Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Meadowlark

14. kapitola

Meadowlark
Vložené: solace - 02.05. 2013 Téma: Meadowlark
solace nám napísal:

Meadowlark

Autor: sc010f

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=22375

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

september 1998

„Dokážeme to urobiť. Vieme zastaviť presun medzi realitou a muklovským svetom fantázie,“ oznámil Bill dvojici v riaditeľni.“

Hermionine oči sa rozšírili a prsty si pritisla k perám. Snape sa otočil k oknu, vyhýbajúc sa zvedavým pohľadom riaditeľov, ktorí boli hore (Albus a Phineas). Hermiona ho pozorovala a čudovala sa, prečo by taká dobrá správa mala vyvolať takú zvláštnu reakciu.

„Naozaj?“ zašepkala a odložila bokom svoj návrh pre Minervu – komplexné zhodnotenie práv domácich škriatkov v čarodejníckej Británii, ktorý bol súčasťou jej projektu z dejín mágie na MLOKy.

Bill sa pousmial. „Naozaj. Všetko je tu.“ Sedel oproti nim a dokumenty posunul smerom k dvojici.

„Si si istý, Bill?“ spýtala sa Minerva, pohrávajúc sa s okrajmi pergamenu.

„Áno, pravdaže, sme si istí,“ prerušil ich Snape a náhle sa otočil od okna. Ekvinokciálna búrka[1] šľahala okolo veží hradu a vrhala do okien prúdy dažďa. Študenti dole na nádvorí sa hnali pod prístrešie.

V riaditeľni na samom vrchole veže podriemkavali za zvukov vetra a dažďa portréty a spokojný Krivolab. Na stole pokrytom papiermi stáli štyri hrnčeky a vysielali do vzduchu voňavú paru.

„Len sa pýtam, Severus,“ pokarhala ho Minerva. „Zakúsili sme už tak veľa, zdá sa, ako by to odďaľovala smola a...“

„Uisťujem ťa, Minerva,“ ozval sa sarkasticky, poberajúc sa k dverám pripravený na odchod, „že sme s Billom preskúmali každý uhol pohľadu. Keby si bola taká láskavá a prečítala si návrh, ktorý sme pripravili, väčšina tvojich otázok bude zodpovedaná.“

Hermiona dychtivo siahla po zväzku pergamenov, ktoré Bill opatrne položil na opotrebovaný konferenčný stolík.

„Mysleli sme si, že bude najlepšie, keby ste s Minervou mali niečo na papieri,“ objasnil Bill.

„Takže, ak máte ešte nejaké nemiestne otázky,“ poznamenal Snape z dverí, „mohli by ste ich napísať na okraj, starostlivo ich zvážiť a potom sa na ne spýtať.“

Hermiona si vymenila s Minervou dlhý pohľad.

„Je dobré vidieť, že sa tvoj zmysel pre humor vracia, Severus,“ okomentovala to Minerva.

Bill s Hermionou chvatne siahli po svojich hrnčekoch s čajom. Phineas Nigellus zakašľal. Snape strelil otráveným pohľadom po trojici v kancelárii a ťažkým krokom vyšiel von. Hermione podivne pripomenul Divookého Moodyho v deň, kedy jeho oko štrajkovalo.

„Ospravedlňte ma,“ zamrmlala, zdvihla sa a odtlačila stoličku nabok.

 

*****

 

„Severus, počkajte!“ jej hlas sa ozýval dolu schodiskom.

„Profesor Snape,“ opravil ju, a jednako len zostal stáť. „Dúfam, slečna Grangerová, že mi chcete prezradiť niečo dôležité? Alebo sa bavíte chvastaním sa privilégiami ex-siedmakov pred vašimi spolužiakmi tým, že si ma trúfate oslovovať krstným menom?“

Hermiona obrátila oči stĺpkom.

„Naozaj, Severus,“ hrešila ho, „nevyzerá to, že by tu bolo tak veľa študentov. Navyše, ako sa zdá, žiaden z nich nepostáva práve na tomto schodisku. A tým pádom ma nikto z nich nemôže počuť, ako sa „chvastám“ privilégiami tým, že vás volám krstným menom.“ Dopovedala a vyzerala spokojne.

Snape zavrčal a preniesol váhu na druhú nohu. Jeho plece a krk, vlastne celá pravá strana nebola počas búrok nikdy úplne v poriadku.

„Čo chcete?“ spýtal sa sarkasticky. „Teraz, keď ste skončili s testovaním vášho nepresvedčivého chrabromilského štýlu rétoriky?“

„Je to skutočne vaša najhoršia urážka?“ spýtala sa Hermiona s úsmevom. „Chcem sa vám poďakovať?“

„Poďakovať sa mi?“

„Áno, poďakovať sa vám. Bill je skvelý kliatborušiteľ, ale len vy máte talent na vytvorenie riešenia tak, že ho človek môže naozaj pochopiť.“

„A vy si myslíte, že som...“

„Budem vedieť, kto z vás napísal ktorú časť návrhu,“ trvala na svojom. „A ďakujem. Dúfam, že keď ho zverejníte, bude mať úspech.“

„Slečna Grangerová, vôbec si nemyslím, že je to vhodný čas alebo miesto, aby ste zvažovali moje akademické ašpirácie. Už ste si prečítali zmienený dokument?“

Hermiona sa zasmiala, zazurčala kaskáda smiechu. „Ešte nie,“ priznala, „no je to skvelý nápad – dostala som sa na koniec úvodu, spoznala som váš štýl a chcela som sa ubezpečiť... ubezpečiť, že to viete.“

„Nuž, teraz, keď ste to urobili, prečo sa nevrátite do veže a neprečítate si vašu úlohu?“ precedil cez zuby.

Hermiona vystrúhala nahnevanú grimasu a postavila sa na špičky.

„Len mi dovoľte sa vám poďakovať, pane,“ povedala s drzým úsmevom a pobozkala ho na líce. Snape sa po zvyšok soboty bezcieľne túlal v desivo prázdnom hrade so štípajúcim lícom, ako keby sa popálil.

 

*****

 

Sviečky tlmene svietili vo svietnikoch, keď sa Hermiona stočila do klbka v Minervinom kresle potiahnutom tartanom vedľa praskajúceho ohňa. Portréty (a Krivolab) okolo nej celý večer podriemkavali. Vonku vôkol veží a vežičiek zavýjal vietor s dažďom.

Hermiona si však nevšímala rozdiely medzi svetom vonku a vnútri. Jej pozornosť sa úplne sústreďovala na pergamen pred ňou, brko zúrivo škriabalo.

S uspokojením čítala časť o účinkoch Unde Orieris na myseľ a telo – Bill odviedol dobrú prácu. No o účinkoch Refracta Legilimentis v kombinácii s Reparom Legilimentis čítala s rastúcim pocitom nepokoja. Nepokoj sa zmenil na hrôzu, keď si prečítala o všetkých účinkoch ReparaRefracta Legilimentis na neuzavretú a nepripravenú myseľ.

Keď sa dostala na koniec stránky, z prstov jej vypadlo brko. Len sedela a civela do ohňa.

„Čo si to len, dopekla, urobila, Hermiona?“ zamrmlala.

Krivolab vyskočil zo svojho miestečka na policiach pre knihy vedľa kozuba a pretiahol sa.

„Mrau?“ spýtal sa zvedavo a zvraštil tvár.

Neprítomne sa zohla, aby ho pohladila, no ozval sa zvonček ohlasujúci začiatok večere a kocúr odbehol preč. Hlboko pod ňou sa ozval buchot kníh a hrmot vstávajúcich študentov, keď obyvatelia Rokfortskej strednej školy čarodejníckej odchádzali jeden za druhým na večeru.

„Nie,“ zašepkala, „malo to byť bezpečné. Overila som si to. Čítala som knihy! Robila výskum! To sa nemalo stať!“

Na rímse nad kozubom odbili Minervine pozlátené hodiny (s venovaním: s vďakou od rodiny Malfoyovcov) hodinu.

„Nie, nie, nie, nie, nie.“ Hermiona vyburcovaná do akcie zoskočila z kresla, pričom zhodila pergameny, brká a chrabromilskú prikrývku.

„No toto!“ vykríkol rozhnevane vyľakaný portrét.

„Kde horí?“ spýtal sa posmešne druhý.

Dumbledore vzhliadol so záujmom zo svojho rohu. „Slečna Grangerová, počkajte,“ zvolal zo svojho rámu.

Hermiona nepočula ani jeden z nich, keď sa vyrútila z miestnosti a ťažké dubové dvere nechala za sebou zabuchnúť.

Hnala sa dolu schodiskom a takmer sa prizabila na kamennej oblude na jeho úpätí. Bol čas večere; v knižnici by nemal byť nikto. Mohla dokázať, že sa Bill mýlil.

Musela dokázať, že sa Bill mýlil.

Poháňal ju strach, keď trielila chodbami do tmavej knižnice. Udrela si koleno o nedbalo zasunutú stoličku a zajačala na tieň príšery týčiaci sa pred ňou.

„Lumos!“ zvolala a tma ustúpila. Príšerou bola hromada kníh na stole madam Pinceovej s tabuľkou Ticho!

Rastúca panika spôsobila, že sa nemotorne potkýnala cez haldy vrátených kníh do Zakázaného oddelenia (byť ex-siedmačkou malo svoje výhody) a pre istotu siahla po knihách, ktoré z políc vyťahovala tak dávno. Museli byť pravdivé, pomyslela si. Keby sa mi niečo také mohlo stať, hovorilo by sa v nich o tom. Bill sa musí mýliť.

Accio návrh!“ zvolala a mávla prútikom v jednej ruke, pričom druhou zvierala štós kníh. Pergamen preletel cez knižnicu a klesol na stôl.

„No tak, Grangerová, rýchlo...“ mrmlala si pre seba a horúčkovito listovala vo zväzkoch pred sebou. „Dokážeš to nájsť...“

Čas večere pomaly ubiehal a Hermiona vedela, že má len málo času, kým sa vráti madam Pinceová s hŕstkou študentov, ktorí chceli počas sobotňajšieho večera študovať.

„Prosím,“ zašepkala, keď sa Staroveká mágia mysle otvorila na stránke, ktorú mala označenú, akoby pred rokmi (bol to len rok a pol?). „Prosím,“ žobronila, „nie.“

 

*****

 

Spotená a lapajúca po dychu si sadla na posteli, zamotaná vo vlhkých, k telu prilepených prikrývkach.

„Och, bože,“ zašepkala. Svetielkujúce čísla na budíku ukazovali 2:10.

Zaplavila ju vlna úľavy a klesla späť na vankúš.

„Vďaka bohu,“ povedala nahlas. „Sen. Len sen.“

Niečo jej vŕtalo v hlave. Vymotala sa z prikrývadiel a vstala z postele.

„Skús to,“ povedala si, „nič sa nestane. Vlastne si sa o to nikdy nepokúsila.“

Hermiona sa zhlboka nadýchla a mávla rukou.

„Lumos!“

Nič sa nestalo. Uľavilo sa jej, keď natiahla ruku a zapálila nočnú lampu. Narovnala sa a letmo zachytila svoj odraz v zrkadle nad toaletným stolíkom.

„Ahoj, Hermiona,“ povedala mu.

Dievčina v zrkadle bola, ako dúfala, len jej odrazom: husté vlasy hnedej myšacej farby konečne podrástli, hnedé oči, trochu vyčnievajúce zuby.

„Ahoj, Hermiona,“ povedala znovu.

„Hermiona?“ Vo dverách stál jej otec oblečený v župane a pyžame purpurovej farby.

„Prepáč, oci,“ ozvala sa Hermiona. „Mala... mala som zlý sen a iba som potrebovala chvíľu, aby som sa preorientovala.“

Úľava na otcovej tvári bola zreteľná.

„Tak fajn,“ odvetil. „Len som niečo počul a...“

„Som v poriadku, oci. Vráť sa do postele.“

Otec sa usmial a vošiel do izby. Zovrel ju v tesnom objatí a pobozkal na temeno hlavy.

„Nikdy sa neospravedlňuj, miláčik,“ zašepkal. „dokiaľ tu budeš s nami, môžeš ma zobudiť kedykoľvek budeš chcieť.“

Hermiona ho objala na oplátku a zažmurkala, aby potlačila slzy.

„A teraz, slečinka, späť do postele. Zajtra máš veľký deň.“

„Áno, ocko,“ povedala poslušne a potlačila úsmev. Jej otec to  hovorieval vždy, aj vtedy, keď veľký deň znamenal pletie zadného dvora. Tentoraz sa jej veľký deň týkal pohovoru na škole ďalšieho vzdelávania. Hermiona bola nadšená – bol to prvý krok, jej prvý krok späť.

Späť do skutočného sveta. Sveta, kam patrila. Kde boli jej rodičia v bezpečí. A jej sestra skutočná.

„Dobre sa vyspi, miláčik.“ Otec sa otočil na odchod.

„Brú noc, ocko.“

Hermiona vyliezla späť na posteľ. Vonku, okolo útulného predmestského domu šumel vietor a dážď ekvinokciálnej búrky. Hermiona sa schúlila medzi prikrývky a zhasla svetlo.

Ach, je krásne byť opäť sebou, bola jej posledná myšlienka, keď zaspávala.

 

*****

 

Duch Zloduch prefičal cez Veľkú sieň, ignorujúc nahnevané výkriky a znechutené pišťanie, keď hnojová bomba, ktorú mal v pláne odpáliť v bifľomorských spálňach, spadla z jeho strašidelného habitu a dopadla do chrabromilskej polievkovej misy. Vo Veľkej sieni vypukol chaos a poriadok nebol nastolený až do neskorého večera. Nebolo to skôr než v nasledujúce ráno, keď madam Pinceová našla nehybnú postavu Hermiony s brkom zovretým v stuhnutých prstoch a stopami sĺz na lícach.

Na pergamene, ktorý ukázala očividne ustarostenej Minerve, boli Hermioniným písmom načarbané horúčkovité poznámky. Posledné slová jednako len zaujali riaditeľkinu pozornosť. Nikdy som to nechcela. Takto sa to nemalo stať. Knihy by sa nemali mýliť.

Minervinou prvou chybou bolo, že predvolala Snapa do kancelárie, aby mu ukázala pergamen. Druhou, že mu ten pergamen ukázala. A tretia vyvolala tie najúžasnejšie následky.

Colin Creevey, učeň u Fušerských Blogsov a Blottersov (maliarov rokfortských riaditeľov počas storočí), uistil Minervu a zvyšok portrétov, že portrét Albusa Dumbledora bude schopný zreštaurovať, avšak proces môže trvať minimálne šesť mesiacov, s najväčšou pravdepodobnosťou aj rok.

Potom, čo všetci odišli, Phineas Black podotkol, že chlapec Eileen Princeovej mal vždy tendenciu najskôr preklínať a až potom sa pýtať. Vyhlásil, že keby bol na Minervinom mieste, mal by lepší cit pre odzbrojenie muža predtým, ako mu ukázala, v čom sa Grangerových dievča mýlilo. Potom sa vyjadril, že je asi jedinou bytosťou v hrade, ktorá mala tušenie, čo sa s ňou stalo, a preto by nebol dlhodobo zadržaný v dielni u Blogsov a Blottersov.

Minerva ovládla potrebu rozšíriť hranice svojho slovníka a prešla ku skrini, kde Albus uchovával zbierku mysľomís.

Nepozvala Snapa, aby sa k nej pripojil.

 

 

Pozn. prekl.: [1]Ekvinokciálne búrky – silné búrky vo Veľkej Británii a Severnej Amerike, o ktorých sa všeobecne verilo, že sú spojené s obdobím jarnej a jesennej rovnodennosti. Tento mýtus sa mohol zrodiť v polovici roka 1700, kedy námorníci pozorovali hurikány v oblasti Karibiku, ktoré sa najhojnejšie vyskytujú v období jesennej rovnodennosti. Štatistika početnosti búrok neuvádza, že by búrky v miernom podnebnom pásme boli častejšie v období okolo 22. septembra, aj keď sa občas stane, že prvá ničivá búrka zimnej sezóny vznikne už koncom septembra. Mýtus sa analogicky rozšíril aj na obdobie jarnej rovnodennosti.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 10.05. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 14. kapitola Od: GwenLoguir - 15.06. 2013
Hm, takže nevie vráiť pamäť rodičom? Albeo? Fakt v otm mám guláš a do kotlíka už musím ísť... no nič... mätúce, ale zaujímavé! Ďakujem

Re: 14. kapitola Od: teriisek - 06.05. 2013
Teď jsem teda hodně zvědavá, v čem přesně se Hermiona mýlila! Každopádně ten konec byl skvělý, ta situace mě pobavila. Díky moc za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 14. kapitola Od: solace - 12.05. 2013
Som rada, že sa ti kapitola páčila. Odpoveď na svoju otázku sa dozvieš až v predposlednej kapitole. Vďaka za komentár, teriisku.

Re: 14. kapitola Od: Sally - 05.05. 2013
Toto je tá najzvláštnejšia a najviac mätúcejšia poviedka akú som kedy čítala a dosť ma to štve :D obdivujem prekladateľky :) fakt super, ďakujem :) 
Re: 14. kapitola Od: solace - 06.05. 2013
Áno, je to poviedka plná zvratov a nejasností, ale čoskoro nadíde finále a v ňom by sa malo všetko objasniť a zapadnúť do seba. Ďakujem za odozvu, Sally.

Re: 14. kapitola Od: Gift - 04.05. 2013
Uff, no... stale v tom mam neskutecny bordel! :-) Sen- nesen, realita- nerealita, polibeny Severus, nadech reseni a uf... kompletni zmatek. Tak tak nejak probihalo me dnesni cteni:-). Zamotane, ale neskutecne ctive, plus opet prekrasny preklad, za ktery moc dekuji, uz se nemuzu dockat dalsi kapitoly-
Re: 14. kapitola Od: solace - 06.05. 2013
Do konca ostávajú už len tri kapitoly, takže by sa malo dosť vecí (ak nie všetky) vyjasniť. Ja ti ďakujem za komentár, Gift.

Re: 14. kapitola Od: larkinh - 03.05. 2013
Sakra, taky by autor/ka mohl/a naznačit trochu víc! Takže se zdá, že Hermiona kdysi provedla nějaké kouzlo? Másím se podívat, kolik to má celkem kapitol.
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Áno, zásah do čierneho! V komentároch vyššie som ohľadom toho dávala indíciu Eily. Zostávajú ešte tri kapitoly. Ďakujem za reakciu:-)

Re: 14. kapitola Od: Loui - 03.05. 2013
Muhahaha! Podpálený Brumbál, sen mnoha fanoušků se splnil! Jen v tom mám jako většina ostatních celkem zmatek, ale hádám, že chudák Hermiona je na tom nejhůř, divím se, že ji z toho ještě nepřeskočilo. Děkuji za skvělý překlad!
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Zmätok by sa mal do konca poviedky vyjasniť a všetko by malo zapadnúť na svoje miesto. Hermiona je našťastie silná čarodejnica a zatiaľ sa drží. Aj ja ďakujem za odozvu, Loui:-)

Re: 14. kapitola Od: Kateryna - 03.05. 2013
Skvěle už se těšim na další kapitolu.
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Vďaka. Ďalšia kapitola tu bude vo štvrtok 9.5.

Re: 14. kapitola Od: Julie - 02.05. 2013
Severus je prostě fakt dobrý! Díky za kapitolu, přibývají rychle to je příjemné, že povídka zůstává v živé paměti.
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Som rada, že sa ti Severus v príbehu páči. Ďalšia kapitola opäť o sedem dní. Ten týždeň vždy ubehne tak rýchlo. Ďakujem, Julie.

Re: 14. kapitola Od: Zuzana - 02.05. 2013
Čo sa to zase stalo. Začiatok bol taký pekný a nádejný a potom niečo objavila a zase zmizla do muklovského sveta a ešte sa aj tešila. Nechápem tie slová čo napísala, čo nechcela, čo sa nemalo stať... Veľmi pekne ďakujem za preklad
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
To vieš, autorka to ešte potrebuje riadne zamotať, aby sme nemali pocit, že to konečne začína plynúť príliš hladko;-) Viem, že záver vyznel veľmi nejasne, ale ďalšie kapitoly by ho mali pomôcť ozrejmiť. Aj ja ti veľmi pekne ďakujem za odozvu, Zuzka.

Re: 14. kapitola Od: Snapea - 02.05. 2013
Poněkud se nám to komplikuje... Ale KONEČNĚ, upravil ten Brumbálův portrét:-DDD Ale pouze šest měsíců?! Hmpf, Severus si měl nechat poradit od nás, šíleých pyromanek, to by Minerva teprve koukala, což? :-D Jsem v časovém presu, jsem chronicky nevyspaná a naštvaná, nestíhám, ale čtu a očekávám každý dílek!! Díky moc!:-))
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Slovo komplikuje a je asi najčastejšie používaným v súvislosti s touto poviedkou. Ale to je v poriadku, ja som vedela, do čoho idem;-) Vidím, že ťa Severus potešil. Tých šesť mesiacov asi nebude stačiť, skôr to vyzerá na ten rok. Aj keď mi je jasné, že šialené pyromanky by portrét nechali zhorieť do tla:-DD Prajme ti, aby všetky zlé okolnosti, ktoré ťa stresujú, čím skôr poľavili (škoda, že na ne nejde použiť Evanesco) a budem sa tešiť na ďalšie riadky od teba. Vďaka za tie dnešné:-)

Re: 14. kapitola Od: Eily - 02.05. 2013
Co to ta Hermiona provedla? Že by na sebe nějaké kouzlo už zkusila? Nechápu, ztrácím se a doufá, že mě autorka zase vyvede z temnoty. No a prokletí Albusovi pěkně škodolibě přeju. Nedovedu si představit, co Severuse nakrklo, že se takhle neovládl. Sice vím, že to byl ten vzkaz... ale ještě ho nechápu... Tak Severuse štípe tvář, jo? Těším se na příště, snad konečně po tolika otázkách přijdou nějaké odpovědi. Díky za překlad a betování
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Dáme indíciu?;-) Podľa mňa nešlo o kúzlo použité na ňu, i keď niektoré vety tomu nasvedčovali (zrejme autorkin zámer). Pouvažuj nad časovým údajom, kedy Hermiona hľadala informácie v istej knihe. Akej udalosti v kánone sa mohol ten dátum týkať?;-) Pokiaľ ide o Severusa, zrejme uňho pretiekol pomyselný pohár. Minerva ho určite dostala do vývrtky a Albus potom už len prilial olej do ohňa. Ďakujem za komentár a budem sa tešiť nabudúce:-)
Re: 14. kapitola Od: Eily - 03.05. 2013
No do háje, už mi to došlo! Chudák malá, jestli má Bill pravdu, tak ji čeká o to těžší rozhodování, ve kterém světě bude chtít zůstat. Kéž by se Bill mýlil! (Díky za indicii, pochopila jsem, ale asi raději nechci spoilerovat :D)
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Myslím, že si si indíciu vyložila správne a ďakujem, že nespoileruješ ;-) Veru, bude to pre ňu ťažké rozhodovanie! Maj sa a prajem pekný víkend:-)

Re: 14. kapitola Od: denice - 02.05. 2013
Dnes už jsem se přestala snažit pochopit, co je realita a co sen, prostě si to užívám. Mám jen jednu reklamaci - velmi ráda bych si přečetla podrobný a přesný popis toho, jak Severus proklel Brumbálův obraz, to by se mi vážně líbilo. Díky.
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Nie, netreba to siliť, ono to príde;-) Dobre si urobila, že si si kapitolu užila. Tiež by ma zaujímalo, čo presne sa v riaditeľni odohralo. Určtie by ma to dobre pobavilo. Ale nechať to na vlastnú fantáziu tiež nie je občas na škodu:-)) Vďaka za odozvu, denice.

Re: 14. kapitola Od: marci - 02.05. 2013
paráda. Potěšilo mě, že Severus proklel brumbálův portrét, pobavila mě Phinesova definice severuse a ještě stále jsem neřekla své dlouho očekávné AHA. Tím líp - s napětím vyhlížím příští čtvrtek Díky!!
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Severusov čin určite potešil všetky čitateľky, ktoré nevedia prísť už veľmi dlho Albusovi Dumbledorovi na meno:-D Phineas Black má v tejto poviedke len takú menšiu roličku, ale páči sa mi. Škoda, že nedostal väčší priestor. Svoje AHA povieš zrejme až pri čítaní poslednej (alebo možno predposlednej) kapitoly. Tiež ti veľmi pekne ďakujem, marci, a budem sa tešiť o týždeň:-)

Re: 14. kapitola Od: Lupina - 02.05. 2013
Ha, přesně ta věta, co napsala Jacomo, mě nejvíc zasáhla. Jinak jsem se začala tetelit, že řešení se blíží, a bác ho, závěr kapitoly mě zase zmátl. Perfektní :-) Děkuji za skvělý překlad, Solace. :-)
Re: 14. kapitola Od: solace - 03.05. 2013
Riešenie sa skutočne blíži - veď už len 3 kapitoly. Bude aj tetelení, sľubujem.;-) Ale až po veľkom zmätku. Ďakujem za reakciu, Lupino:-)

Re: 14. kapitola Od: arkama - 02.05. 2013
No konečne! Severus dostal aspon malu pusku a preklial obraz Dumbledora! Parádne, nase prosby o podpalenie jeho portretu  boli vypocutee! D Neviem to inak okomentovat, toto je take zamotane, ze asi najkompletnejsi komentar budem mat k poslednej kapitole, ked to dam cele naraz. Dik solace, taketo poviedky trenuju mozgove bunky
Re: 14. kapitola Od: solace - 02.05. 2013
No, konečne aspoň malá satisfakcia, však? Vy ste toho Severusa hádam prinútili k tomu, aby to urobil! :-DD A úplne ťa chápem, tiež som mnohé veci pochopila až spätne po prečítaní ďalších kapitol. Táto poviedka je práve tým zaujímavá - trénuje mozgové bunky:-) Trefné! Ďakujem za komentík.

Re: 14. kapitola Od: Jacomo - 02.05. 2013
Celou dobu dobrý - tedy v rámci možností, že - ale ten poslední úsek mi udělal v hlavě tak veliký zmatek, že už fakt nevím, co se děje. Těším se, až bude povídka přeložená celá a mě snad konečně docvakne. Rozhodla jsem se, že se zachovám jako pštros, vykašlu se na všechny strašáky, kteří se tu vynořují, a užiju si tu nej větu dnešní kapitoly: Snape sa po zvyšok soboty bezcieľne túlal v desivo prázdnom hrade so štípajúcim lícom, ako keby sa popálil. Děkuju za překlad.
Re: 14. kapitola Od: solace - 02.05. 2013
Ten veľký zmätok začne zapadať na svoje miesto až po prečítaní ďalších dvoch kapitol. Tiež som na tom bola podobne, i keď určitú hypotézu, čo sa stalo, som mala. Tak len vydrž!;-) Som rada, že si si užila aspoň tú do-budúcna-veľa-sľubujúcu vetu:-) Vďaka za odozvu, Jacomo.

Re: 14. kapitola Od: mayla - 02.05. 2013
ďakujem za výborný preklad! sranda, že až teraz som si uvedomila, že je slovenský :) Už sa teším, čo presne sa Minerva dozvie v mysľomise
Re: 14. kapitola Od: solace - 02.05. 2013
Aj ja ďakujem za pochvalu, mayla:-) Teším sa, že sa ti poviedka páči. Ďalšia kapitola opäť vo štvrtok;-)

Re: 14. kapitola Od: tiberia - 02.05. 2013
Ten úvod vypadal dobře, taková normální realita, ale nakonec to byl jen sen... Jsem zvědavá, jaké rozuzlení si pro nás autorka nachystala. Severus proklel Brumbálův portrét? Výborně!
Re: 14. kapitola Od: solace - 02.05. 2013
Ten úvod bola realita v čarodejníckom svete a v muklovskom to bol sen. V posledných kapitolách prechádza Hermiona do čarodejníckeho sveta, keď v muklovskom spí. Ak si si všimla, oba svety sú navzájom prepojené, napr. je v nich rovnaké počasie. Ťažko povedať, čo je realita a čo sen, keďže stále nevieme, ktorý svet je skutočný a ktorý jestvuje len v Hermioninej hlave. Ďakujem za odozvu:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

sc010f: ( solace )23.05. 201317. kapitola
sc010f: ( solace )16.05. 201316. kapitola
sc010f: ( solace )09.05. 201315. kapitola
sc010f: ( solace )02.05. 201314. kapitola
sc010f: ( solace )25.04. 201313. kapitola
sc010f: ( solace )18.04. 201312. kapitola
sc010f: ( solace )11.04. 201311. kapitola
sc010f: ( solace )04.04. 201310. kapitola
sc010f: ( solace )28.03. 20139. kapitola
sc010f: ( solace )21.03. 20138. kapitola
sc010f: ( solace )14.03. 20137. kapitola
sc010f: ( solace )07.03. 20136. kapitola
sc010f: ( solace )28.02. 20135. kapitola
sc010f: ( solace )21.02. 20134. kapitola
sc010f: ( solace )15.02. 20133. kapitola
sc010f: ( solace )07.02. 20132. kapitola
sc010f: ( solace )31.01. 20131. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( solace )24.01. 2013Úvod