Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

100 dní

Deň siedmy

100 dní
Vložené: Eggy - 26.05. 2012 Téma: 100 dní
Morgana nám napísal:

100 dní (100 days)

Autor: HexShadow

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/8060446/1/100_Days

Preklad: Morgana

 Prístupnosť: T

Pairing: Dramione

 Žáner: Romance/ Tragedy

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Banner: Morgana

Beta read: Eggy

   Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní HexShadow.


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.



Odpočítavanie: deň siedmy 


Zaželať ti radosť?

To by bolo málo.

Zaželať ti krásu?

Veď to už sa stalo!

Zaželať ti šťastie?

Načo? Hádam si ho nájdeš i keď sa skrýva,

mapu k nemu každé srdce má, v žiadnom nechýba. 

Dobrodružstvo zažiť – to ti teda želám,

život je tak krátky, sny odvážne nelám!

Krásne narodeniny.

 

P.S.: Prosím nezabi ma za ten koniec... tragédie patria k životu.

Na chvíľu boli obidvaja naozaj šťastní.

Ži svoj život naplno a neľutuj ani sekundy!


Posledný deň – deň deväťdesiaty deviaty

Draco pozval Hermionu tento krát do parku. Nebol celkom preplnený, no i tak sa tu potulovalo dosť ľudí. Bolo počuť melodický krik hrajúcich sa detí, smejúcich sa dospelých, plač bábätiek v kočíkoch a tichý spev chóru z neďalekého kostola.

Povedal jej, nech sa nechá prekvapiť. Milovala prekvapenia. A milovala i jeho.

Správne, prijala svoj osud. Stihla sa do Draca Malfoya zaľúbiť za menej ako sto dní, odkedy sa po rokoch znovu uvideli. Celý ten čas strávený s ním, bol pre ňu neopakovateľným zážitkom. Zažili niekoľko nezabudnuteľných prvých momentov: prvé rande, prvé objatie, prvú jazdu na metle, prvý bozk, prvú hádku, prvé uzmierenie... no zajtrajšok má byť ich spoločným posledným dňom. Bolo by od nej príliš nečestné, chcieť vo všetkom tomto pokračovať?

Sedela na lavičke a čakala naňho. Zháňal pre ňu to svoje prekvapenie, kým ona sa tu snažila upokojiť svoje napnuté nervy. Dnes mala v úmysle priznať sa mu. Povie Dracovi, že ho miluje. Bolo len a len na ňom či jej srdce prijme, alebo jej ho vráti zlomené naspäť. Pevne dúfala v tú prvú možnosť.

Nepokojne hojdala nohami sem a tam, keď sa v tom pred ňou zjavila robustná postava policajta. Zatienil slnečné lúče, ktoré ju s láskou objímali a vytiahol vodičský preukaz. Dracov mukelský vodičský preukaz.

„Prepáčte slečna, nepoznáte náhodou tohto muža?“ spýtal sa chrapľavým basom. Úsmev jej povädol a s plnou vážnosťou prikývla. Váhavo si od neho tú kartičku zobrala. Neodvážila sa vydať ani hláska.

„V tom prípade poďte so mnou.“

Ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti. Policajt jej povedal, že do nemocnice ho odviezli takmer okamžite po nehode. Prechádzal ulicou, aby im obom kúpil zmrzlinu, no nevšimol si nákladného auta, ktoré sa k nemu vysokou rýchlosťou blížilo. Zrazilo ho.

Neovládateľne sa rozplakala. Nevedela sa odhodlať stlačiť kľučku a vstúpiť do miestnosti. Nemohla, bohovia, jednoducho nemohla...

Strážnik, ktorý ju sem priviezol, ju znovu vyhľadal a dal jej nejakú bábiku spolu so zašpinenou obálkou.

„Toto bolo pravdepodobne v rukách obete. Náraz to odhodil až na chodník. Je mi to veľmi ľúto.“

V momente obálku otvorila a list v nej si prečítala.

