Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hra tieňov (Silhouettes)

Autor: Bex-chan

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/8212278/1/Silhouettes

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

   Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní Bex-chan.

Venované kopapakovi za vynikajúcu radu ohľadne názvu.

Prekrížil si ruky na hrudi a oprel sa o zárubňu. Jednu tenkú, plavú líniu obočia zdvihol podnetne nahor a jeho ústa sa zvlnili do pobaveného úsmevu. Potichu ju pozoroval; sledoval, ako sa jej telo chvelo a triaslo, kým jej ruky tuho zvierali okraj toalety. Kašeľ a prskanie striedal zvuk napínania a zvracania. Ten teplý a nakyslastý zápach dávenia bol dosť výrazný na to, aby sa dal zniesť, no pach jej potu ho i tak prekryl. Vlasy sa jej lepili na čelo a krk. Keď dávivé kŕče prestali, odhrnula si z tváre vlhké kučery a z porcelánovej misy sa ozval slabý ston.

„Dobré ránko,“ povedal sarkasticky zvesela. „Dobre vyzeráš.“

Hermiona sa mykla, sťažka prehltla, natiahla k nemu dlhý krk a strelila po ňom nahnevaným pohľadom. „Strč sa, Draco.“

„Myslím, že práve to, že som sa niekde strčil, vyústilo v tvoj momentálny stav,“ odvetil a uškrnul sa. „Ale ak je rýchlovka to, po čom-“

„Malfoy.“

Jeho výraz tváre zjemnel. Keď sa uchýlila k jeho priezvisku a vyslovila ho týmto tónom, vedel, že ho varuje. Varuje, že nemá náladu na žartovanie alebo jeho podpichovačný humor. Opustil svoje miesto pri dverách a vykročil k nej. Čupol si za ňu, položil si ruku na jej chrbát a začal jej masírovať priestor medzi lopatkami. 

„Si v poriadku?“ spýtal sa a zamračil sa, keď sa od neho pokúsila odvrátiť tvár. „Prestaň s tým, Grangerka. Toto nie je ani z ďaleka prvý krát, čo som ťa videl vracať.“

„Veď ja viem. Ja len, že vyzerám strašne a naozaj nechcem, aby si mal týždeň na pamäti práve túto oslintanú tvár.“

„Moja myseľ disponuje veľkým množstvom obrázkov a spomienok, ktorými si ťa môžem pripomínať,“ povedal. „Na väčšine z nich si, mimochodom, úplne nahá. Volám to Urob si(a) sám fotoalbum.“

Jemne sa zasmiala a s vďačným úsmevom na perách spláchla toaletu.  „Vďaka, že si ma rozveselil.“

„Prinesiem ti niečo? Čaj? Vodu?“

„Nie, myslím, že som na dnes skončila,“ povedala, sklonila ruku a pohladila si svoju skoro nezreteľnú oblinu na brušku. „Musí to byť chlapec, keď mi pripravuje toľko krušných chvíľ už takto skoro.“

Uškrnul sa na ňu a podal jej ruku, aby jej pomohol dostať sa na nohy. „Kedy odchádzaš?“

„Asi tak o hodinu. Veci mám už zabalené-“

„To je u teba samozrejmosť.“

„Potrebujem sa už len osprchovať a skontrolovať, či mám všetky dokumenty pokope. Och a ešte musím poslať Ginny tú sovu, no myslím, že by som sa mala-“

„Dýchaj, Grangerka,“ prerušil ju a nežne jej stisol ramená. „Daj si sprchu, ja pošlem sovu a pripravím niečo na raňajky.“

Opäť sa usmiala. Postavila sa na špičky a naklonila sa k nemu, aby ho bozkala na pery, no on sa odtiahol ešte predtým, ako sa ich vôbec dotkla. „Preč-“

„Tvoj dych zaváňa zvratkami.“

Poklepkával palcom po svojej šálke a mračil sa, kým sa Hermiona aj s hriankou medzi zubami prehrabávala svojou očarovanou taškou, aby už po ôsmy krát skontrolovala, či má naozaj všetko potrebné zabalené. Nakoniec to s tým kusom chleba vzdala a položila ho naspäť na tanier. Sama pre seba si potichu mrmlala a v duchu si zaradom odškrtávala jednotlivé položky na svojom dlhom zozname. On ju len z diaľky pozoroval- ako zakaždým, až kým sa nepripravila na odchod.

„Nepozeraj sa tak na mňa,“ povedala, čím ho prebudila z jeho tranzu. „Odchádzam len na týždeň. Bola som preč už aj na dvakrát toľko dní ako teraz a nikdy si nad tým takto neohŕňal nosom.“

„Neohŕňam nosom,“ odvetil a zamračil sa. „A vtedy si nebola tehotná.“

Vzdychla si, prikročila k nemu a obvinula si ruky okolo jeho krku. „Som tehotná sotva tri mesiace. Dieťatko je teraz veľké asi ako broskyňa-“

„Nie som tým veľmi nadšený-“

„Ty nikdy nie si veľmi nadšený, keď mám cestovať za more-“

„No tak teraz som dvakrát tak nahnevaný ako zvyčajne,“ povedal. „Prečo Potter nemohol vyslať Weasleyho?“

„Ty by si dal Ronovi na starosť finančné rokovania s Tureckým ministerstvom?“

Zaťal čeľusť. „Weasley by si sám nezvládol ani olúpať banán.“

„Je to len na týždeň,“ uistila ho a bruškami prstov ho pohladila po chrbtici. „Možno to ani nebude na tak dlho. Ak pôjde všetko hladko, o pár dní som späť. V každom prípade, nejdem tam predsa sama- Neville ide so mnou.“

„A to ma má akože upokojiť? Longbottom je pravdepodobne jediným človekom, ktorého Weasley dokáže poraziť  v súťaži v lúpaní banánu.“

„Och, prestaň,“ napomenula ho s falošne kamennou tvárou. Odtiahla sa od neho a pozrela na hodiny. „Tak, už musím ísť.“

Vydýchol a s hlbokým zamračením ju nasledoval ku krbu. Uhladila si pracovný habit a na plece si vyhodila tašku, potom sa obrátila a tuho ho objala. Ovinul si jednu ruku okolo jej pása, presne ako to zvykol zakaždým urobiť, zaboril si nos do jej vlasov a dal jej malý boštek za ucho.

„Nezabudni kŕmiť Krivolaba,“ povedala. „A nechaj ho spať na posteli, ak bude chcieť.“

Uškrnul sa. „Porozmýšľam nad tým.“

Zdvihla si hlavu z jeho pleca, priložila si pery na jeho tvár a prešla mu nimi po celej dĺžke čeľuste, až kým nenašla jeho plne pripravené ústa. Vášnivo ho pobozkala, poláskala ju jazykom spodnú peru, a potom ju zachytila medzi svoje zuby. Prisal sa jej na ústa, kým ona mu prechádzala nechtami cez vlasy, vydýchol jej do úst, a keď sa od neho odtiahla, zastonal.

„Milujem ťa,“ zvodne zapriadla a v prestávke medzi jednotlivými slabikami mu venovala zakaždým jeden letmý bozk.

Tie slová jej naspäť nezopakoval. Nikdy ich nepovedal. Za celý čas trvania ich vzťahu tie slová jeho ústa ani raz neopustili. No ona vedela. Vedela, že ju miluje.

„Musím už ísť,“ zašepkala. Neochotne stiahol svoje ruky z jej tela. „Za týždeň sa uvidíme, dobre?“

Prikývol a predtým, ako sa od neho úplne odvrátila, položil svoju dlaň na jej pevné bruško. „Maj sa, Broskynka,“ zamrmlal. Posledný krát ju pobozkal na krk. Potom si Hermiona vzala do ruky za hrsť hop- šup prášku.

Usmiala sa naňho. Zvôkol nej zaburácal zvuk hop- šup práškovej siete, zelené plamene sa rozblčali, pohltili ju medzi sebou a zrazu bola preč.