Meadowlark
Autor: sc010f
Preklad a banner: solace
Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=22375
október 1998
Hermiona sa chvíľu po prebudení v nemocničnom krídle rozhodla, že Severusovi nepovie, kde našla ležať svoju ruku. Namiesto toho zavrela oči a predstierala spánok, hneď ako sa pohol, zavrčal a s trhnutím zdvihol hlavu z postele.
„Dobré ráno,“ zašepkala a usmiala sa naňho.
„Slečna Grangerová,“ prehovoril chrapľavým hlasom. A potom, akoby jej úsmev rozpustil časť jeho ľadovej masky... „Hermiona.“ Rozprestrel sa medzi nimi okamih pokoja.
„Ako dlho to trvalo?“ spýtala sa a modlila, aby tá chvíľa nepominula.
„Dlho,“ odvetil. „Takmer týždeň. Spomínate si na niečo?“
Hermiona si všimla, že sa jeho ruka temer dotýka jej. Pomaličky ju posunula bližšie, až ucítila teplo jeho kože.
„Spomínam si, že som bola doma,“ povedala, „a bola som spokojná, že som tam. Ale potom... potom sa to začalo kaziť. Nie tak veľmi, ale bola som... bola som natoľko súčasťou tohto sveta, že návrat do toho druhého bol...“ Zmĺkla a nebola si istá, ako má prejaviť svoje sklamanie, zlyhanie.
„Hermiona, nemusíte tam...“ Jeho ruka prikryla tú jej a zovrela ju.
„Ale ak zostanem tu,“ namietla, „som sama. Žiadni rodičia, žiadna sestra, len... len mágia. A čo tá pre mňa v poslednom čase urobila?“ Ústa sa jej skrivili.
„Nie ste sama, Hermiona.“ Povedal to tak ticho, že si nebola istá, či to počula. Možno bolo lepšie prejsť to bez povšimnutia – nemalo žiaden zmysel tlačiť ho niekam, kam sa aj Ron obával vstúpiť. Radšej vnímala ticho a teplý tlak jeho ruky na svojej.
Bill s Harrym znenazdania vpadli do stredu miestnosti. Bill stratil sandál a ponáhľal sa ku kozubu zavolať Minervu, hneď ako sa Harry potkol o stolík a poslal k zemi svoje okuliare v kovovom ráme spolu s ampulkami a podnosmi.
Škriatok v službe vydesene zapišťal a vrhol sa do trosiek.
„Bravo, Potter!“ uškrnul sa Snape a vstal z miesta vedľa Hermioninej postele. Stále mal impozantnú postavu, aj napriek palici, ktorú zvieral.
Harry očervenel a zohol sa, aby pomohol škriatkovi, ktorý opäť vyľakane zapišťal a plesol sa po prstoch. Neporiadok sa okamžite stratil a Harry zostal trápne skrčený nad vecami, ktoré sa chystal pozbierať, no už tam neboli.
Hermiona potlačila smiech – pocítila, ako sa jej hrudné svaly napli, prvýkrát po dňoch... možno aj mesiacoch?
„Myslíš, že môžeme prediskutovať, čo ste s Billom zistili hneď, ako zo seba prestaneš robiť blázna?“ spýtal sa Snape, keď sa Harry vydriapal na nohy.
„Minerva už ide,“ povedal Bill. Vytiahol hlavu z kozuba, oprášil si sadze z ryšavých vlasov a upravil cop, pričom si rozhojdal náušnicu z tesáka.
„A potom?“ spýtala sa Hermiona. „Potom budeme vedieť, či... či to budeme schopní zastaviť? Či dokážeme priviesť mojich rodičov späť?“
„Nuž, Hermiona,“ povedal Bill, „obávam sa, že to bude trochu komplikovanejšie.“
Dvere na nemocničnom krídle sa rozleteli a dnu vbehla Minerva s povievajúcim tartanom McGonagallovcov.
„Som taká rada, že si späť,“ povedala, privolala si stoličku z kúta a sadla si vedľa Hermiony. „Ako sa máš, drahá?“ spýtala sa.
Hermiona sa usmiala. „Bude mi lepšie vo chvíli, keď budem s istotou vedieť, že môžem svojim rodičom obnoviť pamäť. Myslím tým... to je to, čo ste išli zistiť, však, Bill?“
Bill si po dlážke pritiahol stoličku, drevené nohy zaškrípali na dlažbe. Harry si sadol na Hermioninu posteľ, keď sa posunula nabok, aby mu urobila miesto.
Snape sa s grimasou znovu posadil na stoličku. Vonku bubnoval dážď na predelené okná a nepokojný vietor stonal okolo vežičiek.
„Nuž,“ ozval sa Bill, „Moniku a Wendella Wilkinsových sme našli presne tam, kde sme očakávali, v Novom Južnom Walese. Ale našli sme aj niekoho iného.“
„Koho?“ dožadovala sa Hermiona.
„Fionu Wilkinsovú,“ poznamenal Harry. „Hermiona, našli sme tvoju sestru.“
*****
„Je tam niečo?“ spýtala sa Jocasta.
„Nie. Je mi to ľúto, pani Grangerová, ani náznak.“
„Ako to mohla urobiť? Boli sme tak blízko! Včera mala pohovor na škole ďalšieho vzdelávania! Budúci týždeň plánovala začať pracovať!“ Jocasta klesla na posteľ, kde sedela jej dcéra obklopená rozhádzanými papiermi, knihami a perami. Husté mala vlasy osvetlené tlmeným svetlom nočnej lampy.
„Je mi to ľúto, Jocasta,“ povedal znovu doktor Gupta. „To, čo sa deje s Hermioninou mysľou... je zložité. Ale v podstate, ako som už povedal, ona sa rozhodne, ako chce žiť. Tu s nami v reálnom svete, alebo vo svojom svete fantázie, ktorý si vytvorila v mysli.“ Zdvihol spod papierov malý zápisník viazaný v koži.
„Hermiona,“ zašepkala Jocasta, otočila sa k dcére a uhladila jej nespútanú spleť vlasov. „Musíš sa snažiť. Kvôli nám, kvôli tvojej sestre, ktorá k tebe vzhliada, ktorá chce svoju veľkú sestru späť, aby si požičiavala jej šaty, čítala jej a aj s ňou súperila! Prosím, Hermiona, prosím, vráť sa späť k nám.“
Vonku bubnoval na strechu tichého predmestského domu októbrový dážď.
„Je mi to ľúto, pani Grangerová,“ povedal doktor Gupta.
*****
„Sú šťastní,“ povedala Hermiona ticho.
„Presne tak,“ odvetil Bill. Harry jej stisol ruku v tichom súcite. „Majú príjemný život, Hermiona – dobre si to zariadila.“
„A.... Atal- Fiona?“ spýtala sa.
„Darí sa jej. Rada chodí do školy – je najlepšia v triede.“
Snape s Minervou sa usmiali, dokiaľ Severus nezachytil Hermionin pohľad a nezamračil sa.
„Vedia vôbec, že majú ďalšiu dcéru?“ vyhŕkla. „Nie,“ opravila sa, „samozrejme, že nie.“
„Obávam sa, že máš pravdu, Hermiona,“ povedal Harry ticho. „Vôbec o tom netušia.“
„Bill, počkaj,“ ozvala sa Minerva a narovnala na stoličke. „Myslela som si, že Atalanta – Fiona nebola... kto to je?“
Bill si natiahol dlhé nohy a letmo pozrel na Harryho, ktorý rýchlo vstal z Hermioninej postele.
„Nie sme si istí,“ priznal Harry nakoniec a začal sa prechádzať. „Všetko, čo sme do tejto chvíle mali, bola zmienka o jej existencii v Dumbledorových záznamoch.“
„Naozaj v tomto svete existuje. Je skutočná,“ zašepkala Hermiona.
„Ale ako jej Hermiona mohla upraviť pamäť, ak ani nevedela o jej existencii?“ spýtala sa Minerva.
„To nevieme,“ priznal Bill.
Snape sa posunul, prekrížil si nohy a okamžite to oľutoval, keď mu bolesť prešla dolnou časťou chrbta.
„Riaditeľ, to je bláznovstvo! Nemôžete nechať niekoho len tak zmiznúť.“
„Atalanta bude jestvovať, Severus: pre svojich rodičov, muklov, dokonca aj ostatných čarodejníkov, ale nie pre Hermionu. To je krása Refracta Legilimentis – umožňuje nám vybrať si, ktoré spomienky chceme udržať a ktoré odstrániť.“
„Ale čo ak sa niečo stane? To je šialenstvo! Čo keď bude potrebovať svoju rodinu skryť, alebo ju ochrániť, ako ich dokáže ochrániť všetkých?“ Severus nahnevane prešiel ku oknu a zahľadel sa na jarné oblaky letiace po oblohe.
„Ty ma nepočúvaš, Severus,“ Dumbledorov hlas nadobudol neľútostnú ostrosť. „Každé kúzlo, ktoré zošle Hermiona či niekto zo strany Svetla na jej rodinu, aby ich ochránil, sa bude automaticky týkať aj Atalanty. Hermiona si jednoducho nebude vedomá, že zasahuje ešte jednu osobu.“
„Malo ju to predo mnou len skryť,“ povedala Hermiona náhle, akoby počula jeho myšlienky. „Ale keď som na svojich rodičov zoslala Refracto Legilimentis, zoslala som ho aj na ňu.“
„Obávam sa, že áno,“ odvetil Snape.
„Severus...“ ozvala sa Hermiona a hmatala po posteli.
Jeho ruka našla tú jej. Bolo mu jedno, či Minerva zvraštila pery, či si Potter napravil okuliare a zakašľal, alebo či Bill zodvihol obočie. Cítil teplo jej ruky pod svojou a na jej stisk odvetil jemným zovretím vlastnej dlane.
Hermiona si dlho, rozochvene vydýchla, prehupla nohy cez okraj postele a pustila Snapovu ruku. Cítil sa olúpený, no ignoroval znepokojenie, keď vstala z postele. Odtiahol sa, aby jej uvoľnil miesto a zachoval odstup.
„Hermiona, nemusíš...“ ozval sa Potter a pohol sa dopredu, keď sa Snape presunul k nohám postele a zovrel kovový rám.
„Áno, Harry, musím,“ trvala na svojom. „Musím zistiť, či existuje spôsob, ako im obnoviť spomienky. Nielen im, ale aj... Atalante. Aj keď si ju nepamätám, môžem jej vrátiť predošlý život. A možno... Možno si na ňu spomeniem!“
„Slečna Grangerová...“
„Hermiona...“ Snape a Bill sa ozvali naraz, každý z nich zmĺkol, keď druhý prehovoril.
„Hermiona, je mi to ľúto, ale... neexistuje žiaden spôsob, ako by si im mohla vrátiť spomienky,“ povedal Harry.
„Nie, Harry,“ trvala na svojom a pokrútila kučeravou hlavou. „Musí existovať nejaký spôsob. Musíme ho nájsť.“
„Hermiona,“ ozval sa Snape vľúdne. „Obávam sa, že Potter má pravdu. Oni... Monika a Wendell Wilkinsoví sú muklovia. Ak na nich zošlete Reparo Legilimentis, mohli by ste im trebárs úplne vymazať myseľ.“
„Ale ja... aj napriek tomu, že neboli pod vplyvom Unde Orieris?“ spýtala sa.
„Je to preto, že sú muklovia. Ich mysle nie sú... nie sú pripravené na taký posun vo vnímaní. A...“ Snape sa vzdialil zo svojho miesta pri nohách postele.
„A opätovná zmena na Jocastu a Martina Grangerových by ich v podstate zničila,“ dokončila jeho myšlienku a náhle si sadla späť na posteľ.
„Mrzí ma to, Hermiona,“ ozval sa Potter sediaci vedľa nej. „Ale musíš vedieť, že sú tam šťastní. A Fiona, Atalanta, tvoja sestra je šťastná tiež.“
„Ty si to vedel, Harry?“ spýtala sa Hermiona útočne. „Videl si ju niekedy? Bola v to leto pred začiatkom druhého ročníka v Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých? Prišla niekedy s mojimi rodičmi na nástupište deväť a trištvrte?“
„Hermiona,“ Potter to skúsil znovu. Posunul sa dopredu, aby položil ruku na plece dievčiny.
„Nepoznáš to!“ skríkla nahnevane. „Nikdy si nestratil niekoho kvôli niečomu, čo si urobil, pretože ty si mal vždy možnosť robiť to, čo si chcel, pretože ty si prekliaty Harry Potter, chlapec, ktorý zasrane prežil! Nikdy si neniesol zodpovednosť za niekoho či niečo, pretože vždy bolo všetko urobené pre teba!“ Odmlčala sa a zhlboka sa nadýchla.
