Preklady fanfiction Harryho Pottera

Snape sa zobudil a šiel skontrolovať chlapca spiaceho v jeho obývačke. Mohol premeniť gauč na posteľ, ale nechcel, aby sa z toho stal zvyk.

Mal hosťovskú izbu, ale bola využívaná ako druhá knižnica. Mal ju na výskum tých prekliatych pokrvných ochrán. Nechystal sa dovoliť vojsť tam žiadnemu dieťaťu... Tie knihy boli príliš nebezpečné.

Povolil niekoľkým slizolinským študentom, ktorým sa cnelo po domove, aby ostali v jeho byte už predtým, ale vždy na pohovke.

~*~

Harry sa zobudil s divným pocitom, nevediac kde je. Vstal z gauča, použil kúpeľňu a vrátil sa do obývačky.

Nemohol zase zaspať, tak sa pokúsil otvoriť dvere, ale boli zamknuté. Musí počkať na svojho profesora.

Snape počul, že sa chlapec zobudil a pokúšal sa otvoriť dvere. Mal by ho za to vyhrešiť. Nie je slušné pokúsiť sa odísť bez vedomia hostiteľa.

Vyšiel a našiel Harryho, oblečeného v uniforme, upratovať kuchyňu.

„Môžete mi povedať, čo robíte v mojej kuchyni, pán Potter?“

„Pane... Ja... Chystal som sa pripraviť nejaké raňajky. Nie je tu žiadne jedlo, iba čaj. Chcel som ísť do kuchýň, ale dvere sú zatvorené... tak som si myslel, že by som to tu mal namiesto toho poumývať...“

„Nechaj to tak, dieťa. Budeme mať raňajky vo Veľkej sieni.“

„Áno, pane.“

„Prečo ste chceli pripraviť raňajky, pán Potter? Ste hladný?“

„Nie veľmi, pane. Ale príprava raňajok je jedna z mojich povinností v dome mojej tety a ja som sa zobudil... myslím, že som len potreboval niečo robiť.“

„Ocenil by som, pán Potter, ak tu ešte niekedy budete spať, aby ste ostali vo vašej posteli. Pokúste sa dlhšie si pospať alebo si zoberte knihu na čítanie. Je neslušné pokúsiť sa odísť alebo upratovať. Môže to naznačiť hostiteľovi, že jeho domácnosť nie je v poriadku.“

„Ospravedlňujem sa, pane, to som naozaj nechcel.“

„Iba na to pamätajte do budúcnosti, pán Potter.“

„Mohol by som naozaj čítať niektorú z vašich kníh, pane?“

„Iba knihy, na ktoré dosiahnete! A tie, ktoré vám dovolia, aby ste ich vytiahli. Tie, ktoré nebudú spolupracovať, musíte nechať na pokoji. Rozumiete?“

„Áno, pane.“

„Dobre... poďme, pán Potter, potrebujeme sa naraňajkovať.“

„Pane... Máte nejaké knihy, v ktorých by som mohol nájsť niečo o Nicholasovi Flamelovi?“

„A prečo o ňom chcete niečo zistiť, pán Potter?“

„Hermiona... natrafila na jeho meno... v niečom, čo čítala a... je zvedavá... pane.“

„Ako narazila na jeho meno? Po čom pátrala?“

„Neviem.“

Snape vedel, že chlapec nehovorí pravdu, ale nechal to tak: „Moja rada je, že by ste nemali strkať svoj nos do všetkého, pán Potter. A to isté platí pre slečnu Grangerovú.“

„Áno, pane.“

~*~

„Mala by si vyskúšať tento vaječný koňak, Minerva.“

„Ďakujem, Poppy. Potrebujem vedieť, koľko študentov sa chystá ostať na vianočné prázdniny. Mám dvoch prvákov, dvoch tretiakov, štvrtáka, troch piatakov a šesť siedmakov...“

Poppy robila magický súpis na stene.

„Filius?“

„Iba troch piatakov a štyroch siedmakov.“

„Pomona?“

„Traja piataci, traja šiestaci a dvaja siedmaci.“

„Severus?“

„Prvák, štyria piataci a piati siedmaci.“

„Nemali by sme ich ubytovať spoločne?“ navrhol Filius s vedomím, že to vždy vyvolá búrlivú diskusiu.

„Chceš, aby sa navzájom zabili?“ takto vždy odpovedal Severus.

„Budú Vianoce. Môžu zabudnúť na fakultnú rivalitu.“

„Si optimista, Pomona, ale ja budem radšej, keď všetci ostanú vo vlastných internátoch.“

„Aspoň spolu budú mať jedlá pri jednom stole,“ poznamenal Flitwick.

~*~

Minerva zaklopala na dvere Snapeovej pracovne a bola prijatá do prostej miestnosti.

„Čo pre teba môžem urobiť, Minerva?“

„Vidím, že ako vždy si sa rozhodol vynechať vianočnú výzdobu.“

„Prázdninový nezmysel. Dáš si čaj?“

„Áno, prosím. Dostala som sovu od Artura a Molly Weasleyovcov, dnes ráno. Vyzerá to, že v Rumunsku vypukli dračie kiahne a ich syn prichádza do Anglicka namiesto toho, aby ho šli oni navštíviť, takže nás požiadali, aby sme im poslali ich štyri deti.“

„Predčasný vianočný darček, Minerva. Hádam, že budeš lepšie spať s vedomím, že žiaden Weasley nespí pod tvojou strechou.“

„Sú neposední. Nevýhoda toho je, že Harry ostane sám. Ronald Weasley chcel, aby  šiel domov s ním, ale nemáme povolenie od Harryho rodiny a žiaden čas sa ich spýtať.“

„Kedy odchádzajú?“

„Hagrid ich práve teraz berie na vlakovú stanicu. Harry šiel s nimi a vráti sa s Hagridom.“

„Prosím, požiadaj pána Pottera, aby za mnou prišiel, Minerva.“

„Ďakujem, Severus.“

~*~

„Chceli ste ma vidieť, profesor?“

„Áno, pán Potter. Mám pre vás tento výživový doplnok. Mali by ste ho piť každú noc počas tohto týždňa. A tento druhý počas troch dní po raňajkách. Posilní to vaše pľúca.“

„Ďakujem, pane.“

„Počul som, že Weasleyovci odišli domov...“

„Áno, pane. Som rád kvôli Ronovi, že môže byť s rodinou, ale... tešil som sa, že prežijem svoje prvé Vianoce v magickom svete s nimi.“

„Viem... Na škole zostal ešte jeden prvák, pán Potter. Môžete vymyslieť, s čím by ste sa spolu zabavili.“

„Kto je to, pane?“

„Pán Malfoy.“

„My nie sme priatelia, pane.“

„Viem. Ale hádam, že obaja môžete stráviť popoludnie ohadzovaním sa snehovými guľami bez toho, aby ste boli priateľmi.“

„Naozaj, pane?“

„Naozaj, dieťa. Ponáhľajte sa na predné nádvorie. Pán Malfoy tam je už nejakú chvíľu, môžete si tiež začať pripravovať snehové gule.“

~*~

Harry našiel Malfoya sedieť na kameni. Blondiak nevyzeral šťastne.

„Prišiel si sa mi posmievať, Potter?“

„Načo? Profesor Snape povedal, že tu budeš.“

„Chce, aby som šiel dovnútra, Potter?“

„Nie, povedal, že by sme sa mohli hrať v snehu... Hádzať gule a takéto veci. Chceš?“

„Prečo by si sa so mnou hral, Potter?“

„Je to lepšie ako hrať sa sám, Malfoy. Sme jediní prváci v hrade a... Všetci moji fakultní spolužiaci sú príliš zamestnaní, aby sa so mnou hrali...“

„Profesor Snape od teba chcel, aby si prišiel sem a hral sa so mnou?“

„Prehlásil, že môžeme stráviť poobedie hraním sa v snehu bez toho, aby sme si ublížili alebo boli priateľmi.“

„Nikdy som sa nehral v takej kope snehu.“

„Ani ja. Sme na tom rovnako. Vždy som si predstavoval, že môžem postaviť hrad zo snehu... Chceš to skúsiť?“

„Poďme iba hádzať snehové gule, Potter, musíme stále rozhodnúť náš duel. Boli sme vyrovnaní, kým nás Snape nezastavil.“

„Nie, neboli sme, Malfoy. Práve som ťa trafil s rukavicou, keď prišiel... Ten, ktorý dostane najviac zásahov guľami, prehral!“

„Súhlasím.“

~*~

Počas večere boli vo Veľkej sieni prestreté iba dva stoly. Jeden pre učiteľský zbor a ďalší pre študentov.

Snape videl, že sa deti správali slušne. To, že sedeli všetci pri jednom stole, mohlo vyvolať pár hádok... Ale Slizolinčania a Chrabromilčania nesedeli vedľa seba, boli medzi nimi porozsádzané zvyšné dve fakulty, takže večera prebiehala pokojne.

Snape hľadal blonďavú a čiernovlasú hlavu, no neboli pri stole.

Nebolo prikázané ísť sa najesť, ale vonku bola tma a blížila sa metelica... možno sa prezliekajú z mokrého oblečenia...

Po večeri sa už začal obávať, keď sa neobjavil ani jeden z chlapcov.

Použil kúzlo ukáž mi a nasledoval svoj prútik k hradnej bráne.

Roztrhne ich ako hadov!

Obklopil sa kúzlom odpudzujúcim sneh a vyhrievacím kúzlom, a vyšiel von.