O trolloch a čarodejníckych deťoch
Originál: Of Trolls and Wizard Kids
Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir
Stav: dokončená, súhlas s prekladom
Dĺžka: 80 tisíc slov v dvadsiatich dvoch kapitolách
Prístupnosť: K (pre všetkých)
Žáner: severitus*
10. kapitola
Harry sa zobudil na vôňu opečených chlebíkov, slaniny, vajíčok a kávy.
Natiahol sa na gauči a jeho holé chodidlá vykukli spod prikrývky. Obzrel sa a spomenul si, že zaspal v Snapeových izbách. A tiež na to, prečo je tu. Zase zavrel oči. Nemohol by predstierať spánok až do jari?
„Pán Potter...“ Och! Nie. Snape tu bol. Ako dlho by mal mať zatvorené oči, než Snape odíde?
„Viem, že ste hore. Choďte sa umyť. Keď sa vrátite, pomôžete mi prestrieť stôl. Raňajky sú takmer hotové.“
„Hm... Len o trochu dlhšie... prosím...“ Harry takéto niečo nikdy neurobil. V dome jeho príbuzných vstal, lebo inak... Po tom, ako tie slová vyšli z jeho úst, sa okamžite prebral. Takmer spadol z gauča. „Áno, pane. Prepáčte, pane.“
„Pokojne, dieťa... môžeš sa vrátiť do postele po raňajkách. Pri svojich topánkach nájdeš pár papúč. Podlaha je studená.“
„Áno, pane.“ Snape neznel nahnevane. Harry si nazul papuče a postavil sa, smerujúc do kúpeľne.
„Ako sa sem dostali moje papuče, pane?“
„To nie sú vaše papuče, pán Potter, sú im iba podobné. Myslím, že patria pánovi Malfoyovi.“
„On tu tiež spal?“ Harry žiarlil. Nebol jediný, ktorému bolo dovolené spať v Snapeovom byte!
„Zostal tu niekoľkokrát. Tiež pred tromi dňami, než sa vydal za rodičmi na kontinent. Musel si ich zabudnúť zbaliť. Vráti sa po prázdninách, takže ich dnes môžete používať.“
„Ďakujem, pane.“
Snape premýšľal, prečo znel chlapec tak skleslo.
Harry vošiel do kúpeľne. Použil toaletu, umyl si ruky a utieral si ich, keď začul Snapeov hlas: „Umyte si tvár... s mydlom!“ Harry vedel, že má Snape oči aj vzadu na hlave, ale to už bolo príliš! Neodpovedal. Iba položil uterák na svoje miesto a odišiel z kúpeľne...
Snape sa na neho pozrel a poznamenal. „Moja kolekcia špinavých kotlíkov sa túto zimu poriadne stenčí ...“ Harry sa otočil, vrátil do kúpeľne a umyl si tvár. Vyšiel von s trochu červenou tvárou od šúchania a vlasmi trochu mokrými...
„Nevideli ste moje okuliare?“
„Na konferenčnom stolíku v obývačke.“ Harry tam šiel a zbadal svoj plášť... chcel ho strčiť do vrecka, keď... „Nechajte plášť tam, kde je, pán Potter. Stále sa potrebujeme porozprávať o vašom poslednom nerozvážnom jednaní.“
„Áno, pane,“ Harry sa vrátil do kuchyne.
„Taniere nájdete v tamtej poličke...“ Snape ukázal na jednu po svojej ľavici, „a príbor v tejto zásuvke. Ponáhľajte sa s tým. Jedlo je hotové.“
Harry položil taniere na stôl a natiahol sa po poháre, ktoré boli na pulte. Sadol si k stolu oproti Snapeovi. Na tanier si naložil toast, vajíčka a slaninu. Snape mu nalial trochu džúsu.
„Spali ste dobre, pán Potter? Ako sa má vaša hlava?“ Okrem toho, že je prázdna. Toto si Snape nechal pre seba.
„Spal som dobre, pane. Bolesť hlavy zmizla takmer okamžite, ako som vypil, čo ste mi dali. Ukážete nám, ako to pripraviť?“
„Je na príprave na VČÚ, pán Potter, budete sa ho učiť uvariť v štvrtom ročníku.“
Harry vložil vajíčka medzi dva toasty. „Bolo by fajn, keby ste mi dali zopár tých ampuliek, pre prípad, že by ma bolela hlava. Dalo by sa to, pane?“
Snape sa takmer zadusil s vlastnou kávou. „Určite nie, pán Potter. Elixíry, tak ako muklovské lieky, sa majú brať, len keď vám ich predpíše skúsený čarodejník. To, čo vám včera uľavilo od bolesti, by mohlo spôsobiť pohromu, ak by ste to zobrali v nesprávnej dávkach. Ak sa necítite dobre, alebo máte bolesti, musíte ísť okamžite za madam Pomfreyovou. Je to jasné?“
„Áno, pane... ale nemôžem prísť namiesto toho sem?“
Tieto šteňacie zelené oči, pomyslel si Snape. Prečo by niekto radšej prišiel pre úľavu k nemu do žalárov, než by došiel k hýčkajúcej madam Pomfreyovej? Naozaj s Potterom nadväzovali puto?
„Nemocničné krídlo je bližšie k tvojej veži, dieťa, takže by bolo logické ísť tam, ak to potrebuješ. Ale ak si budeš myslieť, že si bližšie k podzemiu... Si tu vítaný.“
Harry sa usmial: „Ďakujem, pane.“
Snapea potešilo vidieť, ako sa toto dieťa usmievalo. To vôbec nebolo dobré. Ale obával sa, že to už teraz nedokáže zastaviť. Viac sa bál myslieť na to, že to nejako skončí. Harry si zobral veľký sendvič a horko-ťažko si odhryzol. Snape vedel, že by ho mal pokarhať za návyky pri jedení, ale musel ho pokarhať za niečo väčšie... „Ako ste vedeli o výbušninách, či kedy by mali vybuchnúť, pán Potter?“ Snape nad tým dumal časť noci. Vedel, že čarodejnícke deti majú občas schopnosti, tušenia. Ale bola to len ojedinelá schopnosť a Snape si bol istý, že sa to nedá naučiť, môže to byť iba vrodené. Snívalo sa mu o tom?
Harry sa pozrel na svojho profesora. Čo mu môže povedať? Vedel, že bol prichytený, mimo postele po večierke, po túlaní sa po chodbách, a používal plášť. Snape veril, že neumiestnil výbušniny, ale to bola iba malá časť. Uveril by mu, ak by povedal, že sa mu o tom snívalo? Nemohol žalovať na dvojičky...
„Ja... počul som o tom, pane. Niekto rozprával, že...“ Ako vysvetlí, že boli plánované ako ohňostroj, ale skončili by ako explózia? Ako by to mohol vedieť...?
Snape sa musel mierniť a byť trpezlivý, ak tomu chcel prísť na koreň: „Počuli ste o tom?“
Harry prikývol nespúšťajúc pohľad z taniera.
„Kde?“
To bola záludná otázka. Ak by povedal, že o tom počul vo svojej klubovni alebo Veľkej sieni, musel by mu povedať, kto o tom rozprával. Nemohol predstierať, že nevedel, kto to bol...
„Na chodbách... bolo to niečo ako ozvena?“ Harry si bol istý, že Hermiona rozprávala o tom, že niekedy, ak ste na správnom mieste na chodbe, môžete počuť ľudí rozprávať sa, aj keď sú veľmi ďaleko.
Snape vedel, že je to lož. Prenikavým pohľadom sa pozrel na chlapca. Toto znamenalo, že Harry veľmi dobre vedel, kto bol vinník... alebo boli... nebol spoluúčastník žartíku, tým si bol Snape istý, ale... bol zapojený... pretože sa s nimi priatelil... alebo s ich bratom...Snape si veľmi nemusel namáhať mozog, aby si uvedomil, že páchateľmi boli Weasleyovské dvojičky. Dokonca aj keď boli ešte len v treťom ročníku, vedeli dosť o elixíroch a kúzlach, a tento žartík mal ich podpis. Nejako prišli na to, že ohňostroj nebude fungovať ako plánovali... a napísali Harrymu, aby im pomohol... a hlúpy chlapec si myslel, že to zvládne sám. Ak by jeho priatelia boli v škole, iste by ich zobral so sebou, ale keďže nebol zvyknutý prosiť o pomoc... pokúsil sa zvládnuť to sám. V strede noci, keď už vedel, že niekto za ním stojí.
Snape bude musieť sledovať Quirrella pozornejšie. Na tom mužovi bolo niečo veľmi divné! Ale pekne po poradí. Najprv sa to musí vybaviť s deckom sediacim na druhej strane stola.
Pozrel sa na neho veľmi vážne: „Povedal som vám, že nemám rád, keď sa mi klame, pán Potter.“
Harry sa cítil, akoby vrazil hlavou o stôl. Vedel, že mu Snape vie čítať myšlienky! Bol hlupák, keď sa snažil oklamať tohto muža. Odložil sendvič na tanier a sedel s rukami i očami v lone.
„Pokračujte v jedení.“
Harry vzhliadol, neočakával takýto pokyn.
„Dojedzte si jedlo, pán Potter. Odložte taniere do drezu a oblečte sa. Počkajte na mňa v obývačke,“ Snape sa postavil, „hneď sa vrátim.“
Harry ho sledoval očami. Snape vošiel do študovne a zatvoril dvere. Pokúsil sa ešte párkrát si odhryznúť, ale celé to chutilo ako piliny. Vedel, že je v riadnych ťažkostiach
~*~
Snape zobral hop-šup prášok z miesta blízko krbu a zavolal do domu Weasleyovcov. Spravil to už niekoľkokrát, odkedy začali dvojičky navštevovať Rokfort. Pred očami sa mu zjavil známy výhľad do kuchyne. Molly Weasleyová pripravovala raňajky.
„Dobré ráno, pani Weasleyová.“
„Profesor Snape! Dobré ráno aj vám. Neprišli by ste na raňajky? Sú takmer hotové.“
„Ďakujem, madam, ale potrebujem hovoriť s vašim manželom a synmi.“
„Arthur je v šope, zavolám ho. Ktoré z mojich detí si žiadate?“
„Ani Ronalda, ani Percyho.“
„Myslela som si. Chvíľku vydržte.“
Arthur Weasley vstúpil do kuchyne a posadil sa k ohnisku.
„Čo vyviedli moje deti tentokrát?“
„Nie som si istý, že majú problém, Artur, ale som si istý, že musia vedieť o niečom, čo sa objavilo a možno mi to budú schopní objasniť.“
Dvojičky prišli o pár momentov neskôr. Molly ich držala za uši.
„Mami... to je omyl!“ povedal jeden z nich. „Sme nevinní!“ povedal druhý.
„To uvidíme. Teraz sa sem postavte a odpovedzte profesorovi Snapeovi na otázky!“
„Áno, mami,“ povedali zborovo. „Dobrý, profesor Snape. Čo pre vás takto skoro ráno môžeme urobiť?“
Snape videl, ako chlapcami myklo, keď im matka švihla po zadku. „Prestaňte byť drzí, Fred, George!“
„Áno, mami.“
„Pán Weasley a pán Weasley, som iba zvedavý, neviete niečo o nejakých výbušných artefaktoch, ktoré boli umiestnené na jedno z okien v Rokforte?“
„Výbušniny?“ Artur sa postavil zo stoličky. Veľký vianočný výbuch mal stále čerstvý v pamäti.
„Niečo vybuchlo v škole?“ Molly zbledla, jej rodina si nemohla dovoliť platiť za poškodenie hradu.
„Nie, madam, nenastala explózia, vynález bol deaktivovaný skôr, než mohol vybuchnúť.“
„Je Harry v poriadku?“ ušlo Georgeovi.
Snape zdvihol obočie. Jeho podozrenia boli správne. „Pán Potter je v poriadku. Chcem len zistiť, ako veľmi bol zaangažovaný do tohto...?“
Dvojičky boli zvyknuté byť chytené. Bolo to dobré pre ich povesť. Ľudia im vďaka tomu mohli poblahoželať. Vždy to brali zľahka.
„Vytvorili sme ohňostroj a mysleli si, že by potešil ľudí, ktorí zostali na Rokforte...“
„Bola by to skvelá ohňostrojová show...“
„Pokúsili sme sa to urobiť tu na Vianoce...“
„Ale... Mamka je stále nahnevaná a núti nás čistiť kúsky...“
„V škole sme použili dvojnásobok náloží...“
„Boli sme si istí, že by sa stena rozpadla....“
„Harry bol jediný, komu sme to mohli povedať...“
Molly ich dvakrát udrela: „Poslali ste jedenásťročného zneškodniť vašu lotrovinu?“
„Počkaj, mami! Bolo to naozaj jednoduché...“
„Musel iba prestrihnúť drôty...“
„Musel zložiť portrét, ktorý bol takmer taký vysoký a dvakrát taký ťažký ako on!“ prerušil ich Snape.
„Je Harry v poriadku?“
„Áno, je. Našiel som ho a prerušil káble. V. Tých. Náložiach. Bolo. Dosť. Sily. Na. Zničenie. Celej. Veže!“
„Ale...“
„Ale...“
„Iba sklapnite, chlapci,“ povedal im otec. Snapeovi napadlo, že má skúsenosti po toľkých deťoch.
„Nikdy sme nemali v úmysle Harryho ohroziť... Nevedel o tom, požiadali sme ho o pomoc po Vianociach...“
„Vedeli sme, že ak to buchne, niekto si uvedomí, že sme to umiestnili my...“
„Nechceli sme byť vylúčení...“
„Som si istá, že Harry chcel iba pomôcť...“
„Neobávajte sa o neho, madam... je v poriadku.“
„Vie o tom riaditeľ?“
„Poviem mu. Tiež ho informujem, že vinníci napíšu esej dĺžky päť stôp o tých Výbušných ohňostrojoch, ich ingredienciách, vlastnostiach a s popisom, čo nevyšlo. Chcem ju mať na stole hneď v pondelok ráno.“
„Ale dnes je štvrtok?“
Mollina ruka odpovedala miesto za ňu. „Začnete ihneď!“
„Profesor, keďže to ideme robiť spolu... bolo by v poriadku, ak by sme odovzdali iba jednu esej?“
Snape obdivoval ich odvahu tvárou v tvár nebezpečenstvu.
„Jeden set bude prijateľný... a tiež nájdem dve sady po tisíc riadkov na tému: Nemal by som sa hrať s ohňom alebo ohrozovať ľudí svojimi žartíkmi!“
Dvojičky sebou trhli: „Áno, pane.“
„Tiež so mnou budete mať trest počas piatich dní, jeden počas najbližšej návštevy Rokvillu.“
„Áno, pane.“
„Dobre, myslím, že to stačí. Arthur, Molly, prepáčte za obťažovanie. Prajem pekný deň.“
„Ďakujeme Severus a Šťastný Nový rok.“
Snape ešte videl dvojičky odchádzajúce z kuchyne. Molly ich rukou bila po zadku. Tak, to sa hodilo pre skutočných vinníkov. Teraz musí trochu pomučiť Pottera.
Snape vošiel do obývačky a našiel Harryho sedieť na gauči, na ktorom spal. Videl, že plášť je stále na stole, aj keď vyzeral pokrčene. Takže... chlapec neodolal pokušeniu podržať si ho. Pozrel sa na plášť a potom na dieťa. Harry sa tváril previnilo.
„Dobre, pán Potter. Ste pripravený povedať mi pravdu?“
„Pane... Ja...viem, že to bolo zlé, ale musel som zastaviť výbuch.“
„Súhlasím, že explózií sa muselo zabrániť, pán Potter. Nesúhlasím, že ste boli jediný, kto to mohol urobiť. Mali ste ísť za svojou vedúcou alebo prísť za mnou. Máte školu plnú učiteľov... Nebolo vašou úlohou postarať sa o to.“
„Dozvedel som sa o tom a.... Myslel som, že... Vyzeralo to ľahko... Dospelý sa pýtajú veľa otázok, pane... Oni... povedali, že by boli vylúčení...“
„Mohli ste sa zraniť, ak by tie veci explodovali!“
Alebo ma mohol poraniť Quirrell, doplnila Harryho myseľ.
„Chystal som sa byť opatrný, ospravedlňujem sa... ja... bola to posledná noc.“
„Pán Potter... Ak sa ešte niekedy dozviete o nejakej nebezpečnej veci, chcem, aby ste za mnou prišli a povedali mi to. Pomôžem vám a nebudem sa pýtať príliš veľa otázok.“
„Sľubujete?“
Snape pretočil očami. „Áno, sľubujem.“
„Už viete, kto to urobil, však?“
„Práve so hovoril s Georgom a Fredom Weasleyovcami...“
„Iba som sa snažil pomôcť.“
„Zvládli ste to zneškodniť.“
„Nebudú vylúčení, však?“
„Nie, nebudú.“
„Takže, ani ja nebudem vylúčený...?“
„Nie, pán Potter. Zostanete s nosom v kúte po ďalších dvadsať minút, aby ste si dvakrát rozmysleli, než mi ešte budete klamať. A zadám vám nejaké riadky, ktoré napíšete. Očakávam ich v pondelok. Môžete na nich začať pracovať tento víkend.“
„Áno, pane.“
„Choďte sa postaviť do kúta. Poviem vám, kedy z neho môžete vyjsť.“
„Áno, pane... Pane?“
„Áno, pán Potter?“
„Zoberiete mi plášť, pane?“
Snape videl, ako sa dieťa pripravilo na úder. Vedel, že by mal povedať áno. Bol to správny moment na zničenie zárodku nočného potulovania sa! Ale nemal čo dať dieťaťu, niečo čo patrilo jeho otcovi a nechystal sa deliť o portrét jeho Lily....
„Na teraz si ho môžete nechať, pán Potter. Ale nepoužite ho na vykrádanie sa v noci. Je bezpečné použiť ho vo vašej klubovni alebo počas denného svetla.“
„Nie, pane. Áno, pane,“ Harry sa usmial a otočil do kúta.
Snape sa na neho pozrel. Harry sa snažil stáť rovno, ale po chvíli začal presúvať váhu z jednej nohy na druhú.
„Stoj rovno, chlapče. Prestaň sa šiť.“
„Áno, pane.“
Po dvadsiatich minútach mal Harry dovolené vrátiť sa do obývačky. Vedel, že mu ešte stále hrozí bitka.
Snape ho nechal postaviť sa pred neho. Harry bol unavený. Prial si, aby si už na chvíľu mohol sadnúť.
„Máte niečo, čo mi chcete povedať?“
„Ospravedlňujem sa, že som vám klamal o tom, ako som sa dozvedel o výbušninách... znova to nespravím .“
„Radšej by ste nemali, pán Potter. Je lepšie pracovať s pravdou.“
Teraz, pomyslel si Harry, je čas na bitku... pokračoval v zízaní na nohy....
Snape si odkašľal a povedal: „Pán Potter, vaše správanie bolo neprijateľné a nepatričné. Nebrali ste na vedomie školské pravidlá a svoju bezpečnosť. Už naďalej nie ste sám, ani sa od vás nežiada, aby ste si riešili všetky problémy, ktoré sa vyskytnú. Máte veľa ľudí, ktorí sú schopní vám pomôcť. A chcem, aby ste na to mysleli, keď budete písať vaše vety.“
Harry prikývol. Neodvažoval sa odvrátiť od Snapea.
„Minulú noc som vám sľúbil bitku. Mal by som vám ju dať, kvôli nebezpečenstvu, do ktorého ste sa uviedli myslením si, že môžete sám zvládnuť výbušniny, a túlaním sa hradom v noci.“ Harryho dlane sa posnuli na jeho zadok. „Ale dnes je posledný deň roka a verím, že čo robíte alebo cítite v tomto dni, ovplyvní spôsob, ako sa budete cítiť počas ďalšieho roka. Nechcem, aby ste boli počas ďalšieho roka otlčený alebo v bolestiach.“ Toho ste mali už viac než dosť, pomyslel si Snape. „Takže... nezbijem vás, ale dám vám dvakrát toľko, ak sa zase pokúsite vyriešiť si problém sám. Je to jasné?“
„Áno, pane. Nebudem... ďakujem,“ Harry cítil, ako sa mu uvoľnili všetky svaly v tele.
Snape si to všimol a rozhodol sa dieťa zamestnať: „Je skoro. Doneste si vaše úlohy a nechajte ma sa na ne pozrieť. Novoročná hostina začne o desiatej, bolo by od vás múdre zdriemnuť si. Tak si užijete hostinu.“
„Áno, pane... profesor...?“ Harry stál vo dverách a otočil sa, aby sa spýtal Snapea.
„Áno, dieťa?“
„Môžem tu spať aj túto noc? Doniesol by som si pyžamo a....“
„Prečo by ste to takto chceli, pán Potter?“
„Pretože... kvôli tomu, čo ste predtým povedali... cítim sa tu v bezpečí a... rád by som sa tak cítil počas celého ďalšieho roka.“
Pokračovanie nabudúce.
PP: Ak niekomu bude prekážať to tykanie/vykanie, sťažujte sa u osoby, ktorá podotkla, že sa aj tak musia tí dvaja postupne zbližovať a to je taká predzvesť... ;-)
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 26.10. 2014 | 22. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 12.09. 2014 | 21. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.07. 2014 | 20. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 15.05. 2014 | 19. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 22.03. 2014 | 18. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.03. 2014 | 17. kapitola 2/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2014 | 17. kapitola 1/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 06.02. 2014 | 16. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 03.10. 2013 | 15.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 16.09. 2013 | 14.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 19.08. 2013 | 13.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.07. 2013 | 12. kapitola - 2. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 10.06. 2013 | 12. kapitola - 1. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 29.04. 2013 | 11. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.04. 2013 | 10. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.03. 2013 | 9. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.03. 2013 | 8. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.03. 2013 | 7. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.02. 2013 | 6. kapitola (časť druhá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2013 | 6. kapitola (časť prvá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.02. 2013 | 5. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.02. 2013 | 4. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 28.01. 2013 | 3. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 14.01. 2013 | 2. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 07.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir ) | 02.01. 2013 | Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch | |