Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. kapitola Problém

Hermiona nevedela s istotou, prečo išla za hlukom, ktorý začula zo žalárov. Práve končila obchôdzku, keď začula vŕzgajúci zvuk. Znelo to, ako keby sa tu niekto potackával. Už sa tešila, že sa vráti do izby, aby si vypila šálku čaju, než pôjde do postele, ale namiesto toho sa tu zakrádala v temnote. Vzdychla si. Bola škoda, že už videla príliš, aby ten zvuk ignorovala. Stavila by posledný knut, že keby mal dnes v noci obchôdzku Anthony Goldstein, tak by to pustil z hlavy ako myš. Jej rozhodnutie uľahčil tlmený šepot, ktorý ten šmátrajúci zvuk nasledoval. Niečo určite nebolo tak, ako malo byť a bolo jej prácou skontrolovať to a uistiť sa, že sú spiaci študenti v poriadku. Zvažovala, že pošle patronusa McGonagallovej, ale napadlo ju, že by sa mala presvedčiť, či to nie je nejaký hlúpy tretiačik, ktorého vyprovokoval kamarát.

Hermiona sa v žalároch nikdy necítila v pohode. Bol brlohom slizolinčanov a žiadna muklorodená tu nikdy nemohla byť dostatočne obozretná. Nehlučne zabočila na rohu a vyvalila oči na to, čo pred sebou uvidela. Zabini s Parkinsonovou sa zo všetkých síl snažili udržať brániaceho sa Malfoya vo vzpriamenej polohe a medzi sebou.

„Draco, prosím, vieš, že má dnes obchôdzku Grangerová. Ak ťa uvidí vonku, potom si v poriadnej kaši,“ prosila Parkinsonová.

„Choď do riti, Pansy, a vezmi so sebou toho svojho ach-tak-vynikajúceho frajera,“ odpovedal Malfoy.

Hermiona nad tým nadvihla obočie. Myslela si, že Parkinsonová je oddaná Malfoyovi. V škole strávila dosť času tým, že blondiakovi nadbiehala. Hermiona si všimla, že sa Parkinsonová zblížila so Zabinim, ale myslela si, že to bolo kvôli tomu, že bol Malfoy v Azbakane, Crabbe mŕtvy a Goyle sa rozhodol nevrátiť.

„Malfoy, počúvaj Pansy. Neviem prečo, ale má na srdci tvoj najlepší záujem. Prestaň byť blbcom a urob, čo hovorí.“

„Zabini, ešte raz sa pýtam, prečo si tu? Vôbec ma nezaujíma, čo hovoríš, je mi ukradnuté to, čo Pansy považuje za najlepšie a bol by som radšej, keby sme ma vy dvaja nechali dofaka osamote. Už celé týždne sa mi lepíte na päty,“ uškrnul sa Draco.

Toto si Hermiona všimla. Ona, ako zvyšok chrabromilčanov, si mysleli, že sú Parkinsonová so Zabinim novými Malfoyovými nohsledmi. O triedu slabší od tých zastrašujúcich goríl, ktorými boli Crabbe a Goyle, ale aspoň mali rozum. Ale zjavne vo fakulte hadov nebolo všetko skvelé. Malfoy bol očividne opitý, ako už býval veľakrát, odkedy sa vrátil na Rokfort. Hermiona sa k tomu pokúsila pritiahnuť Harryho a Ronovu pozornosť, ale ani jedného blondiakov osud nezaujímal.

„Vybral si stranu, Hermiona. Zaslúžene skončil vo väzení a ak si neváži príležitosť, že mu dovolili vrátiť sa sem, potom je to jeho problém,“ zareagoval Harry.

Našťastie pre slizolinčana zaujali profesori rovnaký postoj a zo všetkých síl sa ho snažili ignorovať.

Uvedomila si, že si všíma Malfoya viac ako kedykoľvek predtým. Možno na ňu už viacej nevrhal urážky, ale stále mal dopad na jej život. Vykračoval si nevšímavo po chodbách s vyhrnutými rukávmi, zjavne ho neobťažovali pritlmené zhíknutia, ktoré sprevádzali pohľad na jeho Temné znamenie. Sotva jedol a začínal pripomínať stav, v ktorom bol v šiestom ročníku. Len si bez prestávky odpíjal z tej prekliatej ploskačky. Keby bola Hermiona paranoidná, myslela by si, že to vôbec nie je Malfoy, ale niekto kto sa za neho za použitia všehodžúsu vydáva. Všetko to príliš pripomínalo Bartyho Croucha juniora a jeho náklonnosť k fľaške počas štvrtého ročníka.

„Fajn, Draco, je ti jedno, čo si Grangerová pomyslí. Ale mal by si vedieť, že sem pravidelne chodieva Slughorn pri ceste do kuchyne. Viac než šťastný ťa dotiahne pred McGonagallovú a dá ťa vyraziť. Už máš jeho posledné varovanie a to ešte nie je ani február,“ prosila Parkinsonová blondiaka, ktorému to bolo ukradnuté.

„Potom mi urobí láskavosť,“ bola Malfoyova odpoveď.

„Možno to nechceš počuť, Draco, ale Pansy má pravdu. Myslíš si, že ťa potrestali tým, že ťa poslali sem, ale poskytuje ti to príležitosť, aby si zmenil svoj život,“ dodal Zabini.

„Dochuja, Pans, ako sa dokážeš vyrovnať s takýmito pokryteckými drístami tohto čuráka?“ spýtal sa pohŕdavo Malfoy, ale účinok bol mierne zničený faktom, že sa v tej chvíli rozhodol potknúť a spadnúť.

Zabini sa snažil vytiahnuť ho na nohy. Hermionu napadlo, že je čas dať najavo svoju prítomnosť. Vyšla z tieňov.

„Čo sa tu deje?“ spýtala sa.

Parkinsonová so Zabinim sa k nej obaja stočili. Malfoy sa zviezol popri stene, vôbec jej nevenoval pozornosť.

„Ehm... Draco sa cíti trochu zle. Práve sme sa ho snažili presvedčiť, aby šiel pozrieť madam Pomfreyovú,“ improvizovala Parkinsonová.

Hermiona sa na ňu neveriacky pozrela. „Myslím, že si chcela povedať, že je opitý,“ odpovedala.

Parkinsonová sa pozrela na Zabiniho, ktorý si nezaujato obzeral stenu.

„Snažili sme sa ho dostať nazad do spálne, Grangerová.  Keby si to mohla jednoducho ignorovať, pôjdeme naším smerom,“ vysvetľovala Parkinsonová.

Hermiona si zahryzla do pery. Počula, ako Parkinsonová so Zabinim prosia Malfoya, aby sa vrátil do slizolinskej klubovne. Bolo by nefér zobrať im body a dať im trest za to, že dozerali na svojho priateľa. Ona by to isté urobila pre Harryho či Rona, keby bola v tej istej pozícii. Ale na druhej strane, boli to slizolinčania a toto boli Malfoy a Parkinsonová. Ani jeden z nich jej nijako neuľahčil jej život na Rokforte.

Skôr než sa stihla rozhodnúť, čo urobí, k ich ušiam sa doniesol šuchtavý zvuk Slughorna, ktorý posúval svoju ohromnú váhu po chodbe.

„Dofaka,“ zakliala Parkinsonová, „to je Slughorn.“

Schmatla Malfoya za jednu pažu a naznačila Zabinimu, aby to isté urobil s druhou. Odtiahli ho trochu po chodbe a otvorili komoru na metly. Hermiona ich nasledovala, chcela začať namietať, ale skôr než mohla niečo povedať, Zabini ju strčil do komory spolu s Malfoyom.

Hermiona zhíkla, keď na nej pristála Malfoyova váha a ona vďaka tomu buchla do steny za chrbtom a trochu jej to vyrazilo dych. Začal po nej skĺzavať nadol, zjavne bol príliš opitý, aby sa udržal vo vzpriamenej polohe. Schmatol ju za vlasy, z čoho sa strhla a oči sa jej zaliali slzami. Presunul paže, aby obkolesili jej plecia, ale ruky mal stále v jej vlasoch, čím jej trochu potiahol hlavu dozadu a jeho tvár pristála na jej krku.

„Hm, pekne voniaš,“ zamrmlal. „Povedal som, že si to rozdáme? Prepáč, ale som taký opitý, že ledva dokážem stáť. Možno zajtra.“

Hermiona zatvorila frustrovane oči a zaťala päste pri bokoch. Ako sa jej podarilo dovoliť Zabinimu, aby ju strčil do komory spolu s Malfoyom? Zvonku počula, ako sa vyhovárajú Slughornovi, prečo sú vonku po večierke.

„Je mi to tak ľúto, pán profesor. Stratili sme pojem o čase,“ vyškierala sa Parkinsonová.

Hermiona si predstavila, ako slizolinčanka na nadmerného profesora zatrepotala mihalnicami. Uškrnula sa.

„Dobre, Pansy, drahá, už to znova neurobte. Slizolinská fakulta je pod dostatočnou kontrolou bez toho, aby mojich študentov prichytili po večierke mimo klubovňu. Je tu s vami mladý Malfoy?“ spýtal sa, jasne bolo cítiť z jeho úst zlobu, keď vyšplechol slovo 'Malfoy' .

“Nie, profesor,” odpovedal hlboký barytón Zabiniho. „Trčí v klubovni a robí si vašu esej z elixírov.“

„Hm,“ odpovedal Slughorn. „Ten chalan narobí viac škody než úžitku.“

Hermiona súhlasila, ale nemyslela si, že by mal nejaký učiteľ – hlavne nie vedúci fakulty – vravieť také veci jeho priateľom.

Cestička vlhkých bozkov na jej krku pritiahla Hermiononu pozornosť späť k predtým spomenutému blondiakovi. Trochu sa striasla pod jeho pozornosťou.

„Malfoy,“ zasyčala, „prestaň!“

Zdvihol hlavu, aby na ňu zízal nejasnými očami. „Humusáčka, to si ty?“

Skvelé, pomyslela si Grangerová. Trčala v komore na metly, pomáhala Malfoyovi, aby ho nevykopli z Rokfortu a on ju obťažoval a urážal.

„Áno, Malfoy, to som ja, Grangerová,“ zdôraznila Hermiona. „Takže mi prestaň bozkávať krk. Je to nechutné.“

„Na humusáčku chutíš dobre,“ povedal a ešte raz sa jej prisal na krk.

Hermiona si vzdychla úľavou, keď sa dvere na komore otvorili.

„Okamžite ho zo mňa dostaň!“ prikázala Zabinimu.

Zabini si nemohol pomôcť, aby sa neusmial na pobúrenú chrabromilčanku, ktorá musela pretrpieť, že ju Malfoy bozkával po celom krku.

„To nie je vtipné, ty blbec. Je opitý a sexuálne ma obťažuje,“ vyštekla.

„Malfoy, nechaj hlavnú prefektku na pokoji,“ povedal Zabini.

„Dobre chutí,“ zapriadol Malfoy.

Parkinsonová si prakticky trhala vlasy.

„Draco,“ zavyla, „ty budeš moja smrť. Nechaj Grangerovú na pokoji a  okamžite odtiaľto vypadni.“
„Nemôžem sa pohnúť,“ odpovedal opitý blondiak.

Zaťahal rukami stále zapletenými v jej vlasoch, kvôli čomu Hermiona vykríkla bolesťou.

„Malfoy, dostaň tie paprče z mojich vlasov. Bolí to,“ zasyčala na neho.

„Nemôžem, uviazli tam. Tvoje vlasy majú svoj vlastný život.“

Hermiona zazrela na otvorene sa smejúceho Zabiniho a na stále viacej rozrušenú Parkinsonovú.

„Blaise, ak sa okamžite neprestaneš rehotať a nepomôžeš mi, potom ti jednu tresnem,“ takmer zajačala Parkinsonová na svojho priateľa.

Pozrel sa svoju pobúrenú priateľku. „Prepáč, láska, ale musíš priznať, že toto je asi tá najzábavnejšia vec, ktorú si kedy videla. Malfoy a Grangerová pritlačení jeden k druhému sa muckajú v komore na metly.“

„Ty si ten, kto ma sem strčil,“ zavrčala na neho Hermiona. „Ja som sa nerozhodla tu byť.“

„Všetky tie ťažkosti, do ktorých ma dnes v noci dostal, budú stáť za to, keď mu toto pripomeniem, až vytriezvie,“ chechtal sa Zabini.

Malfoy stále cmúľal Hermionin krk; bol evidentne príliš opitý, aby mu vadilo, že je to ona.

„Robí mi cucfleky... Okamžite ho zo mňa dostaňte, než vás až do budúcej stredy prekľajem,“ zavrčala Hermiona.

Zabini na seba presunul Malfoyovu váhu, čím sa Hermione uvoľnili ruky a mohla si z vlasov vymotať jeho ruky.

„Hneď ho dostaňte nazad do slizolinských spálni, než sa Slughorn vráti. Buďte vďační, že chcem zabudnúť na všetko, čo sa dnes večer stalo, inak by som vám okamžite strhla tisícku bodov a na celý ďalší mesiac vám udelila trest,“ poučovala Hermiona.

Zabini od nej Malfoya odtiahol, čo bola úľava. Cítila, ako jej na krku zasychajú vlhké bozky a bolo jej jasné, že bude musieť popracovať na tom, aby zakryla cucfleky, ktoré zajtra ráno bude mať. Uhladila si vlasy a dala do poriadku uniformu, ktorá sa pokrčila, keď sa o ňu Malfoy opieral. Mala tak pocit, že sa jej vracia dôstojnosť.

„Len sa snažte, aby sa až do konca roka vyhýbal problémom a mne,“ povedala Parkinsonovej.

„Vďaka, Grangerová, za to, že si ho nevydala Slughornovi. Bolo to... ehm... vážne od teba slušné, veď vieš, vzhľadom na posledných pár rokov,“ prehovorila Parkinsonová a pozerala pritom na zem.

Hermionu Parkinsonovej slová prekvapili. „Nespomínaj to a myslela som to vážne. Chcem zabudnúť, že sa toto niekedy stalo.“

Malfoy sa v tejto chvíli rozhodol mať jasnú chvíľku. Otočil sa ku Grangerovej.

„Maj sa, princezná,“ zavolal.

„Princezná?“ opýtala sa Hermiona.

Parkinsonová trochu sčervenela. „Draco ťa tak rád volá.“

„Prečo?“

„Hovorí, že je to tým, ako sa povýšene tváriš,“ vysvetlila Parkinsonová.

Hermiona si odfrkla. „To od neho sedí, od vzorového dieťaťa pre čistokrvnú nadradenosť.“

Parkinsonová nič nepovedala, len prešliapla z nohy na nohu. „Áno, nuž ako som povedala, vďaka, že si dnes v noci zostala ticho. Urobím, čo budem môcť, aby som ho udržala v klubovni.“

Hermiona si nemyslela, že v tom bude mať slizolinské dievča veľa šťastia, ale chcela sa jedine vrátiť do postele a nad celým incidentom si umyť ruky. Na opitých slizolinčanov vážne nemala odborné znalosti a ani ich mať nechcela. Keď sa trojica odšuchtala preč, vyšla do svojej izby, ktorú tento rok mala len pre seba.

Hlavne za nocí ako táto, keď bola pomerne rozrušená a potrebovala pokoj a ticho svojej vlastnej malej svätyne, ďakovala svojmu pomerne nepravidelnému rozvrhu a postaveniu hlavnej prefektky, že sa jej dostalo takéhoto privilégia. Tiež mala malú klubovňu a kúpeľňu, ktorú mohla nazývať svojou. Bola nadšená, keď jej McGonagallová ukázala jej ubytovanie na tento rok. Aj jej priatelia jej ho závideli.

Práve teraz potrebovala byť sama. Neplánovala takto rušný záver dňa, hlavne nie s Dracom Malfoyom, niekým, komu sa s radosťou vyhýbala, odkedy sa vrátil.

Vošla do kúpeľne, aby preskúmala škody, ktoré napáchal na jej krku. Po bočnej strane krku bolo roztrúsených niekoľko cucflekov.

„Skvelé,“ zamrmlala Hermiona. Zajtra ráno strávi celé veky, aby ich prekryla. Rozhodla sa zabudnúť na šálku čaju a ísť rovno do postele. Zacítila vôňu bergamotky zmiešanú s prenikavým zápachom alkoholu na svojom svetri a to ju prinútilo okamžite sa prezliecť. Napchala sveter do koša na prádlo, nepotrebovala ďalšiu pripomienku jeho bozkov.

***

Na druhý deň Hermiona zamierila do Veľkej siene na raňajky. Strávila frustrujúcich tridsať minút tým, že sa snažila prekryť cucfleky. Použila zmes mágie a korektora, ale výsledok nezodpovedal jej obvyklým štandardom. Nesmie zabudnúť si počas dňa pravidelne kontrolovať krk v zrkadle, aby sa uistila, že stále zostávajú ukryté tak, ako sa len dalo.

Keď sa dostala do Veľkej siene, posadila sa vedľa blažene šťastnej Ginny a Harryho. Hermiona si nemyslela, že niekedy videla dvoch ľudí takých zamilovaných. Bola za nich mimoriadne šťastná, hlavne kvôli tomu, že museli svoj vzťah odložiť. Ginny si vytrpela dosť, keď Harryho, zdanlivo mŕtveho, vyniesol Hagrid zo Zakázaného lesa. Ale nemohla si pomôcť, aby ju to trošku nezabolelo. Jej vlastný ľúbostný vzťah s Ronom, na budovaní ktorého strávila taký dlhý čas, sa ukázal len ako prechodné vzbĺknutie. Okrem ich vášnivého bozku počas bitky o Rokfort, ich ďalšie bozky boli minimálne sklamaním. Boli rozpačití a viac než vedomí, že ani jeden z nich nevidí ohňostroje. Pokúsili sa na tom mesiac pracovať za obrovského povzbudzovania Harryho a Weasleyovskej rodiny, ale skrátka to nemalo byť. Ron teraz šťastne chodil s Hannah Abbotovou, kým sa zdalo, že Hermiona nepriťahuje žiadneho z chalanov na Rokforte. Harry s Ronom boli zjavne jediní, ktorí ju nepovažovali za príliš panovačnú, ale tí boli ako jej bratia. Hoci si ju vysoko vážili mnohí, ktorí oceňovali jej úlohu vo vojne. Jediní iní chalani, ktorý sa ju nepokúšali klásť na piedestál uctievania, boli slizolinčania a to preto, že ju nenávideli za jej 'špinavú krv'. Hermiona si vzdychla; zjavne Malfoyove opité bozky boli jedinou akciou, ku akej sa dostane. Aké neuspokojivé.

***

Draco sa prebudil a cítil sa otrasne. Hlava ho príšerne bolela a miatlo ho, prečo ležal rozvalený na posteli v oblečení, vrátane topánok. Dokelu, včera v noci sa musel totálne ožrať. Nemal potuchy, ako sa dostal nazad do spálne... všetko bolo rozmazanou škvrnou. Posledné, čo si pamätal, bolo sedenie v klubovni a vytrvalé popíjanie ohnivej whisky.

Vyštveral sa na nohy, zovrel jeden zo stĺpikov postele, aby sa pridržal, keď sa zakolísal a prial si, aby neovracal celú posteľ. Keď nadobudol rovnováhu, schmatol uterák, čistú spodnú bielizeň a vydal sa do sprchy. Otočil kohútikom, krútil ho, až kým netiekla úplne studená voda a vrhol sa pod prúd.

„Dofaka,“ striasol sa.

Po dosť brutálnom spôsobe ako si prečistiť hlavu, Draco prepol sprchu na horúcu, zatvoril oči a snažil sa spomenúť si na to, z čoho jeho večer pozostával. Mal nejasné spomienky na teplé telo pritlačené k nemu a na vlasy, ktoré voňali po škorici. Mal včera v noci šťastie? Nedokázal si spomenúť, kedy si naposledy zakefoval. V tieto dni nebol tak celkom atraktívny kandidát. Práve prepustený z Azbakanu, mnohými nenávidení a s Temným znamením hyzdiacim jeho ruku; dievčatá sa určite nehrnuli k jeho boku. Dokonca jeho peniaze neboli v tieto dni lákadlom. Jediné dievča, ktoré pri ňom dokázalo stáť, bola Pansy a tá bola ako sestra. Ach, a to Greengrassovie dievča o dva ročníky nižšie. Ale Draco dobre vedel, že si nemá zahrávať so sestrou Dafné, či akoukoľvek neplnoletou čarodejnicou, keď už ide o to. Vypol vodu a dovliekol sa nazad do spálne, kde sa na neho Zabini pobavene pozeral.

„Bolí ťa veľmi hlava, Draco?“ spýtal sa s predstieraným súcitom.

Draco mu ukázal prostredník.

„Len buď vďačný, že je Pansy taká mäkká. Inak by si celkom dobre mohol nájsť dnes ráno svoje pozadie v Rokfortskom rýchliku,“ pokračoval Zabini.

„O čom to dofaka rozprávaš, Zabini?“ spýtal sa Draco.

„Len že by si sa mal začať dávať do poriadku, inak sa vďaka svojim nočným aktivitám nájdeš znova v Azkabane.“

Draco sa zamračil, keď sa snažil spomenúť na čokoľvek, čo by mohlo viesť k takémuto varovaniu. Jeho mysľou znova zažiarili spomienky na nejaké dievča. Sakra, neobťažoval niekoho sexuálne, že nie? Možno bol bastardom, ale nebol až takým veľkým bastardom.

„Ty si ma včera dostal nazad do spálne?“ spýtal sa Draco Zabiniho.

„Áno. Pansy trvala na tom, aby som ťa sem dotiahol skôr, než ťa vylúčia,“ povedal Zabini.

Draco sa na to vážne nechcel opýtať, ale hádal, že bude musieť, ak chcel zistiť, čo sa stalo. Nenávidel pocit byť komukoľvek zaviazaný, tobôž niekomu ako Zabini, ktorý kvôli tomu dokázal byť taký namyslený kretén.

„Ehm, bol som v niektorom okamihu s nejakým dievčaťom?“ spýtal sa Draco ľahostajne.

To tomu dal! Vedel, že mal držať zavreté ústa. Okamžite sa objavil ten zasraný namyslený úškrn, ktorý Zabini tak veľmi miloval. Zasraný namyslený hajzel.

„Ak chceš nazývať Grangerovú nejakým dievčaťom,“ odpovedal Zabini.

„Čože?!“ vykríkol Draco.

„Áno, strčil som ťa do komory na metly, aby si sa vyhol Slughornovi a tá príšerne zvedavá hlavná prefektka bola nablízku, takže som ju tam strčil s tebou. Keď som otvoril dvere, aby som ťa vytiahol von, oblápal si ju rukami a robil jej cucfleky.“

Dofaka! 

„Strieľaš si zo mňa, však?“ odpovedal Draco.

„Ani náhodou, mal si plnú náruč zlatého dievčaťa, aby si vedel, a vyzeral si šťastný, že si tam,“ odvetil Zabini.

Draca zasiahli záblesky spomienok na teplé dievča, ktoré voňalo po škorici. V duchu vzhliadol a Grangerovej oči na neho zízali v šoku. Dofrasa, dotkol sa humusáčky. Nechutné, bozkával ju na krku. Draco vypálil do kúpeľne.

Zabini nakráčal za ním, hrozitánsky si svoje odhalenie užíval. Draco našiel ústnu vodu a prakticky ju celú spotreboval, keď sa snažil vypláchnuť si ústa.

***

Draco si zvieral rukami hlavu, snažil sa zo všetkých síl nehodiť pri raňajkách šabľu. Zazrel na Zabiniho, ktorý sa každých pár minút na neho samoľúbo uškŕňal. Zasraný kretén. Draco vzhliadol a zbadal, že sa ne neho Grangerová pozerá. Nevidel žiadne cucfleky, takže sa ich aspoň obťažovala radšej zatajiť, miesto toho, aby ich vystavovala všetkým na očiach a dokazovala tak, že dokonca ona vie dostať chlapa. Ignoroval spomienky na to, ako veľmi si užíval bozkávanie jej krku a ako vynikajúco chutila. Nechutné. Aspoňže nebude musieť vidieť Grangerovú až do poslednej časti dňa, kedy mali spoločné Elixíry.

***

Keď nadišla posledná hodina dňa, Hermiona bola unavená. Oči ju pálili a chrbát bolel od obrovskej tašky s knihami. Zatiaľ sa jej darilo vyhýbať sa akémukoľvek pohľadu či zvuku od Malfoya, Parkinsonovej a Zabiniho, čo jej vyhovovalo. Hoci bohužiaľ, mala Malfoya a Zabiniho na hodine Pokročilých elixírov.

Opierala sa o stenu, hlava zaklonená a oči zatvorené, čakala, kým sa tam dostane Slughorn a pokúšala sa odblokovať brblanie okolo nej, keď ju potiahli za ruku.

„Hermiona,“ zvolal Harry.

„Hmm,“ ospalo odpovedala.

„Čo tom máš krucinál na krku?“ spýtal sa.

Hermiona vypleštila oči. Sakra, zabudla si v kúpeľni skontrolovať krk, než zišla do žalárov.

„Ehm... ach, nič. Ja... ehm, skúšala som nové kúzlo,“ chabo odpovedala.

„Nové kúzlo? Bolo to kúzlo na vytváranie cucflekov?“ odfrkol si Ron.

Dokelu, dokelu, dokelu! opakovala si Hermiona v duchu. Jej najlepší priatelia v žiadnom prípade neskočia na takú sprostú výhovorku, ale tentoraz jej mozog odmietal spolupracovať.

Draco s radosťou načúval Grangerovej úbohým pokusom klamať. Bolo zrejmé, že to Zjazvenec a Lasičiak nekúpia. Avšak jeho ľstivá myseľ prišla na skvelý spôsob, ako sa odplatiť Zabinimu za to, ako dnes ráno potešene informoval Draca o pozornosti, ktorú venoval Grangerovej krku.

„Neklam,“ zatiahol Draco, okamžite pritiahol pozornosť pre život nebezpečného dua.

„Čo tým myslíš, Malfoy?“ vyšplechol na neho Weasley.

„Včera v noci som ju v žalároch prichytil, ako sa muchluje so Zabinim,“ škodoradostne povedal.

„Čože!“ zvolali súčasne Grangerová so Zabinim.

„Áno, mám podozrenie, že sa to už nejaký čase dialo. Určite boli poriadne rozpálení a zadýchaní,“ pokračoval, miloval každučkú sekundu.

Potter s Weasleym zízali neveriacky na Grangerovú, ktorá vyzerala, že samovoľne zhorí od zúrivosti.

„Nehovorte mi, že tej fretke skutočne veríte. Klame,“ rozčúlene povedala.

„To sú očividné cucfleky, Hermiona. Ak Malfoy o tebe a Zabinim klame, kto ti ich potom urobil?“ spýtal sa Potter.

„Nemôžem uveriť, že veríte jemu skôr než mne. Je to Malfoy!“ vykríkla.

Medzitým si Weasley prezeral Zabiniho s vražedným pohľadom a ten na oplátku vyzeral, že sa chystá zabiť Malfoya. Draco samotný šťastne pozoroval dopad svojich lží. Weasley zrazu skočil na Zabiniho a umiestnil ťažký pravý hák na slizolinčanovu ostro rezanú bradu. Pod váhou úderu Zabini vrazil chrbtom do steny, než sa spamätal a ryšavcovi jednu vrazil.

„Prestaňte!“ zajačala Grangerová. „Okamžite prestaňte!“

Pokúsila sa dvoch bojujúcich chlapcov oddeliť, len aby ju zasiahol pravý hák Weasleyho, ktorý sa ju okamžite pokúsil zachytiť, keď padala. Weasley, ktorý pôvodne mieril na Zabiniho, bol biely ako stena.

„Čo sa to prepánakráľa deje?“ zahrmel nad siedmakmi Slughornov hlas. „Za celé svoje profesorské obdobie som nevidel nikdy nič takéto neprístojné, a to sú v tom ešte zapletení dvaja prefekti a hlavná prefektka. Potter, vezmite slečnu Grangerovú do nemocničného krídla. Zabini a Weasley, ihneď idete so mnou za riaditeľkou. Ostatní, okamžite do učebne a začnite si čítať o Felix Felicis. Keď sa vrátim a zistím, že ste si neurobili aspoň za stranu poznámok, dostanete trest.“

Draco sa odvliekol do učebne, viac než potešený svojou schopnosťou stále spôsobiť zmätok, keď sa rozhodne. Neskôr na neho Pansy najačí, ale stálo to za to. Zabini si nemal tak veľmi užívať, keď pripomínal Dracovi jeho opilecké aktivity minulej noci. A Grangerová, no, toto ju naučí nemontovať sa do vecí, do ktorých ju nič. A aby prestala voňať tak dobre, ozval sa slabý hlások v jeho hlave. Draco ho nemilosrdne umlčal. Krucinál, bola to predsa humusáčka.