Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola Všetci na mňa pozerajú

Január 1999

Rokfort začal v januári s poriadne veľkým rozruchom. Jesenný semester bol pokojný, využil sa ako čas na spomínanie a smútenie za tými, ktorí v máji zomreli vo Veľkej bitke. Vyzeralo to, že letný semester bude úplne odlišný. Všetko to začalo na nástupišti Deväť a trištvrte; prehnal sa po ňom príval pobúreného šepotu, keď zazreli vysokú, blonďavú hlavu.

Samozrejme, všetci vedeli, že na začiatku decembra prepustili Draca Malfoya z Azkabanu. Vďaka Dennému prorokovi tiež všetci vedeli, že sa vráti na Rokfort, aby dokončil svoje vzdelanie. Bolo to súčasťou jeho podmienečného prepustenia. McGonagallová trvala na tom, že ak sa má raz vrátiť do školy, musia mu počas pobytu v Azkabane povoliť brať aspoň niektoré hodiny, aby dokázal držať krok s vyučovaním. Keď to spomenula v uvítacom prejave počas hostiny, vyvolalo to niekoľko komentárov, ale skutočnosť, že dedič Malfoyov zišiel z očí a z mysle a bol bezpečne uprataný v Azkabane, znamenala, že špekulácie ohľadne jeho osudu netrvali príliš dlho.

Ale teraz sa Draco Malfoy vrátil na Rokfort, prvý študent usvedčený ako smrťožrút poctil jeho posvätné chodby. Študenti si neboli príliš istí ako reagovať. Mladší študenti boli vyložene vydesení. Príbehy o neslávne známom Dracovi Malfoyovi, ktoré tu obiehali, nebudili veľa dôvery, že bezcitne nezabije každého prváčika, ktorý mu skríži cestu. Jeho pôsobenie v Umbridgeovej inkvizičnej čate bolo prakticky legendárne. Vyžíval sa v udeľovaní tých najhnusnejších trestov, aké boli možné a potom tu bol fakt, že do školy priviedol smrťožrútov, čo následne viedlo k smrti Albusa Dumbledora. Väčšinu svojho siedmeho ročníka strávil po boku Voldemorta. Jeho prítomnosť bola sporadická a nevyžadovalo sa od neho ako od ostatných slizolinčanov, aby pomáhal Carrowovcom terorizovať zvyšok školy. Kolovali reči, že ho Voldemort pripravoval na to, aby bol jeho dedičom. Malé prváčence, ktoré videli blonďavého slizolinčana po prvý raz, sa triasli ako osiky, keď okolo nich prechádzal a habit mu vial za chrbtom.

Pre Draca bolo nemožné, aby si nevšimol tie pohľady a šepot, ktorý ho nasledoval, keď kráčal nástupišťom, aby nasadol na Rokfortský rýchlik. Uškrnul sa na každého, kto bol dosť statočný, aby sa mu pozrel do očí, ale takých veľa nebolo. Pár vracajúcich sa členov Dumbledorovej armády sa zamračilo, keď sa objavil, ale to prešiel bez povšimnutia, bolo mu to ukradnuté. Zvalil sa na sedadlo v prázdnom kupé, jeho nahnevané správanie stačilo, aby zabránilo komukoľvek vojsť dnu zo zvedavosti. Astória Greengrassová na neho začala veselo mávať, ale čoskoro utiekla preč, keď si ju prezrel od hlavy po päty a vôbec sa nesnažil zatajiť svoje pohŕdanie. Sedel tam a zadumaný hľadel z okna na všetkých tých patetických, šťastných školákov, ktorí tu pobehovali, až kým nebol konečne čas odísť.

„Tak sem si šiel, kamarát,“ povedal Blaise Zabini, keď vkĺzol do kupé s Pansy Parkinsonovou.

„Čo chceš, Zabini? Povolenie pretiahnuť Parkinsonovú? Počúvam, že si to už urobil,“ zavrčal Draco.

„Nenúť ma prísť k tebe a odfackovať ti ten odporný úškrn z tváre,“ hnevala sa Pansy.

„Parkinsonová, keby som chcel obskakujúcu mater, zostal by som na manore. Nemôžete vy dvaja vypadnúť? Svojím sprostým bľabotaním mi rušíte drahocenný čas pitia,“ zavrčal Draco.

Blaise sa chystal niečo povedať, keď Pansy na neho pokrútila hlavou. Smutne sa pozrela na nahnevaného blondiaka, ktorý si práve odpíjal z fľaše ohnivej whisky. Chytila Blaisa za ruku a vytiahla ho z kupé.

„Nechaj ho, Blaise. Poznám Draca v tejto nálade a vtedy je nemožný. Len by stále pokračoval v urážkach, až kým by sa jeden z nás nenaštval, čo je presne to, čo chce,“ varovala Pansy.

„To je presne dôvod, prečo sa väčšinou tomu kreténovi vyhýbam,“ zastonal Blaise svojej priateľke.

„Prosím ťa, Blaise, kvôli mne. Som jediná, koho má a potrebujem, aby si mi pomohol. Greg šiel do Durmstrangu a Vincent je mŕtvy. Niežeby sa mu tí dvaja hňupi v niečom postavili.“

Blaise sa pozrel na prosiacu čarodejnicu. Zapôsobila na jeho city a keby to nebolo kvôli nej, viac než šťastný by sa Malfoyovi okľukou vyhol. Draco Malfoy v najlepších časoch vyvolával problémy a toto bolo to najhoršie obdobie v blondiakovom krátkom živote.

„Dobre, dobre. Ale uvedomuješ si, že sa kvôli tomuto odcudzíme vo vlastnej fakulte? Žiaden slizolinčan s ním nebude chcieť mať nič spoločné. Všetci zápasíme s ťažkosťami, a to som mierne povedal,“ riekol Blaise.

Pansy prikývla. Jej posledný rok na Rokforte sa ukázal dosť náročný a to bolo ešte bez dodatočnej komplikácie, ktorou bude Draco Malfoy. Zvyšné tri fakulty dali viac než jasne najavo, že pokiaľ ide o ne, slizolinská fakulta už viacej nebola na Rokforte vítaná. Dokonca vzťahy s bystrohlavčanmi boli napäté. Slizolinčania držali pri sebe a dávali pozor na prváčikov, ktorých prvé týždne nemilosrdne šikanovali. V týchto časoch sa slizolinčania väčšinou zdržiavali v žalároch. Len zriedkakedy ste ich zazreli študovať v knižnici. Obvykle tam chodievali v nepopulárnych hodinách, kedy ste tam vídavali len Hermionu Grangerovú. Hoci tento rok ste dokonca ani oslavovanú muklorodenú vojnovú hrdinku nevideli v knižnici veľmi často, keďže mala svoju vlastnú súkromnú spálňu. McGonagallová bola nadšená, že sa Grangerová, spolu s Potterom a Weasleym, rozhodla vrátiť a rýchlo z nej urobila hlavnú prefektku spolu z Anthonym Goldsteinom z Bystrohlavu ako hlavným prefektom.

Pansy si vzdychla, keď sa s Blaisom v ďalšom kupé pripojili k Theovi Nottovi a Dafné Greengrassovej.

„Vidím, že Malfoya ste zanechali,“ prehlásil Theo.

Pansy sa na tmavovlasého chlapca zamračila. „Vieš, Theo, vážne by si mal pamätať na to, že to bolo len minulý rok, čo si na Dracovo miesto žiarlil. Žobronil si u svojho tatíčka, aby ti dovolil prijať Temné znamenie, takže prosím, sklapni.“

Theo jej zamračenie opätoval. Nepotreboval svoju hlúposť pripomínať.

„No tak, ľudkovia, prosím, nehádajte sa. Máme to dosť bez toho, aby sme na seba útočili,“ prosila Dafné, večný mierotvorca.

„Pokiaľ sa Theo naučí držať zatvorené ústa,“ odsekla Pansy.

„Óhóó, a to som si myslel, že si šialene zamilovaná do Blaisa. Vidím, že stačí len, aby sa Malfoy vrátil nazad na scénu a ty za ním začneš znova utekať,“ bezcitne prehovoril Theo.

„Bacha na jazyk, Theo,“ varoval Blaise.

„A ty vieš lepšie než ktokoľvek iný, že s Dracom sme boli vždy len priateľmi. Bol to môj prvý priateľ a ja mu zostanem verná, zvlášť teraz, keď potrebuje všetkých priateľov, ktorých môže získať,“ sarkasticky odvetila Pansy.

„Ako vidím, privítal ťa s otvorenou náručou, čo je samozrejme dôvod, prečo tu sedíš so mnou a Dafné,“ odpovedal Theo.

„Choď do riti, Theo. Ty si taký debil,“ bolo jediné, čo Pansy odpovedala.

***

Draco bol poriadne opitý, kým Rokfortský rýchlik došiel na stanicu v Rokville. Podarilo sa mu neopiť sa do nemoty len preto, že si dovolil vziať do vlaku len jednu fľašu ohnivej whisky. Nechcel pred všetkým odpadnúť, ale potreboval otupenosť, ktorú mu opitosť poskytovala. Trochu sa zakolísal, keď naskočil do koča a diabolsky sa uškrnul, keď tretiaci, ktorí práve chceli nasadnúť do toho istého kočiara, v obave cúvli. Nikto nechcel ísť v tom istom kočiari ku hradu v tme s potenciálnym nepríčetným vrahom.

Veľká sieň bola hlasná, jasná a celkovo príliš ukričaná. Dobrá práca, že si Draco prezieravo doniesol vo vrecku ploskačku ohnivej whisky. Pomôže mu prekonať tento zmätok. Šesť mesiacov na samotke v Azbakane, ktoré nasledoval pokojný december na Malfoy Manor, neboli dobrou prípravou na sieň hemžiacu sa stovkami školákov. Nepatrné utíšenie, ktoré ho sprevádzalo, bolo otravné, ale aspoň mu poskytlo pár okamihov požehnaného ticha.

Draco si všimol, že Pansy nechala optimisticky vedľa seba voľné miesto. Ak si myslela, že bude hrať dobrého a posadí sa, ako keby sa posledné tri roky nestali, potom sa totálne mýlila. Draco zámerne ignoroval jej prosebný pohľad a posadil sa na koniec, vedľa párika vystrašených prvákov. Pri Salazarovom vtákovi, títo noví slizolinčania boli ale úbohí. Zamračil sa, keď sa hnali od neho preč, ako keby bol nákazlivý. Dobre, srať na nich, srať na Rokfort a srať na ministra za to, že ho prinútil vrátiť sa do tejto prekliatej diery.

Ďalšie ticho nastalo, keď do Veľkej siene vošlo 'Zlaté trio'. Draco sa uškrnul, keď stovky oči preskakovali medzi ním a nimi, ako keby očakávali konfrontáciu. Samozrejme, Potter by mu urobil láskavosť, keby ho okamžite preklial.

Počas jeho posledného týždňa v Azkabane ho prišla navštíviť McGonagallová, aby sa s ním porozprávala o jeho návrate na Rokfort.

„Pán Malfoy, vrátite sa na Rokfort na začiatku nového semestra. Očakávam, že štvrtého januára nastúpite na Rokfortský rýchlik ako všetci ostatní.“

Draco vtedy prikývol, bolo mu jasné, že sa od neho iná odpoveď neočakáva. McGonagallová dala už skôr viac než jasne najavo, aké city k nemu prechováva a bolo nimi len pohŕdanie. Ministerstvo ju muselo vyhrážkami prinútiť, aby mu vôbec dovolila vrátiť sa.

„Takže, možno si to neuvedomujete, ale väčšina študentov z vášho ročníka sa rozhodla vrátiť, aby mohli zložiť MLOKy. To zahŕňa pánov Pottera, Weasleyho a slečnu Grangerovú. Nebudem tolerovať návrat vášho správania voči nim. O kúsok prekročíte medze, pán Malfoy, a vypracete svoju spálňu rýchlejšie, než dokážete povedať metlobal.“

Draco v duchu zúril, ale nechcel poskytnúť tej ježibabe uspokojenie z toho, že uvidí, aký vplyv mali na neho jej slová. Nechcel byť nikde v blízkosti jej drahocennej školy či jej drahocenných chrabromilských hrdinov. Dával prednosť tomu zostať doma a pokračovať v štúdiu ďaleko od Rokfortu.

Na niekoľko sekúnd spočinuli Potterove oči na Dracovi. Draco zdvihol ploskačku v posmešnom salutovaní záchrancovi čarodejníckeho sveta. Potterove oči zaleteli k prednej časti, keď na to gesto nezareagoval. Asi mu McGonagallová prikázala, aby neútočil. Zasraný čurák. Ach dobre, vždy mohol skúsiť vytočiť Lasičiaka. On vždy býval tým z tejto dvojice blbcov, ktorý nedokázal ovládnuť svoju povahu. Draco len bude musieť vymyslieť, ako ho nenápadne vytočiť. Prekvapilo ho, keď sa ten ryšavý nádor neposadil vedľa humusáčky. Hneď po Veľkej bitke ich videl držať sa za ruky a plne očakával, že sa doteraz bude Grangerová pýšiť úbohou náhražkou diamantu na prstenníku. Weslíčka šťastne rozhadzovala ľavou rukou a ukazovala svoj iskrivý prsteň komukoľvek, kto sa na nanosekundu zastavil. Tá sprostá mrcha asi nikdy nemala na svojich špinavých, chudobných rukách nič také cenné.

Draco sa pri pohľade na chrabromilčanov uškrnul. Ako nenávidel byť späť. Bolo to, ako keby ministerstvo čítalo jeho myšlienky a vymyslelo ten najhorší možný trest. Keby Draco nebol taký nadaný v oklumencii, stavil by Malfoy Manor na to, že sa tak stalo.

Ešte raz si odpil z ohnivej whisky. Srať na to, alkohol ho iste dostane cez nasledujúcich pár mesiacov a potom jeho oči už nikdy znova na tomto mieste nespočinú.

S opovrhnutím nič nezjedol, odtlačil tanier a len si neustále odpíjal z ploskačky. Pansy ho počas jedla znepokojene sledovala. Celá slizolinská fakulta chodila po visutej hrazde a Draco bol z nich najvyššie. Jedna malá chyba a fakulta ho z radosťou vykopne.

„Blaise, pomôž mi dostať Draca do klubovne, keď toto všetko skončí,“ prosila Pansy.

Blaise sa pozrel na blondiaka a všimol si, že začína byť čím ďalej tým viac opitejší. Jeho neslávne známe zdravie či kontrola ho nedostanú bez pomoci späť do klubovne. Blaise vážne nepotreboval tento rok tieto sračky, ale Pansy sa na neho pozerala tými šteňacími očami, ktorým sa vždy podvolil.

„Fajn! Budeš ho musieť rozptýliť, kým sa mi podarí dať mu ruku okolo pliec. Bude potrebovať oporu. A daj si do vrecka trochu chleba. Bude ho potrebovať, aby vstrebal všetok ten alkohol.“

Pansy sa naklonila a letmo pobozkala Blaisa na pery. „Ty si ten najlepší priateľ.“

Po zvyšok jedenia Pansy sedela a pozorovala. Mohla vidieť, ako McGonagallová zíza na Draca. Ostražitému zraku riaditeľky veľa neušlo a hľadala tú najmenšiu možnú chybičku, aby ho vyhodila. Slughorn tiež občas pozrel na svoj najväčší problém. Pansy mohla čítať príliš jasne, že si starý profesor prial, aby sa nedal presvedčiť McGonagallovou a nestal sa znova vedúcim slizolinskej fakulty.

Ale najviac prekvapivé boli pre Pansy zlatohnedé oči, ktoré Draca sledovali od chrabromilského stola. Väčšinu večere sa Hermiona Grangerová kradmo pozerala na mladého Malfoya. Pansy nedokázala rozlúštiť jej výraz. Len pre Dracovo dobro dúfala, že hlavná prefektka nehľadá pomstu za roky urážania.

Večera konečne skončila a Pansy schmatla Draca za ruku, keď sa postavil a na krátky okamih zakolísal.

„Draco, potrebuješ heslo, aby si sa dostal do klubovne,“ povedala.

„Tak mi ho dofaka daj a choď do riti.“

Draco zacítil, ako ho silná ruka objala okolo pliec.

„Takto sa s dámou nerozpráva, Draco,“ vyčítal mu Blaise.

Draco si odfrkol. „Ty nazývaš Pansy dámou?“

Blaise zazrel na Pansy, keď viedol opitého blondiak von z Veľkej siene a do slizolinských žalárov. Mal tušenie, že pri tomto sa musieť po zvyšok roka vyrovnávať s naštvanými urážkami.

***

Draco bol taký opitý, že si zjavne ani nevšimol, že je nazad v spálni. Blaise ho sotil na posteľ, strčil mu do ruky krajec chleba a unikol tak rýchlo, ako bolo možné. Dracove neustále kruté poznámky o Pansy počas celej cesty otestovali jeho sebaovládanie, ale naštvala by sa, keby Dracovi urobil monokel.

„Pansy, ten chalan ma prinúti stratiť nervy,“ sťažoval sa Blaise, keď sa dostal do klubovne.

„Len potrebuje čas, aby si zvykol, Blaise, a potrebuje našu pomoc,“ odpovedala Pansy.

„Prečo zo všetkých ľudí musel byť tvojím najlepším priateľom?“ spýtal sa Blaise.

Pansy sa na to neobťažovala odpovedať. Bolo jej jasné, že od Blaisa žiada veľa, keď práve teraz bol Draco zvlášť hnusný.

„Nevšimol si si na Grangerovej nič zvláštne?“ spýtala sa svojho priateľa.

„Nie, ale na druhej strane, nemôžem povedať, že by som strávil veľa času pozeraním na chrabromilčanov, tobôž na zlaté trio.“

„Všímala si Draca,“ povedala Pansy.

Blaise pokrčil plecami.

„Čo je na tom nezvyčajné? Dnes si všetci Draca všímali.“

„Nie, myslím, že naozaj pozorovala Draca. Stále sa na neho pozerala a nedokážem prísť na jej zámery,“ frustrovane vysvetľovala Pansy.

Blaise vedel, že toto je vážne, Pansy dokázala prečítať prakticky každého. Mala prirodzený radar na ľudské nálady. „To nevyhnutne nemusí znamenať nič zlé, Pans,“ povedal, keď sa ju snažil utešiť.

„Nie, ale keby som ja bola Hermionou Grangerovou, šla by som po pomste. Ničili sme jej život a je to hlavná prefektka. Poľahky ho môže dať vykopnúť. Je McGonagallovej hviezdnou študentkou a má mocné postavenie. Hoci si to Draco nemyslí, potrebuje normálnosť, ktorou je škola, dokonca aj keď každý na neho vydesene zíza.“

„Budeme na ňu dávať pozor a neposkytneme jej žiadnu zámienku, aby sa zbavila Draca,“ sľúbil Blaise, keď si svoje dievča pritúlil k sebe.

Skvelé, tento rok začína byť čím ďalej lepší, pomysleli si Blaise s Pansy súčasne.