Preklady fanfiction Harryho Pottera

FIVE PEOPLE 

Autor: Suni-Dlight

Originál: http://www.fanfiction.net/s/5454814/13/Five_People

Preklad: tigy

Beta-read: Jimmi

Prístupnosť: M (od 16 rokov)

Pairing: Dramione

Žáner: Angst/General

Five people – Piati ľudia

Kapitola 15: Budúcnosť

Draco vošiel do triedy na poslednú hodinu s profesorkou Willowovou a prekvapený našiel namiesto bežných stolov v strede miestnosti jeden veľký jedálenský stôl obklopený jedenástimi stoličkami, ktorý sa prehýbal od množstva všakovakých dobrôt.

“No páni!” Draco musel rýchlo ustúpiť z cesty Seamusovi a Deanovi, ktorí za ním vpadli do triedy. Seamus sa hneď vrhol na tekvicový pirôžtek a napchal si ho do úst. Pozrel na Draca. “Na čo čakáš?”

Síce to znelo skôr ako zahuhňanie, podstatu však Draco zachytil a tak sa pohol dopredu, aby si obsadil miesto. Zrazu sa vedľa neho objavila Hermiona a natiahla sa po kotlíkový koláčik. “Čo myslíš, že má toto všetko znamenať?”

Draco pokrčil plecami a odsunul jej vedľajšiu stoličku, aby sa mohla posadiť. Čoskoro sa dohrnul sa aj zvyšok triedy a všetci sa nadšene napchávali tým, čo bolo na stole a rozprávali sa o plese.

Ples mal obrovský úspech. Aj po troch dňoch o ňom ľudia stále ešte hovorili a všetci ôsmaci na to boli právom veľmi pyšní.

Vtom do učebne dorazila profesorka Willowová. “Moja úžasná trieda! Dúfam, že si všetci pochutnávate na sladkostiach?”

Odpoveďou jej bolo množstvo súhlasných pazvukov, poväčšine neartikulovaných, no bez pochýb spokojných. Profesorka preto s úsmevom pokračovala: “Môžem povedať, že ste všetci prešli dlhú cestu. Prišli ste sem na začiatku školského roka, semienka pripravené na zasadenie, a zo všetkých vás vyrástli prenádherné kvety! Mám pocit, že toto je tá najlepšia trieda, s ktorou som mala tú česť pracovať. A ak by vám to nevadilo, chcela by som si spraviť obrázok.”

Hoci sa väčšina chlapcov zdráhala, zatiaľ čo dievčatá boli naopak mimoriadne nadšené (okrem Hermiony a Hannah), nakoniec boli na obrázku všetci.

Neskôr, keď mala obrázok vytlačený a jej žiaci už boli preč, položila ho profesorka Willowová ako svoj poklad na stôl vedľa krabíc, ktoré používala na zbalenie svojej kancelárie. Keďže sa sem už na budúci rok nevráti, zostane jej ako pamiatka:

Stála na ňom v kruhu svojich žiakov, na tvári šťastný úsmev. Seamus s Deanom strúhali smiešne grimasy, kým Lavender, Parvati, Padma, Hannah a Neville sa žiarivo usmievali. Gregory vyzeral na obrázku síce nesvoj, ale šťastný a nakoniec, stojac pospolu (jej pýcha a radosť) Hermiona a Draco, ktorí sa usmievali možno nie až tak žiarivo ako ostatní, no v ich prípade to ešte stále boli prekvapujúce, no o to úžasnejšie úsmevy. Konečne aj na nich bolo vidieť, že sú šťastní.

Willowová vošla ešte posledný raz do triedy a všimla si zložený kus pergamenu na svojom stole. Zamyslene ho zodvihla a roztvorila.  Ako ho čítala, začala sa usmievať a do očí sa jej tisli slzy. Tak toto určite poputuje do jej krabice s pokladmi.

Profesorka Willowová,

viem, že ste povedali iba päť ľudí, keďže však osoba, ktorú som si vybral, práve číta svoj list, myslím, že sa to neráta.

Jediné, čo som Vám týmto chcel povedať, je: ĎAKUJEM.

Draco

* * * * *

Draco odsunul dvere na kupé a vošiel dovnútra. Posadil sa a zhlboka si povzdychol. Školský rok bol za ním.

Konečne.

Zvládol ho, našťastie, bez nejakých väčších ťažkostí a na jeho konci bol ešte stále nažive.

No, a čo má robiť teraz, keď absolvoval?

Rodinné obchody boli pripravené na prevzatie... ale Draco si už nemyslel, že je to to, po čom by naozaj túžil. Matka mu písala, že Majster elixírov Adowel hľadá učňa a že sa vypytoval, čo plánuje Draco robiť po škole. Vždy mal rád elixíry. Možno...

Dvere na kupé sa odsunuli a Draco v nich uvidel stáť Hermionu. Zazubila sa na neho. “Nevadí, ak si prisadnem?”

Oplatil jej úsmev. “Ani nie.”

Dievčina vkĺzla na sedadlo oproti nemu a zhlboka si vzdychla, podobne ako on len pred malou chvíľkou. “Dokážeš uveriť tomu, že sme to dokázali?” prehodila s úsmevom.

“Ani nie.”

“Tak, čo plánuješ robiť teraz, keď je už škola za nami?”

“Premýšľal som, že by som sa mohol zaoberať elixírmi. Majster elixírov hľadá učňa. Možno by som to zvládol.”

“To znie dobre.”

“A čo ty?”

Hermiona pozrela z okna. “No, chcela by som pracovať na Odbore starostlivosti o magické tvory, v priebehu roka som im písala a držia pre mňa jedno miesto... Ale najprv - chcela by ísť hľadať svojich rodičov.”

Draco sa na ňu na moment zadíval, predtým, ako si presadol na sedadlo vedľa nej. “Chcela... prijala by si spoločnosť?”

Prekvapene na neho pozrela. “Čože?”

“Rád by som išiel spolu s tebou, ak by si chcela,” navrhol znovu Draco. “Chcem ti pomôcť nájsť tvojich rodičov.”

Hermiona pokrútila hlavou. “Draco, nemôžem od teba žiadať, aby si sa vzdal svojho života len preto, aby si mi pomáhal.”

“Ničoho sa nevzdávam. Chcem pomôcť.”

V Hermioniných očiach sa objavili slzy a zrazu sa mu v prudkom objatí hodila okolo krku.

“Hermiona!” vykríkol prekvapene.

“Ja... ja len nemôžem uveriť, že chceš ísť naozaj so mnou!” pustila ho a venovala mu uslzený úsmev.

“Prečo by som nechcel?”

Placho sa na neho usmiala. “Draco, ja...”

Dvere na kupé sa znovu odsunuli a odhalili Grega. “Hej, vy dvaja, všade sme vás hľadali! Myslíte, že sa sem všetci pomestíme?”

“Kto je to všetci?” spýtal sa Draco.

Greg sa uškrnul a ako odpoveď na jeho otázku sa celý ôsmy ročník nahrnul do kupé, vzrušený a hlučný, preberajúci plány do budúcnosti. Draco sa síce usmieval, ale bol aj trochu rozmrzený. Teraz sa už nedozvie, čo mu to chcela Hermiona povedať...

Potom však pocítil jej dotyk na chrbte svojej ruky, ktorú mal položenú na sedadle medzi nimi. Keďže tam bola tlačenica, nikto iný ich ruky vidieť nemohol. Ak si aj Greg niečo všimol, nič nepovedal, hoci sa Draco nazdával, že zachytil na chlapcovej tvári ľahký úsmev.

Trochu sa pohol a pootočil svoju ruku tak, aby mohol Hermioninu malú dlaň zovrieť vo svojej dlani. Možno... možno predsa len trošičku tušil, čo mu chcela povedať...

A budúcnosť zrazu vyzerala žiarivejšie.

* * * * *

Koniec