Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Hermiona vtrhla do laboratória pretínajúc tmu iba žiarou svojich očí, v ktorých sa trepotali osamelé kúsky temnoty ukradnutej od Snapa. Doslova ju triaslo – líca jej horeli na miestach, kde sa ich dotkli jeho prsty, pery zamrzli v poloúsmeve kajúcej sa hriešnice; pulz, ktorý s takou silou vôle zadržiavala pred tromi minútami, jej udieral o kožu zvnútra ako šialený. Dievčina sa zrútila na stoličku, hlavu si zložila do dlaní a rozosmiala sa, neobracajúc pozornosť na Williama, ktorý zdvihol hlavu, len čo roztvorila dvere a hľadel na ňu pohľadom plným nepochopenia. Bol zvyknutý vidieť ju vždy takú vyrovnanú, pokojnú, rozvážnu, dokonca predvídateľnú, no nikdy nie smejúcu sa bez akejkoľvek očividnej príčiny.
Nevedel, že mala dôvod! A aký závažný dôvod! Preľstila Severusa Snapa. Bezchybne ho preľstila, keď všetky nitky emócií zovrela v dlani do jedného klbka. Avšak napriek tomu v jej spokojnom smiechu nebol cítiť žiaden triumf. Víťazka sa neopájala dobytou métou. Nie, svojím smiechom pochovávala mŕtvu nádej, pretože vždy keď víťazíš, musíš vedieť, že zároveň prehrávaš. Neexistujú absolútne víťazstvá, zakaždým prichádzajú ruka v ruke s porážkou. Dokonca aj po víťazstve vo veľkolepej vojne vždy plačeš za padlými. Tak tomu bolo aj teraz. Preľstila Snapa, no zároveň prehrala tým, že ho stratila... Nie, teória nebola dokázaná, jednoducho zavádzala. Rana pýche ešte nie je garanciou toho, že ti zasiahnutý bude ležať pri nohách. Je to len lyžička cukru pre vlastný egoizmus, ktorý ti falošne pradúc vytvorí nekonečné množstvo prasklín na duši. Tej duši, ktorá chápe, že v láske niet miesta na boj. V nej by nikto nemal nikomu nič dokazovať. V nej je potrebné byť len samým sebou... Nie, jednoducho sa láska predtým nepoznala so Severusom Snapom, ktorý uznával len kruté pravidlá. Nepotreboval nemú poslušnosť. Potreboval záujem.
„Hermiona, znepokojuješ ma,“ priznal sa William a kvokol si vedľa dievčiny. „Hneváš sa, však?“
„Nie,“ neprítomne odvetila Hermiona hľadiac na svetlovlasého muža, ktorý skrz-naskrz napáchol sušenou levanduľou. Najobyčajnejšou sušenou levanduľou, ktorú si dokonca bolo možné kúpiť na muklovskom trhu. Smiešne. Z nich troch si len William neuvedomoval, že Severus klame. Nehanebne a s posmechom. Neexistovali žiadne byliny nazbierané o polnoci. Existovala iba obyčajná prísada, s ktorou elixír taktiež fungoval. Snape jednoducho využil situáciu.
A čo si využila ty, Hermiona, keď si sa bez slova pobrala sem za Williamom? S niečím si počítala, nie je tak? Tvoja tichá spoluúčasť mala tiež svoju cenu a je nepravdepodobné, že by ňou bola radosť z morálneho Crucia pre Severusa Snapa. Vari sa stávaš jeho duševným odrazom a jednoducho si mu musela názorne predviesť svoju prevahu? Nie, samozrejme nie. Chceš vedieť, čo ten človek cíti a či vo všeobecnosti aspoň niečo cíti. Ak nie k tebe, tak hoc aj k životu. Si pripravená zájsť ešte ďalej, len aby sa prezradil akousi neopatrnosťou, ak vôbec má čo skrývať. Si pripravená hodiť výzvu tej mnohoročnej výdrži kvôli drobučkej šanci. Neveríš na rozprávky, ktoré sa tak podobajú na tvoje vlastné, vpísané kýmsi do teba, no nie pre teba. Už si ochutnala bolesť poznania – v láske je boj nevyhnutný, pretože láska na prvý pohľad neexistuje. Nie.
