Preklady fanfiction Harryho Pottera

5. kapitola

Harry prišiel na dvojhodinovku elixírov s motýľmi v bruchu. Dokončil všetky cvičenia a začal s esejou o trolloch, ale nevedel, čo má teraz očakávať v Snapeovej triede, keď sa stal Harryho Maniackym Magickým Mentorom. Bude sa k nemu naozaj správať inak? Snape povedal, že bude očakávať lepšie výsledky...

V nedeľu sa ešte trochu porozprávali, potom, ako si vyjasnili nedorozumenia s metlou a stretnutiami. Snape Harrymu vysvetlil, ako sa pripraviť na hodinu elixírov a povedal mu, že ak to bude potrebné, budú mať ďalšie špeciálne lekcie.

Počas toho týždňa nemali žiadne ďalšie dohodnuté schôdzky, pretože profesor Snape sa mal zúčastniť konferencie o jedoch v Čarodejníckej nemocnici.

Harry si dvakrát prečítal učivo a tiež si vyhľadal všetky prísady a ich vlastnosti. Mal pocit, že ak by dokázal zostať pokojný, zvládol by odpovedať na pár otázok.

Snape bol ako zvyčajne na elixíroch desivý. Vstúpil dlhými krokmi a dvere sa za ním zabuchli. Na tabuli sa objavili pokyny, každý si utekal zohnať prísady a začať variť. 

Cítil na sebe prenikavé oči. Učiteľ sa ho na nič nepýtal, ale keď začal kotlík vrieť, zacítil ho za sebou. Otočil sa a pozreli si do očí. Snape krátko kývol. Harry sa vznášal v oblakoch. To bolo po prvýkrát, čo Snape pochválil jeho prácu!

Všetko šlo skvelo takmer až do konca hodiny. Seamusov kotlík sa začal taviť a uvoľňoval modré výpary!

Snape rýchlo začaroval kotlík a všetkým prikázal, aby odstavili kotlíky z ohňa, aby ich mohol zabezpečiť kúzlom.

Harry skladal svoj kotlík a cítil, ako sa mu trochu vytiahli rukávy, a niečo z nich vykĺzlo...

~*~

Jeseň vrcholila a na hrade sa poriadne ochladilo. Harry začal nosiť všetko svoje oblečenie naraz, aby sa udržal v teple. Bolo to nepohodlné, ale lepšie ako triasť sa zimou. Fungovalo to dobre, ale nemohol to robiť každý deň a počas praktických častí hodín sa musel vedieť voľne pohybovať. A tiež potreboval niečo naviac na hodiny elixírov, podzemie bolo ako mraznička....

Potreboval niečo iné... keby len...

Harry vo svojej spoločenskej miestnosti našiel škatuľu plnú muklovských časopisov a uvedomil si, že by ich mohol použiť.

Nastrkal stránky medzi pyžamo a školskú uniformu. To vytvorilo dostatočnú izoláciu, aby sa udržal v teple.

Používal papiere už takmer týždeň a boli už trochu dokrkvané, ale neboli ťažké a mohol sa s nimi hýbať...

~*~

...z Harryho rukáva sa vytiahol kus pokrčenej stránky a zapálil sa. Keď si to Harry všimol, rýchlo odložil kotlík na držiak a snažil sa udusiť oheň na ruke. Chytila sa mu už aj jeho košeľa, oheň mohol cítiť takmer na koži... Pozrel sa na umývadlo, utekal k nemu, strčil ruku pod kohútik a uhasil oheň na ruke. Všimol si, že vodou ošpliechal seba i dlážku okolo, ale aspoň už nehorel.

Harry sa otočil a uvidel, že všetci jeho spolužiaci opustili miestnosť. Cez otvorené dvere mohol vidieť ich hlavy v chodbe.

Snape stojaci v strede triedy na neho rozzúrene pozeral.

„Ktorej časti opusťte miestnosť ste nerozumeli, Potter? Odoberám Chrabromilu desať bodov!“

„Pane... Ja... Môj rukáv začal horieť a musel som to uhasiť.“

„Váš rukáv? Habity obsahujú kúzlo, vďaka ktorému sa nezapália. Boli ste taký hlúpy, že ste to kúzlo z vašich habitov odstránili, Potter?“

„Nie, pane... Ja...“

„Ste zranený, Potter?“

„Nie, pane... iba mokrý.“

„Zostaňte tu,“ Snape šiel späť k dverám a dohliadol, aby zvyšok tupohlavcov jeden po druhom vstúpili, aby označili svoje kotlíky a vzali si veci.

Hermiona a Ron boli poslední. Videli, že sa Harry dostal do prekérnej situácie. Hermiona označila Harryho kotlík a asi chcela zobrať aj jeho veci, keď ju Snape vyhodil. Harry ostal v triede sám.

„Môžem odísť, pane?“

Snape zatvoril dvere.

„Dajte si dole habit, Potter...“

Harry si ho jednou rukou rozopol a zložil. Snape prišiel bližšie a zobral ho od neho. Bol mokrý, ale nezdal sa byť poškodený ohňom. Potom uvidel chlapca. Harryho košeľa bola na ľavej ruke spálená a padali z nej kúsky mokrého papiera.

„Čo to má znamenať, Potter? Materiál na čítanie počas nudných hodín? Vyzlečte si košeľu.“

Keď papierové stránky začali padať na dlážku triedy, Snape tomu nemohol uveriť. Nedokázal pochopiť, prečo by sa dieťa obalilo papierom...? Nakoniec Harry zostal roztrasený stáť v mokrom pyžame.

„Čo to má znamenať, Potter?“

Harry sa mu pozrel do očí. Určite to nebolo zakázané... musel sa zohriať... Ale ako to vysvetliť? Pozrel sa na kopu mokrých stránok časopisov okolo neho... A jediná vec, ktorú dokázal povedať, bolo: „Izolácia, pane.“

„Ako to myslíte...?“

„Papier funguje ako izolácia, zabráni prejsť zime, pane.“

„Snažíte sa mi povedať, že ste si nastrkali tieto strany medzi svoje oblečenie, pretože vám bola zima?“

„Áno, pane.“

„Bola to súčasť nejakého hlúpeho experimentu? Alebo vás niekto vyzval urobiť to v hre Pravdy alebo odvahy?“

„Nie, pane.“

„Čo sa stalo vášmu zimnému oblečeniu?“

„Žiadne nemám, pane,“ Harry sa pozeral do zeme.

Snape sa musel donútiť zhlboka dýchať.

„Zabudol si si ich zabaliť, dieťa? Môžeš poslať svojim príbuzným sovu a popýtať ich, aby ti ho poslali...?“

Harry sa zachmúril. Ako by to mohol vysvetliť? Snape sa bude uškŕňať a posmievať sa mu.

No Snape nečakal dlhšie na odpoveď, otočil sa a opustil miestnosť.

Harry začal zbierať papier z podlahy a ukladať ho na kopu. Prevesil si mokré veci cez stoličku a pozrel sa na ruku. Bola trochu boľavá... pyžamo mal tiež spálené. Bolo jeho jediné, dostal ho ako bonus od madam Malkinovej. Mal sčernetú manžetu.. Mohol by to odstrihnúť... Čo sa teraz stane?

Snape sa vrátil do triedy a v rukách držal červený habit.

„Nosíš izoláciu aj pod nohavicami, dieťa?“

„Áno, pane.“

„Tu, obleč si tento habit, choď do skladiska prísad, vyzleč si pyžamo a povyberaj izoláciu z nohavíc. Potom sa vráť sem.“

Snape bol viac ako nahnevaný. Kto normálny dovolí dieťaťu prechodiť zimu bez poriadneho oblečenia? Obdivoval chlapcovu vynaliezavosť. Vyriešil svoj problém...

Snape magicky vysušil oblečenie a zbavil sa papiera.

Harry vyšiel zo skladiska oblečený v habite, s ďalším stohom papiera v jednej ruke a pyžamovými nohavicami v druhej. Položil papier na pult a videl, ako ho Snape odstránil. Použil všetky časopisy a okrem toho mal zničené aj  pyžamo. Nemal ďaleko od sĺz.

„Je mi to ľúto, pane.“

Snape na neho zízal. Bolo mu ľúto! Snape zatúžil zlomiť pár krkov. Najprv krky tých sprostých muklov. Potom ten vedúcej chlapcovej fakulty, mala to skontrolovať!

„Máte zranenú ruku?“

„Trochu... Popálila sa na pyžamovej manžete, pane. Bude to v poriadku.“

„O tom rozhodnem ja. Ukážte mi ju.“

Snape červené miesta natrel hojivou masťou. Prestalo to svrbieť a objavil sa svieži dojem.

„Ďakujem, pane.“

„Máte teraz hodinu, pán Potter?“

„Nie, pane... Mám voľno až do večere.“

„Poďte so mnou.“

Prešli sa do Snapeovej pracovne.

Snape ho nechal posadiť sa.

„Kupoval si si habity u madam Malkinovej, všakže?“

„Áno, v Šikmej uličke, pane.“

Snape šiel k stolu a zobral pergamen a brko. Dal ich Harrymu a spýtal sa: „Pokračoval si v cvičení písania?“

„Áno, pane.“

Chce mu Snape dať písať riadky...?

„Píš nasledujúce, dieťa...

Objednávka:

Madam Malkinová

Šikmá ulička

Žiadame si doručiť nasledujúce:

4x zimné spodné prádlo (tielka a spodky)

8 párov vlnených ponožiek

3 vlnené košele, dlhé rukávy, biele

3 vlnené zimné nohavice, podľa školských predpisov

2 školské svetre s vestou.

1 pár kožených rukavíc

Chceli by ste klobúk, pán Potter?“

„Klobúk, pane?“

„Áno, niečo, s čím si prikryjete hlavu....“

„Áno, pane.“

„1 vlnený klobúk s klapkami na uši, chrabromilské farby

1 pár zimných čižiem

1 pár topánok s nepremokavou podrážkou

3 vlnené pyžamá

1 župan

3 teplákové bundy

1 set športových trenírok

Bude to dosť? Napísali ste všetko?“

„Áno, pane. Dosť na čo?“

„Pre teba... hlúpe decko!“

„Prepáčte, pane. Áno, myslím, že to bude dosť.“

„A pridaj 1 zimný kabát

5 kusov bieleho spodného prádla

1 pár tenisiek

Poslať na Rokfortskú školu na objednávku Severusovi Snapeovi na veľkosť Harrymu Potterovi.“

„Áno, pane... Nevedel som.“

„Nevedeli čo, Potter?“

„Že si môžem poštou objednať oblečenie. Už by som to urobil skôr, pane.“

„To mi došlo, Potter.“

„Nemal by som pridať meno môjho účtu v Gringotbanke, pane?“

„Nie, Potter. Nestarajte sa o platenie. Je tu ešte niečo iné, čo potrebujete?“

„Nemyslím, pane.“

„Potom dokončite list a požiadajte o expresné doručenie, mali by prísť do dvoch dní.“

„A čo s veľkosťou, pane?“

„Madam Malkinová má vašu veľkosť a môžeme ich trochu zmenšiť alebo zväčšiť, aby vám sadli, pán Potter. Vaše oblečenie tu bude čoskoro, ale medzitým budete naďalej nosiť tento habit. Je teplý. Umiestnite si to medzi plášť a školskú uniformu, poskytne vám dostatok izolácie.“

„Áno, pane. Ďakujem, pane.“

„Nebudem vám to vyčítať, pán Potter, ale toto je druh vecí, s ktorými by som vám mal pomáhať. Nemáte si myslieť, že máte vyriešiť všetky svoje problémy sám. Ste bystrý a vaše riešenie bolo vynaliezavé, ale zima ešte len začína. Nechcem, aby ste mrzli alebo aby ste boli v nepohodlí.“

„Prepáčte, pane... Nie som zvyknutý... Ďakujem za vašu pomoc.“

„Madam Pomfreyová vás skontroluje v nedeľu. Jedli ste poriadne?“

„Áno, pane.“

„Stále vyzeráte príliš chudo. Počkajme si na výsledky testov Pomfreyovej... Očakávam vašu esej nasledujúci pondelok, dieťa, môžete mi ju dať spoločne s domácou úlohou z elixírov.“

„Áno, pane.“

„Môžete ísť, pán Potter, pošlem ten list.“

~*~

Snape našiel Minervu popíjať čaj v jej pracovni.

„Vieš, čo je toto?“ hodil kopu pokrčených papierov na jej katedru.

„Netuším. Chceš tým vyložiť klietku škrečka alebo iného domáceho maznáčika? Vyzerajú, že pochádzajú z rôznych muklovských časopisov.“

„Harry Potter ich nosil medzi oblečením!“

„Harry Poter... Ale prečo? Bol to žart? Koľko bodov si strhol mojej fakulte?“

„Nehovor mi, že sa staráš iba o fakultné body, Minerva!“

„Vieš, že to tak nie je. Prosím, zasväť ma do tajomstva tých stránok a pána Pottera...“

„Chlapec nosil svoje pyžamo pod zvyčajným oblečením a všetky tieto papiere medzi nimi ako izoláciu, pretože mu bola zima! A nevlastní zimné oblečenie!“

„Ale prečo?“

„Prečo? Musíš byť konkrétnejšia.“

„Prečo mi to nepovedal... Ako si to zistil?“

„Časť jeho izolácie sa dnes v triede zapálila, donútil som ho vysvetliť mi to... Je zvyknutý nachádzať riešenia! Merlin vie kedy a ako sa naučil takto sa zohrievať! Prečo nebol pripravený na zimu...? Pretože si neposlala zoznam povinného oblečenia spolu s listom o prijatí a zoznamom kníh! A neskontrolovala si si, že tvoji študenti majú potrebné oblečenie na prežitie zimy v Škótsku! Ale uistila si sa, že dostane najlepšiu metlu na trhu!“

„Daj si šálku čaju. Čo si spravil?“

„Dal mu teplý habit a objednali sme vhodné oblečenie sovou. Keby len mal ten zoznam, mohol ich mať spolu s knihami, keď ho Hagrid vzal do Šikmej uličky!“

„Je mi to ľúto, Severus. Iba som predpokladala, že sa rodičia starajú o svoje deti.“

„Áno, viem. Ale nechcené deti, tie zostávajú nechcené ešte aj tu a nik sa o nestará.“

„Mala by som predpokladať, že si požiadal o bežnú ponuku?“

„Ten chlapec je zazobaný, Minerva! Má v Gringotbanke dosť, aby si kupoval nové oblečenie každý mesiac! Ale musí nosiť stránky časopisov medzi oblečením, aby sa udržal v teple! A ochladilo sa pred dvoma týždňami!“

„Je mi ľúto, teraz už viac nemôžem urobiť. Porozprávam sa s ním, mal mi to povedať...“

„Neopováž sa zmieniť to. Nepotrebuje byť zahanbený... Ako čerešničku k tomu. Urob mi láskavosť. Uisti sa, že všetci tvoji Chrabromilčania majú primerané oblečenie na zimu.“

„Uistím sa. Mala som... Viem, že kontroluješ oblečenie prvú noc roka...“

„Áno, kontrolujem. Zvyčajne musím poslať späť pár vecí. Ale niekedy si musím pýtať zimné oblečenie. Pretože niektorí rodičia si myslia, že zima začína až po Vianociach. To je prvýkrát, čo som našiel dieťa používajúce papier, aby sa zohrialo. Pokrvná ochrana alebo nie, Minerva... ten chlapec sa k tým muklom nevráti!“

„Všetci pracujeme na tej ochrane, Severus... Počas vianočných prázdnin sa chystá ostať v škole, nemusí ich vidieť až do ďalšieho leta..“

Minerva sa pozerala, ako Snape nechal papier zmiznúť.

„Necháme si to pre seba, však?“

„Nie je nutné informovať hocikoho ďalšieho, Minerva.“

~*~

Harry našiel svojich priateľov v knižnici. Úzkostlivo sa na neho pozreli.

„Dal ti trest, kamarát?“

Hermiona ho chytila za ruku: „To nebola tvoja chyba, Harry, tvoj rukáv sa zapálil...“

„A od kedy to Snapea zaujíma...?“

„Som hladný.“

Harry nevedel zniesť Ronovu tirádu. Snape bol naštvaný a odobral body ich fakulte. Ale ošetril mu ruku a dal mu ten habit a objednal pre neho oblečenie... bral naozaj vážne svoju úlohu postarať sa o Harryho.

~*~

Na ďalší týždeň Harry prišiel do triedy elixírov pred spolužiakmi.

„Tu je moja esej, profesor.“

„Ako sa vám teraz píše na hodinách, Potter?“

„Lepšie... moja ruka je už zvyknutá držať brko, pane. Píšem rýchlejšie a nezababrem celý pergamen...“

„Mali by ste pokračovať v cvičeniach, pán Potter. Snažte sa napísať jednu stranu cvičení, než začnete so svojimi úlohami.“

„Ako dlho, pane?“

„Do začiatku ďalšieho polroka, dieťa. Nepotrebujem ich vidieť. Verím, že rozumiete ich dôležitosti.“

„Áno, pane.“

„Takže toto je tvoja esej...“

„Áno, pane... 3 stopy. Ale...“

„Je hotová alebo nie?“

„Áno, pane, ale.. Myslím, že sa vám nebudú páčiť závery, pane.“

„Prečo nie?“

„Pretože, hádam, že ste chceli, aby sme si uvedomili, že to bolo nebezpečné čeliť trollovi a my to vieme, to len...“

„Nechajte ma prečítať si ju, pán Potter, porozprávame sa o tom neskôr.“

„Áno, pane.“

Hodina prešla bez nehôd. Výnimočne Chrabromil nestratil vôbec žiadne body a

Harry sa cítil pohodlnejšie. Snape mu vôbec nedýchal na krk a dal mu dobrú známku.

~*~

Tej noci si Snape so sebou zobral esej do zborovne.

Posadil sa pred ohnisko a začal ju čítať... Práve sa usmial, keď pred neho Minerva položila šálku čaju.

„Čo čítaš, Severus?“ spýtala sa Minerva posadiac sa vedľa neho.

„Domácu prácu.“

„Nemáš takýto pobavený pohľad pri čítaní domácich prác.“

„Vždy si užívam, čo študenti napíšu.“

„Užívaš si ich kritizovanie... Ale toto je iné. Neškrtáš slová a nepíšeš nič na bok...“

„Je to Potterova esej o trolloch a trollom incidente. Vykreslil ju vyčerpávajúco. Popísal rozdielne verzie a vysvetlenia, že po analýze všetkých faktov, jediná cesta, ako zachrániť slečnu Grangerovú, bolo to, čo urobili.“

„A čo si myslíš? Pôjdeš ho poučiť o bezvýznamnosti záchrany priateľov a že sa musí naučiť chrániť si iba vlastnú kožu? Chceš, aby sa kajal, ale umožníš mu podať dôvody... Po tomto ho nedonútiš cítiť sa ohľadom toho zle.“

„Donútilo ma to rozmýšľať. Mali by sme ich učiť utekať a schovať sa alebo zostať a bojovať?“

„Sú to deti, nie vojaci.“

„Áno, sú to deti. Pán Potter zajtra dostane svoje oblečenie. Existuje spôsob, ako za ne nechať zaplatiť muklov?“

„Albus rozprával o zadržaní peňazí, ktoré mesačne dostávali, keď počul o oblečení...“ Po tom, ako na ňu Snape pozrel, pokračovala. „Vieš, že som mu to musela povedať...“

„Iba by som sa uistil, že Harry nezabudol, že má trezor a právo používať jeho obsah.“

~*~

Po hodine na ďalší deň Snape zavolal zeleno oké dieťa do svojich komnát.

Severus sa ho povypytoval na jeho deň a hodiny, než mu povedal, že jeho esej bola dobrá. Vyzeralo to, že Harry s priateľmi naozaj preskúmali tému a tiež si dali záležať na napísaní záverov.

„My... ja... zopakovali sme si to zase na chodbách a odstopovali si to. Pane. A uvedomili si, že... Všetci učitelia boli v žalároch, prefekti na ich ceste do klubovní. Je nemožné premiestňovať sa vo vnútri hradu. Iba Ron a ja sme vedeli, kde bola Hermiona. Hľadali sme ju, nie trolla. Ak by zostal iba jeden... nebol by schopný zmiasť trolla... na dosť dlho...“

„Takže ste si istí, že to bola jediná cesta, ako zachrániť vašu priateľku?“

„Áno, pane.“

„Nemala liezť do problému, nemyslíte?“

„Neliezla, ona klamala... plakala v umyvárňach, nevedela o trollovi, kým ju nenapadol...“

„Nebolo nutné klamať.“

„Nechcela, aby sme mali s Ronom problém, potom, ako sme ju zachránili.“

„Vidím. Teda môžem iba veriť, že sa zase nebudete obzerať po trolloch alebo iných nebezpečných potvorách, však?“

Harry si spomenul na trojhlavého psa na treťom poschodí...

Snape mu dôrazne zakázal priblíži sa k nemu. Teda, vedeli, kde bol, nebolo nutné, aby ho zase hľadali...

„Nie, pane.“

„To je dobré dieťa. Teraz sa poďme pozrieť, čo je v týchto balíčkoch, ktoré pre vás prišli.“

„Áno, pane!“

Snape musel využiť všetok špiónsky výcvik, aby udržal tvár bez výrazu, keď videl chlapca otvárať balíčky a nachádzať nové oblečenie.

„To je príliš veľa, pane.“

„Musíte sa prezliekať každý deň, pán Potter.“

„Je to také teplé. Ďakujem, pane.“

„Neďakuj mi, dieťa. To je iba to, čo si potreboval. Mal by si sa vykúpať ako vždy. Budeš nosiť dlhé spodné prádlo pod pyžamom a ráno si prezliekať pyžamo za školskú uniformu. Potom tvoj habit. Môžeš si zobrať jeden teplý pod ten bežný. Strhnem ti body, ak ti bude zase zima.“

„Deti, ktoré vyrastajú u muklov, by ste nejako mali uvádzať do magického sveta, profesor. Je to veľmi mätúce.“

„To je dôvod, prečo som tvoj mentor. Čoskoro si na to zvykneš. Dobre, pán Potter, uložte si to všetko do kufra a ja dohliadnem, že sa vráti do vašej izby.“

Snape prešiel obsahom kufra, vyradil veľa vecí a zvyšok prispôsobil Harryho veľkosti. S nadchádzajúcou jarou bude musieť poštou objednať nejaké ďalšie oblečenie.

„To je skvelé, profesor. Ďakujem.“

„Žiadna ďalšia izolácia, pán Potter.“

„Nie, pane.“

Chlapec vyzeral šťastne. Snape dúfal, že vydrží zostať mimo problémov.

No vedel, že je to len zbožné prianie, keď počul Malfoya posmievať sa chlapcovi na konci ďalšej hodiny elixírov.

„Je naozaj smutné, že niektorí ľudia musia zostať na škole, pretože ich doma nechcú, nemyslíte?“

Malfoy rozprával k svojim priateľom, ale dosť nahlas, aby si to Harry všimol.

Snape bol pripravený prerušiť hádku, keď spokojne uvidel, že Harry si iba pozbieral veci a odkráčal z triedy.

Je ťažké viesť s niekým boj, keď všetko čo nosíte je nové, sedí a je to teplé. Dursleyovci ho nechceli, ale Snape sa o neho stará a to plus Rokfort je viac než dosť.