Preklady fanfiction Harryho Pottera

Trpkosladká symfónia

Keby Hermiona nevedela lepšie, myslela by si, že sa jej Malfoy vyhýba. Nemal k tomu žiaden dôvod, keďže si nebol ani vedomý, že s ním chce o udalostiach pred učebňou aritmancie hovoriť. Ale bol veľmi zriedka nablízku, a keď ho zazrela, bolo to na nevhodných miestach, kde boli obklopení ľuďmi, ktorí by sa príliš zaujímali o to, prečo s ním chcela hovoriť. Hermiona zvažovala, že požiada Pansy, aby to nejako zariadila.

Počas konzultačných hodín sa prechádzala sem a tam, zvažovala o plusoch a mínusoch takéhoto činu. Po chvíli sa Hermiona vzdala snahy dospieť k rozhodnutiu. Pozrela na hodiny na stene a s úľavou vydýchla, keď zbadala, že jej konzultačné hodiny skončili. Neznášala byť v niečom nerozhodná - prehrávalo sa jej to znova a znova v mysli a bránilo jej v tom, aby vrhla všetku svoju energiu a sústredenie na štúdium. Zamkla prútikom pracovňu a otočila sa, že sa vráti do klubovne, kde strávi ďalší čas nad tým, aby prišla na to, čo by mala urobiť. Ale zdalo sa, že má konečne šťastie. Vo vstupnej hale, vychádzajúc zo slizolinských žalárov, bol Malfoy zababušený v kabáte a očividne mieril von. Hermiona si ledabolo prehodila cez plecia vlastný plášť, natiahla si kapucňu a nasledovalo ho von tak potajomky, ako len mohla.

„Je pre mňa záhadou, ako sa ti krucinál podarilo zakrádať po Británii a ničiť viteály,“ poznamenal Malfoy, keď konečne došiel do svojho cieľa, osamelej oblasti na brehu jazera.

Hermionu to trošku urazilo. Fajn, tak nebola najlepšia v celom tom pohybujem-sa-potichu, ale nemyslela si, že je až taká zlá. Stačil mu jeden pohľad na jej tvár a zjavne vyčítal, že sa hnevá.

„Áno, vedel som, že ideš za mnou len, čo sme vyšli von. Vŕzgajú ti topánky.“

Hermiona zlovestne na svoje topánky zazrela, ako keby to urobili úmyselne.

„Budeš tu len postávať a mračiť sa alebo si ma sledovala z nejakého dôvodu, princezná?“ spýtal sa.

Odmietla mu na to skočiť. Malfoy vyzeral, že strašne túži po nejakej hádke a ona nemala náladu, aby mu poskytla muníciu na to, aby nejakú začal.

„Chcela som s tebou hovoriť o tom, čo sa minule stalo,“ nakoniec povedala.

„Kedy minule?“

„Nehraj blbého, Malfoy. Vieš presne, o čom hovorím. Prečo si nepovedal madam Pomfreyovej skutočný dôvod, prečo si na ošetrovni?“ spýtala sa, šla rovno k veci.

„A zase tu máme chrabromilský zmysel pre taktnosť. Keď ti to poviem, prestaneš sa miešať do mojich záležitostí?“ spýtal sa.

Hermiona podišla vpred, až kým nestála rovno pred vysokým blondiakom. „Prečo si nebonzol Deana a Seamusa?“

„Čo dobrého by to prinieslo? Teraz, keď už Thomas dostal svoju túžbu zmlátiť ma zo svojho systému, môžeme sa vrátiť k predstieraniu, že ten druhý neexistuje,“ povedal Malfoy.

Chvíľu o tom premýšľala.

„To je to, čo chceš? Aby ťa všetci nechali na pokoji?“

„Páni, Grangerová, vážne chápem, že si si s takýmto mozgom zaslúžila tie najlepšie známky,“ sarkasticky povedal.

„Ani nie tak dávno by si sa snažil, aby Deana a Seamusa vykopli z Rokfortu, čo najskôr by sa dalo.“

„Áno, nuž, veci sa menia,“ zamrmlal.

Hermiona si nemyslela, že to mala v skutočnosti počuť. Hoci, keď sa nad tým zamyslela, vysvetľovalo to niektoré veci. Naozaj neočakávala, že Malfoy vyjde zo život meniacej skúsenosti ako Azkaban bez nulových zmien.

„Takže ak chceš, aby ťa ľudia prestali obťažovať, prečo si vykračuješ po škole a vystavuješ na obdiv temné znamenie, ako keby si naň bol pyšný?“

Malfoy sa nad tým trochu zamračil. „To je to, čo všetci očakávajú. Som pravý rokfortský smrťožrút, monštrum, ktoré sa ukazuje masám, aby naň zízali.“

„Prečo im neukážeš, že takým človekom nie si?“ spýtala sa.

Nad tým pretočil očami.

„Ja nie som chrabromilčan, Grangerová, ja nejdem a nedokazujem niečo ostatným, netúžim zúfalo po ich uznaní.“

„Ani to neznamená, že im musíš dať to, čo chcú. Prečo si spomenul pred Deanom žaláre na Malfoy Manore?“

Hermiona by prisahala, že sa Malfoyove líca sfarbili tým najslabším odtieňom ružovej a vyhol sa jej očiam, keď sa zadíval na jazero. „Chcel sa so mnou pobiť, odkedy som sa vrátil. Rozhodol som sa, že miesto toho, aby som čakal, až nájde guráž jednu mi vraziť, poskytol som mu argumenty, aby to dostal zo svojho systému.“

„To bolo kruté,“ odpovedala.

„Áno, nuž patrím k Malfoyovcom.“

„Rovnako k nimi patrila tvoja mama, keď sa rozhodla klamať Voldemortovi a povedať, že je Harry mŕtvy. Priezvisko ťa neurčuje, Malfoy, to robia tvoje činy.“

Na krátky okamih vzhliadol k oblohe. „Nie si niekedy chorá z toho, že si stále tak zasrane šľachetná a nadradená, Grangerová?“

„To ma vážne takto vidíš?“ protirečila.

„Nemyslím, že chceš vedieť, ako ťa vidím,“ poznamenal.

„Si tak prekliato predvídateľný, Malfoy. Dokážem kvalifikovane odhadnúť, ako ma vidíš. Asi to zahŕňa vety s množstvom slov 'humusáčka', doplnené o 'typická chrabromilčanka'.“

Malfoy sa na ňu uškrnul. Nebol to ten obvyklý doberajúci si úškrn, ale ten, ktorý vyzeral trochu roztomilo, ako keby bol skutočne pobavený.

„Keď to hovoríš, princezná.“

„Takže, prestaneš sa snažiť všetkým dokazovať, že majú o tebe pravdu?“ naliehala Hermiona.

„Povedal ti niekto niekedy, že si príliš optimistická?“

„Často.“

„Možno, princezná, možno,“ povedal, než na ňu znova ten úsmev vrhol a odkráčal preč.

Hermiona ho vôbec nedokázala rozlúštiť. Občas ju prinútil myslieť si, že sa vôbec nezmenil, že je stále tým istým malým hajzlom, ktorý pevne verí v čistokrvnú nadradenosť. A potom tu boli iné časy, kedy naznačil pokúšajúci záblesk úplne iného Malfoya. Toho, ktorý dospel múdrejší. Toto bol Malfoy, za ktorého Pansy bojovala, pomyslela si Hermiona.

****

Blížil sa ďalší výlet do Rokville. Hermiona sa ohľadne tohto výletu cítila oveľa uvoľnenejšia. Prvý výlet na konci októbra ju vrhol do zhonu úzkosti. S Anthonym Goldsteinom mali byť po ruke pre akýkoľvek incident, ktorý sa udeje v dedine a počas tamtoho výletu ich bolo niekoľko. Hermiona otrávená zistila, že Anthony nebol nikde k videniu a ona musela byť tá, ktorá sa musela zaoberať s tretiakmi, ktorí zjedli príliš veľa sladkostí a vracali pri bočnej stene obchodu. Nebola príliš ohromená, keď narazila na Anthonyho u Troch metiel, kde sedel s bandou bystrohlavčanov, zasypával ich historkami z čias, keď bol v Dumbledorovej armáde a akým skvelým hlavným prefektom je. Ale to bol celý Anthony. Bol domýšľavý a myslel si, že je oveľa lepší než v skutočnosti bol. Sotva priložil ruku k dielu a Hermiona si uvedomila, že za neho robí príliš veľa vecí. Ale budil dobrý dojem, že je večne zamestnaný hlavný prefekt a toto rozčuľovalo Hermionu ešte viac. Viac než raz sa našla, že preklína McGonagallovej rozhodnutie menovať ho spolu s ňou. Vedela, že Harry by to postavenie určite nechcel, ale pomyslela si, že Neville by bol vynikajúcim kandidátom. Viedol odpor voči hrôzovláde Carrowových a stal sa vedúcou osobnosťou, keď Harry chýbal. Ale tipovala, že McGonagallová nechcela počas svojho prvého roku, kedy to tu skutočne mala na starosť, vzbudiť dojem, že preferuje svoju fakultu pred ostatnými a Hermiona bola vždy jasným favoritom na túto pozíciu.

Tento výlet bola Hermiona neoblomná a odmietla robiť celú prácu. Andromeda prinášala Teddyho na návštevu. Harry s Ronom boli naštvaní, že návštevu zmeškajú, ale mali trest za to, že špehovali bystrohlavský metlobalový tím. Madam Hoochová ich nechala pomáhať prvákom v čase, keď bola Hermiona rozhodnutá, že s nimi strávi väčšinu svojho popoludnia. Teddy bol takou pozitívnou silou v jej a Harryho živote zvlášť a Andromeda sa takmer stala Hermioninou magickou matkou. Vždy bude Molly milovať, ale s Andromedou sa počas leta neuveriteľne zblížili. Ponúkla jej, že môže u nej bývať, kým pátrali po jej rodičoch v Austrálii, pretože Andromeda stratila všetkých: manžela, dcéru aj zaťa. Zostal jej len vnuk a Hermiona - ktorá sa cítila veľmi osamelá - k nej prilipla. Harry bol určite prítomný v Teddyho živote ako jeho krstný otec, ale bol pohltený rodinou Weasleyovcov. Chcel si vynahradiť stratený čas s Ginny, zatiaľ čo Hermiona sa cítila trochu trápne, keď jej romanca s Ronom utrpela fiasko.

Molly vôbec netajila skutočnosť, že chcela Hermionu za svoju nevestu a snažila sa dotlačiť dvojicu znova k sebe, hoci bolo jasné, že k sebe nič romantické necítia. Boli skvelí ako priatelia, ale nestáli za nič, keď prišlo na skutočné randenie. Hermiona zistila, že ju začína rozčuľovať Ronov bezstarostný postoj a on neznášal, keď Hermiona držala oprate, keď robila všetky rozhodnutia a poháňala ich vzťah. Bolo to nevyrovnané a kvôli tomu to nevyšlo.

Hermiona sa mala stretnúť s Andromedou v menej navštevovanom hostinci U kančej hlavy. Mala podozrenie, že sa Andromeda nechce zaoberať zhonom u Troch metiel a množstvom súcitu, ktorý by jej prejavovala madam Rosmerta. Mala šťastie a narazila na Andromedu po ceste, kúsok od Kančej hlavy. Široký úsmev sa roztiahol na Hermioninej tvári, keď objala staršiu čarodejnicu a privinula si do náručia Teddyho.

„Teddy, ty si vyrástol, odkedy som ťa naposledy videla.“

Na oplátku si vyslúžila bezzubý úsmev od dieťatka, ktorému bol takmer rok. Tiež zmenil vlasy, aby sa podobali Hermioniným odbojným hnedým kučerám.

„Takto nevyzeráš dobre, Teddy. Moje kučery sú prekliatím môjho života! Hoci sa mi páčia tie spodné zuby, čo teraz máš - hodia sa ti k dvom horným.“

„Ja z nich nie som taká nadšená. Hryzie ma s nimi a sú ostré ako žiletka,“ stonala Andromeda.

„Teddy, ty si taký neposlušný, ako bol tvoj tatino,“ zasmiala sa Hermiona.

Keď vošli do Kančej hlavy, Andromeda informovala Hermionu o Teddyho výčinoch: zjavne ten malý divoch už dokázal brázdiť po obývačke a siahať na všetko, na čo dočiahol. Chichotala sa nad Andromediným príbehom o tom, ako Teddy takmer dostal do svojich malých ručičiek jeden weasleyovský produkt, keď bol George naposledy na návšteve. Tie určite neboli vhodné pre deti. Andromeda sa zasekla uprostred reči a Hermiona vzhliadla od Teddyho, ktorý ju bolestivo poťahoval za jednu z jej kučier.

Pred nim stáli, vyzerali rovnako v rozpakoch, Narcissa a Draco Malfoyovci. Zrejme mali rovnaký nápad prísť do inak opustenej Kančej hlavy, hoci Malfoy by asi U troch metiel nebol vítaný po tom, čo použil na madam Rosmertu kliatbu Imperius.

„No, nie je toto príliš trápne,“ začula Hermiona Malfoya sarkasticky zamrmlať.

Pozrela sa na Andromedu, ktorá vyzerala trochu zmeravená z pohľadu na svoju sestru. Krátko sa dotkla Hermioninho pleca, než sa stočila a vybehla z hostinca. Hermiona za ňou hľadela s neuveriteľne smutnými očami. Vedela, že Andromede chýba pokrvné príbuzenstvo, napriek tomu, ako veľmi ju Weasleyovci podporovali.

Zmučený výkrik „Andromeda!“ pritiahol Hermioninu pozornosť od dverí k Narcisse Malfoyovej, ktorá uháňala za svojou sestrou. To spôsobilo, že Malfoy s Hermionou nemohli robiť nič iné, len na seba trápne zízať. Teddy prerušil patovú situáciu tým, že zabrblal a zmenil vlasy na malfoyoskú blond. Malfoy na dieťa zmätene zízal.

„Je to metamorfág,“ vysvetľovala Hermiona. „Aj tvoja sesternica Tonksová ním bola.“

Malfoy len prikývol, odvrátil sa od dieťaťa, trochu v rozpakoch, že ho prichytila zízať. Práve vtedy sa rozhodol ukázať Aberforth Dumbledore. Pozrel najprv na Hermionu, potom na Malfoya, než sa rozhodol osloviť Hermionu, čo si dá.

„Ehm... len čakám, kým sa Andromeda vráti,“ povedala, neistá, či by mali teraz zostať.

Aberforth sa len pozrel na Malfoya, ktorý si objednal ohnivú whisky. Hermiona nesúhlasne zatstkala nad Malfoyovým holdovaním alkoholu. Len sa na ňu uškrnul, než sotva znateľne povytiahol ploskačku z vrecka.

„Zdá sa, že mi nakoniec nemusíš tú druhú získať od Lasičiaka.“

Hermiona našpúlila pery a prehodila si Teddyho na druhý bok. Vrtel sa, aby sa dostal dole, ale nedovolí mu priblížiť sa k podlahe tohto hnusného starého hostinca. Nie kým ho dôkladne nevyčistí s čistiacim kúzlom. Hermionu zastihlo nepripravenú, keď sa Teddy z ničoho nič vrhol k Malfoyovi. Mala problém zachytiť jeho krútiace sa nožičky, ale našťastie mal Malfoy reflexy stíhača a dieťa zachytil skôr, než vypadlo z Hermioninej náruče rovno na hlavu.

„A moja teta ťa nechala so svojím vnukom. Len preto, že to nie je kniha, Grangerová, neznamená to, že by sa s ním nemalo zaobchádzať opatrne.“

Hermiona na Malfoya len zlovestne zazrela, ale nemohla si pomôcť, aby sa slabo nezasmiala, keď sa Teddy načiahol a chytil ho za vlasy. Aberforth sa tváril, že ho celá scéna vôbec neohromila. Hermiona sa stočila k stolu v rohu a trochu nadskočila, keď si Malfoy odtiahol stoličku oproti nej.

„Čo je?“ spýtal sa nad jej výrazom prekvapenia, keď sa posadil. „Nemohol som samozrejme odísť s tým sopliakom zaveseným za moje vlasy. Asi by ma obvinili z únosu s úmyslom vraždy.“

Na to nemohla nič povedať - bola to pravda. Hermiona uchmatla Malfoyovie pitie z druhej strany stola, keď si všimla, že dvíha voľnú ruku, aby ho zobral.

„Ak si chcela svoje, stačilo len požiadať,“ komentoval.

Trochu sa začervenala nad jej zdanlivo zúfalým činom. „Nebudeš piť, kým držíš Teddyho.“

„Myslím, že súčasne zvládnem malý pohárik a držanie dieťaťa,“ odvetil.

„Koľko detí si už držal?“ spýtala sa.

„Nuž... ani jedno,“ priznal.

„Takže nebudeš piť, kým ho držíš,“ zdôraznila.

