O trolloch a čarodejníckych deťoch
Originál: Of Trolls and Wizard Kids
Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir
Stav: dokončená, súhlas s prekladom
Prístupnosť: K (pre všetkých)
6. kapitola
Madam Pomfreyová občas rada chodievala do zborovne, užívala si tam spoločnosť a priateľské žartovanie. Túto noc ich mohla informovať o poslednom teste, ktorý robila Harrymu.
„Pribral takmer celý kilogram!“
Severus si povzdychol. Vedel, že sa skôr či neskôr začnú rozprávať o Potterovi. Už ho to takmer vôbec nerozčuľovalo, ale musel sa tak tváriť...
„Stále vyzerá ako vyhladovaný holub,“ odfrkol si.
„Bude musieť pribrať aspoň dve kilá, než sa dostane k priemernej váhe jeho veku, a až potom začne rásť.“
„Ako dlho bude musieť pokračovať v pití výživového doplnku?“
„Tento mesiac ho piť nemusí. Deti zvyčajne priberú počas vianočného obdobia.“
„Priveľa cukru, podľa mňa...“
„Pre Harry to bude len dobré. Potrebuje mať okolo svojich kostí nejaký tuk,“ vyhlásila Minerva.
„Dám Harrymu špeciálne vitamíny kvôli studenému počasiu. Pošli ho prosím za mnou do kancelárie.“
„Áno, madam.“
~*~
Sneh prikryl školské pozemky ako biela pokrývka. Bola sobota a študenti sa zabávali šantením v snehu.
Snape zbadal čiernovlasé dieťa hrajúce sa s červenovlasým... Bol rád, že Potter vyzerá byť spokojný a v teple. Keby mal srdce, krvácalo by pre malého chlapca, ktorý nosil papierové stránky medzi oblečením, aby sa zohrial!
Snape stál v Bystrohlavskej veži s učiteľským zborom, kde študovali mágiu krvi.
„Viete, že v niektorých kultúrach veria, že zjedením srdca a mozgu svojich mŕtvych predkov získajú ich silu a mágiu...?“ Filius čítal dlhý pergamen zo stredoveku.
„Počul som, že pokrvné dohody môžu byť zrealizované porezaním sa do ruky nožom a zmiešaním krvi stiskom rúk,“ Severus dokonca videl vykonanie takýchto vecí.
„Muklovia experimentujú s krvou, aby sa vyliečili. Používajú transfúzie krvi alebo dokonca aj orgánov či kostí, alebo kostných drení,“ Pomona rozprávala s profesorom študujúcim život a zvyky muklov.
„Do základu krv doplňujúcich elixírov používame kvapku pacientovej krvi,“ madam Pomfreyová bola tiež zapojená do výskumu.
„Ale ako pracujú pokrvné ochrany? Viem, že Lily nikdy nežila v sestrinom dome. Tak ako tam Albus umiestnil ochrany? Mohli by fungovať, ak by sme našli hocijakých iných príbuzných, možno bratranca alebo niekoho z druhého kolena?“ Minerva vedela, že musia preskúmať všetky možnosti.
„Rozmýšľal som nad tým, Minerva. Najal som londýnskeho právnika, ktorý sa špecializuje na pozostalosti. Povedal, že ak tu sú hocijakí žijúci príbuzní Evansovcov, nájde ich, dokonca aj keby nežili v Anglicku.“
„To je dobrý nápad, Severus.“
„Sú aj iné druhy ochrán používaných na ochranu budov, treba pri nich obetovať krv... Oni... chránia základy stavby voči poškodeniu,“ Flitwick sa stále pozeral do stredovekého pergamenu.
„Si si istý, že sa pozeráš do správnych pergamenov, Filius? To je tak nechutné...“ Pomona mala vždy mäkké srdce.
„Myslím, že napredujeme,“ Filius sa naozaj ponoril do nechutných podrobností.
„Takže porežeme jeho príbuzných na kúsky, zjeme ich mozgy a srdcia, presiakneme ich krvou základy domu a zakopeme ich telá v pivnici...“ pre Severusa bolo ťažké udržať vážnu tvár.
„Harry by v tom dome možno bol v bezpečí, ale som si istá, že by v ňom strašilo!“ Minerva mala zmysel pre humor! „Čo si našiel o pokrvných adopciách? Vôbec nezahŕňajú skutočnú krv, pokiaľ som počula dobre...“
„No,“ malý čarodejník nechal pergameny na stole a zobral inú sadu, „boli veľmi obľúbené v rímskych časoch, ale nemôžem nájsť žiadnu záruku, že by udržovali hocijaký druh pokrvných ochrán.“
„Mali by sme použiť Fideliovo kúzlo. Kúpiť dom na kontinente a zobrať tam chlapca,“ Pomona by rada navštívila Stredozemné more.
„Môžeme ho zapísať do letnej školy,“ Severusovi sa páčili šokované pohľady na tvárach jeho kolegov.
„Harry potrebuje mať prázdniny...“
„Letné školy sú osviežujúce, Minerva. Možno statok...“
„Existujú zmluvy krvi, ktoré utvárajú pokrvných bratov...“ Filius pokračoval v čítaní.
„Vždy môžeme skombinovať všetky nápady,“ navrhol Severus.
„Nebudeme zabíjať jeho príbuzných,“ Minervu unavovala posadnutosť jej kolegov krvou.
„Minerva, s tebou nie je zábava! Ale nie je to to, na čo som myslel... Môžeme zobrať nejakú krv od tety, Pottera a jeho bratranca a z nich spraviť dokrvujúci elixír... Môžeme použiť nejakú fontánu, aby sme krv udržali v pohybe... Hádam, že by to malo stačiť, aby to udržalo ochrany domu.“
„Problém nie je s domom, ale s jeho príbuznými!“ Pomone sa páčila predstava domu v Taliansku alebo Francúzsku.
„Samozrejme, pošlime príbuzných do zahraničia a nechajme si dom s pokrvnými ochranami...“
„Harry tam nemôže bývať sám... je to mladý chlapec a potrebuje rodinu...“
„Jeden z nás by si ním počas prázdnin mohol zostať...“
„On nepotrebuje iba spoločnosť, potrebuje rodinné zázemie...“
Všetky oči sa upreli na Snapea.
„Surrey som nikdy nemal rád... Ak ho budem mať stále na starosti, radšej by som ho zobral na svoje rodinné panstvo... Ochrany okolo neho sú naozaj stáročné...“
„To možno vyrieši naše problémy, ale stále to môžeš skombinovať s pokrvnou adopciou a malou fontánou krvi...“
„Filius, začnem si myslieť, že máš príliš rád preliatu krv! Hovorím, že by sme mali počkať. Zatiaľ sa nemusíme ponáhľať, máme čas do začiatku leta. Tu je Harry zatiaľ v poriadku.“
~*~
Nasledujúcu nedeľu sa zase hrali v snehu. Ron začal kýchať a na ďalšie ráno mal teplotu a Harry s ním šiel na ošetrovňu. Madam Pomfreyová rozhodla, že Ron zostáva a aj Harrymu dala trochu povzbudzujúceho elixíru predtým, ako ho poslala na vyučovanie.
Hermiona bola zaneprázdnená zapisovaním si domácich úloh a robením poznámok o práci na hodine. No Harry vedel, že Ronovi sa nebude páčiť, ak mu budú pripomínať školu, kým je chorý. Deň bol pochmúrny a cítil sa bez priateľa pod psa.
Malfoy mu poslal počas transfigurácie lístok. Bolo v ňom: Kde je tvoj frajer, Potter? Pracuje na ošetrovni, aby si zarobil peniaze na vianočné darčeky?
Takmer si to ručne stručne vysvetlili na chodbe.
Každý šiel opačným smerom, no až po tom, ako stratili po piatich bodoch. Ale počas večere mu Malfoy poslal nový odkaz. Hovoril, že sa stretnú v dueli v Miestnosti brnení o jedenástej.
Harry odpovedal, že mu neverí, pretože naposledy sa vôbec neukázal.
Malfoy odpísal, že by mali ísť sami.
~*~
Už bola noc, keď Severus odchádzal z Flitwickovej pracovne a zastavil ho Nigellus Black. Prechádzal sa v jednom z obrazov v hale.
„Konečne! Snape, myslím, že by si sa mal vrátiť do žalárov cez zbrojnicu.“
„Prečo?“
„Počul som, že brnenia sú nešťastné, pretože dve deti ich rozhadzujú po celej miestnosti. A ty sa staráš o oboch chlapcov.“
~*~
Čo tu robím? pomyslel si Harry. Mal by byť pod prikrývkami v posteli. Harry si nemyslel, že sa Malfoy objaví.
Ale Malfoy mal svoje vlastné dôvody, prečo chcel bojovať: jeho otec ho informoval, v liste, ktorý mu prišiel v ten deň, že by mal počas prázdnin zostať na Rokforte, pretože on a jeho matka sa chystajú na druhé medové týždne do Paríža.
Takže obaja prišli do Miestnosti brnení v určenom čase.
Ani jeden nepoznal dosť kliatob či zaklínadiel. Preklínali sa čarami, ktoré ich ošpliechali vodou alebo pošteklili. Harry vedel, že skončia u pästí, ale teraz sa uspokojili s hádzaním kusov brnenia. Onedlho určite zobudia celý hrad.
„Prestaň, Malfoy. Chytia nás!“
„Vzdávaš sa?“
„Ani náhodou, Malfoy! Nevyhráva ani jeden!“
„Nie!“
Harry vyhodil rukavicu z brnenia a trafil ňou Malfoya.
„Au!“
„Vzdávaš sa?“
„Nikdy!“
Harry za sebou niekoho zacítil, pokúsil sa otočiť, ale ruka ho schmatla za golier. Vôňa prísad do elixírov mu udrela do nosu a okamžite si uvedomil, že boli chytení osobou, ktorú chcel teraz vidieť najmenej.
Snape vo vzduchu chytil kus helmy, ktorú hodil Malfoy.
Malfoy sa divil, čo sa deje, keď nepočul žiaden zvuk. Zdvihol hlavu a pozeral sa do očí svojmu vedúcemu fakulty, ktorý držal jeho protivníka.
Severus použil prútik a niekoľkými drobnými mávnutiami sa brnenia poskladali späť.
Obaja chlapci stáli vedľa neho v tichosti. Cítili hnev, ktorý vrel v ich profesorovi
Snape si dal načas s opravovaním brnení. Mohla to byť práca, ktorú určí tým výtržníkom, ale bolo by to hlučné a už bolo neskoro. Miestnosť nebola často používaná, ale brneniam by sa nepáčilo, keby zostali rozložené na kúsky, kým by ich neopravil Filch. To mu dalo čas, aby porozmýšľal, čo robiť so svojimi bremenami.
Ak zmieni bitku, Harry spanikári, ale bolo to to, čo očakával Draco. Blonďavý chlapec si posunul ruky na zadok zaháňajúc bolesť, ktorá príde. Ako by mal postupovať? Malfoy tiež vedel, že vedúci jeho fakulty nezvykol nechať študentov potiť sa, trest vždy nasledoval po čine, rýchly a bolestivý. Snape ich nepošle do postele, kým trest neskončí.
Skončil umiestnením prilbíc na krky brnení a otočil sa k deťom.
„Uvedomujete si, aké množstvo pravidiel ste porušili? Ste vonku po večierke, bojovali ste so spolužiakom, používali ste mágiu mimo hodín, poškodili ste školský majetok. A boli ste neďaleko tretieho poschodia! Ako ste opustili žaláre, pán Malfoy? Kto vám dal nočné heslo?“
„Nevrátil som sa do nich, pane. Do večierky som ostal skrytý v knižnici.“
„A vy, pán Potter?“
„V chrabromilskej veži nemáme nočné heslo, pane. Iba som povedal Tučnej panej, že si potrebujem vyzdvihnúť knihu, ktorú som nechal v triede...“
„Takže na váš zoznam priestupkov musíme pridať lož...“
„To sa nepočíta, keď klamete portrétu, pane,“ ozval sa Draco.
„A ak má daný portrét vedieť, kde je ktorý študent?“
„Ale, pane...“
„Už ani slovo, mladíci. Nasledujte ma do pracovne!“
Ako tam došli, začal rozprávať: „Keďže čoskoro začnú prázdniny, vašim fakultám neodoberiem body...“
Harry nemohol veriť vlastným ušiam. Chystá sa ich nechať ísť?
Harry sledoval, ako Snape potiahol stoličku a umiestnil ju do stredu miestnosti. Posadil sa a natiahol pravú ruku smerom k Malfoyovi. Chlapec vedel, čo sa od neho očakávalo, pretože došiel k tmavo oblečenému mužovi a ohol sa mu cez jeho koleno.
Slizolinčania si boli vedomí toho, že ich vedúci fakulty takmer nikdy nestrháva body vlastnej fakulte, ale vedeli, že nie sú oslobodení od dôsledkov, ktoré boli takmer vždy bolestivé. Malfoy dokonca ani neprotestoval, že sa Potter pozerá.
Obdŕžal tento trest pred spolužiakmi a vedel, že keď je tu aj Potter, tak dostane ten istý trest. Taktiež, že je nutné byť ticho a nezmieňovať sa o tom mimo túto miestnosť.
A okrem toho, ak bude Malfoy prvý, bude sa môcť dívať, ako dostane aj Potter.
Harry pozeral na procedúru, akoby bol vo sne.
Malfoy ohnutý cez Snapeove koleno.
Snapeova ruka plieskajúca jeho zadok
Malfoy fňukajúci od šiesteho úderu.
Snape poučujúci, že by mal ostať v posteli a neporušovať žiadne ďalšie pravidlá, inak dostane na holú.
Potom to skončilo.
Snape mu požičal vreckovku a Malfoy si očistil oči a nos a postupne sa spamätal.
Snape sa rozhodol potrestať Malfoya prvého, aby ukázal Potterovi, že to nie je mlátenie, iba pár plesknutí po zadku a všetko bude odpustené.
Malfoy dostal malé objatie a potom mu Snape prikázal: „Tak, pán Malfoy, už je po večierke. Teraz choďte na internát.“
„Ale, pane... Potter...? Videl ma...“
„Nebude o tom hovoriť. Môžete zostať, ale dostanete ďalšiu bitku potom, ako skončím s ním...“
„To nie je fér.“
„Chcete sa vrátiť zajtra večer pre ďalší podiel, pán Malfoy?“
„Nie, pane. Dobrú noc.“
Snape sa postavil a odprevadil Malfoya k dverám. Pošepol mu niečo od ucha a zatvoril dvere za študentom. Otočil sa a kľakol si na jedno koleno, aby sa mohol pozrieť Harrymu do oči.
Prehlásil: „Potter, dostane taký istý trest, ako obdŕžal pán Malfoy. Dvadsať plesknutí cez oblečenie. Zvládnete to? Nebude to príjemné, ale bude rýchlo po tom a zabudneme na to. Dovolil som vám pozerať sa, aby ste vedeli, čo očakávať. Nebudem vás mlátiť.“
Harry sa na neho pozeral cez zaslzené oči. Vedel, že dostane bitku, nie výprask. Bude to bolestivé, ale chcel dostať aj tú útechu, ktorú dostal blondiak. Chcel, aby ho Snape objal.
„Ste pripravený? Alebo dáte prednosť trestu?“
„Som pripravený, pane.“
Snape si ho ohol cez koleno. Harry bol celý napnutý. Nikdy nebol tak blízko k niekomu inému. Cítil Snapeovu ľavú ruku, ako ho drží a potom začala bitka. Bolo to silné a bolelo to. Ale oveľa menej ako päste jeho strýka alebo jeho obávaný opasok. A bolelo to menej, pretože si to zaslúžil. Mal byť rozumnejší, než opustiť vežu kvôli duelu!
Pokúsil sa zostať potichu, ale v strede to vzdal. Na konci bol nariekajúci a vzlykajúci malý chlapec ohnutý cez Snapeovo koleno. Plakal dlhšie a necítil ruku okolo jeho chrbta, ktorá ho utešovala, ani nepočul slová, ktoré mu hovorili, že je koniec.
Keď sa upokojil, Snape ho postavil a podal mu vreckovku. Než mohol niečo povedať, Harry roztiahol svoje ruky a zanoril sa mu do ramena a rozplakal sa ešte viac.
Snape objímal dieťa. To bol dôvod, prečo poslal Draca do postele. Vedel, že Potter je uzlík potlačovaných emócií a musí mu umožniť vypustiť ich. Po chvíli si Harry uvedomil, že svojimi slzami zmáčal Snapeov habit a začal sa odťahovať. Snape mu dal ďalšiu vreckovku.
„Ako sa cítite, pán Potter?“
„Je mi to ľúto, pane.“
„Prečo?“
„Pretože som vás omokril, pane.“
Snape ho zase objal.
„Je príliš neskoro vracať sa do veže, ostanete spať tu. Choďte do kúpeľne a umyte sa. Nájdete tam novú zubnú kefku a svoje pyžamo, ktoré predtým ohorelo. Opravil som ho. Oblečte si to a ja pripravím gauč, aby ste na ňom mohli spať.“
„Áno, pane.“
Harry sa vrátil s čistou tvárou a červenými očami. V kúpeľni zase plakal. Cítil sa ako decko!
Videl, že na gauči sú prikrývky a vankúše. Snape tu nebol, ale počul ho pohybovať sa vo vedľajšej miestnosti.
Ľahol si a vytiahol prikrývky. Boli teplé a príjemné. Cítil, že do očí sa mu zase derú slzy a začal znovu plakať. Snape sa vrátil a sedel vedľa neho, kým sa neupokojil.
„Ako sa cítite? Bolí vás niečo?“
„Nie, pane. Už ma to nebolí. Poviete profesorke McGonagalovej, že som tu?“
„Už som jej to povedal, pán Potter.“
„Vie o dueli?“
„Vie, že ste boli vonku po večierke a už som sa o to postaral. Takže to bol duel?“
„Áno, pane. Nikdy predtým som ho nemal. Iba som o nich čítal, s mečmi a pištoľami, ale používali sme mágiu, pane.“
„A to nebolo dobré. Nepoznáte poriadne mágiu, ale mohli ste byť vo veľkom nebezpečenstve. Ak iba namierite prútikom na inú osobu bez učiteľského dohľadu, zbijem vás na holú papučou. Je to jasné, pán Potter?“
„Áno, pane. Ospravedlňujem sa.“
Snape natiahol ruku k jeho hlave, odsunul vlasy a jemne zatvoril jeho oči.
„Prestaňte rozprávať a spite. Už je neskoro. Lampu nechám zapálenú, takže nebudete zmätený, keby ste sa zobudili.“
„Ďakujem, pane.“
„Dobrú noc, dieťa.“
~*~
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 26.10. 2014 | 22. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 12.09. 2014 | 21. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.07. 2014 | 20. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 15.05. 2014 | 19. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 22.03. 2014 | 18. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.03. 2014 | 17. kapitola 2/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2014 | 17. kapitola 1/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 06.02. 2014 | 16. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 03.10. 2013 | 15.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 16.09. 2013 | 14.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 19.08. 2013 | 13.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.07. 2013 | 12. kapitola - 2. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 10.06. 2013 | 12. kapitola - 1. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 29.04. 2013 | 11. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.04. 2013 | 10. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.03. 2013 | 9. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.03. 2013 | 8. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.03. 2013 | 7. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.02. 2013 | 6. kapitola (časť druhá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2013 | 6. kapitola (časť prvá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.02. 2013 | 5. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.02. 2013 | 4. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 28.01. 2013 | 3. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 14.01. 2013 | 2. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 07.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir ) | 02.01. 2013 | Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch | |