Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 28

"Hermiona."

Neotočila sa. Stále stála chrbtom k lavičke, upierala zrak na miesto, kde len pred chvíľou stál Draco. Prečo sa musel po celý čas chovať ako rozmaznané decko? Po takejto scéne fakt nemala chuť zaoberať sa k tomu všetkému ešte aj Ronovými kecami. Obom s Harrym sa jej darilo vyhýbať po celú oslavu - nie ľahký výkon - a práve teraz chcela ísť jedine domov a nemyslieť ani na jedného z nich. To chcela priveľa?

"Mrzí ma to, skutočne ma to mrzí. Nemal som žiaden dôvod takto na teba zaútočiť a nemám žiadne ospravedlnenie. Ani mi nemalo trvať tak dlho, kým som sa prišiel ospravedlniť."

Bola ako z ocele. Prečo by mu to mala uľahčiť? Keby sa na neho pozrela, len by sa rozplakala.

Ako keby to vytušil, postavil sa za ňu a objal ju rukami. Navzdory sebe sa do neho oprela. Možno nedokázala byť ako z ocele, nie bez svojich chalanov.

"Keď som mal dvanásť, tiež som nebol skvelý," pokračoval Ron. "Myslím, že vždy bolo také ľahké považovať Malfoya za jedného zo zlých chlapíkov. Nemám ho rád, možno nikdy ho rád mať nebudem. Ale ak ty vravíš, že už viacej nie je tým človekom, potom by mi to malo stačiť."

Hermiona stále neodpovedala, ale cítila, ako z nej pri Ronových slovách odpadla časť napätia z minulého týždňa. Nech mala akokoľvek veľa praxe v tom, ako byť na Rona Weasleyho naštvaná, mala rovnako veľa skúseností v tom, ako ho milovať a odpúšťať mu. Dokonca aj keby chcela na neho zostať nahnevaná, jednoducho na to práve teraz nemala energiu.

"Viem, že som vždy nebol tým najlepším priateľom a viem, že som ti ublížil. Ale pokúsim sa už nikdy ťa takto nesklamať, dobre?"

"Ja tiež." Hermiona zacítila, že sa Ron trochu posunul, aby sa Harry mohol pripojiť k ich objatiu. "Dumbledore so Snapom sa pre Malfoya obetovali. To niečo znamená a mrzí ma, že som na to zabudol. Je mi ľúto, že som ťa nenechal robiť svoje vlastné rozhodnutia."

"Milujeme ťa, Hermiona," povedal Ron. "Sme tu, aby sme ťa podporili."

Prikývla, stále nebola pripravená prehovoriť. Jednako, oni traja nikdy nepotrebovali slová na to, aby si rozumeli. Veľmi jej ublížili, ale po trinástich rokoch priateľstva im dokázala pomerne ľahko odpustiť. Bolo jej jasné, že už sa znova kvôli Dracovi nebudú hádať bez ohľadu na to, čo sa rozhodne urobiť. Najprv Ron a potom Harry ju pobozkal na temeno hlavy, než ukročili.

"Nemal som povedať, že Malfoy môže za Fredovu smrť," riekol Ron. "Nemyslel som to vážne."

Znova prikývla a započúvala sa, keď sa vrátili do domu. Teddy by si asi nevšimol, keby odišla bez rozlúčky. Prekvapilo by ju, keby doteraz nebol úplne vyčerpaný. Bol určite čas, aby odišla.

Keď bola doma, hodinu ležala na gauči, nespala, ani nebola úplne hore. Premýšľala o všetkom, čo sa stalo za posledných pár mesiacov. Kedy začala meniť svoj názor na Malfoya? Bolo to vtedy, keď zachránil Trixie od Pansy a Blaisa? Keď sa jej ospravedlnil kvetinami? Na bále, keď ju chcel pobozkať? Bolo ťažké určiť to presne a ani nevedela, kedy sa on začal zamilovávať do nej.

Určite bol prvé týždne nepríjemný, ale potom... Možno vidieť ho prirodzene zapadnúť do práce, sledovať, ako všetkých okolo seba okúzlil tvrdou prácou a humorom... Ona jeho šarmu nepodľahla tak ako všetci ostatní, ale nie celkom nebola ani imúnna, keď bola teraz (konečne) k sebe úprimná. Prečo muselo byť všetko také zmätené? Z čoho bola taká vydesená? Prečo to nemohlo byť jednoduché?

Tak ako to bolo s Ronom? spýtal sa zradný hlások. Trvalo ti sedem rokov, kým ste sa dali dokopy? A pozri, čo sa stalo.

To bolo sotva fér, povedala si v duchu, dobre si vedomá svojho vlastného šialenstva. Chcem povedať, boli sme deťmi. A snažili sme sa, aby to vyšlo, skutočne snažili. Skrátka mi nebolo predurčené byť s ním.

Chceš čakať ďalších sedem rokov, aby si bola s niekým, koho miluješ?

Malfoya nemilujem.

Keď to hovoríš.

"Toto je smiešne," prehovorila nahlas. Krivolab, ktorý leňošil na koberčeku vedľa gauča, zastrihal trošku ušami, keď začul jej hlas. "Ach, nechaj si to. Vo vlastnom byte sa môžem rozprávať, ak sa mi zachce." Nadvihol hlavu a uprel na ňu opovržlivý pohľad. Poučená sa načiahla nadol a ospravedlňujúco ho poškrabkala na brade. Pritiahla ho na gauč k sebe v úmysle konečne si naozaj zdriemnuť, ale vyrušilo ju zaklopanie na dvere.

Krivolab jej venoval ďalší podráždený pohľad - to si ma zdvihla kvôli tomuto - a zoskočil znova na zem, keď kráčala k dverám.

Bolo celkom možné, že to bude posledný človek, ktorého očakávala.

"Pani Malfoyová."

"Dobrý večer, slečna Grangerová. Smiem vojsť?"

"Samozrejme," odpovedala Hermiona, nervózna ako vždy pri Dracovej matke. "Dali by ste si niečo na pitie?"

"Čaj by bol skvelý," odvetila pani Malfoyová, kým sa rozhliadala po Hermioninej obývačke. Nevyzerala, že by ju posudzovala alebo že by ju skutočne zaujala. Len pozorovala. Hermiona rýchlo pripravila čaj a priniesla ho do obývačky. Pani Malfoyová prijala šálku s vďačným prikývnutím a posadila sa do kresla. Zjavne sa neponáhľala rozprávať.

"Ružový," poznamenala pani Malfoyová nakoniec, keď si odpila z čaju. "Dracov obľúbený."

"On ma naň naučil, áno," začervenala sa Hermiona. Najprv drakovce a teraz čaj. Bolo to trápne.

"Aká bola narodeninová oslava?"

"Pekná," odpovedala veľmi zmätená Hermiona. "Teddy sa dobre bavil."

"Úžasné." Zjavne sa neponáhľala dostať sa k pointe, čo Hermionu rozhodilo ešte väčšmi. Niekoľko minút sedeli mlčky, než pani Malfoyová znova prehovorila.

"Slečna Grangerová, predpokladám, že viete, prečo som tu."

"Žiadala som Draca, aby sa vrátil," okamžite povedala Hermiona. "Nechcela som, aby o tie peniaze prišiel. Rada by som, keby ich mal. Chcem, aby sa vrátil do práce."

"Na to je príliš neskoro," vyhlásila pani Malfoyová. "Len čo povedal slová 'končím', peniaze prešli na S.O.P.Ľ.O.Š. Nepochybujem, že ich použijete na ďalšie vzrušujúce úsilie. Predtým som neklamala; vaša práca ma úplne ohromila. Pre Draca je to sklamanie, ale mal svoju povahu lepšie kontrolovať. Myslela som, že po všetkých tých mesiacoch, ktoré zvládol, si s vami vytvorí pracovný vzťah. Obávam sa, že som ho precenila."

"To nebola jeho chyba," protestovala Hermiona, ktorá mala pocit, že musí Draca brániť. "Vytvorili sme si pracovný vzťah, veľmi dobrý pracovný vzťah. Ukázalo sa, že je Draco vo svojej práci skvelý. Myslím, že ju skutočne mal rád. My sme sa len... Pohádali a nahneval sa na mňa. Kiežby sa to nestalo. Naozaj nechcem, aby o tie peniaze prišiel a skutočne chcem, aby som mnou pracoval."

"To je na vás a Dracovi. Avšak peniaze už nie sú k dispozícii. Nanešťastie, ani vy nedostanete svoj milión galeónov. Splnili ste svoju časť dohody, ale podmienkou bolo, že Draco rok vydrží. Je mi to ľúto."

"Nechcem ich," rýchlo povedala Hermiona. Po tomto všetkom, aby Draco prišiel o svoje dedičstvo a ona bola odmenená? O tom nemohlo byť ani reči. Vďakabohu, že to nebol ten prípad. "Prosím, neľutujte to. Aj tak by som ich neprijala."

"Je to škoda," pokojne prehlásila pani Malfoyová. "Skutočne nepotrebujem ďalšie peniaze, ale pravidlá sú pravidlá."

"Prečo ste tu, pani Malfoyová?" unavene sa spýtala Hermiona, keď klesla do gauča.

"Luciusovi nezáležalo na domových škriatkoch, slečna Grangerová. Určite nepodporoval vaše malé úsilie."

"Nechápem."

"Draco svojho otca zbožňoval. Nech ho aj ja tak veľmi milujem, nechcela som, aby sa Draco zmenil na Luciusa. Lucius bol dobrý manžel a dobrý otec. Uvedomil si svoje chyby. Ale naše chyby, rovnako ako Dracove vlastné chyby, spôsobili, že bolo pre neho ťažké pohnúť sa vpred. Nebol to Luciusov nápad odopierať celé tie roky Dracovi peniaze. To som chcela ja. Chcela som, aby si Draco našiel vo svete svoju vlastnú cestu."

"Prečo mi to hovoríte?"

"Na moju žiadosť zanechal Lucius všetky peniaze mne - nie Dracovi. Veril, že ich poskytnem nášmu synovi. Skutočne ste si mysleli, že by môj manžel zanechal peniaze vám, že by prinútil Draca pracovať s 'tou otravnou, nadutou malou muklorodenou? ' Som si istá, že si dokáže predstaviť, že 'muklorodená' nebol výraz, ktorý použil. Pri všetkom rešpekte, moja drahá, Lucius vás mal rád ešte menej než kedysi Draco. Ten závet som si vymyslela. Chcela som, aby Draco očistil svoje meno, aby skúsil nové veci, aby niečo zo seba urobil. Myslím, že som tiež cítila trochu viny kvôli Dobbymu. Ako lepšie by si Draco mohol vyslúžiť prijatie, aká lepšia možnosť zmeniť názory mohla pre Draca existovať než pracovať pre vás?"

"Ale vedeli ste, že sme sa nenávideli," nahnevane povedala Hermiona. "Muselo vám byť jasné, že to určite zlyhá."

"Vedela som, že ste si mysleli, že sa nenávidíte," odpovedala pani Malfoyová. "Myslela som, že dvaja dospelí dokážu jeden rok spolupracovať, keď je odmena pre vás oboch taká skvelá. Vedeli ste, slečna Grangerová, že Draco o vás celkom často rozprával, keď ste chodili na Rokfort? Dokonca viac než o pánovi Potterovi."

"Dokážem si to predstaviť," sucho odvetila.

"Draco neskončil so sopľošom preto, že vás nenávidí, však?"

"Nie," odpovedala slabým hláskom. "Neodišiel kvôli tomu."

Pani Malfoyová sa zatvárila spokojne. "No, drahá, to je všetko, čo som chcela povedať. Chápete, prečo bolo pre mňa dôležité, aby Draco pracoval s vami. Naozaj verím, že by nakoniec som mnou Lucius súhlasil. Dúfam, že jeho smrť nebola zbytočná. Možno vám na tom nezáleží, a nemôžem povedať, že tomu nerozumiem. Avšak naozaj dúfam, že z úcty ku mne a k Dracovi by ste to mohli vziať do úvahy."

Hermiona prikývla.

"Tak už pôjdem. Ďakujem vám za čaj, slečna Grangerová. Vyprevadím sa sama."

Hermiona znova prikývla. Keď odišla, Hermiona znova sedela bez pohybu na gauči, trochu sa jej z toho odhalenia motala hlava. Bolo divné, že by sa pani Malfoyová tak obťažovala, ale neexistovali pochybnosti, že svojho syna milovala. Koniec koncov, zradila kvôli nemu Voldemorta. Bolo prirodzené, že bude chcieť, aby Draco dospel ako silný a samostatný muž. To dávalo oveľa väčší zmysel než že by Lucius Malfoy z ničoho nič našiel svedomie. Hermione sa nepáčila predstava, že jej hádka s Dracom zničila plány jeho matky, ktoré pre neho mala.

Napriek tomu, čo Theo povedal, Hermiona si nemyslela, že sa úplne mýlila. Oba razy mal Draco zostať a porozprávať sa s ňou namiesto toho, aby zdrhol ako decko, ktorému odopreli čokoládovú žabku. Bolo jej jasné, že pre neho muselo byť ťažké vyjadriť svoje city k nej, ale ani pre ňu to nebolo ľahké. Vrhol na ňu to slovo na "L" a očakával, že všetko bude eňo-ňuňo. Keby ju poznal dosť dobre na to, aby sa do nej zamiloval, mal vedieť, že ona takto nefunguje.

Nedalo sa popierať, že medzi nimi niečo bolo, niečo viac než neškodné zamilovanie sa  či nenávisťou hnaná žiadostivosť. Žalúdok jej urobil premet, keď si pomyslela na tú lačnosť, s akou ju pobozkal, na to, ako sa na ňu pozeral, ako keby bola tým najkrajším, čo kedy videl. Vzájomný rešpekt, ktorý cítili posledných pár mesiacov, pokusné priateľstvo, to hravé hašterenie - toto všetko naznačovalo začiatok vzťahu. Bolo dosť statočná, aby odložila svoj strach nabok? Ignorovala všetky príznaky len kvôli tomu, kým bol?

Možno spustošíte svet.

Možno potom budete žiť šťastne s pätnástimi arogantnými vševedčiatkami.   

Čo z toho nastane? Theo mal pravdu. Potrebovala to zistiť.