Preklady fanfiction Harryho Pottera

Vymazať a znova pretočiť 

Pansy si začínala kvôli Dracovi vážne robiť starosti. Každý deň trávil hodiny schovávaním sa pri jazere, kompletne sa stiahol od všetkého. Začínala dokonca uvažovať nad tým, či neplánuje samovraždu. Sotva na niekoho reagoval a vyzeral úplne ponorený vo vlastných myšlienkach. Fyzicky bol na Rokforte prítomný, ale mysľou bol úplne niekde inde. Pansy stále udržiavala začínajúci vzťah s Hermionou, ale o noci, kedy zostal Draco v jej klubovni, nepovedala vôbec nič. Poskytla Pansy holé fakty, ale nič bližšie nerozvinula. To utužilo jej názor, že sa niečo stalo a ani jeden z nich nedychtil o tom hovoriť. Premýšľala, či sa znova nepohádali – nebolo by to neobvyklé. Koniec-koncov, väčšinu ich minulosti definovali hádky a ostré slová.

O týždeň neskôr mala Pansy konečne po krk Dracovho vyhýbania sa. Hľadala ho pri jazere, ale nebol tam. Potom prehľadala hrad, až kým ho nevystopovala na vrchu Astronomickej veže.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa znepokojene Pansy.

Draco sa stočil od zábradlia, o ktoré sa opieral. „Nechcem sa vrhnúť dole, takže si nemusíš robiť starosti. Bez ohľadu na to, ako zmrvené všetko je, toto by som nikdy svojej matke neurobil. Nie po tom všetkom, čo ona urobila pre mňa.“

„Tak prečo si tu hore?“

„Toto je miesto, kde sa tak veľa vecí v mojom živote pokašľalo,“ odpovedal.

„Mala som dojem, že sa tvoj život pokašľal v okamihu, keď vstal Voldemort z mŕtvych a keď ťa tvoj otec zatiahol do jeho plánov,“ poznamenala Pansy.

„Pravda, ale toto je stelesnenie toho, ako sa všetko skurvilo.“

Pansy sa oprela o zábradlie vedľa Draca a dívala sa na rozsiahle šíriny Zakázaného lesa. „Je zvláštne pomyslieť si, že sa tu udiala jedna z najkultovejších udalostí vojny. Je tu teraz tak pokojne,“ poznamenala.

„Ponúkol mi ochranu pre mňa a matku. Povedal som ti to niekedy?“

„Kto?“ zmätene sa spýtala Pansy.

„Dumbledore,“ jednoducho odpovedal.

„Nikdy si mi o tej noci nič nepovedal,“ odvetila.

„Mal som ho bezbranného pred svojím prútikom a on sa nebál. Vedel, že ho nedokážem zabiť. Stále ma zdržiaval rozhovorom a čakal na Severusa.“

Pansy nevedela čo povedať. Draco vždy odmietal o tej noci hovoriť. Vedela, že niečo šlo zle, pretože hoci Dumbledore zomrel, bol to Severus Snape, ktorý ho zabil a nie Draco, ako mu prikázali. Draca za jeho zlyhanie hrozne potrestali. Temný pán zúril, rovnako ako jeho teta Bellatrix. Bola pyšná, že pre takú úlohu bol vybraný jej synovec a fakt, že zlyhal, viedol k tomu, že ho týždne využívala ako cieľ pri svojich tréningoch. Ostatní smrťožrúti sa mu nemilosrdne posmievali za nedostatok zabijáckych inštinktov. Označili ho za úbožiaka.

„Myslel som si, že to bude ľahké. Myslel som si, že jediné, čo musíš urobiť, je povedať kúzlo a bude koniec. Neuvedomil som si, aké je to iné, keď je ti niekto vydaný na milosť a hľadí ti pri tom do očí. Vôbec sa ma nebál. A mal pravdu, bolo to v skutočnosti naopak a bol som to ja, kto mu bol vydaný na milosť.“

„Jeho milosť? Ale ty si mal prútik. Čo ti mohol urobiť?“ zmätená sa spýtala Pansy.

