Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Hermiona nerada tancovala, ale akosi sa to hanbila priznať. Z presných, naučených pohybov cítila vždy akési pokrytectvo – či máš dobrú alebo zlú náladu, v každom prípade musíš urobiť krok vľavo, potom vpravo, efektne sa otočiť a po celý čas si na perách strážiť úsmev. Srdce pod nohami, emócie pod mejkapom, orchester hrá – oslava života. Za celý svoj život mala možnosť len raz tancovať skutočne... kedysi veľmi dávno... v stane s Harrym počas vojny... doteraz si pamätala jeho sústredený pohľad, keď jej z krku snímal horcrux... ako na začiatku urobil niekoľko neistých pohybov a ona mu rovnako odvetila... a potom prešľapovali na jednom mieste, nemotorne si stúpajúc navzájom po nohách a plakali nevyroniac ani slzu. Deti vojny, nesúce lásku k životu cez prach, v nestabilnej prítomnosti chodili bosými nohami po rozpálených uhlíkoch minulosti kvôli budúcnosti zahalenej v opare. Zmrzačené, s jazvami v srdciach a veľkou, pochabou nádejou v očiach. Dokázali vidieť úsmev počas búrky, svetlo v temnote a neodnaučili sa tancovať ani počas výkrikov umierajúcich.
Ten tanec bol pravdepodobne najkrajšou spomienkou z tých čias. Hermiona si ju vo svojom srdci starostlivo chránila a nechcela na ňu zabudnúť. Spomienkou, ktorá jej spôsobovala bolesť tým, v akom kontraste bola s realitou... pretože valčík, v ktorom s ňou tak sebaisto krúžil William, sa nemohol v ničom zrovnávať s tým detským tancom unavených hľadačov nádeje. A hoci tu teraz bolo všetko – živá hudba, luxusné šaty, partner, ktorý netancoval po prvýkrát... Hermiona by to všetko vymenila za staré džínsy, neisto sa šíriacu melódiu z gramofónu a chápavého Harryho. Dnes ju Harry nevyzval do tanca. Počas posledných dvoch mesiacov na ňu hľadel občas záhadne a občas s ľútosťou, pretože jej nemohol pomôcť s problémom, s ktorým sa mu nemohla zveriť kvôli pocitu viny. Harry s ňou už viac netancoval. Teraz ju v skutočnom valčíku vykrúcal William Delan-Gri. Vykrúcal obratne a presne podľa pravidiel tanca: spočiatku komplimenty, potom kvety, zopár bozkov ukradnutých pri západe slnka na Astronomickej veži, prechádzky počas víkendov v Rokville a... ples. Čo bude nasledovať ďalej podľa inštrukcií sivookého princa, ktorý jej dravo vtrhol do hasnúceho života, nebolo ťažké uhádnuť. Každý chce na Nový rok darček. Predovšetkým ten, kto dostal namiesto neho na Vianoce starú knihu o elixíroch, ktorú by Hermiona s veľkou radosťou darovala niekomu inému. Hoc aj Ronovi, len aby zotrela úsmev z dokonalej tváre profesora, ktorá ju chránila pred prienikmi Severusa Snapa do jej sveta.
Pri Merlinovi, mala už plné zuby toho valčíka. Duša jej pišťala za tangom s maximálnym vypätím emócií. S rozbitými srdcami, dohryzenými perami, kožou spálenou od dotykov a jedom v bozkoch. Ako len túžila po agresívnom tangu! Byť anjelom pri každom pohybe bolo trochu únavné. Krídla rýchlo oťaželi, mala chuť poslúchnuť svoju temnú stránku, ktorú by prijal iba on... ten, pre ktorého bola jej svetlá stránka príliš svetlou. Prekliata hudba stíchla. Bola nahradená šepotom, šušťaním látok, cvengotom pohárov. Teplé prsty jej starostlivo zasunuli za ucho prameň vlasov vykĺznutý z účesu – ach, aké neslizolinské! A už známe pery jej rozrušili líca.
„Nikto od teba nedokáže odtrhnúť pohľad a len ja som mal to šťastie. Závidím sám sebe,“ šepol jej, keď sa k nej naklonil... nie, nie profesor. Jej jazyk odmietal nazvať tohto mladého, talentovaného majstra elixírov, ktorý bol k nej takmer od prvého dňa predchnutý nepedagogickou sympatiou, profesorom. Profesor, znamená neprístupnosť. Chladnosť. Uzavretosť. A toto bol... len náznak. Krásny, starostlivý, očarujúci... no napriek tomu len dozvuk slova. Malfoy s ním komunikoval ako s priateľom, Harry používal jeho knižnicu; Ginny si od neho brala vzácne prísady... a ona vdychovala vôňu kvetov, ktoré jej daroval a chodila na schôdzky. Úžasný profesor! Sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Nikdy, nikdy sa nesnažte snívať, lebo tie najabsurdnejšie sny sa splnia a najvrúcnejšie aj tak zostanú bokom. A nemôžete ani vzniesť námietky, lebo hneď do vás pichnú prstom a povedia „ale veď ste si to želali...“ A už nepoviete „nie“. Vždy sa plnia len maličkosti. Veľké veci musíte dosiahnuť sami. Nemenné pravidlo.
William jej rozprával o svojej práci, čo by Hermionu určite zaujalo, keby roztržito nekĺzala pohľadom po sále, snažiac sa nekriviť od bolesti srdca, ktoré zamrelo v očakávaní. Pila punč a prikývla zakaždým, keď v jeho rozprávaní nastala krátka pauza.
A tak, nakoniec, tieň zakryl slnko. Od neho jej potemnelo v očiach, podlomili sa nohy a musela sa zachytiť Williamovej ruky. Tieň prinútil jej srdce biť bolestivo rýchlo. Prechádzal sálou a nenáhlivo sa niesol ku skupinke rokfortských učiteľov, ku ktorej ju už viedol William, ktorý si bývalého profesora tiež všimol.
Poďme, Hermiona, nehýb sa! Umri! Rýchlo a hneď! Umri a neboj sa, lebo raj vytvorili pre také, ako si ty. Ideálne, správne dievčatá, ktoré sa musia niekam skryť pred neideálnymi mužmi, pri pohľade na ktorých sa túžia rozplynúť v citoch. Umri, Hermiona! Uteč do svojho raja! Máš najvyšší čas dosiahnuť pokoj. Prestaň sa metať v svojej tesnej klietke ako ranené vtáča. Umri, alebo zatni zuby a choď, neskladajúc si zdvorilý úsmev z tváre! Prežila si vojnu a teraz sa chystáš umrieť len preto, že ťa obdarí ľadovým pohľadom? Nie, pane, neumriem. Vám na zlosť.
*****
„Život je taká nepríjemná záležitosť, pane.“ Snape nudiaci sa pri banálnych odpovediach na banálne otázky svojich bývalých kolegov sa s prekvapením pozrel na Draca Malfoya, ktorý sa pri ňom zjavil odnikiaľ a úplne pokojne si oprašoval neviditeľnú smietku z tmavozeleného habitu. „Nájdete v sade neobyčajnú jabloň, s námahou si k nej vyšliapete cestičku, ale striebristé jabĺčka z akýchsi dôvodov pripadnú drzým šplhúňom náhodne prechádzajúcim okolo. Zdá sa, že nie je vždy správne spoliehať sa na tiché čakanie. Iní tie plody chcú odtrhnúť a nebudú čakať, pokiaľ im samy spadnú do otvorených dlaní.“
„Draco, tvoja výchova by si žiadala niečo lepšie. Vari som ťa nenaučil, že je potrebné sa aspoň pozdraviť?“ sotva počuteľným šepotom precedil cez zuby Snape, ktorý samozrejme pochopil, aké striebristé jablká, neexistujúce v prírode, odrazu spomína jeho chovanec. Len slepý by nevidel pár, ktorý sa k nim približoval a u rokfortských učiteľov vzbudzoval čulý záujem.
„Pane, učili ste ma, aby som vždy začal podstatou a nestrácal čas nezmyselnou zdvorilosťou,“ milo mu pripomenul Draco a podišiel ešte bližšie.
„Chlapče môj, dezert sa nikdy nestane hlavným chodom hostiny,“ odfrkol si Snape a zvedavým pohľadom skĺzol po obnažených pleciach dievčiny, ktorá sa nachádzala už len vo vzdialenosti troch profesorov od neho. Hľadela do očí človeku, ktorý teraz namiesto neho vyučoval obranu proti čiernej mágii a zračil sa v nich úplný pokoj. Práve vtedy sa mu prihovoril Delan-Gri. Tak, akoby nehanebným spôsobom neobsadil jeho miesto úplne vo všetkom. Nemajúc potuchy o zozname výhrad voči nemu. William mu rozprával o svojich experimentoch, ktoré ho príliš nevzrušovali. Mierne naklonil hlavu a díval sa na človeka, ktorého sám priviedol na svoje miesto a nemohol pochopiť, čím si ju práve on dokázal získať. Veď Hermionu Grangerovú si nebolo možné kúpiť krásou, starostlivosťou, peknými rečičkami a tajomne žiariacimi očami. Tak potom ako... ako ju mohol tak ľahko dostať?
„Áno, ale odovzdať dezert niekomu inému je vždy omnoho ťažšie než hlavné jedlo.“ Keď hudba začala znovu hrať, Malfoy mohol hovoriť otvorene, ale na bledej tvári si stále udržiaval svetácky úsmev. „Á... ešte, pane, dezert by mal poznať, kde je jeho miesto na stole. Nikto mu nedovolí, aby žiaril v jeho strede a všetkých oslepoval. Jeho miesto je v tme až do chvíle, kedy naň dostaneme chuť. Odkedy vám váš dezert diktuje pravidlá? Veď ste nikdy neboli závislý na sladkom,“ Draco hodil otvorenú výzvu jeho hrdosti. Ako jeden z jeho démonov dráždil jeho pýchu, ktorá sa pomaly vytrácala. Tú istú pýchu, ktorá mu nebola najlepším radcom a vzbudzovala v ňom tie najhoršie pohnútky.
„William, mýliš sa, namiesto kavyľa by si mal pridať levanduľu nazbieranú o polnoci na východnej strane kopca,“ prerušil kolegu, ktorý sa čudoval príčine svojich nezdarov s elixírmi.
„Mal som také tušenie, avšak... levanduľa z východnej strany kopca...“ profesor Delan-Gri pokrčil plecami, „budem musieť počkať do jari.“
„Mám tú prísadu doma,“ nečakane oznámil Snape a s uspokojením si všimol, ako sa dievčina strhla. Mám ťa, vtáčik-letáčik. Zdá sa, že sústredene načúvaš každému slovu a len sa tváriš, že rozhovor s druhým profesorom v plnej miere púta tvoju pozornosť. Mám ťa, úbohý motýlik. „Vieš, William, s radosťou by som si s tebou zaexperimentoval. Hrozný elixír.“ Videl, ako slávnostné pozlátko horí v ohni fanatizmu. William bol už pripravený bežať do laboratória. „Môžeme ho stihnúť uvariť, aby počas novoročnej noci získal maximálnu silu... a...“
„A dosiahnuť najlepší výsledok,“ pridal sa Delan-Gri a nevidel ako Draco Malfoy, ktorý opäť ustúpil do tieňa, kriví pery v pohŕdavom úsmeve. A on sa ešte považuje za slizolinčana! Hlavu fakulty! Nechal sa chytiť ako malý chlapec na najprimitívnejšiu nástrahu. „Severus, a prečo by sme to nemohli skúsiť hneď teraz?“
„Prečo nie?“ Snape pokrčil plecami a ledva sa zdržal posmešku, keď sa Delan-Gri vrhol smerom k východu. „Nezabudni si svoj poklad, William. Bola by hanba, keby ti ho náhodou niekto ukradol,“ takmer sa to podobalo na priateľskú radu, keby to nebolo vyslovené takým chlipným tónom. Hráme hry dospelých, Severus? Ak tráviť, tak vlastným jedom, ak kradnúť, tak na svojom území?
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |