Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priesečník

32. kapitola

Priesečník
Vložené: Eggy - 15.10. 2012 Téma: Priesečník
Solace nám napísal:

Priesečník

Autor: DianaR; Preklad a banner: solace

Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706

PG-15; Snamione; Romanca

 

Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Severus zamyslene hľadel na koláč. Jeho myšlienky boli prekvapivo jasné, akoby nemal za sebou strašný deň s lavínou protichodných pocitov hroziacich ho dobiť na smrť. Vdýchol do pľúc sladkastú vôňu čremchy a pochopil, čo predtým odmietal vidieť.

Z vrecka vytiahol prútik. Nikto okrem neho a majstra, ktorý ho vyrobil, nepoznal, čo sa skrýva pod vrstvou dreva – v tom bol prútik veľmi podobný svojmu majiteľovi.

Nie. Jednoduchá cesta k šťastiu. To je všetko. Chápal to, keď zaň pred mnohými rokmi dával určitý počet galeónov? Sotva.

Nie, nechystal sa prepustiť cez drevo silu smrti, ktorá žila vlastným životom, len čo pery zašepkali Avada Kedavra. Spočiatku váhavo a neisto, no neskôr s potešením, ako by bozkávala vzduch dávajúci jej moc. Zo začiatku sa nechystal. Avšak zdalo sa, že to život rozhodol zaňho... alebo nie?

Švihol rukou a jeho tieň po ňom s radosťou zopakoval pohyb a... už aj stál v strede sály s kozubom v Malfoy Manore, kde asi pred hodinou zanechal Hermionu po tom, čo jej povedal urážlivé „dospej“. Múdra rada, to áno, len, bohužiaľ, nie na správnu adresu. Alebo mu mala aspoň drzo odvetiť „buď menej komplikovaný, Severus“.

Spala... Aké zvláštne, pri jej hľadaní sa chystal prekutať najtmavšie kúty Malfoy Manoru a ona ani neodišla z miestnosti. Len v kozube roznietila oheň, ktorý už doháral, dodávajúc teplo tlejúcim uhlíkom a plačúc za nedávnou slávou. Spala v podstate pri kozube. Sedela na koberci s hlavou položenou na kresle. Úplne nevhodná poloha pre spánok na celkom nevhodnom mieste s absolútne nevhodným divákom. Severus prešiel pohľadom po tvári bledej od prežitého rozrušenia; uviazol v kaderiach splývajúcich v očarujúcich vlnách až takmer na zem; zasnene objal očami elegantnú krivku krku; nadchol sa rubínovým odtieňom bezchybne načrtnutých pier a jablčnou belosťou štíhlych prstov. S takou zjavnou pýchou sa dívame na to, čo nám úplne patrí. Áno, Severus, máš právo otvorene sa kochať – patrí ti. Možno patrí. Teraz je dôležité to, čo si nečakane pochopil... aj ty patríš jej. Už nie vidine nádhernej ženy so smutnými očami, ale úplne skutočnej osobe z mäsa a kostí, so srdcom bijúcim do rytmu tvojich slov. Rozhodne sa nebojíš patriť jej, obetujúc časť princípov zladených s tvojím životom. Túžiš ju po ránach obyčajne bozkávať na líce, a tým prinútiť zostať ešte na chvíľočku, či hodinku v posteli... chceš jesť raňajky, ktoré ti pripraví, hoci vo všeobecnosti nerád raňajkuješ... a chodiť na návštevu k jej priateľom predstierajúc, že sa ti to tiež páči. Pretože s ňou zabúdaš na rutinu... s ňou stojíš otočený k moru a jeho neutíchajúcemu špliechaniu... s ňou cítiš posilňujúcu vôňu soli... s ňou si slobodný, aj keď zatiaľ nemôže prijať niektoré stránky tvojej povahy.

Sadol si na podlahu s prekríženými nohami, čo už neurobil veľmi dávno. Zvyčajne dával prednosť sedeniu na stoličke ako slušne vychovaní ľudia. Dlaňami si podoprel bradu a pripravil sa na dlhé čakanie. Súčasne sa pozorne započúval do nepríjemného ticha Malfoy Manoru, ktorý nebol bezpečný ani v najpokojnejších časoch. Tu vedeli zabíjať aj tiene, nečujne sa zakrádajúce k obetiam neočakávajúcim útok... Tu ticho prenikalo cez srdce počas pokojnej večere... Tu nikto, ani jediný kamienok nestrpel ľudské teplo. Dokonca sa na tomto mieste, ktoré mal právo nazývať domovom, necítil príjemne ani Draco. Kvôli tomu bola jeho izba ovinutá tuctom najrozmanitejších ochranných kúziel. Určite preto teraz mohol spať zakutaný pod teplou prikrývkou a on bol nútený ostražito čakať na prebudenie dievčiny, aby sa s ňou čo najrýchlejšie rozplynul vo vzduchu a zmizol z tohto neobľúbeného miesta.

Hádam by mal so sebou vziať aj chovanca. Sám si neporadí s takmer živým domom, v ktorom nahnevaná Hermiona tak trúfalo prebehla celé dve poschodia a nepadla ani do jednej pasce. Draco si neporadí, avšak ponúknuť mu, aby sa presťahoval znamenalo... začať rozhovor o Narcisse, a on zatiaľ ešte veril v možnosť vytiahnuť tento krásny, aristokratický kvietok z nástrah väzenia.

Nemusel dlho čakať a obrovské oči s nádychom ohnivej whisky mu popálili pohľad. V prvej chvíli nepochopil, či sa Hermiona naozaj prebrala, alebo sa mu to len zdalo. Ale potom oči žmurkli, sladký opar sna sa začal rozplývať a údiv na jej tvári pribúdať. Nezdalo sa mu to. Všeobecne sa mu zriedkakedy niečo zdalo. Nepatril do kategórie ľudí, ktorí sa vedia mýliť, však? Hrdosť začala opäť dvíhať hlavu, nebolo ľahké ju umlčať – po toľkých rokoch.

Hermiona nevydala žiaden zvuk. Iba niekoľkokrát zažmurkala a potom, nedvíhajúc hlavu zo zamatového kresla, natiahla k Severusovi ruku. Akoby neverila, že je skutočne blízko. Akoby si priala, aby sen, vyplašený zavýjaním skutočného prievanu, pokračoval a mohla sa presvedčiť, že Snape sa jej len prisnil, pretože muž, ktorý na ňu pred hodinou tak nahnevane kričal, nemohol sedieť hneď vedľa a obzerať si ju ako drahý kameň, ktorý dlhé roky hľadal. Smutne si povzdychla, keď sa jej prsty dotkli prázdnoty. Vedela, že sa jej to len marí... hoci silueta nezmizla.

Snape, sediaci o päť centimetrov ďalej, než dočiahla, ju chytil za ruku v okamihu, keď oheň nádeje v jej očiach uhasil vietor rozčarovania. Jemne stisol krehké prsty vo svojej dlani a perami sa dotkol jedného z nich. Hermiona sa zachvela, akoby jej cez kožu prešiel prúd. Nezbláznila sa, nemala vidiny – vedľa nej bol Snape, ktorý taktiež mlčal. Jednoducho jej pobozkal ukazovák, akoby si neprial rozptýliť zvyšky sna a pustil ruku. Sedel pred ňou Snape, ktorý nebol nikdy Snapom, veď muž s takým očarením v očiach nemohol byť jej zachmúreným profesorom, hrešiacim ju za meškania.

„Prišli ste navštíviť Draca?“ spýtala sa zachrípnutým hlasom a vstala. Aké zvláštne... Zaspávala na Harryho pleci a zobudila sa v hĺbke Severusových očí. Všade bola mágia. V živote. Smrti. Láske. V jeho očiach. V jej citoch k nemu. Mágia... „Pane?“ zastavila sa pri kozube a zľahka pootočila hlavu. Znovu mu vykala. Nerobila hysterické scény. Zachvela sa pod jeho dotykom.

