Preklady fanfiction Harryho Pottera

Draco si priložil nádobku k očiam a odporom sa uškrnul. "Toto nevypijem," vyhlásil, trochu fľaštičkou potriasol a díval sa ako sa hustá, tmavá tekutina premiešava. Ron prevrátil oči. Sedel pri ohni, za ním stála Lavender a jej ruka zľahka odpočívala na jeho ramene.

"Je v poriadku, Malfoy," unavene odpovedal ryšavec, kým si šúchal hlavu.

"Toto nevypijem," zopakoval Draco a hodil po Ronovi totálne znechutený pohľad.

"Malfoy, nebuď také decko. Chutí to perfektne. Správne, Hermiona?" spýtal sa Ron.

Hermiona sa pozerala do kotlíka na stole, pričom prezerala náplň s miernym zamračením na tvári. Jej oči príležitostne zablúdili k otvorenej učebnici Elixírov pri jej lakti. Pri Ronových slovách zdvihla hlavu a vzdychla si. "Áno, Ron, je v poriadku. Odviedol si dobrú prácu, hoci si myslím, že sme všetci mali šťastie, že tu bola Lavender, aby ti pomohla," dodala a Ron sa pri urážke jeho schopností vyrobiť elixír zamračil, zahuhňal niečo pod nosom, čo Dracovi znelo ako, 'hlúpy Malfoy'.

"Teda pripravený?" spýtal sa Harry, keď sa postavil vedľa Draca, ktorý pokrútil hlavou.

"Nemyslím si, že niekedy na toto budem," zamrmlal blondiak a snažil sa naliehavo upokojiť svoje nervy. Počas polhodiny bude prestrojený za Snapa, stretne sa v opustenej aleji s nebezpečným smrťožrútom. Radšej by bol doma v posteli, díval sa na televíziu, mal Hermionu skrútenú pri svojom boku, ktorá sa snaží zaspať a sťažuje sa, že je televízia príliš nahlas. Draco opatrne sledoval ako Harry zdvihol malú sklenenú nádobku zo stola a pridržal si ju pri očiach. Vo vnútri pohára bol jediný vlas, dlhý, čierny a zamastene vyzerajúci. Draco preglgol. Harry zdvihol obočie, otvoril pohár a jemne vytiahol ten vlas von.

"Som rád, že si to ty a nie ja, Malfoy," povedal s úškrnom, keď sa otočil ku Dracovi.

"Veľmi upokojujúce, Potter. Môžeme ísť na to?" popudlivo vyprskol Draco a načiahol ruku s fľaštičkou. Harry veľmi opatrne spustil vlas do elixíru, ktorý zasyčal a okamžite zmenil farbu na hnusne šedú, na farbu špinavej vody na riad. Lavender unikol slabý, dievčenský výkrik, keď elixír špliechal a bublal a Draco videl, že Hermiona prevrátila oči, keď zbadala, že Ron rukami objal tú druhú ženu a pritiahol si ju pre jej pohodlie bližšie. Draco podozrivo sledoval nápoj a zadržal naliehavé nutkanie vracať. Zápach, ktorý sa valil z tej fľaštičky bola tá najsmradľavejšia vec, ktorú kedy cítil a pri pohľade na tváre vedľa seba by povedal, že oni sú na tom rovnako. Jeho telom prešla jemná triaška pri pomyslení, že má tú hroznú tekutinu vypiť. Draco pevne zovrel spolu pery. V žiadnom prípade nemá v úmysle prehltnúť tú vec, do pekla v žiadnom prípade.

"Malfoy, poďme. Uteká nám čas," zasyčal na neho Harry a Draco si vzdychol. Zbežne sa pozrel po miestnosti, aby zistil, že sa na neho Hermiona pozerá a všimol si na jej tvári dosť zúfalý výraz. Draco vrazil fľaštičku Harrymu, ktorému prekvapením takmer vypadla  predtým, než prešiel cez miestnosť, aby zovrel Hermionu v náručí a pritiahol si jej telo tak blízko ako len mohol. Pobozkal ju hlboko a vášnivo, bolo mu jedno, že majú obecenstvo a pustil ju, až ho Harry udrel zozadu do hlavy a povedal mu, aby sa ponáhľal. S povzdychom natiahol Draco ruku, zaklonil hlavu a prehltol obsah fľaštičky na prvý pokus. Ak nič iné, tak chuť bola ešte horšia ako ten zápach a Draco mlčky preklial Rona a prisahal pod nosom, že ten ryšavec mu tam musel dať niečo výnimočne odporné proste naschvál. Draco stále stál a čakal. Nezdalo sa, že by sa niečo dialo a tak prevrátil oči.

"Zdá sa, že si zase čosi zbabral, Weasley," zatiahol a potom stuhol v šoku, keď si uvedomil, že hlas, ktorý mu unikal z pier, nebol jeho potešiteľný tenor, ale smiešny, monotónny hlas Severusa Snapa. Bez varovania Draca zasiahol neuveriteľne pálivý pocit. Sila bolesti ho prinútila prehnúť sa, mal pocit, že mu krvou prenikajú plamene. Strašne ho to svrbelo, akoby si tisíc mravcov urobilo z jeho tela svoj domov. Akoby sa každá jeho kostička rozlomila predtým než sa opätovne spojila; akoby sa jeho pokožka natiahla a potom scvrkla; jeho zrak bol rozmazaný a mal pocit, že sa mu rozletí hlava. Zatvoril oči, padol na kolená a modlil sa, aby to čoskoro skončilo.

Temer tak ako to začalo, tak pálenie prestalo. Draco otvoril oči; jeho prvá myšlienka bola, že oslepol než si uvedomil, že sa pozerá na svet cez clonu mastných čiernych vlasov. Zdvihol ruku a zavadil o nos, keď si odhŕňal vlasy z očí. Keď sa jeho prsty odtiahli trochu umastené, odporom prehltol a v rovnakom čase si uvedomil, že jeho nos už nie je viac dokonalý a rovný, ale skôr veľký a zakrivený. S triaškou sa prinútil dostať na nohy, keď použil okraj stola ako oporu. Keď sa Draco otočil tvárou k Lavender, vykríkla vystrašená. Ron na neho civel s výrazom hrôzy. Lupin usadený v tieni na druhej strane izby sa len spokojne usmieval, keď na Draca slabo kývol. S potlačeným vzdychom sa Draco obrátil k Hermione, ktorá od neho o krôčik ustúpila v šoku a rýchlo žmurkala. Prižmúril na ňu oči a díval sa ako ochabnuto klesá na stoličku.

"Prepáč," zašepkala, kým na neho uprene hľadela. "To len tým, že je to už taký dlhý čas odkedy..." Pokúsila sa usmiať, ale nevyšlo jej to a namiesto toho zvrtla svoj pohľad na stôl.

Draco obrátil svoju podráždenosť na Rona, ktorý na neho stále civel akoby mu narástla druhá hlava, ústa mal pootvorené a jeho tvár bola bledá.

"Zavri si ústa, Weasley," vybuchol Draco a Ron pokrútil hlavou.

"Do pekla!" zašepkal. "Je to presne tak isto zlé."

"Malfoy," povedal rýchlo Harry, keď položil ruku na Dracove rameno, aby ho zadržal. Draco urobil krok k Ronovi, na tvári vražedný výraz, keď si chcel zúfalo na niekom vyliať frustráciu a svoj strach. Otočil sa k Harrymu, všimol si jeho bledú tvár a nahnevané oči. Harry len tak-tak pod povrchom zadržiaval svoju nenávisť k Snapovi a Draco si musel priať, aby na ňom neskončil jeho hnev.

"Tak čo teraz Potter?" vyprskol Draco, cítil sa neuveriteľne podráždene. McGonagallová im poslala nejaké staré Snapovo oblečenie a Draco sa prezliekol už predtým, než si vzal elixír. Poťahal za vysoký límec na upätej košeli. Niet divu, že bol Snape vždy taký podráždený, pomyslel si Draco, keď sa cítil veľmi nepohodlne v tesnej košeli.

"Premiestnime sa priamo na Zašitú uličku (Obrtlú). Áno, Malfoy, stále idem s tebou," dodal Harry vážne, keď Draco otvoril svoje ústa. Ron podišiel dopredu, prútik vytiahnutý. Draco so záujmom sledoval ako ryšavec jemne ťapol Harryho na vrchu hlavy. Pomaly sa Harryho telo strácalo až kým ho Draco nedokázal vidieť vôbec. Prikývol,  ohromený, keď pochopil, že Harryho telo prijalo farbu a štruktúru svojho okolia.

"V poriadku, Potter, môžeš ísť," povedal a cítil sa trochu bláznivo, keď hovoril s niekým, koho nedokázal vôbec vidieť. Lupin slabo zakašľal, postavil sa, jeho tvár v svetle ohňa bola chorľavá a bledá.

"Máte menej než hodinu. Pamätaj. Draco, nerob nič, ak by si mal pocit, že si v nebezpečenstve. Nie je to o tom hrať sa na hrdinu. Harry tam bude ako záloha, keby niečo vypálilo zle a Fred a Angelina budú nablízku len pre prípad, že by ste ich potrebovali. Veľa šťastia," povedala potichu Lupin skôr než sa znova posadil a poskladal si hábit okolo svojho chudého tela. Lavender venovala Dracovi váhavý úsmev, ktorý jej on opätoval zamračením sa. Vycítil, že je pri ňom Hermiona, tak sa otočil tvárou k nej. Venovala mu váhavý úsmev.

"Rada by som ťa pobozkala, ale..." mrmlala a on pokrčil plecami.

"Poďme, Malfoy," prehovoril Harry odniekiaľ spoza neho a Draco nadskočil, keď mu na rameno dopadla nejaká ruka. Draco prikývol, srdce mu kleslo do žalúdka a nervozita zovrela jeho vnútornosti. Zhlboka sa nadýchol, skôr než nechal Harryho odtiahnuť ho cez dusivú tmu do Zašitej uličky.

***

Draco sa nervózne obzeral, zúfalo sa snažil nakuknúť do každého tmavého zákutia Šikmej uličky. Bola mrazivá zima a on sa zachvel, s hrôzou sledoval ako sa po zemi osudovo víri hmla. Zašitá ulička bola ponorená v temnote a Draco mal pocit, že sa všetky oči zavŕtavajú do jeho tela. Vedel, že členovia Rádu sú nablízku, ale toto bolo iné. Mykol svojím hábitom, pritiahol si ho tesnejšie k telu a cítil sa nesmierne zraniteľný.

"Nepáči sa mi to," zašepkal Harrymu, o ktorom predpokladal, že stojí niekde vedľa neho.

"Čuš. Prezradíš nás," zasyčal Harry z temnoty za Dracovým plecom hlasom tlmeným a nahnevaným. Draco zacítil ruku na svojom drieku a zamračil sa, keď ho Harry potlačil hlbšie do Zašitej uličky. Draco zadržal zlostné odvrknutie a stuhol, keď začul pomalé, nerozhodné kroky, ktoré sa ozývali z temnoty okolo neho. Postavil sa vzpriamene, napravil si hábit a zhlboka sa nadýchol. Sústredil svoje myšlienky a v duchu sa modlil, aby Blaise neovládal Legilimenciu.  Necítil sa dosť silný na to, aby odolal akýmkoľvek útokom na svoju myseľ.

Z tieňa vykročil Blaise Zabini a prekvapil Draca svojou blízkosťou. Mal na sebe dlhý čierny kabát s vytiahnutou kapucňou, ktorá zakrýval jeho rysy. Keď uvidel Draca, Zabini sa načiahol a pomaly si zložil svoju kapucňu a mierne spustil hlavu v zdvorilom pozdrave.

"Severus," povedal pokorne Zabini šeptom.

"Nepoužívaj moje meno, ty blázon," vyprskol. Potešil sa, keď si všimol, že krv zmizla zo Zabiniho tváre. Blaise prižmúril oči a rýchlo sa pozbieral.

"Ty si ma kontaktoval," na rovinu povedal a Draco sa zamračil. Načiahol sa dopredu, schmatol Zabiniho za rameno a zatiahol ho hlbšie do uličky. Jeho nervozita sa vyparila, keď jeho úloha začala.

"Nie je múdre rozprávať takto arogantne, Zabini, alebo ti to môj Majster nepovedal?" odpovedal Draco polohlasne, nechal svoje pery skrútil v niečom, o čom dúfal, že je dokonalá imitácia Snapa.

"Ty sa opovažuješ odvolávať sa na Temného Pána ako Majstra? Kde si doteraz bol Snape? Kde si bol, keď padol Temný pán, zavraždený tým patetickým Potterom a jeho humusáckou priateľkou?" odsekol rozhnevane Zabini. Draco na okamžik stuhol. Nemal tušenia, že tam bola Hermiona, keď Potter zabil Voldemorta. Blaise to povedal akoby mu dokonca pomáhala. Draco cítil ako silná vlna hrdosti prebehla jeho žilami. Ako vôbec mohol vedieť, že tam bola? Nikdy ho nenapadlo sa jej spýtať, čo sa stalo počas vojny, keďže nepredpokladal, že by o tom chcela hovoriť. Blaise sa na neho pozeral s prižmúreným pohľadom a tak sa rýchlo dal do poriadku, bez námahy vkĺzol nazad do svojej úlohy.

"Temný pán nikdy nespochybňoval moju lojalitu, Zabini. Vedel, že som jeho oddaný služobník po celé tie roky, čo som sa hral na domáceho maznáčika Dumbledora," zasyčal Draco svoju odpoveď. "Vieš, že som to dokázal."

Zabini sa z pôžitkom zasmial, jeho oči sa zablyskli. "Oh, áno, spomínam si, Snape. Musel si dať do poriadku zmätok po tom blbcovi Malfoyvi. Vždy som vedel, že je na to príliš zbabelý. Mňa si mal Temný pán vybrať miesto neho."

Dracovým telom prebehla vlna hnevu, ale ovládol svoje pocity a prinútil svoju tvár k úškrnu. "Malfoyove zlyhanie bolo... poľutovaniahodné, ale už sa nás vonkoncom netýka. Je preč."

"Vrátil sa, Snape. Pred niekoľkými rokmi. Vrátil sa k nám, tvrdil tak ako to robil predtým, že je verný sluha Temného pána. Ale klamal! Keď boli záležitosti na neho príliš, zdrhol k Potterovi a jeho malým kamarátom," zasyčal Blaise s nenávisťou skôr než prižmúril oči na Draca. "Ako mám vedieť, že si to naozaj ty?"

Draco mal pocit, že mu srdce spadlo do nohavíc a jeho pery vyschli pri pohľade do očí svojho bývalého priateľa. Odolal nutkaniu prehltnúť. "Myslíš, že by som bo taký hlúpy, aby som niekde po sebe zanechal stopy okrem lží, ktoré sa mohli niekomu dostať do rúk?" improvizoval. Blaise zrazu vytiahol prútik a namieril na Dracovi srdce. Stuhla mu krv, keď civel v hrôze na ten prútik, ktorý visel len kúsok od jeho hrude a modlil sa, aby Potter dostál svojej povesti, ak to bude potrebné. Uprene sa pozeral na Blaisa.

"Ukáž mi," požadoval Zabini, pokynul smerom k jeho ruke a Draco si vydýchol úľavou. Okamžite si vyhrnul rukáv hábitu a ukázal temné znamenie. Blaise zovrel pevne Dracovo predlaktie, prešiel prstami po temnom znamení a prezeral si ho. Draco potlačil triašku, keď sa jeho pokožky dotkla Blaisova koža. Trhol rukou nazad a stiahol si rukáv nadol. Načiahol sa a surovo odtlačil Zabiniho prútik od svojho tela a zaškeril sa na neho. Blaise prikývol a strčil si prútik nazad do vrecka.

"Takže," povedal rezolútne Draco, "chceš vedieť, prečo som ťa kontaktoval?" Blaise prikývol, jeho oči netrpezlivé a ostražité. "Bol si neopatrný," pokračoval hladko Draco, "dostalo sa mi do uší, že sú smrťožrúti znova aktívni. Predpokladám, že máš plán, Zabini a toto nie je len príležitosť zapojiť sa do nezmyselnej činnosti, aby sa vyhovelo tvojej túžbe po krviprelievaní."

Blaise znova prikývol. "Našiel som kúzlo. Také, čo mi dovolí získať moc Temného pána, vytiahnuť ju z jeho hrobu. Stanem sa nádobou pre túto silu. Nič ma nebude schopné zastaviť, dokonca ani Potter. Budem mať úspech. Je to môj osud," kričal, jeho hlas narastal aj v hlasitosti aj intenzite. S očakávaním sa pozeral na Draca a Draco mal znepokojujúci pocit, že by Snape mal vedieť o vlastnostiach tohto kúzla. Ale Draco nemal tušenia o čom Zabini rozpráva."

Prevrátil oči. Hlúpy malý fanatik, pomyslel si a v duchu si sľuboval, že bude pri tom, keď Rád Zabiniho zloží. "Samozrejme," sarkasticky zatiahol. "Bol si jeden z mojich najlepších študentov, ale čo ťa núti si myslieť, že máš znalosti, aby to kúzlo fungovalo?"

Blaise otvoril ústa k odpovedi, ale bolo mu v tom zabránené. Ľahký ženský hlas prerezal temnotu.

"Blaise? Si tam?"

Tvár Blaisa sa skrútla v hneve a stočil tvár k prišelcovi. Tá žena bola vysoká a štíhla, telo mala zabalené do tmavého plášťa, cez hlavu natiahnutú kapucňa. Stála v tieni za Blaisom. Draco ju študoval, bodavý pocit prebehol po jeho chrbtici. Niečo na nej bolo dôverne známe. Nemal tušenie skade prišla. Mohol len hádať, že sa nehlučne premiestnila ďalej  po ulici.

"Neuvedomil som si, že budeme mať spoločnosť, Zabini," chladno zaintonoval Draco, keď si dôkladne tú ženu prezeral.

"Čo tu robíš? Nemala si sem chodiť," vyprskol na ňu Snape a Draco si všimol, že tá žena mierne ustúpila pred silou jeho hnevu. Všimol si ako sa jej pery zošpúlili a cítil ako sa mu rozbúchalo srdce. Už ju predtým videl. Nedávno.

"Do môjho domu prišiel Malfoy," priamo odpovedala tá žena a Draco cítil ako sa mu dych zasekol v hrdle. Zasyčal do temnoty, malý zvuk unikol z jeho pier a ona zdvihla oči k jeho tvári. "Profesor, ako sa máte?"

"Dajte si dole kapucňu z hlavy, Parkinsonová. Vyzeráte smiešne," dokázal zo seba dostať Draco, mal pocit akoby mu mozog odplával mimo jeho tela. Pansy sa usmiala a začervenala, zdvihla ruky, aby si z tváre stiahla ťažkú vlnenú kapucňu. Draco cítil ako mu stuhla krv pri pohľade na jej bledú tvár. Jej oči žiarili nechutným triumfom. Prehltol, keď si uvedomil, že veľmi podcenil veľkosť jej nenávisti.

"Takže Malfoy ťa prišiel pozrieť? Čo vravel?" spýtal sa Blaise Pansy, pritiahol si ju bližšie k sebe a jeho ruka skĺzla okolo jej pása. Pansy sa na neho usmiala s rovnakým zbožňujúcim pohľadom, ktorý zvykla používať na Draca a ten tomu okamžite prišlo poriadne zle. Jeho žilami začal prúdiť oheň a jeho košeľa obmedzovala jeho hruď stále viac. Koža ho svrbela a vlasy sa začali chvieť. S hrôzou si uvedomil, že jeho čas sa naplnil.

"Nech je to akokoľvek zaujímavé," zatiahol Draco. "nemôžem tu postávať celú noc. Nekontaktuj ma, Zabini, počkaj až sa s tebou spojím ja."

Blaise prikývol a Draco sa otočil a s vďakou vkĺzol do temnoty. Náhlil sa k miestu, kde čakal Harry, hlava sa mu točila silou hurikánu.