom, myslel si, že ešte stále sníva. Trvalo mu dlhú chvíľu, než si uvedomil, že jednu dlaň má položenú na Hermioninom zátylku a druhá spočíva na jej páse;  že ich nohy sú pod hodvábnymi prikrývkami prepletené; že jedna jej ruka ležala vystretá na jeho hrudi a jej teplý dych vial na jeho krk.

Hermiona sa zobudila predtým, ako Draco dosiahol tohto uvedomenia, ospalo mľaskla ústami a vzhliadla naňho. „Ahoj, láska,“ povedala bezmyšlienkovito. Vtedy si Draco uvedomil, že Hermiona si pravdepodobne taktiež myslí, že ešte stále sníva. Potreboval sa od nej dostať, než im obom spôsobí problémy.

Napriek tomu, keď sa Hermiona pohla, aby mu na ústa vlepila cudný bozk a odhrnula vlasy z čela, stále ležal stuhnutý na mieste. V očiach sa jej však objavil záblesk poznania, keď si napokon uvedomila, že už viac nespí, a že toto je realita. Jej ústa sa otvorili v očakávaní slov, ktoré ešte len čakali na vyslovenie, a myšlienok, ktoré sa stále plne nesformovali.

No ten bozk v Dracovi niečo zapálil. Niečo, čo v tej chvíli tak celkom nepochopil, ale nemohol to prehliadnuť. Bolo to všetkým i ničím súčasne, krásnym a príšerným, dobrým i zlým. Chcel ju pobozkať znovu. Cítiť ten jemný tlak jej úst pritlačených na svojich.

Takže ešte predtým, než Hermiona mohla vydať čo i len slovko, Draco natiahol krk, aby dosiahol na jej pery a vlepil jej jeden krátky bozk. Potom ju pobozkal znova a znova a znova, až kým nebol opitý, opojený pocitom z jej pier, mäkkých a povoľných pod tými jeho, až kým nebol v plnej miere uspokojený, a súčasne hladný po ďalších bozkoch. Nakoniec Draco naklonil hlavu a prudko ju pobozkal - s tým, že tentoraz mu bozk opätovala, jej pery sa pohybovali spolu s ním, ich ústa boli otvorené oproti sebe a ich jazyky sa so zapálením stretli, krútili sa a tancovali, skúmali a hladkali sa.

Draco ju pretočil, takže už nebola po jeho boku, ale na ňom, sedela rozkročená na jeho páse s kolenami po jednom i druhom jeho boku, zhrbená nad ním, a rukami mu hladila tvár.

„Čo to robíš?“ spýtala sa Hermiona, kým prstami stále prechádzala po jeho lícnych kostiach a kútikoch čela. Draco  nedokázal prísť s odpoveďou – čo to robil? Zabudnizabudnizabudni...

Kiežby to bolo tak jednoduché.

Pretože ju opäť držal v náručí, pretože opäť ochutnal jej ústa, pretože na ňom práve teraz ležala, jej chudé ruky sa dotýkali jeho tváre a jej dych, teplý a sladký, ho obvieval. 

„Nemám potuchy,“ odvetil popravde a oddal sa túžbe po nej. Jeho ruky  sa zastavili na jej páse, pritiahol si ju do ďalšieho vášnivého bozku, z ktorého sa mu skrútil žalúdok a krv mu zmizla z mozgu (kde jej v tomto bode bolo treba pravdepodobne asi najviac) do dolných partií jeho mužskej anatómie.

Draco ju jemne prevalil, aby skončila na chrbte, pod ním, a tvrdo vrazil svojimi bokmi do jej bokov, počul zalapanie po dychu, a potom vzdych, ktorý zakaždým nasledoval, keď to urobil. Bola to hudba pre jeho uši – melódia, ktorú poznal naspamäť, ale dlhú dobu ju nepočul.

Hlavu sklonil k jej krku, zanechával stopy mokrých bozkov na jej bledej koži a strácal sa v pocite, ktorý to v ňom zanechávalo. Draco cítil, ako sa jej ruky po ňom kĺzali, až zastali na jeho nahom chrbte, končekmi prstov sa mu zarezávala do jeho hladkého tela.

Tlmený zvuk vzdychu sa vytratil spomedzi jej pier, keď Draco nosom odstrčil golier jej trička, aby mohol prejsť nižšie. „Jediné, čo som chcela, bolo vidieť ťa,“ hovorila Hermiona, kým zanechávala po celej jeho hrudi žeravé bozky. „Toto nemusíme robiť.“

„Práve teraz musíme,“ podarilo sa Dracovi odvetiť – jej vôňa, jej dotyk, pohľad na ňu takto pod ním, ho premáhali a čoskoro nebude mať žiadnu kontrolu nad svojimi činmi. Vzal do rúk spodok jej trička a pretiahol jej ho cez hlavu a zistil, že na sebe nemá podprsenku – skutočnosť, ktorá zapôsobila na jeho už teraz tvrdé mužstvo, aby stvrdlo podstatne viac. Draco poláskal jej prsia, palcom prechádzal po bradavkách tak, že to Hermionu zakaždým prinútilo prehnúť sa dozadu a zavzdychať. Jej ruky opustili jeho chrbát a vydali sa namiesto toho do jeho vlasov, omotávala si do nich prsty a zatiahla za ne s každým bozkom a dotykom a pohladením.

Nemali by sme to robiť. Toto nie je dobrý nápad. Veci sa tým len... skomplikujú,“ poučovala ho bez dychu, kým sa jeho pery ponorili do jej výstrihu a črtali líniu až po jej pupok.

Draco potlačil posmešný úškrn. „Veci sa stali komplikovanými v momente, ako si vstúpila do mojej izby.“

„Ja- nemala som to v úmysle,“ habkala Hermiona, keď Draco zastrčil palce poza pás jej džínsov. „Takto nie. Draco-“

„Pššt,“ povedal predtým, ako jej bozkom zatvoril ústa. Zdá sa, že to zabralo, keďže ho bozkala naspäť s výnimočným zápalom vášne, ktorý z nej sršal počas mesiacov, ktoré spolu strávili.

Draco urobil krátky proces s jej džínsami, pohodil ich na stranu a vplížil sa naspäť do postele, tak, aby mohol láskať a hryzkať jej nohy, bledé a suché a nedokonalé a napriek tomu pre neho tak krásne. Zdalo sa, akoby Hermiona prestala dýchať a bola taká nehybná, že jediným náznakom, ktorý svedčil o tom, že bola stále nažive, bolo chvenie jej viečok.

Potom uchopil okraj jej nohavičiek a ona neurobila žiadny pohyb, aby mu v tom zabránila, jemne vzdychla, keď odhalil jej pohlavie a odhodil spodnú bielizeň k jej džínsam. Draco zacítil jej vôňu niesť sa vzduchom. Dokonca aj v tomto chabom svetle noci dokázal povedať, že bola vlhká.

Bývalý slizolinčan sa pozastavil nad jej mokrou horúčavou, pery celé žeravé do ponorenia sa do jej vlhkosti. „Pamätám sa,“ zašepkal, hlas chrapľavý a zastretý žiadostivosťou, „ako si milovala, keď som si ťa zlízaval.“ Prstom prešiel po jej centre a opájal sa jej zvlhnutou hladkosťou. Zachvela sa pod jeho dotykom, dych sa jej navrátil a vychádzal z jej pootvorených pier v krátkych vzdychoch.

„Ešte stále ma chceš, Hermiona?“ zašepkal tak, ako tých nespočetne veľa nocí naspäť, ktoré akoby existovali v inom živote. „Chceš, aby som ťa urobil ústami tak, ako som to robieval kedysi?“

„Sladký Merlin...“ vydýchla.

„Čo si to hovorila?“ povedal a dráždivo prešiel svojím prstom cez jej klitoris.

„Bohovia, Draco, prosím,“ odvetila a blondiak jej vyhovel, sklonil sa a vnoril svoj jazyk do jej mokrého pohlavia.

Hermiona vydala slabý povzdych, rozkošnícky sa prehla z matraca, prstami hrabala po niečom, čoho by sa mohla zachytiť , čím sa nakoniec ukázali byť jeho vlasy.

Dracov jazyk skúmal jej napäté steny a zastonal, vedel, že tie vibrácie, ktoré poslal jej vlhkým vnútrom, ju čochvíľa donútia bľabotať v delíriu  blaženosti. Medzitým ho zamestnávala chuť a vôňa a pocit z nej na jeho perách a jazyku a zuboch, vnemy, na ktoré sa snažil zabudnúť nespočetne krát, no zakaždým v tom úboho zlyhal.

Svoje ústa presunul z jej vnútra a posunul sa nimi nahor k jej klitorisu, hladil ten malý briežok plochou jazyka a cítil ako s každým prejdeným okruhom sa jej boky mykli vpred. Skoro by zabudol, aké dráždivé boli tieto jemné záchvevy, ako ho vzrušovali a návalom posielali krv do jeho mužstva.

Práve keď si bol Draco istý, že sa každú chvíľu urobí, zodvihol sa na kolená a urobilo mu radosť, keď začul ako Hermiona nad tou stratou zastonala.

„Nemôžem ťa nechať vyvrcholiť tak skoro,“ povedal na vysvetlenie. „Viac by sa mi páčilo keby to bolo okolo môjho vtáka.“ Draco mohol vidieť, ako sa jej do tváre nahrnula červeň v reakcii na jeho obscénne slová, ale vedel, že zároveň z nich bola  vlhšia než kedykoľvek predtým.  

Zvliekol si boxerky a okamžite pocítil Hermionin pohľad na jeho erekcii, ktorá sa hrdo týčila z pomedzia jeho bokov, s kvapkou derúceho sa ejakulátu lesknúcou sa na špičke.

Odvrátila sa a vzhliadla mu do očí a on uvidel, ako sa to v jej medovo-hnedých dúhovkách leskne neovládateľnou túžbou. Pretiahol sa cez ňu, podopieral sa jednou rukou, ktorú mal položenú na boku pri jej hlave a jemne prechádzal špičkou svojho penisu nahor a nadol po jej pohlaví.

„Toto mi chýbalo,“ zamrmlala Hermiona a zdalo sa, že tým prekvapila ich oboch. „Viac ako by malo,“ dodala predtým, ako rukou neprítomne pohladila Dracovo mužstvo.

A s tým sa do nej ponoril, obaja vydali chrapľavý výkrik rozkoše.

„Kurva,“ zamumlala Hermiona pošepky, keď sa Draco spolovice vytiahol, a potom vrazil späť do nej. Nadávky zneli z jej úst nezvyčajne i nádherne zároveň. „Kurva, Draco, áno, áno...“

Sklonil sa, aby jej krk posial vlhkými,  nedbalými bozkami a ona prehodila ruky cez jeho plecia, aby si ho pritiahla bližšie. „Tvrdšie, láska. Prosím, Bohovia, tvrdšie,“ naliehala a nechty zaborila do jeho chrbta.

Draco nasledoval jej inštrukcie, začal sa vnárať do jej napätého pohlavia tvrdšie. Udržoval kontinuálny, predvídateľný rytmus, tak, aby Hermiona mohla dvíhať svoje boky a prichádzať nárazmi v ústrety jeho nárazom. Pozorne načúval každému menšiemu zvuku, ktorý vydala – od nečujného zatajenia dychu po najhlbší, najhrdelnejší ston.

„Bohovia,“ zašepkal, keď zastonala v rozkoši. Stavil by sa, že už z toho samotného zvuku jej hlasu, by sa bol urobil. Draco cítil, ako sa jeho orgazmus blíži k vrcholu, cítil to oslepujúce teplo, ktoré sa mu budovalo v slabinách, keď stratil rytmus a jeho nárazy sa stávali nepravidelnejšími a silnejšími.

A práve keď bol pripravený urobiť sa, jeho oči sa prudko roztvorili a on sa s tlmeným stonom posadil. Dracova hlava skenovala miestnosť, no Hermiona nebola nikde na dohľad. Pohliadol dole a uvedomil si, že má ruku tesne zovretú okolo svojho penisu, zhrubnutého a tvrdého, pod prikrývkami.

Všetko to bol len sen, uvedomil si, zasiahnutý prekvapivo ochromujúcim pocitom sklamania a straty. Myšlienkami sa vrátil späť k snu, ktorý bol tak skutočný, a  zubami-nechtami sa snažil udržať si spomienky. Bolo by lepšie nedržať sa ich, povedal si Dracom sám pre seba. Nechceš, aby ti niečo takéto prebleskovalo mysľou v prítomnosti Voldemorta. No on si to chcel pamätať stoj čo stoj – znovu sa rozpamätať ako voňala, ako znel jej hlas, keď ho prosíkala, ako vyzerali jej nádherné oči, spútané túžbou a ešte niečím... tým niečím, čo by isto-iste prišlo, keby tomu vojna neprišla do cesty.

Taký zmätený, zúfalý a rozrušený Draco vstal z postele a zhrabol svoj prútik. Prešiel ku dverám, preč zo svojej izby a cez množstvo kľukatých chodieb Malfoy Manoru. Až nakoniec  dorazil k masívnym dverám, nestráženým, ale za to ťažko očarovaným. Netrvalo mu dlho, kým sa cez tie zaklínadlá dostal, a keď prešiel dverami a nečujne ich za sebou zatvoril, rýchlo ochrany znova spustil.

Potom sa otočil a uvidel ju, ležať na boku na malej posteli s jedinou chatrnou, tenučkou dekou. Jej tvár bola smutná a nahnevaná a sklamaná – všetko naraz v tom istom okamihu, ale oči mala zatvorené a dýchanie pravidelné od spánku. Bola otočená tvárou k dverám, akoby čakala, kým príde.

Draco k nej pomaly pristúpil, snažil sa ju ešte nezobudiť. Kľakol si pred ňou tak, aby bol na úrovni jej očí. Natiahol sa a odhrnul jej špinavé, vlnité, nádherné kučery z tváre a prešiel jej rukou po líci. „Ahoj, Hermiona,“ zašepkal, prsty sa mu chveli.

Jej oči sa otvorili. „Ahoj, láska,“ pošepkala mu naspäť.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Nádhera Od: TransylvanianDarkRose - 30.05. 2014
Neskutočne krásne :) Autorka je veľmi talentovaná a preklad je bezchybný :) Dojímavé :3

Re: Prebuď moju dušu Od: teriisek - 11.06. 2013
Škoda, že to nemá pokračování, krásná jednorázovka. Budu věřit, že ji z toho Draco dostal a oba šťastně přežili. Díky za překlad!

Re: Prebuď moju dušu Od: Zuzana - 09.06. 2013
Škoda, že sa zobudil a je to strašne smutné, že to skončilo tak. Dúfala som, že možno utečú. Ďakujem za preklad:)

Re: Prebuď moju dušu Od: TaraFaith - 07.06. 2013
To bylo tak krásné a smutné. Jinak by to byl opravdu skvělí námět na nějakou zajímavou kapitolovku, ale i tento konec je moc hezký. Díky za překlad.

Re: Prebuď moju dušu Od: Jacomo - 07.06. 2013
Krásná sladkobolná povídečka na páteční ráno. Jasně že v Dracovi je dobro, všechny ho tam vidíme. Jak to, že Rowlingová ne? Děkuji za překlad.
Re: Prebuď moju dušu Od: Morgana - 07.06. 2013
Rowly mala práce až nad hlavu s chlapcom, ktorý prežul :D Draco má svoje čaro a charizmu a ja som do neho neodvolateľne zbláznená, jop :D aj tebe vďaka za koment

Re: Prebuď moju dušu Od: MIRA - 07.06. 2013
To bolo také krásne. Myslím, že Hermiona verila, dúfala a dočkala sa, Draca. Držím im palce. Krásny preklad.:) Ďíki.
Re: Prebuď moju dušu Od: Morgana - 07.06. 2013
láska nezahynie zo dňa na deň :) vďaka

Re: Prebuď moju dušu Od: denice - 06.06. 2013
Vážně je to jednorázovka? Já vím, v nejlepším přestat, ale jakási romantická a sentimentální část mé duše silně touží po pokračování, chce číst, jak ji Draco osvobodil, utekl s ní a po vítězství nad Voldemortem spolu šťastně žili až do smrti...Díky.
Re: Prebuď moju dušu Od: Morgana - 06.06. 2013
jop, jednorázovka, ale pozriem sa po nejakoej dobrej poviedke, ktorá by mohla nejako voľne nadväzovať alebo tak ;) ďakujem za komentár

Re: Prebuď moju dušu Od: anonym - 06.06. 2013
snáď to obaja prežili.
Re: Prebuď moju dušu Od: Morgana - 06.06. 2013
som si tým istá ;)

Re: Prebuď moju dušu Od: Patolozka - 06.06. 2013
Krásné... a smutné... a krásné... a... smutné. Ach. Budu doufat, že to dobře dopadne! Děkuji moc!
Re: Prebuď moju dušu Od: Morgana - 06.06. 2013
jasné, že to dobre dopadne ;) tá vidina bola niečo ako nakopnutie, povzbudenie... potreboval sa dostať zo šoku a teraz bude za ňu bojovať ako lev. za to niečo, čo by bolo KEBY... 

Prehľad článkov k tejto téme:

ideal_girl: ( Morgana )30.01. 2021Čo môže byť
yourebrilliant: ( Morgana )23.12. 2020Na sklonku Vianoc
MiHnn: ( Jimmi )11.12. 2020Vianoce s rodinou Grangerovcov
Breezy_Bee: ( morgana )10.12. 2020Neškodný
emeraldoni: ( Morgana )07.12. 2020Otázka jednej mačky
sangi: ( Morgana )27.11. 2020Stretnutia
cutemara: ( Morgana )23.11. 2020Čože? Ako? Kedy?
provocative envy: ( Morgana )06.11. 2020Zranenie hornej časti tela
Day Met the Night: ( Morgana )06.06. 2013Prebuď moju dušu
Strega Brava: ( Morgana )26.05. 2013Strieborné lokne vedľa medovo-hnedých
Firelily10: ( Morgana )14.02. 2013Zachránená
Unwritten Whispers: ( Morgana )27.01. 2013Na dne najspodnejšieho šuplíka
Aegisshi: ( Morgana )21.01. 2013Víťazné hry
balletlover: ( Morgana )24.04. 2012Svedok
balletlover: ( Morgana )15.04. 2012Tanec