Preklady fanfiction Harryho Pottera

Videl som príšeru od Ladymage Samiko

Prenikavé šokované zvresknutie vytrhlo Hermionu zo spánku ako ľadová sprcha, až vyskočila z gauča priamo na rovné nohy. Vďaka reflexom, ktoré získala v dueloch, schmatla prútik a vbehla do svojej spálne, kde mal spať Ron, ktorý u nej uviazol kvôli veľmi silnej búrke.

Stále tam bol... vďaka Merlinovi... ale s bledou vydesenou tvárou, obrovskými hnedými očami vykukujúcimi ponad jeho prikrývku, ktorú si pevne pritláčal k nosu.

„Ron, čo sa tu stalo, v mene Merlinovom?“ opýtala sa, keď nezbadala nič neobvyklé, či desivé.

Stiahol si prikrývku dole k brade.

„Videl som príšeru,“ zašepkal chrapľavo a s plnou vážnosťou. „Je pod posteľou.“

oooOooo

„Vážne!“ trval Ron na svojom, keď videl nevieru v Hermioniných očiach. „Bola strašná. Pristála na mne, pritlačila ma k posteli... obrovská čierna vec... oveľa väčšia než ja!... a mala hrozné vycivené oči. Potom zavrčala a odkotúľala sa pod posteľ. Prisahám, Herm! Stále tam musí byť. Pozri sa sama!“

Hermiona stisla pery. Dospelý dvadsaťsedem ročný muž vystrašený... no... v čarodejníckom svete príšera pod posteľou nemusela byť výmyslom úplne pritiahnutým za vlasy, ale... v jej byte? A okrem toho... veď bol čarodejník, alebo nie?“

A potom si uvedomila význam Ronovho popisu a zadívala sa na medzeru pod posteľou s príšerným desivým pocitom.

oooOooo

Hrozné vycivené oči, dobre. Severus na ňu vyčítavo hľadel, keď zdvihla prečnievajúcu prikrývku a nakukla pod posteľ. Prepáč, naznačila ústami. Keďže okolnosti boli také, aké boli, mohol sa k nej premiestňovať iba tak často, ako mu to len vyšlo, a keďže sa veci zbehli tak rýchlo, zabudla na jeho zvyk sa k nej premiestňovať priamo do postele. Po chvíľke skutočného pokánia, musela Hermiona tlmiť chichot. Obidvaja muži... nie len Ron... boli úplne vydesení. Ach, ten výraz na Severusovej tvári... Hoci... Ron sa mohol považovať za šťastlivca, že vyviazol bez kliatby.

Skutočne ju pobavilo, ako Severus zúrivo zavrčal a zmizol preč.

oooOooo

„Herm?“ ozval sa Ronov roztrasený hlas. Jeho priateľka pod posteľou vydávala čudné zvuky. Po pár tupých úderoch a zvuku, ktorý znel ako premiestnenie, sa vynorila hore.

„Je to v poriadku, Ron,“ ubezpečovala ho červenolíca Hermiona. „Žiadna príšera, len, ach, neporiadok, ktorý sa snažil utiecť.“

„Isto?“

Prikývla.

„Ráno vstávam skoro... idem spať,“ informovala ho. „Ak tam niečo bolo, tak celkom určite je to už preč.“

„Ďakujem, Herm,“ Ron sa rozpačito usmial. „Prepáč.“

Hermiona pokrčila ramenami a odišla. Ak bude mať šťastie, Ron si nevšimne, že tá obluda sa presunula na pohovku a ani si nevšimne cucfleky, ktoré pravdepodobne bude ráno mať.

oooOooo

PP: Zopár drabble :) užite si... snažila som sa, aby počet slov pevne sadol...