„Ponúkol mi cestu von. Na krátky okamih som zazrel svetlo na konci tunela a bol som tak blízko k tomu, aby som ju prijal. Ale vtedy sa ukázali Carrowovci, Rawle a Greyback a ten okamih bol preč. Vieš, to bolo jediný krát, kedy sa bál.“

„Dumbledore?“

„Áno, keď uvidel Greybacka. Krátko sa na mňa pozrel so skutočným sklamaním. Nesklamali ho moje činy predtým, to, že som sa ho snažil zabiť. Ale keď uvidel Greybacka, pozrel sa na mňa po prvý raz, ako keby ma nepoznal,“ povedal Draco. „A ja som ho chcel uistiť, ja som chcel, aby vedel, že ma neposúdil zle a že napriek všetkým mojim chybám by som nikdy nevpustil Greybacka na Rokfort.“

Pansy sa striasla odporom pri pomyslení na Fenrira Greybacka. Stretla ho len raz, úplne náhodou. Jej otec na ňu následne nakričal za to, že zišla dole napriek tomu, že jej povedal, aby to nerobila. Potom pokračoval tým, že jej obrazne vykreslil, čo Greyback rád robil mladým dievčatám a nič z toho nebolo príjemné. Neskôr Greyback zabil Lavender Brownovú, potrhal ju tak veľmi, že napriek tomu, že sa jej Hermiona snažila pomôcť, Brownová sa zo svojich zranení nezotavila. Bolo to oveľa reálnejšie, keď to bol niekto, koho ste poznali, niekto, s kým ste sedem rokov chodili do školy, aj keď ste nikdy neboli priateľmi.

„Som si istá, že to vedel, Draco,“ uistila ho.

„Ale ja som ho vpustil na Rokfort, nie? Možno som si neuvedomil, že príde tiež, ale umožnil som ľuďom, ktorí chceli Rokfort zničiť, aby sa dostali do hradu. Čo keby sa Greyback rozbesnil? Bola by to moja chyba.“

„Nemal si na výber. Buď by si urobil to, čo ti Temný pán prikázal alebo by teba a tvoju rodinu zabil,“ povedala.

Na to k nej otočil tvár a Pansy šokovalo to čisté zúfalstvo v jeho očiach. „To si stále hovorím, ako keby to bolo ospravedlnenie. Ale ja som mal vždy na výber. Mohol som odmietnuť. Aspoň raz vo svojom živote som mohol byť statočný a neurobiť niečo, o čom som vedel, že nie je správne. Potter by to urobil... bez ohľadu na následky.“

Pansy ho zovrela za ruku. „Draco, teba úplne inak vychovali. Celý život ti vraveli, že Temný pán ochraňuje čarodejnícky svet. Nemôžeš sa porovnávať s Potterom. Zošalel by si z toho.“

„Grangerová mi povedala, že mám šancu všetko zmeniť. Že mrhám príležitosťou znova stvoriť meno Malfoy ako niečo, na čo by bolo možné cítiť hrdosť. Povedala, že môžem dokázať svetu, že nie som len malý chlapec, ktorý nasledoval Voldemorta.“

Konečne si uvedomila, prečo sa Draco tak úplne stiahol. Hermiona urobila to, čo bola Pansy nedokázala; narušila stenu, za ktorou sa Draco skrýval a jej slová zaťali do živého.

„Ale čo ak je toto všetko, čo som? Čo ak nedokážem byť nikým iným?“ zlomene povedal.

„Ach, Draco, môžeš byť tak oveľa viac,“ hodila sa mu Pansy okolo krku. „Máš v sebe ukryté hĺbky, ktoré dokonca Grangerová vidí. Prečo si myslíš, že za teba tak silno bojujem? Poznám ťa a vidím to, čo nedovolíš svetu, aby videl. Nedokázal si zabiť Dumbledora, pretože nie si takým človekom bez ohľadu na to, ako si sa usiloval byť.“

Draco schoval hlavu v Pansyinom krku. „Nechcem byť na sračky, Pans. Nechcem, aby mal naďalej Voldemort nado mnou moc,“ mrmlal do jej vlasov.

„A nebude mať, Draco, sľubujem.“

Zdvihol hlavu a pobozkal ju na líce. „Mám ťa rád, Pansy. Bez teba by som bol ešte viac na dne, než som teraz.“

„Pššt, o tomto musíš byť potichu. Nechceme, aby ľudia vedeli, aký si v skutočnosti dobráčisko,“ doberala si ho.

Zastrčil si jej hlavu pod bradu a len ju objal. Dlhoval jej viac, než jej kedy dokáže splatiť. Keby sa ho bola vzdala ona, potom by pre neho nebolo cesty späť. Stáli tam takto mlčky dlhý čas, len sa objímali a sledovali okolitý svet. Takto pokojne sa Draco už celé roky necítil.

***

Hermiona sa zachichotala, keď sa s Ronom a Harrym zakrádali po chodbe, ktorá viedla do kuchýň.

„Pššt, Hermiona, kvôli tebe nás objavia a potom tvoja ako sneh čistá povesť hlavnej prefektky bude navždy preč,“ káral ju Ron.

„Nemôžem si pomôcť. Mám pocit, ako keby sme boli znova v prvom ročníku, až na to, že sme pod plášťom úplne namačkaní,“ odšepkala.

„Škoda, že nereaguje na rozširujúce kúzlo,“ vzdychol si Harry, keď mu Ron náhodou dupol po piaty raz na nohu.

„Sme tu,“ povedala Hermiona, nadvihla predok plášťa a pošteklila hrušku.

Keď sa dvere do kuchýň roztvorili, Ron, najvyšší a úplne vzadu, zakopol na Harryho nohe, prepadol cez Harryho, ktorý pre zmenu vrazil do Hermiony. Hybnosť dvoch ťažších chlapcov na jej chrbte ju potlačila dopredu a spadla. Harry letel na ňu a Ron, ťahaný predkom plášťa, ktorý teraz uviazol pod Hermionou, padol na neho. Buchot padajúcej trojice spôsobil, že domoví škriatkovia prestali s prácou a v úžase hľadeli, keď Hermionu, Harryho a Rona odhalil plášť, ktorý zhrnutý dopadol na jej hlavu.

„Zlezte zo mňa, vy surovci,“ zajačala pritlačená.

Namiesto toho, aby jej odpovedali, vycítila, že sa Harryho telo naplo.

„No tak, chalani, vážne začínam mať problémy s dýchaním.“

Stále nenastala žiadna odpoveď, potom hlas, ktorý poznala príliš dobre, zatiahol: „Počuli ste to dievčisko. Možno z nej chcete zliezť skôr, než ju udusíte.“

Prekliala fakt, že tvár mala pritlačenú k zemi a vlasy jej zakrývali oči, čím jej znemožňovali výhľad. Jediné, čo mohla vidieť, bol pár lesklých čiernych topánok.

„Čo tu dole robíš, Malfoy?“ zavrčal Ron.

„Toto je slobodná krajina, nie?“ odplatil sa Malfoy úškrnom.

„Nanešťastie pre nás, ty si slobodný,“ zafrflal Ron.

Hermiona sa krútila a vzpínala, aby zo seba dostala svojich dvoch najlepších priateľov. Nakoniec si ju Harry zjavne všimol, odtlačil seba aj Rona a postavil sa. Hermiona sa niekoľkokrát tak prepotrebne nadýchla, kľakla si na zem a ohrnula si vlasy z očí. Nepriateľské ovzdušie nebolo príliš povzbudzujúce.

Malfoy im trom čelil s napätou čeľusťou a zaťatými zubami. Ron červenel každou sekundou stále viac a viac a ruky zatínal do pästí. Harry vyzeral pokojnejšie, ale Hermiona mohla posúdiť podľa toho, ako mu trhalo pravým okom, že vôbec nebol taký vyrovnaný, ako sa javil. Vzdychla si. Vážne si priala, aby sa prestala dostávať do týchto situácií. Začínali sa prejavovať na jej trpezlivosti a nálade.

„Vypadni, Malfoy,“ chladne prehovoril Harry.

Malfoy nadvihol obočie. „Prečo by som mal?“

„Pretože nechceme vidieť tvoj odporný, fretčí ksichtík, to je ten dôvod,“ odpovedal Ron.

Malfoy nakráčal k jednej z replík fakultných stolov a posadil sa zaň. „Nemyslím si, že pôjdem!“

Ron vykročil agresívne vpred. „Vypadni alebo ťa prinútim.“

„Chalani, no tak, už je tu Kreacher. Len si vezmime zásoby a poďme,“ vložila sa Hermiona skôr, než mohla prepuknúť hádka v plnej sile. Starý domový škriatok sa došuchtal k nim.

„Ako môže Kreacher pomôcť Harrymu Potterovi?“

Harry bol taký zaneprázdnený zízaním na Malfoya, že najprv domovému škriatkovi nevenoval vôbec pozornosť. Hermiona ho štuchla do boku.

„Ach, ahoj, Kreacher. Len sme prišli po trochu tekvicového džúsu a kotlíkové koláčiky,“ povedal Harry.

„A nejaké sendviče,“ pridal sa Ron.

„Prosím, Kreacher,“ doplnila Hermiona, zazerajúc na oboch chalanov za to, že zabudli na slušné spôsoby. Kreacher sa hlboko uklonil a uštedril trojici úsmev.

Nepriateľstvo medzi troma chlapcami pokračovalo a ona mal pocit, že je navyše v scéne útočného správania sa ála kto je väčší macho. V duchu zatstkala, ale bola vďačná, že sa nevymenili ďalšie slová.

K Malfoyovi sa prihnal malý domový škriatok s taškou v rukách.

„Tak to mrzieť, pane, Noktok nechcel meškať.“

„Bez problémov, Noktok. Uvidíme sa na budúci týždeň o tomto istom čase,“ odpovedal Malfoy.

Domový škriatok prikývol a zmizol s lusknutím prstov. Malfoy sa postavil pripravený k odchodu.

„Nie tak rýchlo, Malfoy,“ povedal Harry. „Čo to máš v tej taške?“

„Nemyslím si, že je to tvoja vec, Potter,“ odpovedal Malfoy a pokúsil sa obísť Harryho, aby sa dostal von.

Harry vystrel ruku a schmatol Malfoya za rameno. „Daj mi svoju tašku. Chcem vedieť, čo je dnu.“

„Pusti ma – okamžite,“ zavrčal Malfoy.

„Najprv otvor tašku,“ naliehal Harry.

Malfoy chcel od seba Harryho odtlačiť, ale Ron vytiahol prútik a namieril ho na blondiaka.

„Ukáž mu, čo je v tej taške!“

Malfoy sa zamračil. „Čo chceš urobiť, Weasley? Prekliať ma, aby som jedol slimáky len, aby to kúzlo spätne odpálilo na teba? Ach, počkať, to už sa predsa stalo.“

Hermiona rozhodila rukami. „Ach, panenka skákavá, toto je smiešne. Harry, pusti Malfoya. Ron, skloň svoj prútik a prestaň byť idiotom. Malfoy, daj mi tú tašku. Skontrolujem ju, keďže som hlavná prefektka.“

Malfoy zovrel tašku silnejšie. „Nechápem, ako je toto tvoja vec. Prečo vy traja nevezmete svoje do všetkého sa strkajúce nosy nazad do chrabromilskej veže?“

„Neverím ti, Malfoy a už si sa predtým pokúsil prepašovať do hradu nebezpečné veci,“ vysvetľoval Harry.

„Naser si, Potter.“

Hermiona sa pozrela Malfoyovi do očí a vystrela po tú tašku ruku. „Len mi ju daj, Malfoy, a toto skončí oveľa rýchlejšie a príjemnejšie.“

Malfoy sa zamračil, ale tašku jej podal. Otvorila ju a zastonala, keď uvidela fľašky s alkoholom. Tak takto Malfoy dostával všetok chľast dnu. Keď mal škriatka, čo mu tieto veci nosil, veľa to vysvetľovalo.

„Už si šťastná, Grangerová? Vrátiš mi to?“ povedal Malfoy.

„Nie, je mi to ľúto, nemôžem. Ako hlavná prefektka nemôžem prižmúriť oči nad tým, keď porušuješ pravidlá,“ odpovedala Hermiona.

Malfoy na ňu zlovestne zazrel. Po tom, čo to povedala, uvedomila si, ako hlúpo to znelo, keďže mu predtým pomáhala aktívne pravidlá porušovať. Zazrela záblesk v jeho oku a nemo ho prosila, aby nič nepovedal, pretože by to viedlo k ďalšiemu konfliktu s Harrym a Ronom.

„Ako povieš, princezná,“ povedal Malfoy zákerne, než odkráčal z kuchýň, kde zanechal Harryho a Rona zízať na ňu v šoku.

„Ako ťa to nazval?“ spýtal sa Ron.

Hermiona cítila, ako jej červenie tvár a prekliala Malfoya za to, že otvoril novú plechovku červov. Aspoň že nespomenul nič o tom, že mu pomáha, ale nazvať ju takto pred Harrym a Ronom bolo vyložene podlé.

„Nič to nie je. Len Malfoy, ktorý je Malfoyom,“ povedala Hermiona.

„Mne to neznie ako nič a ako to, že sa s tebou nehádal kvôli tej taške tak ako so mnou?“ podozrievavo sa spýtal Harry.

„Skús preto, že mal Ron zdvihnutý prútik a ty si ho držal za ruku. Asi hľadal spôsob, ako si zachrániť tvár a ja som ním bola,“ odpovedala Hermiona.

„Neviem, Hermiona. Najprv sa zapletieš medzi neho a Deana a teraz ti hovorí prezývkami,“ povedal Ron.

„Ty ma obviňuješ, že mám nejaký tajný vzťah s Malfoyom?“ spýtala sa.

„Nebuď hlúpa, Hermiona, ale niečo nie je v poriadku,“ odpovedal Ron.

„Pozrite, neviem koľkokrát to musím povedať, ale nemohla som dovoliť, aby Dean mlátil Malfoya. Som hlavná prefektka, čo znamená, že takýmto veciam musím zabrániť, keď ich vidím, inak by som prišla o svoje postavenie,“ poznamenala Hermiona, podráždená, že to musí vysvetľovať ešte raz.

Našťastie pre Hermionu sa rozhodol znova objaviť Kreacher. „Prepáčte, pane, ale chcete svoje veci?“ spýtal sa.

Ron bol pri ňom ako blesk, vzal tašku jedla z Kreacherových rúk a prehŕňal sa tým, čo im doniesol.

„Kreacher, ty si najlepší,“ povedal s veľkým úsmevom.

Kreacher nežil niekoľko mesiacov s Ronom bez toho, aby si nevšimol, aké sú jeho obľúbené jedlá a aký neslávne známy je jeho apetít. Niekoľko z nich zahrnul bez toho, aby ho požiadali, keďže vedel, že Ron ich šťastne zhltne.

Harrymu trvalo trošku dlhšie, než sa od nej odvrátil. Bol oveľa viac znepokojený než Ron a ona vydýchla úľavou, keď jeho prenikavý pohľad opustil jej tvár. Vedela, že ešte nie je koniec, ale mala aspoň malú prestávku, počas ktorej mohla vymyslieť presvedčivejšie odpovede, než sa znova vráti k výsluchu. Vážne z neho bude fantastický auror, keď konečne odpromuje.

Trio sa chystalo odísť, keď na ňu zavolal Kreacher. „Slečna Hermiona, Winky vám niečo pripravila.“

Hermiona potešene zažiarila nad tými správami. Winky pod Kreacherovým dozorom rozkvitla. Kým sa jej Dobby pokúšal pomôcť milým slovom a tým, že tajil jej nadmerné pitie alkoholu, Kreacher zaobchádzal s Winky s istou brutálnou úprimnosťou. Keďže bol urputne oddaný niektorým temným čarodejníkom, Kreacher vedel lepšie než Dobby, akú taktiku na ňu použiť. Hermiona sotva spoznala malú škriatku, keď prišla na návštevu kuchýň a uvidela na začiatku roka Kreachera a ostatných škriatkov. Winky bola čistá a oveľa veselšia. Stále dokázala zostať mrzutá, ale už sa viacej neobviňovala za koniec Bartyho Croucha Jr. Tiež nadviazala nepravdepodobné priateľstvo s Hermionou. Bola škriatkou, ktorá mala na starosť upratovanie izieb hlavnej prefektky a s Hermionou teraz vychádzali skvele.

Ron prevrátil očami a lačne hľadel na jedlo, ktoré niesol.

„Choďte napred,“ povedala Hermiona s úsmevom, vediac, že Ronov žalúdok by nezvládol jej ďalší rozhovor s Kreacherom o Winky.

Ron sa hnal von a Harry jej venoval pohľad, ktorý vravel, že s ňou ešte rozhovor o Malfoyovi neskončil. Statočne na neho prikývla, že rozumie.

Hermiona otočila svoju pozornosť späť ku Kreacherovi. „Tak kde je Winky?“

„Má službu skoro ráno, takže spí, ale mala v pláne dať toto zajtra ráno do vašej izby a Kreacher vie, že jej nebude vadiť, keď vám to dám skôr,“ povedal Kreacher.

Hermiona nakukla do tašky a oblizla si pery pri pohľade na svoj obľúbený citrónový mrvenicový koláč. Často na ňu čakávali takéto dobrôtky.

„Winky ma tak veľmi rozmaznáva. Poďakuj jej za mňa.“

„Ešte jedna vec, slečna Hermiona,“ povedal Kreacher.

Otočila sa a venovala Kreacherovi pozornosť.

„Je to o pánovi Dracovi,“ povedal Kreacher, tváril sa trochu neisto, či má právo sa k tomu vyjadrovať.

Hermiona zastonala. Bolo dosť zlé, že jej kvôli tomu dýchal na krk Harry. „Pokračuj, Kreacher.“

„Nie jej to zlý čarodejník, slečna. Príliš veľa pije. Noktok mi o tom hovorí. Je smutný. Je ako pani Narcissa. Je citlivý na veci viac než normálny Malfoy.“

„Prečo mi to hovoríš?“

„Pretože vás počúva. Tento rok nepočúva nikoho okrem vás,“ povedal Kreacher.

Dopekla, pomyslela si Hermiona. Ak si to všimol Kreacher, potom bude musieť poskytnúť Harrymu excelentné vysvetlenie Malfoyovho správania. Ale pozor, Kreacher dôverne poznal rodinu Blackovcov. Dúfajme, že bol len vďaka rokom tréningu vnímavejší na nálady Blackovcov.

„Ďakujem, Kreacher,“ povedala.

„Prosím, slečna Hermiona,“ pokračoval Kreacher. „Kreacher miluje pána Harryho, ale on nerozumie. Myslím, že vy áno. Skúste mu pomôcť, slečna.“

Hermiona na Kreachera uisťujúco prikývla a usmiala sa, než opustila kuchyne. Ale vôbec sa necítila pohodlne, keď kráčala nazad do chrabromilskej veže. Celá táto situácia s Malfoyom začínala byť komplikovaná a zmätená. Bola veľmi blízko k tomu, aby spôsobila rozkol medzi ňou a jej najlepšími priateľmi a ona nebola šťastná, že im klame. S Harrym a Ronom prešli spoločne príliš mnohým. Neboli len jej priateľmi - boli jej rodinou. Nechcela sa kvôli Malfoyovi s nimi hádať, ale tiež jej bolo jasné, že sa im nemôže zveriť s tým, čo sa deje. Nepochopili by to. Chceli by zakročiť a takmer určite by jej zakázali s Malfoyom akýkoľvek kontakt. Hermiona však nikdy nereagovala príliš dobre, keď sa jej vravelo, s kým sa má rozprávať, dokonca aj keď to vzišlo z dobrých úmyslov.

Čo privolalo späť otázku, ktorá číhala v pozadí jej mysle a otravovala ju. Prečo sa zaplietala s Malfoyom? Nijako zvlášť toho chalana nemala rada. Dobre, tak mohla priznať, že sa dajako zmenil od nadutého malého kreténa, ktorý si kedysi vykračoval po Rokforte. Ale to neznamenalo, že stále nemal odporné žilky. To tiež nevysvetľovalo, prečo pociťovala túžbu pomôcť mu. Myslela si, že to bolo kvôli tomu, že v jeho očiach dokázala vyčítať spanikárenú, zúfalú prosbu o pomoc, keď sa na ňu pozrel. Rozoznala, že sa dostal spod kontroly. Myslela si, že to bolo najpravdepodobnejšie preto, že nedokázala stáť bokom a nepomôcť, keď videla stratený prípad. A Draco Malfoy stratený prípad určite predstavoval. Bol taký stratený, ako len človek mohol byť.

Ale unikalo jej niečo hlbšie? Najprv ju Pansy prosila o pomoc. Potom Andromeda naznačila, že k nej Malfoy možno cíti niečo iné, než len nenávisť. A teraz Kreacher, najnepravdepodobnejšie, ju žiadal, aby mu pomohla. Odkedy sa domoví škriatkovia chceli zapliesť do takýchto záležitostí?

Hermiona si pošúchala podráždene čelo, než povedala heslo Tučnej panej. Malfoy neprospieval jej duševnému zdraviu. Znamenal pre ňu nezodpovedateľné otázky, keď jediné, čo chcela, bol pokojný život a známku vynikajúci zo všetkých MLOKov.