Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Meadowlark

12. kapitola

Meadowlark
Vložené: solace - 18.04. 2013 Téma: Meadowlark
solace nám napísal:

Meadowlark

Autor: sc010f

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=22375

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

september 1998

„Meškáte,“ zavrčal Snape od malého jedálenského stolíka pokrytého papiermi. Minerva mu dala učebné plány elixírov, aby ich konečne skontroloval (Horaceove zmeny boli hrozné). Keď sa odvážil informovať ohľadom miesta učiteľa obrany proti čiernej mágii, Minerva mu stroho oznámila, že Správna rada rozhodla v tomto školskom roku predmet nevyučovať. Predpokladal, že sa znovu vráti k elixírom.

„Prosím?“ Hermiona s ťažkým buchnutím upustila knihy na konferenčný stolík a ponáhľala sa do kuchynky. Prútikom poklepala na kanvicu, zohla sa a prehrabávala vo veciach.

„Vy a Potter ste mali ukončiť lekciu z transfigurácie pred pol hodinou. Čo si pri Nimue, Merlinovi a Circe myslíte, že robíte?“

„Prepáčte, hľadám dózu na čaj. Prečo ju vždy schováte? Ste nevrlý, keď si popoludní nedáte čaj – myslela som, že vám ho pripravím.“

„Úžasný nápad, no uisťujem vás, že celkom zbytočný. Prestaňte láskavo tárať o čaji a vysvetlite mi, prečo meškáte.“

Hermiona sa vzpriamila a odkašľala si. „Cestou sem som sa zarozprávala s profesorom Dumbledorom,“ povedala, ako by hovorila s idiotom. „Čítal Macka Pufa Ethelfredovi Ensnaredovi v severnej časti chodby na druhom poschodí.“

„Skutočne?“ ironicky sa uškrnul. „Slečna Grangerová, radím vám, aby ste sa držali ďalej od tej starej všetečnej olejovej mazanice. Ľudia, ktorí sa stýkajú s tým starým chrenom skončia väčšinou mŕtvi. Alebo uhryznutí.“

„Profesor Dumbledore bol mocným čarodejníkom strany Svetla,“ zvolala Hermiona, „a vy by ste k nemu mali mať viac úcty! Namojdušu, je to presne také, ako byť po celý čas s Harrym a Ronom a pripomínať im, že i keď ste ich trápili, jednako ste si zaslúžili ich rešpekt.“

„Naozaj?“ Snape veľavravne nadvihol obočie a opatrne prešiel do kuchynky. „Accio dóza na čaj.“

„Tak mi to povedal Harry,“ priznala Hermiona a sklonila sa, keď dóza plachtila vedľa jej hlavy. „Je to trochu nejasné, ale matne si spomínam, že to bola jedna z lekcií, ktorú som dala chlapcom.“ Vyskočila na vysokú stoličku na konci pultu a vzala si dózu zo Snapovej vystretej ruky.

„Ja zasa rád počujem, že bol aspoň niekto zo Zlatého tria na mojej strane,“ zamrmlal Snape. „A teraz vypite elixír. Čaj počká.“ Podal jej fľaštičku so sivou olejovitou tekutinou.

„Meditačné cvičenia, ktoré ste ma naučili, mi idú dobre,“ uznala Hermiona a prehltla elixír. „Ale musí mať tento posilňovač pamäti takú odpornú chuť?“ spýtala sa a zvraštila tvár.

„Bohužiaľ, napriek tomu, čo si muklovia myslia, neexistuje žiadny spôsob na zvrátenie chuti ginka biloby a rybieho oleja.“

„No, dobre,“ povzdychla si Hermiona a vypila zvyšok tekutiny. „Čo teraz?“ Zoskočila zo stoličky, na ktorej sedela.

Snape sa vrátil k stolu a vzal si palicu.

„Pred kozub, slečna Grangerová,“ nariadil a ukázal na zodratý červený koberec. „Pravdaže, asi si naň budete chcieť zoslať utlmujúce zaklínadlo.“

Usmiala sa a švihla prútikom, keď si ladne sadla na dlážku pred kozubom, k nohám ošúchaného koženého kresla, ktoré bolo darom od Luciusa k jeho prvému vymenovaniu do čela fakulty. Vedľa kresla tlmene svietila stojaca lampa, pozostatok zo zrúcaniny na Pradiarskej uličke. Hermiona naňho s očakávaním vzhliadla a usmiala sa.

„Som pripravená, Severus,“ povedala.

Pomaly ju nasledoval a zvraštil tvár, keď mu bolesť vystrelila z pleca dolu chrbtom.

„Veľmi dobre,“ povedal a potlačil túžbu dotknúť sa jej tváre, kým sa presúval ku kreslu. „Zatvorte oči,“ prikázal. „Budeme sa snažiť vytiahnuť viac spomienok na leto pred začiatkom vášho štúdia v Rokforte. Aby sme to dosiahli, musíte začať s meditáciou. Tá vám vyčistí myseľ.“ Snape mávol prútikom a obývačka potemnela. Hermiona sa so skríženými nohami a zavretými očami usadila na predložke pred kozubom. Napadlo ho, že na niekoho v jej situácii pôsobila neskutočne pokojne; neskutočne pokojne a až príliš dôverčivo. Skutočne si myslí, že ju môžem uzdraviť? Veľmi nerozumné.

„Sústreďte svoju pozornosť na túto izbu,“ zamrmlal. „Zamerajte sa na zvuky hradu okolo vás, praskanie ohňa, môj hlas.“ Stíšil hlas do šepotu. „Dotknite sa dlážky pod vami. Teraz. Preneste svoju pozornosť dovnútra. Sústreďte sa na dýchanie.“

Snape čakal. Napätie, ktoré mala v posledných dvoch rokoch vpísané do tváre sa začalo strácať, keď sa uvoľnila a sústredila. Vrásky starostí vyryté v kútikoch očí (mala nejaká devätnásťročná dievčina tvár tridsaťročnej ženy?) zmizli vo svetle ohňa; zjemnili sa, keď jej tvár získala svieži vzhľad dievčaťa, ktoré po celé tie roky zámerne ignoroval.

„Takže, slečna Grangerová,“ povedal potichu, „chcem aby ste sa snažili spomenúť si. Nezáleží na tom, na čo, avšak niečo si vyberte. Môže to byť myšlienka, nápad, predstava, niečo z leta pred nástupom do školy. Nechajte svoju myseľ blúdiť, kým nedosiahne cieľ – to najdôležitejšie ku nám príde zdanlivo náhodne.“

Čakal. Hermionino pravidelné dýchanie a praskanie ohňa (napriek tomu, že bol začiatok septembra, v žalároch bolo chladno) boli jedinými zvukmi.

Poďme, dievča! Nájdi to, nájdi to! No tak, musí tam niečo byť!

 

*****

 

august 1991

„Si o tom presvedčená, drahé dieťa? To o čo ťa žiadam môže ovplyvniť zvyšok tvojho života. Tvoju budúcnosť, vzťahy s ostatnými.“ Albus sedel v obývačke u Grangerovcov, kvety na jeho košeli hrozne kontrastovali s tými na poťahu gauča. A jeho to tešilo. Severus by trval na tom, aby viac zapadol, lenže keď išlo o módu, mladší čarodejník bol notoricky úzkoprsý.

Martinova sánka bola stuhnutá – vyzeral, že je pripravený slovne zaútočiť. A nečudo! Jocasta si civela na ruky pevne zovreté na kolenách, tvár jej ukrývali hnedé kučeravé vlasy.

„To nie je rozhodnutie, ktoré by si mala urobiť sama,“ vyhlásil Martin.

„Nie,“ súhlasil Albus. „Ale je to rozhodnutie, ktorému bude nakoniec čeliť sama.“

„Má len jedenásť rokov, preboha!“ vykríkol Martin.

„Ocko!“ prerušila ho Hermiona. „Možno mám len jedenásť, ale ak je to, čo ujo Brian hovorí, pravda, musíme si to dôkladne premyslieť!“

„Zlatko, ty nemôžeš ani len vedieť...“

„Nie, ocko, nemôžem. No viem, že som iná a to stačí, aby som sa vážne zamyslela nad tým, čo hovorí.“

„Aj tak nie si dosť stará, aby si urobila takého rozhodnutie!“

„Ale dosť stará, aby som odišla do školy?“ spýtala sa Hermiona spurne.

„Hermiona!“

„Vaša dcéra je výnimočne nadaná, Martin,“ prerušil ho Albus. „Zaslúži si prostredie, kde sa jej talent bude môcť rozvíjať.“

„Celé leto som trénovala, oci. Mám aj knihy. Nech sa stane čokoľvek, budem pripravená. To nie je, ako by som sama odišla na celý rok do lesa – budem sa vracať domov na prázdniny a budú tam aj ďalší učitelia a študenti.“

„No za akú cenu?“ pýtal sa Martin. Jocasta vzhliadla hore zo svojich zovretých rúk. „Za cenu, že ťa pošleme na miesto, kde je chlap, ktorý ťa chce zabiť? Prečo ťa nemôžeme držať v bezpečí tu? Doma?“

Albus bol chvíľu ticho, keď Martinove slová sťažka viseli vo vzduchu.

„Nebudem predstierať,“ povedal nakoniec, „že tieto deti nebudú čakať ťažké časy. Ale ony sú jediné, ktoré nás vyvedú z Temnoty do Svetla. Bez nich...“ odmlčal sa.

„A ste si istý tým... tým nebezpečenstvom?“ spýtala sa Jocasta.

„Viac než vlastným menom,“ odvetil vážne.

„A môžem vám pomôcť?“ dožadovala sa Hermiona.

„Budeš hrdinkou – záchrankyňou v mnohých ohľadoch – ktorú náš svet tak veľmi potrebuje.“ Usmial sa na ňu. Tá dievčina bude, napriek svojmu akademickému potenciálu, chrabromilčankou do špiku kostí. Určite by mal ešte v ten deň prehodiť pár slov s Triediacim klobúkom. „Avšak rozhodnutie urobiť to, čo je správne, aby sme dosiahli to, čo je potrebné, je často oveľa nebezpečnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Je len čestné, že by som ťa mal pred tým varovať.“

„Ale existujú veci, ktoré môžeme obaja urobiť, aby som bola pripravená?“ spýtala sa Hermiona.

„Ó, áno, drahá,“ odvetil Albus, „veľmi veľa vecí.“ Odmlčal sa. „Možno žiadame od našich detí priveľa,“ pokračoval potichu. „Ale možno nemáme na výber. Nakoniec, každý musí niesť zodpovednosť za svoju voľbu.“

Hermionini rodičia sa jeden na druhého zamračili.

„V jedenástich rokoch,“ ozvala sa Jocasta, „som začala odkladať bábiky a premýšľala o šatách a chlapcoch. Hermiona v tomto veku číta knihy, z ktorých sa mi točí hlava a premýšľa o štúdiách na univerzitách. Ale ešte stále je dieťaťom. Je príliš mladá, príliš neskúsená, aby sa rozhodovala v otázkach života a smrti.“

„Mami!“

„Tvoja matka má pravdu,“ odvetil Albus. „Prejdeš ešte dlhú cestu a prijmeš veľa rozhodnutí, kým vyrastieš a staneš sa ženou, ktorou sa máš stať.“

„Ale toto prvé rozhodnutie,“ povedala Hermiona, „ísť alebo zostať, bude mať vplyv na tie ostatné. Na tie, ktoré musím byť pripravená urobiť, keď sa vydám touto cestou.“

„Áno.“

„Tak mojou voľbou je ísť.“

„Hermiona!“

„Mami, nemôžem zostať. Nie, ak by som mohla stratiť všetko, čo som sa počas leta naučila, všetko, čo ma robí samou sebou, seba. Vždy ste hovorili, že som výnimočná.“ Hermiona sa statočne usmiala – úsmevom oveľa staršieho dievčaťa. „Myslím, že sme zistili, aká výnimočná v skutočnosti som.“

„Je to dobrá cesta, drahé dieťa,“ povedal Albus, „a radšej by som zomrel, len aby som ti ju pomohol prejsť.“

Hermiona prikývla. „Ďakujem,“ povedala. „Pokúsim sa, aby... som bola takou, akú ma potrebujete mať.“

Albus sa usmial. Jej nadšenie, ktoré nieslo znaky mladistvej sebadôvery a inteligencie, bolo roztomilé. „Nie sme ešte úplne pripravení na také závažné vyhlásenia z tvojich úst, drahé dieťa. Máš pred sebou dlhý život plný prísľubov. Keď budeš stará a vráskavá ako ja, potom azda budeš môcť robiť také veľkolepé vyhlásenia.“

„Ste si istý, Brian?“ spýtal sa Martin.

„Ja si musím byť istá, oci. Je to úloha, ktorá mi bola ponúknutá,“ odvetila Hermiona dychtivo, prerušiac Albusa.

„Vieš, že tu vždy budeš doma.“ Jocasta vstala, prešla po koberci k dcére a so slzami v očiach ju objala.

„Viem, mami.“

Albus sledoval, ako sa schúlila v matkinom náručí. „Dobre.“ Vstal a pomädlil si ruky. „Bezpečné miesto pre naše drahé dievčatko bude v nadchádzajúcich rokoch životne dôležité.“

„Spomínali ste, že budú potrebné nejaké opatrenia, ktoré musíte prijať ?“ spýtala sa Jocasta.

„Áno,“ odvetil a vytiahol prútik. „A je načase začať.“

Keď sa k nemu dievčina otočila s rozšírenými a dôverčivými očami, snažil sa zabudnúť na rozhovor so Severusom, ktorý sa v to ráno odohral v jeho kancelárii:

„To nie je voči nej fér, Albus,“ zavrčal jeho majster elixírov. „Jedenásťročné dieťa by nemalo niesť také bremeno.“

„Nestvoril som tento svet, Severus, ale musíme sa snažiť v ňom žiť,“ odvetil Albus pokojne. Nalial čaj a podal mu dymiacu šálku.

„Neurážajte ma vašou hrou so slovíčkami.“ Mladší muž sa naňho zamračil a usrkol si z čaju.

„Je našou nádejou, Severus; bude držať toho chlapca na uzde, keď to bude najviac potrebovať. A v jedenástich rokoch je oveľa schopnejšia než väčšina v devätnástich.“

„Úplne ju odlúčite od toho, čo má najradšej?“

„Keď to bude pre ňu nebezpečné, áno.“

Albus sa rozhliadol po útulnej predmestskej obývačke. Grangerovci pôsobili veľmi normálne, dokonca aj na muklov. Kto by si pomyslel, že by sa tu mohlo dariť tej, ktorá bude sprevádzať samotného Harryho Pottera?

„Myslím, že tu tiež budem potrebovať Atalantu,“ povedal Martinovi a Jocaste. „Privediete mi ju?“

 

*****

 

september 1998

Miesto medzi svetmi bolo sivé – jemná sivozelená ju zahaľovala ako plášť. Vzdialene počula hlasy svojich rodičov a doktora Guptu.

„Obávam sa, že príznaky mozgovej aktivity nie sú od minulého týždňa povzbudivé,“ hlas doktora Guptu znel ustarostene.

„Opäť ju strácame?“

„To závisí od Hermiony. Ak by si to priala, mohla by sa k nám kedykoľvek vrátiť.“

„Čo tým myslíte?“

„Myslím tým, Martin, že Hermiona ovláda vlastnú realitu a schopnosť prekĺznuť z tých duševných stavov dnu a von. Antipsychotiká ju pomáhajú držať pri zemi.“

„Totiž, keď mala jasnú chvíľku, prejavila želanie prestať ich užívať.“

„Chápem. No je to pre ňu kritické obdobie – kým sa rozhodne, či s nami bude spolupracovať alebo nie. Antipsychotiká ju do určitej miery držia medzi nami, avšak musí si vybrať ďalšie kroky, aby sa k nám úplne vrátila. Nemôžeme jej zvyšovať dávku, musíme čakať. Viem, že nás môže počuť, napríklad – pozrite, ako reaguje, keď práve hovoríme.“

„Ako ju donútime k voľbe? Aby si vybrala nás? Život, ktorý pozná?“

Doktor Gupta sa potichu zasmial.

„Ak by som to vedel, Martin,“ odvetil, „bol by som už na dôchodku. Čas bude naším najväčším spojencom.“

 

*****

 

„Slečna Grangerová, chcem, aby ste sa vrátili späť do tejto miestnosti. Najskôr sa sústreďte na dýchanie, potom na zvuky, ktoré počujete – zvuk môjho hlasu, praskanie ohňa. Otočte hlavu najskôr doľava, potom doprava, tak pomaly, ako keby ste ňou vôbec nehýbali.“

Snapov hlas jej naplnil myseľ, presakoval do jej vedomia ako teplo z horúceho kúpeľa.

„Severus,“ šepla.

„Vráťte sa do izby, Hermiona,“ povedal jemne. „Vráťte sem svoju myseľ.“

„Voľba,“ zamumlala, „zakaždým voľba.“

„Sústreďte sa na zvuk môjho hlasu a začnite otvárať oči.“

Jej oči zaklipkali, pomaly, takmer bolestivo. Profesor Snape, Severus, oblečený v obyčajnom bielom tričku a čiernych teplákoch sa na gauči nakláňal oproti nej. Cítila teplo jeho dlaní, keď natiahol ruku, aby jej odhrnul z tváre vlasy a povzdychla si, keď sa takmer mimovoľne oprela o jeho dlaň. Voňal pergamenom a dymom z dreva. Zdalo sa, že mu odľahlo, keď otvorila oči.

„Severus,“ zašepkala, „chcela by som si vybrať tento život. Bolo by mi jedno, čo si myslia moji rodičia – vedela som, že toto je život, ktorý si chcem zvoliť.“

 

*****

 

Jej vlasy vyzerali v žiare ohňa ako leštený mahagón. Pokožku mala chladnú a hladkú, a keď otvorila oči a zaostrila naňho, zachytil pohľad úplnej dôvery a spokojnosti.

Zadívala sa na neho. Jeho meno zašepkala skôr, ako čokoľvek iné.

Čajník zapískal. Vytrhol ho zo snívania a ju z driemot na pohovke.

„Nehýbte sa,“ povedal jej. „Napriek relaxácii, ktorú vyvoláva váš meditatívny stav, to stále môže byť vyčerpávajúce. Prinesiem čaj.“

„Ďakujem,“ zívla Hermiona.

Z kuchynky po očku pozoroval ženu pohodlne natiahnutú na pohovke.

„Hermiona,“ zamrmlal si pre seba, „toto je život, ktorý si si skutočne vybrala?“

Úplne pustil z hlavy túžbu byť súčasťou jej života. S tresknutím otvoril skrinku a z poličiek vytiahol šálky. Odporný starý zvrhlík, vynadal si, nie si o nič lepší ako Albus.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 10.05. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 12. kapitola Od: teriisek - 24.04. 2013
Takže Hermiona si přece jen na něco vzpomněla? Albus je vážně šílený manipulátor, i když mě překvapuje, že jim vůbec něco prozradil. Ale jsem fakt hodně zvědavá, co s tou Atalantou udělal. Díky za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 12. kapitola Od: solace - 25.04. 2013
Mňa tiež prekvapilo, že bol k Hermione otvorený. Hoci z tých jeho rečí bolo jasné, že s iným výsledkom, než výhrou nad Voldemortom, nepočíta. A to, prirodzene, znamená neskutočné množstvo manipulácií, intríg a všetkého, čo s tým súvisí. Ďakujem za odozvu, teriisku.

Re: 12. kapitola Od: Kateryna - 22.04. 2013
Už se nemůžu dočkat další kapitoli.
Re: 12. kapitola Od: solace - 25.04. 2013
Nová kapitola vždy vo štvrtok;-)

Re: 12. kapitola Od: larkinh - 20.04. 2013
To je dobrý, že si takhle pomalu začíná vzpomínat... může se držet toho, pro co se už jednou rozhodla.
Re: 12. kapitola Od: solace - 21.04. 2013
Pred siedmimi rokmi si zvolila čarodejnícky svet, lenže vtedy v ňom mala aj rodičov. Tí sú však teraz niekde v Austrálii. Takže sa cíti, akoby ich nemala. Preto je jej súčasné rozhodovanie oveľa ťažšie. Vďaka za reakciu, larkinh.

Re: 12. kapitola Od: Julie - 20.04. 2013
Je to zamotané.... ale líbí se mi to. Díky.
Re: 12. kapitola Od: solace - 21.04. 2013
Tak to ma naozaj teší. Taktiež ďakujem, Julie.

Re: 12. kapitola Od: Eily - 19.04. 2013
Toto skáče... Hermioniny pokroky jsou čím dál větší, jen čekám, kdy přijde nějaká velká krize. Takže jedenáctiletá Mione se rozhodla, že bude pomáhat Harrymu? K čemu pak úprava paměti? (Tedy, kvůli navázání na Harryho, ok, ale stejně.) Jsem z toho zmatená jak Goro v Tokiu. Teď už vůbec nevím, jaký byl Brumbálův záměr. Možná chtěl, aby všechno plynulo přirozeně od Hermiony, aby to nebrala jako poslání, ale jako něco, co dělat chce pro své přátele. Stejně je to manipulace nejvyššího řádu. Chudák Severus. Strašně bych mu přála, aby jim to vyšlo a konečně tu kletbu porazili. A pak by mohl být sladký happy end Díky za překlad a betování a těším se další týden
Re: 12. kapitola Od: solace - 21.04. 2013
Možno chcel, aby sa rozhodla sama, aby mal "čistejšie" svedomie. Lenže tak ju do všetkého vmanipuloval (a nielen ju), že mu muselo byť jasné, ako sa rozhodne. Vieme, prečo mu na Hermione záležalo a bol ochotný urobiť čokoľvek... dokonca pohovoriť si aj s Triediacim klobúkom. Takže máš pravdu - manipulácia najvyššieho stupňa. A o Severusa sa neboj. Mám pocit, že ho má autorka rada;-) Ďakujem za komentár, Eily. Tiež sa budem tešiť vo štvrtok.

Re: 12. kapitola Od: GwenLoguir - 18.04. 2013
O jo joj. On je to, čo by ju tam mohlo udržať ale jasné, že sa bude držať späť... pfff
Re: 12. kapitola Od: solace - 21.04. 2013
Presne tak, Severus by mohol byť kotvou, ktorá ju dokáže udržať v čarodejníckom svete. Inak by určite dala prednosť rodine. Vďaka za odozvu, Gwen.

Re: 12. kapitola Od: kakostka - 18.04. 2013
Hm, zdá se že pěkně pokročili. Jen přemýšlím, to už trvá dva roky? Pak je pochopitelné, že mají jiný vztah. Pořád si nejsem jistá, jestli by se člověk neměl pochlapit a neproklít ALbuse i jako obraz. Je to prevít.
Re: 12. kapitola Od: solace - 21.04. 2013
Nie, trvá to len pár mesiacov, tuším tri (ak si dobre pamätám, Severus sa prebral v júni a teraz máme september). Avšak sú spolu takmer stále, takže city sa postupne formujú. Myslím, že taká malá kliatbička zoslaná na obraz by nemohla uškodiť;-) Vďaka za odozvu.

Re: 12. kapitola Od: Zuzana - 18.04. 2013
Ako to, že Hermiona celkom zabudla na sestru, a čo si myslela, že kto je to, keď chodila domov? Je to poriadne zamotaná poviedka. Trafilo by ma, keby ju autorka viedla tým smerom, že si Hermiona celý čarodejnícky svet vymyslela:) Ale občas mávam také chvíle, že to tak skončí. Ďakujem za preklad :) a čakám...
Re: 12. kapitola Od: solace - 21.04. 2013
Nie, nepôjde to tým smerom. To by nebol ten sľubovaný dobrý koniec;-) Vďaka za reakciu, Zuzka.

Re: 12. kapitola Od: denice - 18.04. 2013
Asi se opakuji, ale opravdu jsem zvědavá, jak z tohoto autorka vybruslí. Pokud Atalanta žije, poslal ji Brumbál šupem do Austrálie a vymazal všem paměť? Pokud ne, byla i se svými věcmi schovaná každé prázdniny a Vánoce v kufru na půdě? Nebo Dolohov poslal Hermionu - kam? Ale co pak Brumbálovy akce? Senzačně napínavý příběh, nutí mě lámat si hlavu, i když bych teď vlastně měla dělat něco úplně jiného. Díky.
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Vidím, že poviedka v tebe vyvoláva množstvo otázok, rôznych scenárov, ktoré zatiaľ logicky do seba nezapadajú. Stále chýba ten pomyselný kúsok (či skôr kúsky) skladačky... Nesľubujem, že so záverom prídu odpovede na všetky tvoje otázky. Niečo bude celkom jasné, ďalšie len naznačené a niektoré veci autorka vôbec neuzavrie... zostáva už len naša predstavivosť. Ďakujem, denice. Teším sa opäť vo štvrtok:-)

Re: 12. kapitola Od: soraki - 18.04. 2013
takže, jako vždy, zase otázky a odpovědi nikde, jediné, co je asi zřejmé, tak Hermiona věděla, co ji čeká a Dolohov to prostě jen zamotal... těším se na závěrečné rozuzlení! Děkuji moc, je to fakt krásná povídka
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Nuž, je to už klasika - nová kapitola a odpovede nikde;-) Ale aspoň vieme, že Hermiona a jej rodičia boli dopredu oboznámení s tým, čo ju v čarodejníckom svete čaká. S Dolohovou kliatbou sa v Dumbledorovom scenári nepočítalo. Vďaka za odozvu, soraki. Teším sa, že sa ti poviedka páči.

Re: 12. kapitola Od: marci - 18.04. 2013
Otázky, otázky. Vždycky doufám, že už se dozvím něco, co mi všechno osvětlí.. no, možná se dozvídám, ale pohříchu to nevidím. Nic, počkám je to dost děsivé - nechtěla bych stát před takovou volbou... Krásný překlad, díky moc
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Samozrejme, že sa vždy niečo nové dozvedáš, len to zrejme nie je to, na čo čakáš;-) Na rozuzlenia by ešte bolo skoro. Dôležité budú posledné dve kapitoly a možno niečo ostane aj nedopovedané. Rozhodovať sa v jedenástich rokoch v takých závažných otázkach je naozaj desivé. Lenže Hermiona je chrabromilčanka a tí pred výzvami necúvajú. Tiež ti ďakujem za reakciu, marci.
Re: 12. kapitola Od: marci - 18.04. 2013
Já měla při psaní komentáře na mysli děsivou volbu ve kterém světě zůstat. Ovšem strašné jsou obě, pochopitelně...

Re: 12. kapitola Od: Lupina - 18.04. 2013
Ha, takže ještě pořád nevíme, co ten starý kozel provdl Hermionině sestře. Sakra práce. Ale moc moc pěkné, že už Hermi věří Severusovi a on si o sobě myslí, že je zvrhlík. Ne, Severusi, rozhodně nejsi :-) Díky za další skvělou kapitolu, Solace. :-)
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Nevieme, čo Dumbledore spravil Atalante, ale vieme, že Hermione upravil pamäť. Samozrejme, bolo to (ako vždy) v záujme vyššieho dobra. Páči sa mi, ako všetky uisťujete Severusa, že nie je zvrhlík.:-)) Nie, naozaj nie je! Pod to sa podpíšem;-) Ďakujem za milý komentár, Lupino.

Re: 12. kapitola Od: Jacomo - 18.04. 2013
Sakrapráce, co to ten zatracený intrikán vyvedl??! Jsem z toho pořád zmatená. Ale je skvělé, že se už Hermiona nepropadá tolik z jedné reality do druhé. Pokud si skutečně v obou světech uvědomuje, KTERÝ z nich si vybrala, je to určitě na dobré cestě. A pak - jestliže má v jednom z nich tichou oporu jisté dlaně - kdo by váhal? ) Díky moc za krásný překlad.
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Na odpovede je ešte skoro, takže trpezlivosť... Hermiona je v súčasnosti v určitej rovnováhe a vyzerá to nádejne, lenže je to len dočasná záležitosť. Stále je pod vplyvom Dolohovovej kliatby. Dôležité je, že má pri sebe človeka, ktorý jej bude pevnou oporou a že mu vo všetkom dôveruje. Ďakujem, Jacomo.

Re: 12. kapitola Od: arkama - 18.04. 2013
K Albusovým machináciám sa v tejto kapitole nevyjadrím, počkám ešte na ďaľšie info :)) Pamätá si Severus to, že Albusovi hovoril, že ide vykonať nemorálnu vec voči Hermione? Tie ich rozhovory si premieta on, alebo sú to len také vsuvky v deji? No ty kokso, šak zas neviem:)))))Hermiona robí pekne pokroky, dobre, že konečne odišla z ošetrovne a majú spolu trochu kľudu. :))...Mimovoľne si o jeho ruku oprela hlavu.... áááá krásne!!Odkaz Severusovi: Andelík, ty si vôbec  neni starý zvrhlík!!! A Porovnávať škodu120 s mercedesom sa tiež nedá, takže si určite lepší ako Albus :DDík solace, tuším už len 5 kapitol a chaos pretrváva :))
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Albusove machinácie sa zdajú byť kruté, ale práve v tejto kapitole vidíme aj jeho pohľad na udalosti. Hermiona mala možnosť voľby. Aj keď ani na sekundu nepochybujem, že ju vmanévroval tam, kam potreboval. Jednoducho urobil všetko pre to, aby mal Harryho pod palcom a víťazstvo strany Svetla čo najistejšie. Všetko, čo je v poviedke napísané kurzívou sú myšlienky alebo spomienky na predchádzajúce udalosti. V tejto kapitole Dumbledore spomína na raňajší rozhovor so Severusom. Odkaz pre Severusa je veľmi povzbudivý. Odovzdám ho tvojmu andelíkoví DD Mercedes versus škoda120? Trefa!:-DDD Vďaka, arkama. You made my day! )

Re: 12. kapitola Od: tiberia - 18.04. 2013
Kdy vlastně Brumbál vymazal paměť i Hermioniným rodičům? Na sestru se nepamatovala celé studium, ale jezdila domů na svátky a na prázdniny (kde byla vlastně tou dobou Atalanta?), a rodiče o kouzelnickém světě věděli.... Hermiona pod Severusovým vedením dělá docela velké pokroky. Těším se na další kapitolu a čím dál tím víc jsem zvědavá na definitivní rozuzlení.  
Re: 12. kapitola Od: solace - 18.04. 2013
Na otázku, ktorú sa pýtaš hneď v úvode, ti teraz neodpoviem. Zatiaľ je to stále nejasné, takže si ešte počkáme na ďalšie čriepky, dobre?;-) Rozuzlenie príde, ale nesľubujem, že bude vo všetkých oblastiach definitívne. Ďakujem za komentík, tiberie.

Prehľad článkov k tejto téme:

sc010f: ( solace )23.05. 201317. kapitola
sc010f: ( solace )16.05. 201316. kapitola
sc010f: ( solace )09.05. 201315. kapitola
sc010f: ( solace )02.05. 201314. kapitola
sc010f: ( solace )25.04. 201313. kapitola
sc010f: ( solace )18.04. 201312. kapitola
sc010f: ( solace )11.04. 201311. kapitola
sc010f: ( solace )04.04. 201310. kapitola
sc010f: ( solace )28.03. 20139. kapitola
sc010f: ( solace )21.03. 20138. kapitola
sc010f: ( solace )14.03. 20137. kapitola
sc010f: ( solace )07.03. 20136. kapitola
sc010f: ( solace )28.02. 20135. kapitola
sc010f: ( solace )21.02. 20134. kapitola
sc010f: ( solace )15.02. 20133. kapitola
sc010f: ( solace )07.02. 20132. kapitola
sc010f: ( solace )31.01. 20131. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( solace )24.01. 2013Úvod