Malfoy trucoval, vyzeral trochu ako Teddy, keď nemá mliečko pripravené včas. Potom sa pokúsil dieťa odovzdať Hermione, ale Teddy zanariekal, zjavne sa mu jeho bratanec páčil. Trochu ju Teddyho správanie trápilo. Normálne miloval sedieť jej na kolenách a hrať sa s ňou, ale namiesto toho si vybral sedieť s naštvaným blondiakom, ktorý vyzeral viac než trochu znechutený bezzubým úsmevom a radostným džavotaním dieťatka.

Dvojica sedela oproti sebe mlčky po dobu, ktorá sa zdala byť večnosťou. Hermiona sa chvíľu zabávala tým, že sa hrala s Teddym bububu, až kým nezazrela Malfoya, ktorý na ňu opovržlivo zazeral. Potom začala odpíjať z jeho pohára len preto, aby mala čo robiť s rukami. Stále sa odhodlane vyhýbala pohľadu na Malfoyovu tvár, nechcela vidieť, ako sa na ňu uškŕňa.

Nakoniec Hermiona začula, že sa obe ženy vracajú. Zrazu si spomenula na Malfoyov odporný slovník. Neznesie, ak bude hrozný k Andromede. Tá žena si prešla mnohým; nepotrebovala, aby jej dával zabrať jej synovec. Predklonila sa a chytila Malfoya za ruku.

„Neopováž sa povedať Andromede niečo hrubého,“ zasyčala na neho. „Ak povieš niečo o Tonksovej či Lupinovi alebo niečo len vzdialene jedovaté, oľutuješ to. Pochopil si?“

„Princezná, neuvedomil som si, že máš o mne takú vysokú mienku,“ odpovedal.

„Poskytol si mi niekedy dôvod, aby som si myslela, že je v tebe čo i len kúsok normálnej slušnosti?“

Nebol už čas povedať niečo iné, pretože tie ženy už boli prakticky pri nich. Hermiona stiahla ruku z Malfoyovej skôr, než si to niektorá zo sestier všimne. Usmiala sa a otočila sa k Andromede. S potešením videla, že sa počas ich neprítomnosti zjavne nič príliš hrozného nestalo. Obe ženy vyzerali zamĺknuto a očividne plakali. „Draco? To je Teddy?“ spýtala sa pani Malfoyová, zjavne ju prekvapil pohľad na to, že jej syn drží nejaké dieťa.

„Myslím, že áno. Nespýtal som sa Grangerovej na meno, ale predpokladám, že je to on. Musel som jej ho zobrať, prakticky ho upustila na zem,“ odpovedal.

Hermiona po ňom strelila jedovatý pohľad, než vzhliadla k Andromede.

„Takmer som ho neupustila, Andromeda. Teddy sa rozhodol, že sa chce s Malfoyom zoznámiť a hodil sa na neho. Nepýtaj sa ma, prečo chcel spoznať toho hrozného fretčiaka,“ zamrmlala Hermiona na koniec. Skutočnosť, že na to Malfoy po nej vrhol nechutný pohľad, znamenala, že to povedala hlasnejšie než zamýšľala.

Andromeda sa na naježenú kučeravú čarodejnicu usmiala.

„Hermiona, nerob si starosti, vieš, že ti s Teddym bezvýhradne verím a viem, že by si ho neupustila.“

Dve sestry sa posadili za stôl, Andromeda vedľa Hermiony a Narcissa vedľa Malfoya. Nad štvoricou sa usídlilo trápne ticho, než Teddy zamrnčal a hravo udrel do Narcissinej náušnice.

„Ach, ty si nádherné dieťatko,“ cukrovala Narcissa, keď ho pošteklila pod bradou. „Nebude ti vadiť, ak ho podržím, Andromeda?“

Andromeda súhlasne prikývla. Aj tak by bolo smiešne odmietnuť, pomyslela si Hermiona, vzhľadom na to, že ho práve držal Malfoy.

„Má moje vlasy!“ vykríkla Narcissa, zjavne nadšená tou vyhliadkou.

Andromeda sa ospravedlňujúco usmiala. „V skutočnosti nevieme, aká je jeho pravá farba vlasov. Je to metamorfág, ako bola moja Nymphadora. Rád si mení vlasy tak, aby sa zhodovali s tým, kto ho drží.“

„Nevedela som, že Nymphadora bola metamorfág. Musela si byť na ňu veľmi pyšná,“ poznamenala Narcissa.

Andromeda sa smutne usmiala.

„Bola som na ňu veľmi pyšná. Dokázala byť na zbláznenie, ale bolo to také vášnivé a inteligentné dievča.“

Narcissa sa naklonila ponad stôl a poťapkala Andromedu po ruke.

„Tak ma to mrzí. Nechcela som to znova vytiahnuť. A teraz máš Teddyho, ktorý je úžasný.“

Hermiona si pripadala hrozne nepatrične. Zatiaľ čo bola celkom ohromená dynamikou medzi dvoma sestrami, a tým, aká priateľská bola Narcissa Malfoyová, necítila sa príjemne. Ako keby sa príšerne vtierala do citlivej rodinnej chvíľky, o čom sa domnievala, že presne robí. Čiastočne bolo útechou, že sa Malfoy netváril o nič viac doma ako ona a to do tej rodiny patril podľa krvi.

Hermiona zbadala, že Narcissa štuchla Malfoya, ktorý sa na ňu pozrel a zjavne prečítal niečo z výrazu jej tváre.

„Dáte si niečo na pitie, teta Andromeda?“ spýtal sa zdvorilo.

„Pohár vína by bol milý, Draco,“ odpovedala Andromeda.

Malfoy sa zdvihol a prešiel k baru. Teraz si Hermiona pripadala ešte trápnejšie. Zjavne si nevyslúžila ani základnú úroveň slušnosti a bola jednoducho ignorovaná. Čo od Malfoyovcov čakala? Že skutočne zmenia svoj názor na muklorodených? Hermiona si začala baliť svoje veci.

„Pôjdem skontrolovať, či Anthony nemá nejaké problémy,“ zamrmlala Andromede.

„Ach, Hermiona, prosím, neodchádzaj,“ odšepkala nazad Andromeda. „To, že si tu, pre mňa veľa znamená.“

Teraz bola Hermiona účinne v pasci. V žiadnom prípade neopustí Andromedu, keď ju tu chcela. Takže nepohodlne sedela, načúvala, ale nezapájala sa, keď sa dve sestry rozprávali, hlavne o Teddym. Zjavne bolo to dieťa bezpečná téma. 

Malfoy sa vrátil s podnosom. Pred svoju matku a tetu položil pohár vína a potom pohár ohnivej whisky pred Hermionu. Zmätene sa na neho pozrela.

„Nevedela som, že piješ alkohol, Hermiona,“ poznamenala Andromeda.

„Nepijem. Alkohol mi nerobí príliš dobre.“

„Prečo si zobral slečne Grangerovej ohnivú whisky, Draco?“ spýtala sa Narcissa.

„Môj predchádzajúci pohár mi poriadne rýchlo vypila,“ odpovedal Malfoy.

Staršie ženy sa pozreli na Hermionu, ktorá sa začervenala. „Nechcela som ho vypiť. Len som sa postarala, že ho nevypiješ ty, keď držíš Teddyho,“ odpovedala.

„Keď to hovoríš, Grangerová,“ odvetil.

***

Draco si zadumane usrkával zo svojho pohára. Videl, aká je jeho matka šťastná, že môže po toľkých rokoch hovoriť so svojou sestrou. Vedel, že jej veľmi chýba, ale nikdy predtým nenavrhla, aby sa kontaktovali. Lucius by to nikdy nedovolil. Andromeda zradila čistokrvnú spoločnosť tým, že sa vydala za Teda Tonksa a potom jej dcéra zhoršila zlú krv tým, že sa vydala za toho vlkolačieho netvora, Remusa Lupina. Draco by zaplatil polovicu svojho bohatstva za to, aby jeho otec videl svoju ženu cukrovať nad dieťaťom, ktoré bolo polovičným vlkolakom. Lucius by dostal psotník, ale Draca potešilo vidieť, že má z toho jeho matka skutočne radosť. Nie veľa ľudí ju v tieto dni bralo na vedomie. Čistokrvné rodiny, ktoré utiekli, pretože boli príliš tesne spojené s Temným pánom, určite nechceli mať práve teraz nič s Malfoyovcami.

Zdalo sa, že vývoj situácie teší aj tetu Andromedu. Veľa o nej nevedel. Keď vyrastal, skutočne sa o nej v jeho dome nehovorilo. Mlhavo tušil, že existuje, ale to bolo všetko. Nevedel, že mala dcéru, ktorá sa vydala za Remusa Lupina, až kým sa Voldemort kvôli tomu nezačal posmievať jeho otcovi. To ich poriadne štvalo. Prekvapilo ho zistenie, že jeho teta má blízko k Hermione Grangerovej. Myslel si, že Grangerová bola pohrúžená do Weasleyovskej rodiny a že s nimi bude tráviť každú sekundu, ale z toho, čo pochytil z rozhovoru medzi troma čarodejnicami, Grangerová s Andromedou bývala veľmi často.

Draco považoval za zábavné sledovať, ako sa hlavná prefektka chichoce stále viac a viac s každým usrknutím z ohnivej whisky. Zjavne fakt nezvládala alkohol. Nebol prekvapený, keďže bola ten svätuškársky typ. Pravdepodobne predtým nepila nič silnejšieho než ďatelinové pivo.

Po štyridsiatich minútach vstali Andromeda s Hermionou k odchodu. Narcissa po celý čas držala Teddyho a teraz vyzerala rozrušene, že sa ho musí vzdať. Draco nikdy nechápal, prečo nemala viacej detí. Jediný raz, keď to spomenul, zamrmlala niečo o jeho otcovi a malfoyovskej tradícii.

„Len nedávaj dieťa Grangerovej,“ zašepkal Draco matke do ucha.

Prekvapene sa na neho otočila. „Prečo nie?“ spýtala sa.

„Pretože ledva dokáže stáť na nohách. To dievča fakt nevie piť,“ odpovedal.

Narcissa si zjavne vzala jeho radu k srdcu a vrátila Teddyho Andromede. Sestry sa objali a sľúbili si, že zostanú v kontakte. Draco sa obzrel na Hermionu, ktorá scénu sledovala s uslzenými očami. Prekliata dobráčka.

„Tipujem, že sa uvidíme, Grangerová,“ povedal.

Vyplašila sa a pozrela na neho. „Áno, aj ja si to myslím.“

„Neznieš pri tej vyhliadke príliš nadšene.“

Bruneta sa z jeho slov zatvárila len zmätene. Dospel k záveru, že sa mu ten zmätený výraz v jej očiach páči. Ona nikdy nevyzerala v rozpakoch, vždy bola taká panovačná a kontrolovala situáciu a bola sranda robiť si z toho žarty.

„Dobre, čokoľvek, Malfoy,“ nevýrečne odpovedala.

Draco sa na ňu uškrnul, než sa otočil k svojej tete, ktorá dvojicu sledovala s otázkou v očiach. Skvelé, teraz zažal iskierku zvedavosti ohľadne jeho citov k tej neznesiteľnej vševedke. Draco sa rozlúčil s tetou a znova sa už na Grangerovú nepozrel. Posledné, čo potreboval, bolo, aby si ľudia mysleli, že sa skutočne zaujíma o to dievča, keď on ju len rád dráždil.

***

Hermiona sa ešte raz zachichotala, keď pri východe von narazila do zárubne.

„Minerva mi utrhne hlavu za to, že som jej opila hlavnú prefektku,“ poznamenala Andromeda, pobavená Hermioninou neznášanlivosťou ohnivej whisky.

„Môžeš to zvaliť na Malfoya. Celá šťastná ho obviní a konečne sa ho zbaví,“ odpovedala Hermiona.

Andromeda sa nad tým zamyslela. Predtým skutočne príliš veľa o svojom synovcovi nerozmýšľala.

„Má problémy, aby znova zapadol na Rokfort?“ spýtala sa.

„Je to Malfoy, samozrejme, že má problémy. Len stratil schopnosť arogantne si po tomto mieste vykračovať a šikanovať tých mladších a slabších od neho.“

Andromeda si nad tým odfrkla. Zjavne aký otec, taký syn. Nikdy sa jej nepáčilo, že sa Narcissa vydala za Luciusa Malfoya. Povzbudzoval snoba v jej sestre, až sa stal nekontrolovateľným. Ale Narcissa bola do neho bláznivo zamilovaná.

„Takže čo potom robí?“

„Pije. Snaží sa odplaviť svoje trápenia,“ odpovedala Hermiona.

Andromeda sa v mysli vrátila ku krátkemu rozhovoru medzi Hermionou a jej synovcom len spred pár minút.

„Robí ti veľa problémov?“ spýtala sa so záujmom.

„Ani nie. Nuž, chcem povedať, trochu áno, ale nie úmyselne. Len som ho raz prichytila vonku po večierke, a, nuž, bol tu ten incident v komore na metly,“ povedala Hermiona. Začervenala sa, keď si uvedomila, že jej alkohol príliš rozviazal jazyk.

„Aký incident v komore na metly?“

„Ach, to nič nebolo,“ bezstarostne odvetila. Andromeda po nej strelila vševediaci pohľad. Dokázala vyčítať rozpor v tvári mladšej čarodejnice. Bolo očividné, že ju niečo trápi a podľa jej váhavosti to bolo evidentne dôležité.

„Nuž, strčili nás do komory na metly, keď bol naozaj opitý a on... ehm... pobozkal ma, nuž, na krku... ehem.... poriadne,“ Hermiona jasne očervenela.

Andromeda nadvihla obočie. Možno bolo viac na tej zvláštnej chémii medzi týmito dvoma mladými, než si pôvodne všimla. „On ťa pobozkal?“ zopakovala.

„Bol vážne opitý a nevedel, čo robí. Myslel si, že si predtým so mnou dohodol rande, ale Parkinsonová so Zabinim nás tam strčili len, aby zabránili Slughornovi nájsť ho opitého,“ vysvetľovala Hermiona. „Ale bolo to mätúce. Chcem povedať, bol úplne mimo, ale potom si zjavne uvedomil, kto som a nespustil nič o chytení humusáckych baktérii či niečo také.“

Andromeda sa pokúsila zabrániť úsmevu. Hermiona z toho všetkého bola očividne zmätená, ale bola to poriadne zábavná situácia. Čistokrvný malfoyovský dedič a toto inteligentné - ale trochu puritánske - mladé dievča. Tak to by vytvorilo zaujímavú a pomerne výbušnú kombináciu.

„Na čo myslíš?“ spýtala sa Hermiona.

„Myslím, že Draco k tebe možno prechováva trochu hlbšie city, než si vôbec uvedomuje,“ odpovedala.

Hermiona si pritlačila ruky na začervenané líca.

„Určite sa mýliš. Vždy bol ku mne taký hrozný a nikdy by sa neznížil k tomu, aby chodil s muklorodenou.“

Andromede bolo jasné, že na ten nápad nemá tlačiť. Len by to Hermionu zmiatlo viac.

„Čo si o ňom myslíš ty?“

„Je presne taký neznesiteľný a otravný ako vždy, ale nedokážem v sebe nájsť silu, aby som ho nenávidela tak ako Ron s Harrym. Z toho, čo mu občas prekĺzne, je zranený viac, než si ktokoľvek uvedomuje a myslím, že skrátka potrebuje pomoc.“

Andromeda potlačila úsmev, ktorý sa chystal vynoriť. Možno Draco nebol jediný, kto potlačoval city. Ale bolo viac než možné, že Hermiona bola len súcitná. Nikdy by nezniesla, aby niekto bezdôvodne trpel a určite mala v povahe, aby sa pokúsila pomôcť. Ale medzi tou dvojicou bolo skrátka niečo, ktoré keby sa umožnilo, rozkvitlo by to do niečoho oveľa hlbšieho.

Andromeda si nemohla pomôcť, ale pomyslela si, že presne to čarodejnícky svet práve teraz potrebuje - niečo neočakávané, aby sa zjednotil. Hermiona s Dracom by určite splňovali tú neočakávanú časť, ale tiež si myslela, že by mohli zjednotiť časti komunity, ktoré by inak zostali tvrdohlavo oddelené.

Ach, ale to nebude ľahké. Dvaja najlepší priatelia Hermiony, na začiatok. A Lucius Malfoy by dostal obrovský hysterický záchvat, ktorý by bolo počuť až z Azkabanu. Ale Hermiona bola viac než schopná zvládnuť Harryho a Rona a keby Draco naplnil ten potenciál, ktorý v ňom videla, potom by bol dokázal ukázať otcovi, kde je jeho miesto. V tejto chvíli to bolo samé 'keby' a 'ale', ale Andromeda počítala s tým, že s malým povzbudením a podporou, by sa táto dvojica mohla dať dokopy. Bude musieť zistiť, čo si o tom myslí Narcissa a či si všimla niektorú z vibrácii medzi jej synom a Hermionou, ktoré postrehla Andromeda.

Našťastie Hermiona netušila o radikálnych myšlienkach, ktoré práve uháňali Andromedinou mysľou či o problémoch, ktoré sa chystali rozpútať.