„Hermiona nemôžeš... stále samu seba necítiš. A nie je to fér,“ protestoval Potter. „Stratil som svojich rodičov, Síriusa a Remusa - a čo Fred? Alebo sa už nepamätáš, čo sa stalo v máji? Neprejde deň, aby som si neprial...“
„Možno si stratil svojich rodičov, ale všetci poondiati čarodejníci si ctia obeť Jamesa a Lily Potterovcov a Záškodníkov, či nie?“ zasyčala Hermiona. „Statočných členov Fénixovho rádu, ktorí sa veľkoryso obetovali pre stranu Svetla! Ale akú obeť priniesli Monica, Wendell a Fiona Willkinsovci? Boli skutočne v nebezpečenstve? Skutočne po nich išli smrťožrúti? Skutočne?“
Bill sa ju pokúsil prerušiť. „Dumbledore si evidentne myslel, že prinajmenšom Atalanta by mohla byť pre teba nebezpečná.“
Snape naňho zazrel a on zmĺkol.
„Alebo bola ich dcéra len paranoidná – počula priveľa prednášok o „neustálej bdelosti“ – a príliš nedočkavá využiť svoju mágiu, aby úplne zvážila následky?“ pokračovala Hermiona roztrpčene.
„Hermiona,“ ozvala sa Minerva, „si veľmi rozrušená, ale som si istá, že...“
„Minerva! Buď ticho!“ okríkol ju Snape a prekvapil sám seba.
„Severus, nebudeš so mnou takto hovoriť...“ Minerva náhle vstala zo stoličky.
„Hermiona, nie si sama sebou, nemôžeš...“ Bill sa k nej pohol zo svojho miesta pri okne.
„Bill! Čuš!“ skríkla Hermiona. „Všetci čušte! Urobila som chybu. Najbystrejšia čarodejnica svojej doby urobila chybu a teraz... teraz musím žiť s faktom, že nemám rodičov a v podstate ani sestru! A je to úplne moja vina.“ Odmlčala sa a postupne pozrela na každého z nich. „A teraz sa musím rozhodnúť, či chcem žiť s týmito následkami tu, kde ma chcú ľudia chovať ako v bavlnke a chrániť pred samou sebou, alebo v realite, kde nemám bez vzdelania žiadne vyhliadky, ani žiadnu budúcnosť! Takže všetci môžete iba posrato čušať a nechať ma premýšľať!“
Schmatla z dlážky župan, nešťastného Pottera odstrčila bokom a vyrútila sa z nemocničného krídla, tresknúc za sebou ťažkými dubovými dvermi v návale nespútanej mágie.
„Nuž, nikdy som...“ ozvala sa Minerva. „Pôjdem za ňou.“
„Minerva,“ prerušil ju Potter, „nie.“
„Prosím?“
„Povedal som,“ odvetil, narovnal sa a pozrel vedúcej svojej fakulty do očí, „nie. Nechajte ju ísť.“
„Pán Potter,“ povedala Minerva prísne. „Obávam sa, že nerozumiete. Hermiona je rozrušená a ľahko by si mohla ublížiť!“
„Nie,“ trval na svojom. „Hovoríme o Hermione. Je na také niečo príliš rozumná. Dajte jej to, čo potrebuje.“
„Áno? A čo to je?“ spýtala sa Minerva.
„Dajte jej čas.“ Potter pokrčil plecami.
Snape sa ocitol v úplne nepríjemnej a nepredstaviteľnej situácii, keď bol naozaj hrdý na fagana Jamesa Pottera. Dúfal, že ten okamih čoskoro pominie.
sc010f: ( solace ) | 23.05. 2013 | 17. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 16.05. 2013 | 16. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 09.05. 2013 | 15. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 02.05. 2013 | 14. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 25.04. 2013 | 13. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 18.04. 2013 | 12. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 11.04. 2013 | 11. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 04.04. 2013 | 10. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 28.03. 2013 | 9. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 21.03. 2013 | 8. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 14.03. 2013 | 7. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 07.03. 2013 | 6. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 28.02. 2013 | 5. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 21.02. 2013 | 4. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 15.02. 2013 | 3. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 07.02. 2013 | 2. kapitola | |
sc010f: ( solace ) | 31.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( solace ) | 24.01. 2013 | Úvod | |