Tri veľmi zlé znamenia.

„Prišiel som si po teba,“ jednoducho odvetil. Severus, už nie si malý chlapec, nebudeš sa hrať na „nehodím sa k nej a neodpustí mi“. Možno je tiež veľmi nerozumné správať sa k nej, akoby si si na ňu kúpil právo, avšak povedal si to dostatočne... jemne, hoci je ti to také nepodobné. Vieš, že by sa jej páčilo zopár vyznaní a malé, dych berúce divadielko, ale ty nie si taký. Nedokážeš jej zrazu šepkať do ucha vyznania. Pri podobnej perspektíve sa celá temná krása tvojich komplikovaných citov k nej pokrýva ružovou plesňou a cítiš sa neznesiteľne odporne. Nemáš chuť bagatelizovať svoje ľúbim – je príliš hlboké a skutočné.

Hermiona neodpovedala. Prešla ponad to a nekomentovala absenciu slov, ktoré nemohli patriť Severusovi Snapovi. Ešte by povedal, že sa s ňou prišiel oženiť.

O chvíľku na chrbte pocítil teplo Hermioninho tela. Sadla si vedľa neho, avšak z akéhosi dôvodu uprednostnila nehľadieť mu do očí. Preto sa ocitli chrbtom k sebe ako úplne cudzí a  zároveň si navzájom najbližší.

„Zdá sa... že som... temnejšia, než som bola...“ ozvala sa váhavo. Nevedela, ako má začať rozhovor. Bála sa povedať niečo, čo by vyvolalo ďalší záchvat hnevu. Po predošlom jej oči ešte nevedeli jasne rozlíšiť predmety. Snape ju svojou zlosťou priveľmi oslepil.

Nuž hej, hľadanie výhovoriek je najlepším spôsobom nekajania sa, pomyslela si s ostrým smútkom a bolo pre ňu neuveriteľne nezvyčajné, cítiť za svojím chrbtom jeho lopatky. Akoby mu chcela dokázať, že aj keď jej iní maľujú krídla, neprekážajú im v tom, aby sa navzájom dotýkali. A jeho početné tŕne ju taktiež nepichajú.

„Páči sa ti to?“ uškrnul sa a zaklonil hlavu. Teraz sa dotýkali aj zátylkami. Severus cítil vôňu orgovánu nádherne silno, ako nikdy predtým. Zvláštne... počas ich podivných zblížení ešte ani raz nezaboril nos do toho medového mora farby opadaného lístia... no nič... všetko bude... aj med, aj lístie, aj cukor s rozbitým sklom...

„Áno,“ povedala krátko.

„Klameš,“ pokojne jej odvetil a dlhú chvíľu hľadel do okna. Teraz klamala kvôli nemu.

„Tak nie.“

„Opäť klameš,“ skonštatoval Severus. Teraz klamala kvôli sebe. Hermiona sa trochu zahniezdila. Dobre, vie čítať emócie z tváre, očí, pulzu... Ale ako ich vie zistiť, keď sedí chrbtom k nej? „V Chrabromile vás učia iba klamať? Najskôr sa Potter zahráva a nečervená a teraz ty? Viem, že si niekde na pomedzí. Nie si nadšená. Sila temnej mágie ťa neopantala, avšak tiež nemáš dôvod na samobičovanie. Možno by si sa kajala, keby si narazila na niečie odsúdenie, ale nikto sa neponáhľa stavať ťa na pranier, preto to máš jednoducho... ľahšie.

„Videli ste dnes Harryho?“ úmyselne zmenila tému, pretože ťažko prijímala, že bola tak ľahko čitateľná. Ľakalo ju, že Snape do nej vidí. Dokonca hlbšie, než ona sama. Ako mohla zostať hádankou pre človeka, ktorý jej pokojne opisoval, čo cíti?

„Znovu si vykáme? Táto etapa bola uzavretá niekde medzi parapetom a škandálom,“ podotkol medzi iným. A potom potvrdil: „Áno, videl som dnes Harryho. Priniesol mi čremchový koláč a hľadal ťa.“ Pocítil, ako sa Hermionin chrbát napol od nepochopenia. Postrehla, že niečo nesedelo. Prečo ju Harry hľadal u Snapa, keď ju predtým hladkal po vlasoch a upokojoval poslednými novinkami Weasleyovského klanu, z ktorých hlavnou bola Ronova túžba oženiť sa s Lavender?

„Nenašiel?“

„Nesnažil sa priveľmi. Bezočivec,“ odfrkol si Snape, „tak drzo sa hral pred mojimi očami na nechápavého... hoci prišiel priamo z Malfoy Manoru.“

„Dúfam, že si ho potrestal Cruciatom?“ spýtala sa sarkasticky. Stále tomu nemohla odolať, hoci to bolo detinské.

„Nie, usúdil som, že mu, hádam, bude stačiť tvoja Sectumsempra,“ odvetil jej rovnakým tónom, „preto som ho nechal odísť v pokoji. Hoci, koláč som nám odložil na ráno. Vieš, že domáci škriatkovia tiež musia mať jeden deň voľna v roku.“

„Severus, čo odo mňa chceš?“ popudene sa spýtala Hermiona, unavená z jeho hry na správny manželský pár, ktorý potrebuje koláč k tichému, rannému popíjaniu čaju v jeho chladnej jedálni. „Okrem mňa, samozrejme, lebo sa mi zdá, že sa okrem vášne nechystáš brať nič iné. Moja láska ťa rozčuľuje, povaha u teba vyvoláva záchvat zúrivosti. Moje správanie pokladáš za nerozumné, ideály za krehké... Na moju výchovu nemáš síl,“ zopakovala jeho pomerne zaujímavý výrok. „Takže čo chceš, okrem poslušného tela?“

„Pokoj...“ zatiahol s nečakanou clivotou a trochu tým narušil jej monológ. „Videl som pokoj v Potterových očiach... a tiež po ňom túžim. Vojna sa skončila, nechcem už viac bojovať... a pocit úplného pokoja mám len s tebou. Taký zmätený, intenzívny a trochu zvláštny. Si komplikovaná bytosť, ale ja tiež nie som ten, komu možno dávať lekcie a využívať ho podľa návodu, ale napriek tomu...“

„Všetko zrazu vyjde? Ako? Náhle sa rozhodneš so mnou oženiť, alebo sa budeme vídať počas sobotných večerov? Oba varianty sa mi zdajú... nie pre teba. Neviem, aký si v bežnom živote. Aké je to byť so samotným Severusom Snapom.“ Hermiona na okamih zmizla a jemu zostala zima. Potom ho objala okolo krku, líce si pritisla k jeho brade a jedným kolenom sa mu oprela o chrbát. Dávala mu akýsi neobyčajný pocit pohodlia, pričom ho zasypávala zložitými otázkami.

„Ešte sa spýtaj, ako sa budú volať naše deti...“

„Samozrejme, Ron a Harry,“ smiala sa mu do ucha a z jeho nevinného žartu sa jej zatočila hlava.

„A tiež James, Remus a Sírius,“ dodal skepticky a zamyslene jej pohladil ruku. „Neviem, ako bude vyzerať náš vzťah... ale určite to bude mimoriadne neobyčajný príbeh,“ pripustil úprimne a cítil, ako Hermionine prsty dosť rázne bojujú s jedným z gombíkov. „Čo myslíš?“ Mierne k nej pootočil hlavu, aby pocítil chuť prudkého bozku, ktorý sľuboval niečo viac, než len zatemnenie rozumu na jednu noc. Bozku, ktorý šepkal „pred nami je celá noc a MY“. „Hermiona, pre Merlina, len nie na dlážke Malfoy Manoru!“ šepol a odtisol ju preč.

„Doma?“

„Doma,“ súhlasil. Vymenili si pohľady a šibalsky sa na seba usmiali.

Hermiona natiahla ruku za svojím prútikom.

„Premiestnime sa každý zvlášť,“ navrhla a pripravila sa. Snape prikývol a zmizol vo vzduchu ako prvý. Tentoraz ho, samozrejme, nezasiahla žiadna kliatba...

Hermiona sa nepremiestnila hneď za ním, čím ho priviedla do rozpakov. Vrátil sa do sídla Malfoyovcov, ale privítala ho len prázdnota. Zobudil Pottera, keď sa premiestnil do jeho domu, ale ten len pokrčil plecami.

Znovu sa premiestnil domov a sadol si do kresla. Vyzeralo to, že sa mu Grangerová predsa len pomstila za Draca. Umožnila mu uveriť, že sa dalo všetko do poriadku a kruto, bez stopy zmizla...

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 32. kapitola Od: Nade - 19.10. 2012
Oni dva se k sobě opravdu hodí. Oba jsou tak komplikovaní a nepochopitelní. Přesto jejich emoce dokážou oslovit. Možná by spolu mohli začít opravdu mluvit, aby nedocházelo k nedorozuměním. Nevěřím, že by Hermiona jen tak odešla. Puf. Díky, moc se těším na pokračování.
Re: 32. kapitola Od: solace - 19.10. 2012
Tiež si myslím, že sa k sebe hodia. Určite sa spolu nebudú nudiť. A mali by komunikovať, to by veľa vecí zjednodušilo. Vďaka za komentík, Nade.

Re: 32. kapitola Od: Aiden - 18.10. 2012
Opět výborná překladatelská práce, chválím A teď ke kapitole. Tohle mi nedělej. Nejdřív to vypadá, že bude "relativní" klid a pak ten závěr. Napadlo mě, jestli do zmizení Hermi není zapletenej Draco, případně celej Manor s těma všema stínama a stopama černý magie a tak vůbec
Re: 32. kapitola Od: solace - 19.10. 2012
Vďaka za pochvalu, Aiden. Ja nič nerobím... sťažnosti treba adresovať autorke :-)) Ako som už písala vyššie, hrám sa na sfingu, spojlerovať nebudem. Sobota tu bude čo nevidieť. Ďakujem za komentík.

Re: 32. kapitola Od: Goddy - 17.10. 2012
"Za-tím-bude-něco-víc" pocit... *pátravý pohled Jsem uchyl. Čtu tu povídku pozpátku.. A je to velmi milé.. jednou bych chtěla najít povídku, která mě takhle překvapí, pak mi to vysvětlí, pak se dozvím proč k tomu došlo a dojdu až k čistém rozhřešení.. jak to všechno začalo ) Děkuji za překlad )
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Čítať poviedku odzadu? Naozaj zvláštne, ale keď sa ti to páčilo... proti gustu žiaden dišputát. Teším sa z toho. Dúfam, že si prečítaš aj zvyšok (v vzostupnom poradí) ;-) Vďaka, Goody.

Re: 32. kapitola Od: zuzule - 16.10. 2012
Héj, kam šla?! Už to vypadalo tak hezky...
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Môžem sa tváriť, že neviem? To by si mi asi neuverila, však? Takže v sobotu... Díky, zuzule.

Re: 32. kapitola Od: marci - 16.10. 2012
Ale NO TAK !!! To se nedělá!! Ani náznak?? Ani naznačení??? Hmpf. Závěr byl pěkně nečekaný... nějak mi vypadlo, kolik je celkem kapitol a dialog před krbem mi připadal takový zakončující.... Že by se Hermiona ještě mstila? To se mi nezdá - Sectumsempra byla dostačující, myslím... Takže tipuju, že se do hry ještě jednou zamíchal Draco   No - nechám se překvapit a moc se těším. díky .)
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Ale dělá... Aká by to bola zábava, vedieť dopredu, čo sa bude diať ďalej? Mlčím ako sfinga :-) Ešte 3 kapitoly. Ďakujem za komentár, marci.

Re: 32. kapitola Od: kia - 15.10. 2012
Chmm chm.. Ted abych uvazovala kam se tak nahle vyparila..:)) Urcite mi to zase bude vrtat dloouho hlavou:P Ten napad s Williamem neni spatny, to by mohlo jit, no holt se uvidi snad uz v dalsi kapitolce..:)) Hezky preklad, dekuju:)
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Áno, nápad s Williamom nie je špatný, ale rovnako ani ďalšie teórie. V sobotu uvidíš, kam to autorka celé nasmeruje a či sa dočkáme odpovedí na všetky otázky. Ďakujem za komentár, kia.

Re: 32. kapitola Od: Zuzana - 15.10. 2012
Tak to som zvedavá kam šla a prečo. Nemyslím, že by nemyslela vážne čo povedala. Vyzerala tak, že ho berie so všetkým a to slovko doma niečo znamená. Len aký domov si predstavila ona a aký on. V tom asi bude rozdiel? Som príšerne zvedavá :) Nečaká ho jednoducho u seba doma? Ona ale býva v chrabromilskej veži? Idem si to prečítať lepšie :D Už sa teším na pokračovanie.
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Samozrejme, že to hovorila vážne. Nedokáže sa natoľko pretvarovať ... avšak keď si spomenieme na záležitosť s pulzom - to zahrala skvele   V Chrabromilskej veži ho nečaká, tam by za ňou neprišiel. Takže si musíme počkať. Ďakujem, Zuzka.

Re: 32. kapitola Od: tigy - 15.10. 2012
Čmuchám, čmuchám čertovinu, Hermione sa muselo niečo stať, neverím, že by to Severusovi urobila naschvál! Ach, už nech je tu sobota! Vďaka, solace!
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Čertovinu? Uvidíme. Možno budeš prekvapená. Ďakujem za komentík, tigy.

Re: 32. kapitola Od: larkinh - 15.10. 2012
Myslím, že si Hermiona šla jen něco zařídit - třeba sbalit věci nebo tak. Však on se Severus dočká.
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Možno áno, tých dôvodov bude asi viac. Severus má len dve možnosti: čakať alebo hľadať. Ďakujem, larkinh. P.S. Poviedku do adventného kalendára, o ktorej sme sa bavili, môžeš poslať Jimmi. Bude plánovať aj Snamione preklady.

Re: 32. kapitola Od: denice - 15.10. 2012
Jsem ráda, že Severus konečně ( a že mu to tedy trvalo!) dostal rozum, nechal trucování a dramatických výstupů. Konečně ví, co chce a je milostivě ochoten něco pro to udělat. Hermiona mu to moc usnadnila, zdálo se mi, ale konec to napravil ( tedy pokud se neocitla v nějakém nebezpečí, ale jen si někam odskočila a nepovažovala za nutné o tom Snapea informovat).  Co mě na kapitole opravdu okouzlilo, to jsou slovní obraty a málo užívaná spojení - jablečná bělost štíhlých prstů, jediný kamínek nestrpící ludské teplo, oči s nádechem whisky mu popálily pohled. Díky.
Re: 32. kapitola Od: solace - 17.10. 2012
Severus sa spamätal a tiež si bude musieť uvedomiť, že sa k Hermione musí správať inak, než keď bola jeho študentkou. To by nefungovalo. Avšak ešte stále cítiť, že má Hermiona pred ním až prílišný rešpekt (vzťah učiteľ-žiak tam ešte doznieva), rovnocennou partnerkou mu dokáže byť len keď sa hnevá alebo v intímnych chvíľach - vtedy nemá zábrany povedať mu, čo si myslí. Teším sa, že si si v kapitole našla slovné obraty, ktoré sa ti páčia. Ďakujem za komentár, denice.

Re: 32. kapitola Od: Leannka - 15.10. 2012
ale to hádam nie, čo tak to už rozmotať, veď už veľa kapitol neostáva... :)
Re: 32. kapitola Od: solace - 15.10. 2012
Dočkáš sa, neboj. Ešte 3 kapitoly. Nemôžu ich predsa celé stráviť v posteli :-))

Re: 32. kapitola Od: teriisek - 15.10. 2012
Že by ji Malfoy Manor přece jen nepustil z pasti tak lehce, jak si Severus myslel? Nechce se mi věřit, že by ho opravdu nechala samotného... nebo že by zaběhla za Williamem, aby uzavřela všechny záležitosti? Pokud mě paměť neklame, pořád ještě se s ním nerozešla, ne? Jsem hrozně zvědavá! Díky za kapitolu a těším se na další!
Re: 32. kapitola Od: solace - 15.10. 2012
Jedna z tvojich úvah sa uberá správnym smerom ;-) Určite by ho bez príčiny samého nenechala a na pomstu už momentálne nemyslí. A s Williamom sa ešte nerozišla, to si dobre pamätáš. Takže si chvíľku počkáme... Ďakujem za komentík, teriisku.

Re: 32. kapitola Od: Goddy - 15.10. 2012
PROSÍM! dej mi spoiler! spoiler! Jsem vděčný čtěnář spoilerů a nijak mě to nepřipravuje o napětí v ději!   Awww.. děkuji za překlad. ) 
Re: 32. kapitola Od: solace - 15.10. 2012
Myslím, že budeš vďačnejšia, keď sa zahrám na tajomnú sfingu a budem mlčať. Ďalšia kapitola sa objaví čoskoro - v sobotu, ak do toho nič nepríde ;-) Ďakujem za komentík.

Re: 32. kapitola Od: Jacomo - 15.10. 2012
Opravdu je to tak, že ho Hermiona trestá? Promerlina, co nás a ty dva ještě čeká? Ten rozhovor na konci byl takové pohlazení a najednou tohle... Jsem opět zmatená a zvědavá. Díky za super překlad.
Re: 32. kapitola Od: solace - 15.10. 2012
Nebude to celkom tak, ako si Severus momentálne myslí, ale viac neprezradím... aby to nebol spojler ;-) Doprajem vám ešte trochu napätia na záver. Ďakujem za komentík, Jacomo.

Prehľad článkov k tejto téme:

DianaR: ( Solace )30.10. 201235. kapitola (Záver)
DianaR: ( Solace )25.10. 201234. kapitola
DianaR: ( solace )20.10. 201233. kapitola
DianaR: ( Solace )15.10. 201232. kapitola
DianaR: ( Solace )10.10. 201231. kapitola
DianaR: ( Solace )05.10. 201230. kapitola
DianaR: ( Solace )30.09. 201229. kapitola
DianaR: ( Solace )25.09. 201228. kapitola
DianaR: ( Solace )20.09. 201227.kapitola
DianaR: ( Solace )15.09. 201226. kapitola
DianaR: ( Solace )10.09. 201225. kapitola
DianaR: ( Solace )05.09. 201224. kapitola
DianaR: ( Solace )31.08. 201223. kapitola
DianaR: ( Solace )25.08. 201222. kapitola
DianaR: ( Solace )21.08. 201221. kapitola
DianaR: ( Solace )15.08. 201220. kapitola
DianaR: ( Solace )10.08. 201219. kapitola
DianaR: ( Solace )05.08. 201218. kapitola
DianaR: ( Solace )30.07. 201217. kapitola
DianaR: ( Solace )25.07. 201216. kapitola
DianaR: ( Solace )20.07. 201215. kapitola
DianaR: ( Solace )16.07. 201214. kapitola
DianaR: ( Solace )10.07. 201213. kapitola
DianaR: ( Solace )05.07. 201212. kapitola
DianaR: ( Solace )30.06. 201211. kapitola
DianaR: ( Solace )26.06. 201210. kapitola
DianaR: ( Solace )21.06. 20129. kapitola
DianaR: ( Solace )15.06. 20128. kapitola
DianaR: ( Solace )09.06. 20127. kapitola
DianaR: ( Solace )05.06. 20126. kapitola
DianaR: ( Solace )02.06. 20125. kapitola
DianaR: ( Solace )29.05. 20124. kapitola
DianaR: ( Solace )24.05. 20123. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20122. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20121. kapitola
DianaR: ( Solace )16.05. 2012Úvod - Priesečník