Hermiona,

Uf. Zúfalo sa ti chcem s niečím priznať, no nikdy som nemal dostatok odvahy, takže ti to všetko píšem v tomto liste.

Prepáč, že som ťa donútil zobrať si to najprv domov, a až potom to prečítať. Neodvážil som sa stáť oproti tebe, keď budeš prechádzať tieto riadky, aby som nevidel tvoju prvú reakciu. Nechaj si to, prosím, uležať v hlave a ujasni si najprv všetky pocity. Keď sa nabudúce uvidíme - až potom - mi o nich povedz. 

V ten deň, keď som sa tak znenazdajky objavil pri tom strome... no povedzme, že naše stretnutie nebolo až tak celkom náhodné. Pozoroval som ťa, vieš? Dobre som vedel o tých každotýždenných stretnutiach, ktoré aj so svojimi dvoma chrabromilskými kamarátmi, Potterom a Weasleym, absolvuješ. Prišiel som neskoro, a za to si odvtedy každý deň ďakujem. Akokoľvek zvláštne alebo smiešne to teraz vyznie, bol som ti veľmi vďačný, že si môj návrh prijala.

Miesto pre naše prvé stretnutie som vybral asi len šťastnou náhodou. Všetky možnosti, ktoré som dovtedy zvažoval, nejakým spôsobom nevyšli – vybral som reštauráciu, no v ten večer bola plná na prasknutie, kúpil som lístky do opery, ale musel som sa ich vzdať v prospech darčeka pre kamaráta, na ktorého narodeniny som zabudol... Veľmi rád som však videl, že si si našu schôdzku aj tak užívala. Za tie predošlé nezdary som bol naozaj vďačný, pretože by som ťa neuvidel smiať sa.

Jazda na metle bolo mojím prvým plánovaným rande. Keď si sa ma v tej výške dotkla, po celom tele mi prebehli zimomriavky, a tak som skoro stratil kontrolu nad metlou – takže to bola v konečnom dôsledku tvoja chyba, krásavica. No dostalo sa mi za to odmeny. To objatie si budem pamätať do konca života. Úplne z ničoho nič, znenazdajky, si ma objala a ja som si to veľmi cenil.

Náš prvý bozk  pôvodne v ten deň nebol v mojich plánoch. Znova náhoda. Len som ti chcel namasírovať boľavý krk, prisahám! Keď si ale zavzdychala, úplne som stratil kontrolu nad emóciami. Preplo mi. Nikto ma však nedonúti ho oľutovať, pretože to bolo po objatí ten najkrajší moment, aký som zažil.

Prvá noc nepotrebuje mnoho prívlastkov, myslím, že stačí jeden – dokonalá.

Za našu prvú hádku sa musím ospravedlniť. Nechcel som, aby si začala žiarliť kvôli takej nepodstatnej veci. Tá žena nič neznamenala. Len známosť, ktorú som dlho nevidel, tak sme sa dali do reči. Nahnevalo ma, že si žiarlila pre takú sprostosť akou je obyčajný rozhovor. Keď si začala plakať, bohovia, všetko by som ochotne hodil za hlavu, len aby som ťa znovu videl smiať sa. Mátalo ma to v spánku ešte niekoľko nasledujúcich nocí. Bál som sa ťa objať, lebo ma prenasledoval pocit, že keby sme boli spolu aj v skutočnosti, pravdepodobne by som vídal takýto pohľad omnoho častejšie. Opakujem, bola to všetko tvoja chyba.

Áno, Hermiona. Toto bolo celé tvoja chyba. Ty si mi dala dôvod na to, aby som ťa mal rád, obdivoval... miloval. Milujem ťa, Hermiona Grangerová. Miloval som ťa už dávno pred týmto. Možnože už od toho dňa, keď si ma v tretiaku udrela do nosa. Pre mňa to bol jeden veľmi poučný zážitok.

Nanešťastie, to bol jediný fyzický kontakt, ktorý som s tebou odvtedy mal. Priznávam však, že som od toho popoludnia od teba nemohol odtrhnúť oči.

Vidíš? Takže sa neopováž spochybňovať moje city. Príliš dlho som si ich strážil. Ver mi – prijmi ma a som celý tvoj.

Dúfam, že tento deň nie je naším posledným. Práve naopak – mohol by byť tým prvým. Našim prvým dňom smerujúcim ku večnosti.       

Viem, že ťa milujem naozaj dostatočne, tak ak by si zalovila vo vrecku bábiky, ktorú som ti priniesol (pretože viem, že do môjho by si ruku nestrčila) a vytiahla by si vec, ktorú som tam vložil...

Je to symbol mojich citov k tebe. Ak mi to dovolíš, rád by som sa o teba postaral – nie len dnes, zajtra, či budúci týždeň – mám v úmysle to robiť po všetky nadchádzajúce roky.

Som zbabelec, keď ti to píšem v liste, no keď príde na tvoju odpoveď, znesiem akúkoľvek, ktorú mi dáš. Dúfam, že prídeš práve v stý deň našej dohody na miesto, kde to všetko začalo, a definitívne mi odpovieš.

Pamätaj, milujem ťa.

Navždy tvoj,

DM

 

Hermiona nezvládla viac stáť na nohách. Zrútila sa na podlahu a siahla do bábikinho vrecka. Ako predpokladala, našla tu zlatý prstienok s ich vygravírovanými iniciálkami. DM a HG.

Modlila sa ku každej z Vyšších mocí, len nech ho nechajú žiť. Plakala a plakala a plakala... Nevedela prečo. Chodila sme a tam popri dverách do miestnosti, kde ležal. Ignorovala všetky hovory z kancelárie i od priateľov. Jej plná sústredenosť patrila plavovlasému blbcovi za tými bielymi dverami. Zostala až do noci. Keby mohla, v tej chodbe by aj nocovala. S jedlom sa vôbec neobťažovala. Do úst nevloží ani jeden kúsok, dokým ju doktori neuistia, že bude v poriadku.

Tlmené pravidelné pípanie, ktoré vychádzalo z jeho izby, sa zrazu zmenilo. Poslednou vecou, čo počula bol dlhý mdlý ustálený tón. Kľakla si na dlážku. Bola zoslabnutá a ledva sa udržala na nohách. Akoby v diaľke počula náhlivé kroky doktorov, všetko však zatieňoval ten hrozivý nemeniaci sa zvuk. Nechala slzy, aby si našli cestičku z jej očí.

Opäť sa dala do plaču, až kým jedna členka doktorského tímu nevyšla z Dracovej izby.

„Čas smrti: 00:00,“ povedala sestričke.

Hermiona sa pozrela na hodinky na svojej ruke. Bola minúta po polnoci. Ich sto dní sa skončilo. A s nimi i jeho život. Triaška a vzlyky sa spustili znova. Potichu vyslovovala jeho meno. Svoj sľub o sto dňoch dodržal až do poslednej minúty.

„Sľúbil som, že s tebou zostanem celých sto dní, a to aj mienim dodržať. Čestné slovo.“

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Denisa - 05.04. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre


Re: Deň siedmy Od: Tez - 21.08. 2021
Tak smutné =((. Děkuji moc za překlad!!!

Re: Deň siedmy Od: Macushka152 - 12.11. 2020
Výborne čítanie:-)

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Deň siedmy Od: Aeidaill - 06.10. 2019
Tato povídka mi svým způsobem připomíná 11 things. Příběh byl krásný, ale nějak jsem si ho nedokázala vychutnat s tím, že mi v hlavě pořád leželo tušení fakt špatného konce. V mém konci Hermiona přeskočí modlení a přecházení sem a tam po chodbě, vtrhne do nemocničního pokoje, zakouzlí několik matoucích kouzel na přítomný personál a přemístí se i s Dracem ke Svatému Mungovi, kde tvrdohlavě terorizuje personál, dokud se lékouzelníkům nepodaří Draca stabilizovat (přeci jen kouzelníci jsou houževnatější než mudlové, jinak by nemohli hrát famfrpál). Po několika hodinách Draco přijde k vědomí a Hermiona mu roztřeseně oznámí, že jestli ji ještě jednou takhle příšerně vyděsí, tak si ho nikdy nevezme.

Re: Deň siedmy Od: Violeta - 11.05. 2015
Ach nééééé, tak tohle mě tedy zničilo, jedna z prvních povídek, kterou jsem zde dočetla a zrovna takto smutný konec, ale zpracování krásné, nelituji toho, že jsem přečetla, ale budu chíli rozdýchávat, děkuji za překlad!!!

Re: Deň siedmy Od: LillyPotterml - 13.03. 2013
vrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr

Re: Deň siedmy Od: teriisek - 03.06. 2012
Tak předně: povídka je nádherná a já moc děkuju za překlad. Přiznám se, že jsem něco podobného čekala, ale spíš jsem si myslela, že jde o nějakou nemoc, o které Draco ví. Ale tohle mě nenapadlo ani ve snu... Je pravda, že takový je život, ale... ta naděje, jakákoliv, mi tam strašně, strašně moc chyběla. Nicméně krásné to bylo, to nepopírám.

Re: Deň siedmy Od: NanaHanamoto - 28.05. 2012
Nádherné, smutné, dokonalé..plakala som, ešte stále mám slzy v očiach, neskutočné, ďakujem veľmi , ale bolo to príliš smutné, ale život ide ďalej, aj takéto story občas sú :/ PS: Ďakujme za krásny preklad...

Re: Deň siedmy Od: dinca - 27.05. 2012
pořád nemůžu uvěřit tomu, co se v téhlepovídce stalo....Už když jsem si poprvé přečetla, že se jedná o tragédii, jsem si představila Draca, který nakonec Hermioně zlomí srdce. musím se přiznat, že jsem tuhle kapitolku dočítala slzám, i přesto, že jsem se urputně tomu bránila. Bylo to vážně krásné, a i když to bylo neuvěřitelně smutné, nelituju jediné minuty, kdy jsem si tuhle povídku četla. Děkuju

Re: Deň siedmy Od: Jacomo - 27.05. 2012
Momentálně mám v sobě příliš mnoho smutku a hněvu na nespravedlnost skutečného života, který přináší těžké okamžiky těm, kteří si je vůbec nezaslouží Chci věřit, že je tu důvod, proč to v téhle povídce skončilo takhle tragicky - aby onen šťastný konec zůstal pro realitu. Bůhví, jak moc bych to svým přátelům přála... Díky za krásný překlad!

Re: Deň siedmy Od: Goddy - 27.05. 2012
Konec poněkud patetický, ale celková myšlenka opravdu nádherná.. kdybych nebyla ovlivněna vším tím vínem asi by to moje jízlivá duše nezvládla, ale takhle potáhnu nosem a pujdu spát. Děkuji za překlad ) (i betě a autorce. samozřejmě!) 

Re: Deň siedmy Od: MIRA - 27.05. 2012
Tak toto bolo strašne kruté. Mal to tak pekne naplánované ako jej povie, že ju miľuje. A ona sa to dozvedela až keď zomieral. Ledva som zadržala slzy. Najhoršie na tom je, že sa to stáva aj v reály. Bolo to krásne i keď smutné. Ďakujeme za nádherný preklad. Ešte i teraz večer ma z toho bolí srdiečko, aj keď som to čítala už doobeda.

Re: Deň siedmy Od: andie - 27.05. 2012
aaach, premaham sa, premaham, aby som nezacala rumazgat, bolo to tak krasne dakujem!

Re: Deň siedmy Od: jerry - 26.05. 2012
cakala som nejaku tragediu, ale toto bolo naozaj dost smutne. chvilu som myslela ci nie je nejako vazne chory. no takuto skaredu nehodu som necakala. ale poviedocka krasna. diky sa preklad

Re: Deň siedmy Od: Verka - 26.05. 2012
wow, to som teda nečakala... i keď bol koniec smutný, poviedka bola perfektná :)

Re: Deň siedmy Od: iway - 26.05. 2012
no teda.. takový závěr po takovém velkém přiznání

Re: Deň siedmy Od: soraki - 26.05. 2012
ne, ne, ne, ne, takhle to přeci nemohlo skončit... Merline, tohle už není FF, tohle je realita... děkuji, bylo to hezké, ale moc smutné

Re: Deň siedmy Od: cyrus - 26.05. 2012
Oooo krasne, ale taka skoda toho konca... nemam rada smutne konce, ale bolo to nadherne... dakujem za preklad...

Re: Deň siedmy Od: salviq-25 - 26.05. 2012
nie! neplačem…

Re: Deň siedmy Od: Zuzana - 26.05. 2012
Fajn... Uznávam, že toto bolo niečo dokonalo krásne. V podstate by som túto poviedku zaradila medzi tie najlepšie dramione aké som čítala, ale ten koniec... Je strašne krásny, ale keď Draco umrie tak sa prestávam kontrolovať a rumádzgam ako keby to bola skutočná osoba a on je tak očarujúca osobnosť, že predsa nemôže len tak umrieť na blbú automobilovú nehodu... V záujme zachovania svojho duševného zdravia si v hlave ten koniec zmením, nič pípať neprestalo, Hermiona zavolala Pomfreyovú a zachránili zmijozelského princa ♥ Ďakujem za krásnu poviedku. Naozaj je nádherná, napriek tomu záveru... vlastne, ten je už iný

Re: Deň siedmy Od: petty002 - 26.05. 2012
tak tenhle poslední dílek mi úplně vyhrknul slzy do očí, čekala jsem snad jakýkoliv konec ale tohle ne, smutné ale vážně nádherné a originální

Re: Deň siedmy Od: aurora264 - 26.05. 2012
Niééé takt o nemôže skončiť...táto poviedka je úžasná :), ale ja som zrejme neskutočný romantik a mám strašne rada šťastné konce takže tento sa mi až tak nepáči i keď sa musí uznať že je to veľmi pekne napísane :) ...veľa zdaru do budúcich poviedok :)

Re: Deň siedmy Od: Sally - 26.05. 2012
Po smiechu prichádza plač. Veľmi pekná poviedka s krutým koncom. Bodaj by tu takýchto veľa nebolo...

Re: Deň siedmy Od: anonym - 26.05. 2012
krásne a smutné.

Re: Deň siedmy Od: Jimmi - 26.05. 2012
Ja som to tušila. Ale aj takéto príbehy existujú a ja som neskutočne vďačná tým hore, že mne sa to nestalo. A dúfam, že nikdy nestane. Ďakujem za krásne prekvanie, za to, že si na mňa myslela. Díky

Re: Deň siedmy Od: Osiris - 26.05. 2012
Teda, takhle smutný konec jsem opravdu nečekala. Byla to asi nejlepší kapitola ze všech... Díky za ni.

Re: Deň siedmy Od: Monie2 - 26.05. 2012
Nejsem schopná vložit rozumný komentář, to bylo neuvěřitelné...slzy v očích, v hlavě pusto...dokonalé, děkuji

Prehľad článkov k tejto téme:

HexShadow: ( Morgana )26.05. 2012Deň siedmy
HexShadow: ( Morgana )25.05. 2012Deň šiesty
HexShadow: ( Morgana )24.05. 2012Deň piaty
HexShadow: ( Morgana )23.05. 2012Deň štvrtý
HexShadow: ( Morgana )22.05. 2012Deň tretí
HexShadow: ( Morgana )21.05. 2012Deň druhý
HexShadow: ( Morgana )20.05. 2012Deň prvý
HexShadow: ( Morgana )20.05. 2012Úvod - 100 dní