No bolo príliš komplikované hodiť mu rukavicu a nestratiť samu seba! Veď pokušenie je vždy silnejšie ako skromnosť. Vlastní démoni jej sladko šepkali do ucha o tom, čo by bolo možné, no čoho sa dobrovoľne zriekla kvôli... Bolo tu len všetko alebo nič. Zriekla sa všetkého – nedostane nič.
Jeho dlaň sa dotkla jej krku a prebudila démonov...
Nie, nerozmýšľaj o tom, nie práve teraz!
„William,“ šepla bezmocne, takmer so strachom. Neprehrá. Partia bude dohraná do šach a mat, profesor.
Dievčina prudko objala mlčiaceho Delan-Griho. Pevne sa mu ovinula okolo krku a snažila sa potlačiť chvenie, ktoré ju zachvátilo. Jeho tepla však bolo málo, prekliato málo. Ruky, ktorými ju objal okolo pása, ju neprinútili zadržať dych. Mohol ju skryť pred búrkou, ale nemohol uchrániť pred plameňmi.
Končeky Snapových prstov sa obtreli o jej líce, akoby hovorili vitaj po dlhom odlúčení. Mohli na seba kričať, avšak ich telá mali osobitné vzťahy, vonkoncom nesúhlasiace so zlými slovami vypustenými do tmy.
Hermiona pobozkala Williama na sluchu, snažiac sa aspoň trochu odpútať od zákerných spomienok, ktoré prenikli do každej kvapky krvi a zapaľovali ju. Nepočula jeho šepot, ktorý už nebol schopný prebiť šum v jej ušiach. Dievčina sa len silnejšie pritisla k svojmu, naozaj svojmu profesorovi a zabudla, že využívať ľudí nie je vôbec chrabromilské. Ale ona ho nevyužívala! Jednoducho chcela žiť ďalej a snažila sa naučiť nezrádzať pritom čestnosť. Druhou vecou bolo, že sa jej to darilo akosi... krivolako.
„William,“ šepla dievčina a privrela oči. To meno vykĺzlo tak ľahko miesto iného, nádherného, aj keď s pomerne prísnym významom, pokiaľ by sme si spomenuli na latinčinu. V ušiach jej znel zvuk sponiek dopadajúcich na podlahu. Ako majetnícky ich povyťahoval z jej upravených vlasov ten druhý, s prísnym menom... Nedotkol sa ani jediného nervu. Nespôsobil jej ani najmenšiu bolesť. Koľko trpezlivej dôslednosti – veľký kontrast v porovnaní so všetkými pocitmi posledných dní.
William zaboril nos do jej vlasov voňajúcich orgovánom. Zaujímavé. Hral sa s vlasmi, ktoré preňho oslobodil iný muž. Aká krutá irónia! Dotýkal sa dievčiny, ktorá bola predurčená pre niekoho iného a nikto sa neponáhľal nad tým smiať.
Hermiona mu dovolila, aby ju bozkával, i keď sa v spomienkach topila v druhých bozkoch. Svojich – fádnych a nevýrazných a Snapových – náruživých a prosiacich. V bozkoch človeka, ktorému chýbala, ale nechcel si to priznať. Tých istých, ktoré miesto neho hovorili to, čo ešte možno ani sám nepochopil... alebo si neprial pochopiť.
Pri Merlinovi, čo to vlastne je? Veď telo predsa vie klamať? Vie, Snape ju o tom kedysi presvedčil. Prečo sa teda jej telo nechce Williamovi poddať, prečo nereaguje na dotyky a bozky, ktoré tancujú na samej hranici slušnosti? Jej koža sa mu pod prstami kĺžucimi po lícach nerozsvecovala farbami prvých tulipánov. Prečo ju jej telo nechce drzo oklamať? Nedovolí jej zabudnúť ani na sekundu, ani na malý okamih... Vari je boj prehraný? Vari patrí celá iba Snapovi? Preto sa vzpiera už aj telo, nielen duša?
„William... tvoj elixír,“ pripomenula mu Hermiona „chytajúc“ sa štipľavého, ružového dymu ako záchranného lana. „Urči si priority, William. Kvôli elixíru sme obetovali ples. Dokonči ho a potom... budeme pokračovať.“ Dievčina vstala. Pošúchala si plecia v akýchsi rozpakoch zo seba samej. Srdce ju tupo bolelo od smútku za ten skutok.
Zavrela dvere na laboratóriu, ktoré si ani poriadne neprezrela a pobrala sa hľadať škriatka. Práve dostala azda najdôležitejšiu lekciu vo svojom živote. Telo taktiež nedokáže klamať...
*****
Tma panujúcej noci bola hustá ako zasychajúca olejová farba. Vystrč ruku z okna a končeky prstov sa ti zašpinia od lepkavej substancie, ktorá vonia borovicami, snehom a veľmi vzdialeným svitaním. Noci v horách sa bolo možné skutočne dotknúť, prefarbiť sa do jej tónov, zmyť zo seba prilepenú a riadne sprotivenú belosť a znovuzrodiť utopiac sa v jej zafírových farbách.
Hermiona si túžobne želala vyskočiť jej bosá v ústrety, napriek tomu aj naďalej stála bez pohnutia pri okne. Necítila chlad, ktorý jej hrýzol chodidlá, nechúlila sa pred ľahkým prievanom, ktorý jej prenikal pod čiernu košeľu požičanú na noc od Williama; nemykala sa, keď jej vlasy začínali ako tisíce sláčikov hrať na nervových zakončeniach, akoby v nich videli struny violončela. Hermiona Grangerová premýšľala a realita zostávala niekde ďaleko za hranicami jej vedomia. Dokonca aj keby odrazu začali padať hviezdy, sotva by sa vedela odpútať od samobičovania horkého ako nektár a sladkého ako blen.
Dievčina preklínala nielen celý svet, ale aj jednotlivé osoby. Seba za to, že bola príliš slabá, lebo nedokázala dohrať hru na nezávislosť do konca a podľahla emóciám a túžbam. Za nervozitu, ľútosť, za pochopenie nesprávnosti konania. Za otvorenú bolesť, ktorá prebleskla v obsidiánových očiach; za rozhárajúcu sa túžbu v hmlistých očiach; za nečestné pravidlá stanovené životom, ktorým sa musela podriadiť. Za svoju lásku k Snapovi, ktorého sa nemala vôbec dotýkať a nemala v ňom prebúdzať žiadne emócie. Za Delan-Griho, ktorý je v tak nevhodnom čase skrížil cestu a rozhodol sa dvoriť múdrej študentke.
Hermiona preklínala Draca Malfoya za to, že jej kedysi povedal „je potrebné ísť ďalej, nezastavovať sa, je isté, že ťa nikdy nepotreboval, ani nebude potrebovať“. Rona Weasleyho za slová „vždy ľúbil iba Harryho mamu“. Harryho Pottera za tú ľútosť v smaragdových očiach, ktorá ju každý deň nútila vystúpiť na klát vlastnej viny a hodiny tam horieť. Severusa Snapa – hrdého a arogantného – ktorý sa k nej opovážil náhle pripútať na úrovni chcem, a teraz nevedel, na ktorú stranu má ťahať povraz, aby pretrhol to zvláštne spojenie. Rozmýšľal a povrazy sa v tej dobe zadierali do krvavých mozoľov. Williama Delan-Griho preklínala za úsmev, za teplo, za „všetko bude dobré“, lebo nechápala, ako to „bude dobré“, keď je teraz všetko zlé?
Hermiona bola skrátka zmätená. Bolo také ľahké stratiť pri ňom hlavu. Dva a pol mesiaca žiť doslova podľa harmonogramu, aby sa potom náhle vzdala na milosť a nemilosť svedomiu. Všetko kvôli Snapovi, ktorý jediným dotykom svojho chladu zničil jej ochranné bariéry.
Poznala jeden spôsob, ako sa dostať z močiara, do ktorého sa stále viac ponárala. Pretrhnúť všetky spojenia – rázne, rýchlo, bolestivo, napriek tomu ich pretrhnúť. S Williamom, so Severusom, dokonca aj s Dracom Malfoyom, ktorý ju kŕmil čokoládou takmer z ruky a dvojzmyselne sa pritom usmieval ako diabol. Ospravedlniť sa Harrymu, znovu obnoviť ich priateľstvo, chodiť s Ginny a Lavender do Troch metiel, kupovať si chumáčiky, kŕmiť sovy a... žiť ďalej. Znovu robiť domáce úlohy za Rona a Harryho, vdychovať prach knižnice a páchnuť krehkosťou starých kníh. Príliš často poškuľovala po temnej strane, ale nedostatok svetla sa zdal takým lákavým... Dosť! Prišiel čas skoncovať s neriešiteľnými prekážkami. Svedomie si žiadalo bodku. Definitívnu. Rozhodnú. Jej bodku za celou touto hlúpou históriou priviatou víťazstvom, jeseňou a samotou.
Bola predsa silná. Dokáže preškrtnúť to, čo sa nestalo a začať z čistého listu. Veď život je len zošit a ak aj niečo napísal nečitateľným písmom, nestojí to za to prepisovať.
Dievčina odišla od okna. Od nemenného obrazu tmy sa jej už začínalo zahmlievať vedomie. Príliš veľa čiernych farieb, príliš veľa tmavých škvŕn. Tiene už netancovali v úctyhodnej vzdialenosti, už s ňou dávno zrástli a to by ju nemalo tešiť. Nemalo!
Hermiona vykĺzla z izbičky, ktorú jej Severus láskavo vyčlenil, ako jej pre každý prípad oznámil jeho škriatok. Otočila hlavu smerom k schodisku, pobrala sa na druhé poschodie a ocitla sa v Snapovej izbe. Tentoraz za ním chcela ísť, aby sa naozaj rozlúčila, nie tak, ako vtedy v Rokforte. Spal, vôbec o tom nepochybovala. Všetci normálni ľudia spali o pol štvrtej ráno ako nemluvňatá. Len tí, ktorí nemali čisté svedomie, chodili po cudzích domoch a ako tiene padali na kolená pri posteliach svojich osobných démonov, aby sa modlili tak zanietene, ako sa nikdy nemodlili k anjelom svetla. Tak, aby aj svätí závideli a bohovia sa mračili od hnevu. Úplná tma, ktorá akoby hovorila zbohom, Hermionu celkom pohltila. Dokonca ani nevidela Severusovu tvár, len počula známe (od jedného spoločne stráveného svitania) dýchanie potvrdzujúce, že spí. Spokojne, ten fakt ju udrel po hlave ako kladivo – nič ho neznepokojuje, sníva si svoje sny a možno sa im aj usmieva.
Hermiona kľačala na kolenách tak dlho, až jej stuhli svaly. Prstami zvierala prútik a po nekonečných pochybnostiach sa rozhodla pre slabý Lumos, aby si u noci vydobyla tvár jej srdcu tak drahú.
Doširoka roztvorenými očami pozerala na spiaceho muža, pohľadom sa vpíjala do každej črty, akoby mala zajtra, nie, práve teraz, v nasledujúcej chvíli zomrieť. S takým nekonečným smútkom mu očami bozkávala tvár, akoby jej za chrbtom stál kat, ktorého pery už opustilo slovo avada a kedavra sa len tak-tak držalo na jazyku. Napätie bolo podobné očakávaniu zeleného lúča pod ľavú lopatku.
Chystala sa navždy odísť od Severusa Snapa a to sa dalo prirovnať k smrti, bolo si len treba priložiť prútik k hrudi a vysloviť avada kedavra. Taká samovražda po chrabromilsky je krásna a hrdinská. Hermiona Grangerová pohltená vlastnou šľachetnosťou. Nezniesla dvojitú hru... bola pripravená obetovať svoju dušu, aby sa trápenie skončilo. Dumbledore by tlieskal rukami od nadšenia, jeho lekcie neboli zbytočné. Myšlienka žije, pokiaľ sú ľudia ochotní kvôli nej umierať. Táto krehká dievčina s očami ešte suchými od nepreliatych sĺz bola len ďalšou obeťou na oltári veľkolepého diela – výchovy novej generácie čarodejníkov. Ľudia – muklovia aj čarodejníci vždy potrebujú príklad, aby si s väčšou ochotou kládli hlavy pod ostrie gilotíny. Bola ešte jednou dokonalou obeťou, ktorú bolo možné po smrti svätorečiť a nosiť jej na hrob, kde pochovajú jej pošliapanú dušu, náručia suchých kvetov.
Zbohom, Severus. V myšlienkach ti môcť hovoriť ty – je ako zničiť bariéru, pretože vtedy si mi bližší, drahší, ako tomu bolo vo chvíli, keď som sa snažila preniknúť do tvojho vedomia. Odpusť mi. Som príliš hrdá, priveľmi slabá, niet vo mne odhodlania, ktoré ťa počas života nútilo pevne sa ovládať. Nie som žena vhodná pre Severusa Snapa. A ty nie si typ človeka, ktorý by vyzeral dobre vedľa Hermiony Grangerovej. Naše čiary sa nepretínajú, teória zlyhala, nikdy sa nepretínali, tak prečo sme sa museli stať výnimkou? Ako sme sa mohli tak zmýliť? Ako si sa mohol ty, taký inteligentný, odmeraný, obozretný stať na okamih mojím, poddať sa žiadostivosti tela, túžbe byť milovaným? Ako si sa mohol vtedy vzdať? Ako som k tebe mohla prísť, a tak ľahko ti odovzdať to, čo si potreboval? Mal si vždy pravdu. Som hlúpe, namyslené dievča. Zbohom, môj drahý Severus. Urobil si dobre, že si zostal hluchý k mojim smiešnym problémom. Tak je to správne. Nerozumeli by sme si...
Všetko bude pokračovať tak, ako predtým – sivé dni, biele noci. Čas všetko vylieči, istotne vylieči, preň je moje trápenie len hlúpa maličkosť. Rozídem sa s Delan-Grim, lebo on nie je ty a bude ako bude. Nikoho som nepotrebovala, svoje srdce som venovala tebe. A nevadí, že si ho pošliapal. Malo to tak byť. Nedostal si o nič menej ako ja. Zbohom, môj nedosiahnuteľný profesor. Na tvoju poslednú lekciu – nikdy sa nezaľúbiť – nezabudnem.
Hermiona ho nepobozkala, mohol sa zobudiť. Zhasla svetlo, zahryzla si do končekov prstov a ticho sa rozplakala. Pri Merlinovi, život je taký nedôstojný... zdá sa, že je schopný všetkého. Kľačíš na kolenách pred tým, kto vymyslel scenár tvojho života a neoceňujúc jeho zmysel pre humor žobroníš, aby ti umožnil zabudnúť na človeka, ktorý ti počas ôsmych rokov nepriniesol do života nič dobré.
No tak, Hermiona, zabudni... zabudni naňho...
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |