archiv.hpkizi.sk
Tajný ctiteľ 2/2
Preklady krátkych poviedok od solace I.
Vložené: solace - 10.05. 2012
Téma: Preklady krátkych poviedok od solace I.

Tajný ctiteľ

 

Autor: vanityfair

Preklad a banner: solace

Rating: T

Romanca, Humor

http://www.fanfiction.net/s/5017585/1/The_Secret_Admirer

 

Snape nie je nadšený, keď Hermiona začne dostávať tajomné darčeky.



 

O dva dni neskôr cestou z obeda Hermiona zaskočila do Čarodejníckej literatúry pre malých i veľkých pozrieť sa, či nedostali nejaké novinky. Zamávala predavačovi za pultom a pustila sa do prezerania. Zakrátko mala v rukách knihu a zamierila k pokladníkovi. Keď odrátavala sikle a knuty za svoj nákup, uvedomila si, že by to mohol byť skvelý darček od tajného ctiteľa.

„Môžeš mi ju aj doručiť?“ spýtala sa.

„Chceš tým povedať, že si ju nezoberieš domov a okamžite nezhltneš?“ spýtal sa predavač. Volal sa Robin a Hermiona ho dosť často videla v kníhkupectve a príležitostne sa stretli na káve. „Sklamal som sa v tebe.“

„Vieš, že musím pracovať,“ povedala. Chňapla po zvyšnom kúsku pergamenu v kabelke a naškriabala naň odkaz.

Pretože váš intelekt je rovnako krásny ako váš zovňajšok.

„A môžeš mi s knihou poslať toto? Podala Robinovi lístok.

„Čo to má znamenať?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím, avšak pustil sa do balenia knihy pre soviu poštu.

„Snape mi neustále strpčuje život poznámkami, že nemám prakticky žiaden súkromný život, tak som sa rozhodla vymyslieť si ho.“

„Nechceš, aby som predstieral, že som tvoj priateľ?“ spýtal sa Robin. Záblesk v jeho očiach svedčil o tom, že by mu neprekážalo, keby nešlo len o predstieranie, ale Hermiona sa už dávno rozhodla, že by mali zostať iba kamarátmi.“

„To by nefungovalo,“ odvetila. „Už sa na teba pýtal. Je nesmierne dôkladný.“

„Znie to, akoby ťa chcel pre seba. Si si istá, že to nerobíš preto, aby žiarlil?“

Hermiona prudko pokrútila hlavou. „V žiadnom prípade!“ protestovala.

Pretože to nechcela. Alebo áno?

 

*****

 

Kniha dorazila popoludňajšou poštou. Aj keď si lístok napísala pre seba, usmiala sa, keď ho čítala. A potom sa zamračila. Keby len dokázala nájsť niekoho, kto by si to o nej naozaj myslel.

„To je úplný nezmysel,“ ozval sa Snape a uchytil jej knihu spred nosa. Prelistoval niekoľko stránok a nesúhlasne tskal a hmkal ako obvykle.

„Čože? Nie je!“ zvolala Hermiona. Tešila sa, že si ju prečíta.

„Mal som dojem, že vás má ten váš tajný ctiteľ rád. Ak by to tak skutočne bolo, kúpil by vám niečo hodnotnejšie, napríklad Moorove Nepraktické elixíry pre praktické čarodejnice a čarodejníkov.“ Podal jej knihu so zamračeným výrazom. „Tento dar jasne dokazuje, že nedoceňuje vaše rozsiahle intelektuálne schopnosti.“

„Nedokážem povedať, či to mal byť sarkazmus alebo nie,“ riekla Hermiona. Naozaj si myslel, že mala rozsiahle intelektuálne schopnosti? Vždy jej omieľal, že na všetkom hľadá blchy a je príliš zameraná na detaily.

Zvraštil čelo. „Grangerová, nenechal by som viesť svoje podnikanie len tak hocikoho.“

„Ja... ďakujem,“ zajachtala.

Pozrel na ňu, akoby bola elixírom, ktorý vybuchol. „Nikdy som nepredpokladal, že máte také nízke sebavedomie.“

„Nemám!“ zaprotestovala. „Zvyčajne nemám. To len preto, že nikdy neviem, čo si o vás myslieť. Jeden deň ste plný nadšenia a nasledujúci zase ľahostajný.“

„Som jednoznačne nie príliš nadšený, Grangerová. Ak budem niekedy ľahostajný, určite sa to dozviete.“

Hermiona sa usmiala. Takže sa mu páčila. Bolo fajn, že to bolo vonku. „Zistím aj to, či budete niekedy nadšený?“ spýtala sa.

Zdvihol jedno atramentovočierne obočie a ona si náhle uvedomila, ako koketne to znelo. Možno mal Robin pravdu, možno sa snažila, aby žiarlil. Ale to by znamenalo, že ho mala rada. A ona ho nemala rada. Nie nejakým iným spôsobom, než ako nevrlého kolegu, ktorý jej príležitostne kúpil večeru a hľadel na prsia, ale okrem toho jej aj ukradol bonbóny a hanil šaty.

„Áno, Grangerová,“ povedal tichým zamatovým hlasom, ktorý spôsobil, že sa Hermionine srdce zatrepotalo. „Zistíte.“

 

*****

 

Po zvyšok dňa Snapa nevidela. Papierovanie ju držalo pri stole a on pracoval na náročnom elixíre, ktorý si vyžadoval jeho pozornosť.

„Nejdete von s vaším novým milencom?“ uštipačne sa spýtal, keď zamierila ku kozubu, aby sa odhopšupovala. Hermiona sa zamračila. Nenapadlo ju, že dary od tajného ctiteľa by nakoniec mali viesť k niečomu podstatnejšiemu. Nemyslela si, že by zvládla nafingovať rande. Bola mizernou klamárkou a on expertom na legilimenciu.

„Ja... uhm... stále neviem, o koho ide,“ povedala.

„Aká škoda!“ riekol. „Takže v tom prípade môžete stráviť dnešný večer vo flanelovom pyžame s miskou zmrzliny a týmto.“ Podal jej knihu. Bol to titul, ktorý spomínal predtým. Pozrela na knihu a potom späť naňho absolútne neschopná slova. Prosila ho už skôr, či si ju môže požičať, ale s hrubými urážkami to rázne odmietol.

„Len ju nezababrite kúskom nejakej mätovej čokolády, lebo vás zaživa stiahnem z kože,“ dodal.

„Ďakujem?“

„To bola otázka?“ oboril sa na ňu. Zjavne čakal viac vďačnosti za svoje veľkorysé gesto.

„Chcela som povedať ďakujem! Skutočne si to vážim.“

„To dúfam. Radšej čítajte túto, než ten brak, ktorý vám poslal váš údajný tajný milenec.“

„Myslela som si, že ten darček bol veľmi premyslený,“ ozvala sa. Cítila sa trochu zvláštne, že sa zastáva fiktívnej osoby, no odvtedy, čo si kúpila knihu, to bol jej vkus, ktorý tak kruto urážal.

„Premyslený až príliš dokonale,“ riekol Snape. „Ale prečo vám poslal knihu? Možno mohol byť schopný z diaľky zistiť, že máte rada knihy, ale odkiaľ vedel, ktorú knihu vám má kúpiť? A ako sa vyhol nákupu niečoho, čo ste už čítali?“

Hermiona zvraštila čelo. Snape začal brať tú záležitosť s tajným ctiteľom príliš vážne. Nemala v úmysle ho do toho zatiahnuť, iba chcela, aby prestal komentovať jej súkromný život. Namiesto toho mal sklony robiť ešte viac poznámok. Mala predpokladať, že ho nejaká záhada zaujme.

„Nie každý toľko premýšľa, Snape,“ povedala.

„Potom to nie je premyslené, všakže?“ odsekol.

Pokrútila hlavou a oznámila mu, že dnes už ide domov, aby si vychutnala čítanie oboch kníh. Keď odchádzala, uprel na ňu prenikavý, skúmavý pohľad, akoby si o ňu robil starosti.

 

*****

 

Nasledujúce ráno prišiel Snape neskoro. Keď sa ho odvážila spýtať, kde bol, oboril sa na ňu a potom strávil zvyšnú časť dňa vo svojom laboratóriu bez jediného slova. Ďalšie dva dni boli rovnaké. Na tretí deň konečne pozbierala odvahu, aby sa ho spýtala na dôvod jeho mlčania.

„Nenapísala Rita Skeeterová o vás ďalší článok, však?“ spýtala sa a snažila sa, aby to znelo nenútene, akoby mu dávala jeho dennú dávku elixíru.

„Čože? Nie,“ odvetil. „Prečo si to myslíte?“

„V posledných dňoch ste sa mi vyhýbali a ja som vás len raz videla v podobnom stave, a to keď o vás minulý rok napísala článok do novín, aj keď stále nerozumiem, o čo vlastne išlo. Vyjadrovala sa o vás veľmi pochvalne.“

„Boli to všetko vlastenecké drísty, o to išlo. Súcitné nezmysly!“

Hermiona, i keď s úsmevom, pokrútila hlavou. Nikdy nechápala tohto muža. „Nepáči sa vám, že ste boli vykreslený ako hrdina?“

„Ak by Potter držal svoj prekliaty jazyk za zubami a vy by ste ma nechali zomrieť, bol by som na tom oveľa lepšie.“

Jej úsmev sa vytratil. „Mrzí ma, že to tak cítite,“ povedala smutne.

„Prečo?“ dožadoval sa.

„Pretože by ste mi chýbali.“

„Je oveľa ťažšie mať zisk z elixírov bez niekoho, kto by ich varil. To máte na mysli?“ povedal hlasom tvrdým ako oceľ.

„Chcela som povedať, že by som nechcela pracovať s nikým iným, Snape. Či už na elixíroch alebo inak. Skrátka si budete musieť zvyknúť na skutočnosť, že vás mám rada.“

Nepovedal nič, len stál a díval sa na ňu. Zavládlo medzi nimi trápne ticho. „Tak už sa mi chystáte povedať, čo sa stalo?“

„Nič sa nestalo, Grangerová,“ odvrkol. Otočil sa ku kotlíku a mávol rukou, aby odišla. „To, že cítite potrebu zdieľať so mnou váš osobný život, ešte neznamená, že budem konať rovnako. Samozrejme celú vec uľahčí, keď si svoj súkromný život nechám pre seba.“

Hermiona urazene schytila zo stola šálku s elixírom. „Potrebujem, aby bola posledná dávka hrejivého odvaru uvarená do konca dňa,“ povedala odmerane.

„Je už hotová, Grangerová,“ povedal Snape s víťazoslávnym úsmevom. „Je už hotová.“

 

*****

 

O tri dni neskôr, práve keď sa Hermiona rozhodovala, čo si najbližšie daruje, dorazil ďalší darček. Lenže tento si neposlala. Bol zabalený v zelenej fólii a na lístočku bolo napísané: Pre slečnu Hermionu Grangerovú.

„Čo je to tentoraz?“ spýtal sa Snape. Stál so šálkou kávy v ruke a sledoval, ako triedi poštu.

Hermiona ho otvorila a objavila sklenenú nádobu plnú nejakej hustej, zelenej tekutiny. „Neviem.“ Začala odkrúcať vrchnák.

„Nemyslím, že by ste to mali robiť,“ varoval ju Snape.

„Isteže áno,“ povedala zamračene. „Ako inak zistím, čo to je?“

A potom ju zápach zaplavil ako prílivová vlna. Smrdelo to odporne. Hermiona si zapchala ústa a snažila sa udržať v sebe obed. Viečko na nádobe zaskrutkovala tak pevne, ako to len išlo, nie však dostatočne rýchlo.

„Merlin! Čo to, dočerta, je?“ vykríkla. Prehrabávala sa v zásuvke svojho stola a hľadala fľašu s osviežovačom vzduchu. „Je to dokonca horšie ako váš krém na popáleniny.“

„Ak by ste ma počúvali, mohol som vám povedať skôr, ako ste to otvorili, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou kančia žlč,“ povedal Snape. Hermiona naňho v úžase pozrela. Kto, preboha, by jej posielal kančiu žlč? Túto otázku vyslovila nahlas dostatočne jedovato, až sa Snape na ňu zamračil.

„Práca so mnou vás ničomu nenaučila?“ spýtal sa. „Je to základ silného afrodiziaka. Zdá sa, že váš milenec prešiel od banálnosti rovno k veci.“

„Chce sa so mnou vyspať?“ zapišťala Hermiona.

„Nemyslím si, že to bude veľmi súvisieť so spaním,“ odvetil Snape so zdvihnutým atramentovočiernym obočím.

Hermiona nad tým chvíľu premýšľala. Niežeby nedokázala oceniť afrodiziakum, avšak vzhľadom na to, že to nebol štvrtý darček od neznámeho ctiteľa, lež prvý, to bolo viac ako desivé. Okrem toho by radšej dala prednosť dokončenému afrodiziaku pred nádobou páchnucej kančej žlče. „Je to trochu znepokojujúce,“ podotkla.

Snape sa zamračil. „Nie ste rada?“

„Nie! Nepoznám toho muža natoľko dobre, aby som od neho dostávala nejaké afrodiziakum. Najskôr by malo prejsť zoznamovacie obdobie. Afrodiziaká by mali byť odložené až do času, kedy prezradí svoju totožnosť.“

Snape zvraštil obočie a premýšľal. „Nesúhlasíte so mnou?“ spýtala sa.

„Nie, nie, myslím si, že je to veľmi logické. Váš tajný ctiteľ je očividne idiot. Najskôr kniha a teraz toto,“ povedal. „A teraz, ak vám to neprekáža, sa vrátim k práci. Diskusia o vašom mizernom osobnom živote nie je tým, čím by som chcel stráviť tých niekoľko voľných minút, ktoré mám medzi varením elixírov.“

„Sme zajedno aspoň v niečom,“ povedala a rozosmiala sa, keď sa jeho zachmúrený výraz zintenzívnil.

 

*****

 

Nasledujúci darček si taktiež neposlala Hermiona. Bol to set strieborných hrebeňov do vlasov. Hermiona si všimla lístoček, ktorý prišiel s balíkom a prečítala si ho. Jej tajný ctiteľ ju požiadal, aby sa s ním stretla v jednej z najkrajších londýnskych, čarodejníckych reštaurácií, U Houdiniho o ôsmej.

„Čo je to tentoraz?“ spýtal sa Snape ostro. Hermiona zdvihla hrebene, aby si ich pozrel. Zamračil sa. „Sú pre vás zbytočné.“

„Prečo mi hovoríte také ohavné veci?“ spýtala sa udivene a dotknuto. „Myslím, že sú nádherné.“

„Nikdy nechodíte nikam, kde by ste ich mohli nosiť,“ odvetil.

„Chodím na veľa miest,“ povedala. „A zajtra večer dokonca idem do najvychytenejšej reštaurácie. A on ma poprosil, aby som ich mala vo vlasoch.“

„Rád by som to videl,“ dodal, keď odkráčal do svojho laboratória. Hermiona za ním pozerala zmätená jeho tónom. Bol v ňom, prirodzene, jeho zvyčajný sarkazmus, avšak znelo to skoro, akoby to myslel vážne. Vrátila sa k práci znepokojená a rozrušená kvôli zajtrajšej schôdzke.

 

*****

 

Keď nasledujúci večer prišla do reštaurácie, spýtala sa vrchného, či na ňu niekto nečaká. Nečakal. Pobrala sa na toaletu, aby si ešte naposledy skontrolovala účes a mejkap. Polovicu vlasov si nádhernými striebornými hrebeňmi vypla hore a zvyšok nechala v kučerách padať na chrbát. V ušiach jej viseli malé kryštáliky a dekolt mala dostatočne hlboký na Snapovu narážku o „decentnom“ výstrihu. Len dúfala, že tajný ctiteľ ocení všetko jej úsilie.

Opäť si lámala hlavu, kto by to mohol byť. V skutočnosti už vylúčila väčšinu ich zákazníkov. Nemohol to byť ani Robin. Zastavila sa v kníhkupectve a priamo sa ho spýtala, či jej posielal darčeky. Ešte aj Ginny bola zarazená. A Harry s Ronom to považovali za zábavné.

„Nuž, určite nie je chrabromilčan,“ povedal Ron predchádzajúci večer v krčme.

„Prečo nie?“

„Pretože chrabromilčan by mal odvahu pozvať ťa von bez všetkých tých úskokov,“ odvetil.

„Stavím sa, že je slizolinčan,“ riekol Harry s lišiackym úsmevom.

„To hovoríte vždy!“ protestovala Hermiona.

„Draco!“ ozvala sa Ginny.

„Nie, Crabbe!“ vykríkol Ron.

„Končím! Už som mala dosť zábavy pre dnešnú noc. Odchádzam,“ povedala Hermiona. Ale myšlienka na Crabba či Goyla, ktorí jej posielajú afrodiziaká a strieborné hrebene do vlasov jej zovrela žalúdok. Skutočne dúfala, že sa Harry s Ronom mýlia. Obyčajne to tak bolo, pripomenula si. S posledným veľkým nádychom sa vrátila do vestibulu.

Bolo tam o niečo menej ľudí, ale nikto nový. Čakala pol hodiny. „Ste si istá, že nechcete stôl, slečna?“ spýtal sa hlavný po tretíkrát.

Hermiona skrúšene pokrútila hlavou. A vtom kútikom oka zahliadla záblesk dôverne známej čiernej. Severus Snape sedel za stolom s pohárom vína v ruke. Pozdvihol ho, keď si všimol, že sa pozerá jeho smerom.

„Vlastne vidím niekoho, koho poznám,“ povedala. Vrchnému očividne odľahlo, keď sa vybrala cez jedáleň k Snapovmu stolu.

„Tak, čo tu robíte?“ spýtala sa s rukami vbok. Neželala si žiadne špiónske akcie vo svojom súkromnom živote. Každodenné pohŕdavé poznámky boli úplne postačujúce.

„Som tu, aby som bol svedkom hlúposti a trápnosti, ktorá je nevyhnutne spojená s takýmito druhmi schôdzok. A tiež som sa dopočul, že tu majú najlepšie linguine[1] v Londýne.“

Hermiona zvraštila čelo. Neznášala, keď sa bavil na jej účet. „Nemôžete tu byť,“ zasyčala.

„Prečo? Vari boli chýry o linguine falošné?“ spýtal sa. „To je veľmi zlé. Už som si ich objednal.“

„Tak či onak, už na tom nezáleží,“ riekla Hermiona a spustila sa do kresla oproti. Zdvihol obočie a odpil si z vína. „Neukázal sa tu,“ oznámila mu.

„Stratil odvahu?“ Kývol na neďaleko stojaceho čašníka. „Pohár vína pre dámu, prosím.“

Hermiona si prekrížila ruky a pozerala na stôl. „Neviem, čo som čakala, asi nejaký rozprávkový koniec. Lenže to sa v skutočnom živote nikdy nestáva, však?“

„Existuje rozprávka o tajnom ctiteľovi? Myslím, že som takú prepásol,“ riekol Snape. Čašník jej priniesol pohár červeného vína a Snapovi tanier linguine.

Usmiala sa. „Princ sa snažil nájsť Popolušku pomocou jej topánky,“ navrhla.

Pokrútil hlavou. „To nie je to isté. Hrebene do vlasov pasujú ktorejkoľvek žene. Chcete niečo z tohto?“ Zodvihol plnú vidličku cestovín. „Sú obstojné.“

„Pochvalná kritika z vašej strany,“ povedala. Naklonila sa, vzala mu vidličku a zjedla sústo. Boli celkom dobré. „Nie je to zlé,“ riekla a podala mu ju späť. Povzdychla si a oprela sa dozadu. „Myslíte si, že sa tu ukázal, a keď ma uvidel, odišiel?“

„Nebolo to rande naslepo, Grangerová. Podľa všetkého vedel, ako vyzeráte predtým, než vám začal posielať darčeky. S najväčšou pravdepodobnosťou je zbabelec. Povedal vám, ako ho spoznáte? Ruža pripnutá na chlopni? Či niečo iné rovnako smiešne?“

„Nie, nič. Predpokladala som, že ma osloví. Ale nikto to neurobil.“ Odpila si riadny dúšok vína a snažila sa prehltnúť svoje sklamanie. Celé to začalo ako bláznivá lesť, ale keď sa stala skutočnou, domnievala sa, že je za tým niekto, kto ju pokladá za krásnu a inteligentnú. Snape jej podal ďalšiu vidličku s cestovinami. Zjedla ich a vidličku mu vrátila späť.

„Je to jeho škoda,“ povedal a dokonca sa mu podarilo, aby to znelo súcitne, teda takmer. Mávol na čašníka. „Prineste nám ďalšie dva taniere a porciu lasagní. Táto nevďačnica trvá na tom, že mi zje pol večere.“ 

Keď chlap vyrazil preč vyplniť Snapovo želanie, Hermiona prevrátila očami. Najprv ju ponúkol jedlom a potom jej vyčítal, že ho zjedla. Typický Snape! Rozhodla sa zmeniť tému a rozhovorila sa o knihe, ktorú jej požičal. Ani sa nenazdala a už zjedli obidve porcie cestovín a vypili niekoľko pohárov vína.

„Ste opitá, Grangerová,“ obvinil ju Snape, keď sa chystali na odchod. Trochu sa zaknísala a siahla po jeho ruke. Počkal, kým získa rovnováhu a potom ju previedol cez reštauráciu s rukou na chrbte. Bolo to fajn, usúdila Hermiona. Skoro ako skutočné rande, ale bez všetkých tých trápností, ktoré prichádzajú na rad s koncom večera.

„Nie som,“ oponovala. „Som len trochu pripitá, to je všetko.“

„Takže nebudete mať problém prísť zajtra ráno načas do práce?“ Dorazili k dverám a zostali stáť vonku na ulici. Snape sa k nej otočil.

„Vôbec žiadny. Uvidíme sa ráno.“

„Áno, ráno,“ povedal potichu. Ale neotočil sa, aby odišiel. Len tam stál a pozeral na ňu.

Bol to alkohol, čo jej vohnal rumenec do tváre, nie jeho prenikavý pohľad. A vonku bola taká veľká tma, že jeho čierny habit a vlasy sa takmer rozplynuli v noci. Na kratučký okamih sa zamyslela, čo by sa stalo, ak by išlo skutočne o ich rande. Pobozkal by ju? Uvažovala, aké by to bolo – bozkávať Snapa. Nebol najkrajším z mužov, ale miloval Lily Potterovú počas toľkých rokov. Takmer zomrel na počesť jej pamiatky. Za jeho popudlivým zovňajškom muselo byť niečo, čo by stálo za to spoznať lepšie. Stavila by sa, že sa vie čertovsky dobre bozkávať.

Drahý Merlin! Mal pravdu. Bola opitá.

„Ďakujem za večeru,“ povedala, aby prerušila ticho. „Bolo to veľmi pozorné.“

„Čo iné som mal robiť, keď ste si sadli k môjmu stolu bez pozvania?“

Hermiona sa usmiala. Situácia sa vrátila do normálu. V žiadnom prípade ju nepobozká. „Dobrú noc, Snape.“

„Dobrú noc, Grangerová,“ povedal predtým, než sa konečne otočil a premiestnil preč.

 

*****

 

Nasledujúce ráno našla Hermiona po príchode do práce malú fľaštičku s nápisom „Úľava od opice“ s lístočkom, na ktorom stálo: Som si istý, že ju nebudete potrebovať. Keď ráno vstala, spočiatku ju trochu bolela hlava, ale nebolo to nič, s čím by si neporadil obyčajný aspirín. Zdvihla fľaštičku a pobrala sa do laboratória.

„Naozaj ju nepotrebujem.“

„To rád počujem,“ ozval sa Snape. Bol už zabraný do práce. Z jeho kotlíka sa pri miešaní valil fialový dym. „Teraz choďte preč. Nemám čas.“

„Tiež vám prajem dobré ráno,“ odvetila. Fľaštičku vrátila do skrine so zásobami a medzitým si všimla, že Snape v nej opäť popresúval veci. Všetko bolo poprehadzované. Rozmýšľala, že vyjde von a požiada ho, aby to napravil, uvedomila si však, že by v tom nebol žiaden rozdiel, takže sa pustila do reorganizácie. Ona balila elixíry, aby mohli byť rozoslané poštou, takže bolo dôležité, aby vedela, kde sa čo nachádza. O tri hodiny neskôr vtrhol Snape do miestnosti.

„Na vašom stole sú ďalšie kvetiny,“ povedal. Otočila sa a zistila, že sa opiera o dvere skrine so zásobami. „Práve vám ich doručili.“

Hermiona sa zachmúrila. Neobjednávala si už kvety. Museli byť od jej skutočného tajného ctiteľa. Niežeby jej to prekážalo. Snape vyhlásil, že je na ne alergický, takže sa ich bude musieť zbaviť, alebo ich skryť, kým si ich bude môcť vziať večer po práci domov. „Pôjdem a postarám sa o ne,“ riekla s povzdychom.

Keď chcela prejsť okolo, schmatol ju za ruky. Hermiona od prekvapenia zalapala po dychu. Nikdy sa jej nedotkol. Nikdy. „Ako dlho budeme pokračovať v tomto divadielku, Grangerová?“ spýtal sa. Naklonil sa tak, aby mal ústa nebezpečne blízko jej ucha.

Snažila sa tváriť nevinne. „Divadielku?“ vypískla.

„Posielali ste si darčeky od fiktívneho, tajného ctiteľa, aby ste ma prinútili žiarliť,“ objasnil. Zároveň s obvinením sa mu prsty na jej ramene zovreli a oči zúžili.

„Vy o tom viete?“

Snape sa na ňu zamračil. „Bol som špiónom, Grangerová. Trochu rešpektu, prosím.“

„Neposlala som si ich všetky,“ dodala.

„Viem.“

Hermiona naňho nechápavo pozrela. „Naozaj? Viete, kto to urobil?“

„Ja.“ To bol prekvapivý vývoj situácie, ale stále nechápala prečo? Prečo by niečo také robil? Zosmiešňovať ju? Určite to nebolo preto, že...

„Prečo?“ šepla.

Neodpovedal. Namiesto toho položil svoju otázku. „Prečo ste si ich posielali vy?“

„V nádeji, že prestanete s pohŕdavými poznámkami na margo môjho súkromného života,“ povedala. „A teraz odpoveď na moju otázku.“

„Ste sklamaná, že som to ja,“ povedal a vôbec neodvetil na tú jej. Hovoril tak tlmene, až sa zdalo, že je to skôr určené jemu, než Hermione. „Áno, myslím, že sa to dalo čakať.“ Pustil jej ruky a otočil sa. Úplne zmätená sledovala, ako odchádza.

Na jej stole bola váza naplnená až po okraj ružami, klinčekmi, margarétkami a pol tuctom ďalších kvetov. Hermiona sa opatrne priblížila ku kartičke. Aký typ kartičky by napísal Snape? Zavrela oči a zhlboka sa nadýchla, keď sa za ňou natiahla. Svojou ostrou čmáranicou na ňu napísal:

Pre rozčuľujúcu, ale nádhernú ženu, ktorá sedí za stolom v Snapovej lekárni a elixíroch.

V očiach sa jej objavili slzy. Myslel si, že je nádherná. A náhle si uvedomila, že v posledných týždňoch robil pre ňu samé milé veci, tým svojím osobitým spôsobom. Pripravil pre ňu elixír dobrej nálady a dovolil jej požičať si knihu. Dokonca aj dary, ktoré jej venoval ako tajný ctiteľ, boli svojím zvláštnym spôsobom roztomilé. A v tú noc na ňu čakal v reštaurácii, ale bol príliš nervózny, aby jej prezradil pravý dôvod. Mala už vedieť, že nie je správne očakávať od neho niečo menej iritujúce.

Prihnala sa do laboratória a vrhla sa na naňho. Stál otočený čelom k dlhému pracovnému stolu, takže ho objala okolo pása a hlavu si mu oprela o chrbát.

„Ďakujem!“

„Grangerová, vysvetlite mi to!“ dožadoval sa. „Nie, počkajte. Najskôr ma pustite a potom mi to vysvetlite.“

Hermiona spustila ruky a o krok odstúpila. Snape sa k nej veľmi pomaly a opatrne otočil. Otvoril ústa, aby niečo povedal, lenže po ňom skočila skôr, než sa stihol dostať tak ďaleko. Kým si uvedomil, čo sa stalo, schmatla ho za chlopne habitu a pobozkala.

Trvalo chvíľu, než odvetil, no keď to konečne urobil, Hermionu potešilo, že ju neodtlačil preč. Keď sa jeho ruky ovinuli vôkol nej a pritiahli si ju bližšie, využila príležitosť, aby prehĺbila bozk. Minulú noc sa uložila do postele napoly opitá a úplne zmätená a rozmýšľala, aké by to bolo bozkávať Snapa a teraz bola tu a celé sa to uberalo za rámec všetkých jej predstáv. Kolená sa jej triasli a bola bez dychu, keď sa od neho konečne odtiahla a pozrela mu do tmavých očí. Neprezradili však nič, čakali na ňu.

„Ďakujem za kvety,“ zašepkala.

„A?“ spýtal sa. Ústa sa mu prehli do takmer úsmevu a ruky okolo nej pevnejšie zovreli.

„A tiež za hrebene a večeru, aj keď si ma prinútil myslieť si, že sa môj tajný ctiteľ neukázal,“ pobozkala ho na kútik úst. „A za požičanie knihy,“ ďalší bozk na druhú stranu. „A za prípravu elixíru dobrej nálady.“ Skončila s bozkom priamo na pery.

„A čo kančia žlč?“ spýtal sa potom.

„Za tú ti poďakujem neskôr,“ povedala tak zvodne, ako len vedela. Dúfala, že jej to išlo dobre.

„Už sa na to teším,“ riekol takým hlbokým a zastretým hlasom, až sa jej kolená premenili na rôsol. Oprela sa oňho, aby nespadla. Diabolsky sa uškrnul, ale zdvihol ruku a pohladil ju po líci. Očividne bola dostatočne zvodná.

„Mám ešte jednu otázku,“ ozvala sa Hermiona.

„Len jednu? Nemyslel som si, že je to možné.“

Hermiona sa ho pokúsila za tú poznámku capnúť, ale pridržal ju tesnejšie, s rukami pritisnutými o svoju hruď a pochechtával sa nad jej pokusmi. „Naozaj si myslíš, že teraz, keď ťa mám, ťa nechám len tak odísť? Aká je tvoja otázka? Sľubujem, že odpoviem len na jednu.“

„Prečo si robil taký rozruch okolo toho, že nemám žiadny súkromný život?“ spýtala sa.

Stuhol a ona premýšľala, či azda neurobila chybu, keď sa spýtala. Naozaj už na tom nezáležalo. Páčila sa mu, možno ju dokonca miloval. Nebolo dôležité, čo bolo predtým.

Po niekoľkých dlhých, mučivých okamihoch k nej natiahol ruky, vzal do dlaní jej tvár a zdvihol bradu, aby jej mohol hľadieť do očí. „Čoskoro potom, ako si začala pre mňa pracovať, som si uvedomil, že si výnimočná žena,“ povedal jemne. „Neodvážil... nemohol som očakávať, že by si,“ odmlčal sa, hľadajúc správne slová, „ocenila moje zámery, a tak som sa snažil postrčiť ťa k niekomu inému. Urobiť čokoľvek, aby som ťa dostal z hlavy.“

„Ale potom som začala dostávať darčeky od niekoho iného...“ povedala Hermiona. Nechala vetu nedokončenú, čakajúc na odpoveď.

„Hoci neboli od niekoho iného.“

„Ty si to vedel!“

„Prišiel som na to napodiv ľahko. A začal som si lámať hlavu, prečo by si niečo také robila. Takže som sa rozhodol vyviesť ťa z rovnováhy,“ dodal.

„To ti vyšlo. Som však rada, že si sa nakoniec rozhodol odhaliť svoju totožnosť.“

„Ako aj ja, Grangerová. Ako aj ja.“

A potom ju znovu pobozkal. A znovu. A znovu.

 

 

Pozn.prekl.: [1] linguine – druh talianskych cestovín. Sú podobné špagetám, ale trochu širšie, cca 6-9 mm a ploché. Pochádzajú z oblasti Janova a talianskej Ligúrie. Často sa pripravujú s plodmi mora alebo pestom.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: zuzana44 - 27.10. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: mami - 06.05. 2014
Trochu romantiky mi nádherne zlepšilo náladu po dnešnom uponahlanom dní. Dakujem
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 06.05. 2014
To som rada, romantika je zaručeným receptom. Vďaka za odozvu:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Chavelierka - 31.12. 2013
Miluju šťastný konce a zmatenou Hermionu :-D
Severus je borec a vlastně měli Harry a Ron pravdu, byl to zmijozel :-D
Moc se ti překlad poved

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: ZoeChristy - 03.10. 2012
Ach to bolo krásne :) Ďakujem za preklad :)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 15.11. 2012
Aj ja ďakujem za komentík :-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Keiko - 28.09. 2012
Senzační, i když konec mi celkový dojem trochu pokazil. K nim mi až tak moc nesedělo, jak se na něj Hermiona vrhla a Severus byl najednou tak zdílný. Ale Severusův zmijozelský plán, byl dokonalý. Jak si užít rande, aniž byste museli někoho pozvat!!! Dokonalý nápad, tak "severusovský". Povídka mě fakt pobavila.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 28.09. 2012
Nuž, napísať dobrý koniec je veľké umenie. Nie vždy to vyjde tak, ako si autorka predstavovala. Mne tu koniec pripadal trochu uponáhľaný. Ale zvyšok poviedky bol napísaný skvele, takže celkový dojem je napriek záveru dobrý. Som rada, že sa ti v konečnom dôsledku poviedka páčila a pobavila ťa. Ďakujem za komentík, Keiko.

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: JSark - 14.05. 2012
Snape aký romantik! Inak nechápem, prečo niektorým ľuďom vadí tento pár, veď podľa knižky Hermiona nebola bohvieaká krásavica. Síce v štvorke na plese ju Rowla popísala ako "neznáme pekné dievča", ale aj tak. A so Snapom by si vyhovovali intelektuálne, s Ronom si ju proste neviem predstaviť v dlhodobom vzťahu. 8o
Ďakujem za preklad.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 14.05. 2012
Hovoríš mi z duše. Tiež si myslím, že by si intelektuálne sadli. A to je základ. S Ronom má Hermiona pramálo spoločné. Mnohým ľuďom zrejme prekáža vekový rozdiel medzi nimi a to, že Snape bol jej učiteľom. Alebo si myslia, že je ešte starší - podobne ako Alan Rickman, tým pádom by aj vekový rozdiel bol ešte väčší. Mne však nič z toho nepríde "úchylné". HP fanfiction som začala čítať kvôli tomuto páru a pri ňom aj zostanem, pretože ho mám najradšej.
Veľmi pekne ti ďakujem za komentár:-) Teším sa nabudúce.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Keiko - 28.09. 2012
Já se k fanfiction taky dostala přes tyto dva :) Nakonec jsem si oblíbila i jiné páry, ale Snamione zůstává mým oblíbencem.

Abych pravdu řekla mám raději povídky až po skončení Bradavic nebo z období války, univerzity... Ty z období školy přijdou divné i mě - 15, 16 je podle mě hrozně málo na to, aby si začala s 35 letým Severusem a přijde mi to i jako hrozná degradace Severuse. Nelíbí se mi představa, že se zamiluje do studentky. V 15 totiž ten věkový rozdíl působí hrozivě, za to v 20 mi už přijde naprosto normální...
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 28.09. 2012
Máš pravdu, tiež uprednostňujem poviedky, kde je Hermiona staršia. Ale čítala som aj skvelé poviedky, kde ešte chodila do školy a vzťah medzi ňou a Severusom sa začal na škole Pet Project od Caerie, Care of Magical Creatures od mie madwyn alebo Fénixovu trilógiu od grangerous - tam už ale mala 17-18 alebo dokonca 19 rokov, keď sa do Rokfortu vrátila po vojne. Aglický fandom dáva v súčasnosti prednosť poviedkam "po Rokforte", v ktorých je už Hermiona dospelá a takmer sa už nevyskytujú poviedky s témou manželského zákona. To bola ešte  tá "klasická" éra Snamione, pred vyjdením HP7. Ďakujem ti za koment a názor, Keiko.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Keiko - 28.09. 2012
Samozřejmě máš pravdu, že i v jejím mladším věku se najdou skvělý povídky. Rozhodně jsem to nechtěla takhle paušalizovat. A jestli ty co vzpomínáš najdu v čj tak se do nich rozhodně pustím - snamione není nikdy dost :)
Jo manželský zákon... vážně se mi líbí jak se určitý nápad dokáže rychle šířit :) 
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 29.09. 2012
Myslím, že zatiaľ z nich nie je preložená ani jedna. Pet Project ešte autorka nedokončila (zostávajú nejaké 2-3 kapitoly), ale už teraz je to mýtus. A tie ďalšíe dve spomínané dielka sú dokončené a fakt by stáli za preklad. Uvažujem nad nimi - silne uvažujem... ale ten rozsah *prevracia očami* 200-300 tisíc slov. Snáď naberiem odvahu :-))

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Zuzana - 12.05. 2012
Úplne nádherné :) Severus a jeho krásne darčeky - až na tú kančiu žlč :D to ma rozosmialo. Koniec bol úplne dychberúci. Ďakujem za preklad.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 12.05. 2012
Ďakujem, Zuzi. Teším sa, že sa ti poviedka aj dychberúci záver páčili:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: larkinh - 11.05. 2012
Tak to nakonec dobře dopadlo. Skoro jsem čekala, že se Snape v tý restauraci přizná nebo že to Hermionu napadne, že by to mohl být on. Díkes.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 11.05. 2012
V reštaurácii by to ešte bolo skoro. Čakala som, že to bude autorka trochu naťahovať. Aby si Hermiona stihla uvedomiť, že jej nie je ľahostajný a začala o ňom rozmýšľať inak. Aby bolo isté, že keď sa pravda prevalí, neodmietne ho. Ďakujem za komentár, larkinh a teším sa na tvoj preklad. Dúfam, že nové kapitoly budú pribúdať pravidelne;-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: kometa - 11.05. 2012
Ach jej... blaženě se usmívám, strašně moc Hermioně závidím a nejsem schopna smysluplného komentáře. Takže díky moc solace, k téhle milé dobrůtce s příchutí vanilky a hořké čokolády a vůní růží (a kančí žluči ) se určitě ráda vrátím. Fakt se mi to moc líbilo :-)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 11.05. 2012
Ďakujem za milý komentár, kometo:-)) Budem rada, ak sa k tomuto príbehu niekedy vrátiš. Čo viac si prekladateľ môže želať?;-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: sigurd - 11.05. 2012
Také čertovsky účinné! Sev stále vie ako ohúriť a prekvapiť. A s tou kančiou žlčou ako silným afrodisiakom ma dostalo do kolien. Super kapča, ktorá mi spríjemnila dnešný deň, vďaka. 
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 11.05. 2012
Aj ja ďakujem za milý komentár, sigurd. Severus opäť bodoval - či s kančou žlčou alebo bez nej:-))

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: myska111 - 11.05. 2012
Moc pěkná kapitola. Zábavná, ta večeře byla fakt legrační. Moc pěkná povídka taková lehce romantická a zábavná. Děkuju za výběr a krásný překlad.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 11.05. 2012
Ďakujem, mysko:-) Som rada, že sa príbeh páčil a dúfam, že trošku zlepšil náladu;-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: zoe - 10.05. 2012
Tak tohle byl opravdu hodně povedený výběr povídky. Trošku to zkazil konec, ale jinak byla vtipná a milá. Díky za překlad.:)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
S potešením, zoe:-) Som rada, že sa ti príbeh páčil a ďakujem za komentár.

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Neprihlásený - 10.05. 2012
Hermiona se v závěru projevila jako pravá Nebelvírka. Jaképak s tím štráchy! Díky za pěknou povídku, bavila jsem se u toho. 
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
Tá jej odvaha vrhnúť sa na Snapa a pobozkať ho bola skutočne chrabromilská:-) Ďakujem za komentár. Teším sa, že sa ti poviedka páčila:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: GwenLoguir - 10.05. 2012
číra závisť...
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
to áno a veľká :-)) Díky.

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: adina - 10.05. 2012
To bolo take pekneee :)) ja toho chlapa milujem dakujem krasne za uzasnu poviedku a tesim sa na dalsiu :)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
S potešením, adina. Som rada, že sa ti páčila. Ďakujem:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Elza - 10.05. 2012
Ta scéna v restauraci, jak se krmili z jednoho talíře, neměla chybu. A Snapeův lísteček byl vrcholem dokonalosti! *:D Díky, solace.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
To áno, kŕmenie sa z jedného taniera = veľmi erotické. Obsah lístočka tiež nesklamal;-) Ďakujem, Elzo:-)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: tigy - 11.05. 2012
Mne práve to jedenie z jedného taniera pripadalo ani nie tak erotické, ako neuveriteľne intímne a nenútené, akoby si to ani neuvedomovali... práve u Severusa ma to ohromuje, že si nechal len tak jesť z taniera, už tam bolo vidno, že je do nej blázon 

Od vanityfair som čítala podobné Snamione z kaviarenského prostredia, Houdini's Tables, čiste náhodou nemáš v úmysle preložiť aj to? 
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 11.05. 2012
Samozrejme, že aj intímne. Najskôr som chcela použiť toto slovo, ale pre mňa je v tejto scéne aj riadny kus erotiky, takej skrytej. Severus tým dal najavo, že sa pri Hermione cíti uvoľnene (aspoň v tej chvíli), aj to, že je do nej blázon:-)
Mala som v pláne preložiť aj Houdini's Tables, ale už to medzitým preložila Kapi. Odkaz na preklad nájdeš vo fóre v téme Snamione. Je tam zoznam prekladov Snamione poviedok;-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: tigy - 10.05. 2012
Náhodou, mne sa páčilo, ako sa to nakoniec vyvrbilo, aj to, ako ho ona objala zozadu a položila si hlavu na jeho chrbát, to bolo také milé, a aj to, že ho pobozkala ako prvá, pretože mu podľa mňa chcela dokázať, že nie je sklamaná, že to on bol jej tajným ctiteľom, aby sa znovu neuzavrel do svojej ulity s pocitom, že ho odmietla
Mne sa to veľmi páčilo, ďakujem za prekladík  
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
Som naozaj rada, že sa našiel niekto, komu koniec sadol bez výhrad. Súhlasím, že to Hermionine objatie bolo veľmi milé. S tým nemám problém, len by som asi dala bozky a vysvetlenie v opačnom poradí. Je jasné, že teraz bola na rade ona, aby ho povzbudila. Severus by už ďalej nezašiel. Ďakujem, za komentár, tigy. Teším sa, že si spokojná:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: zuzule - 10.05. 2012
Moc děkuju za takovou milou povídku. :)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
Aj ja ďakujem, zuzule:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: Claire - 10.05. 2012
Nádhera a paráda. Patrně nejvíce vystihující pocit po dočtení, malinko, ale opravdu nepatrně pokažený ne tak úplně uveřitelnou závěrečnou scénou. Vzhledem ke všemu předchozímu bych ji já osobně cítila trochu jinak, leč to je můj boj.
Severus Snape je originál, jediný a jedinečný ve svém myšlení i konání. Osoba, která chce zjistit, jak zdatný je v líbání a následných činnostech, obvykle souvisejících s touto aktivitou, musí splňovat celou řadu požadavků. Nezbytnou nutností je  vysoká míra inteligence (aby pochopila), trpělivosti a tolerance (aby oba přežili bez následků), odvaha a odhodlání (aby dokázala pobořit mnoho let pečlivě budovaný krunýř a získala co chce). Varování - ta inteligence musí být jen v takové míře, aby mistra zaujala, rozhodně ho nesmí převyšovat!
Tentokrát tedy vyhrála Hermiona, ale kdo z nás by nechtěl být na jejím místě? Dostat jako dárek kančí žluč - sen každé ženy. Dokázaly byste dárce odmítnout?
Solace, moc děkuji za tvůj obvyklý standard- perfektní překlad bezvadné povídky a taky krásný banner. Za další den, který díky tvému dárku bude příjemnější a milejší, než se původně tvářil.
Moc se těším na setkání s další z laskominek ze tvé tajné dílny.
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
Zo záveru mám rovnaký pocit, je to fakt škoda. Rozmýšľala som, akoby som to na autorkinom mieste dopísala a prišla som k záveru, že ani presne neviem. Asi sa tie romantické konce v Snamione píšu najťažšie. Je zložité zachovať charakter postáv, najmä aby Severus neskĺzol do nechutného OOC, a zároveň to neuponáhľať. Asi preto mám radšej záver, kde budúca romantická scéna len naznačená a všetko zostane na predstavivosti čitateľa.
Usmiala som sa pri úvahe nad kritériami výberu vhodnej partnerky pre Severusa Snapa. V podstate súhlasím. Podľa mňa ho po rozumovej stránke môže pokojne môže aj prevyšovať (v niektorých oblastiach), ale musí byť dostatočne inteligentná, aby mu to nedávala okato najavo;-)
Ja by som miesto kančej žlče tiež radšej to dovarené afrodiziakum ako Hermiona :-D Ale inak tá scéna nemala chybu. Ďakujem za krásny komentár, Claire. Tiež si mi spríjemnila deň. Teším sa nabudúce:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: teriisek - 10.05. 2012
Můj tajný tip byl, že Severus začne Hermioně posílat skutečné dárečky od tajného ctitele - zdá se, že jsem se trefila:) Moc pěkný příběh, konec možná trochu rychlý na můj vkus, ale romantický kousek dušičky plesá nadšením! Díky moc za překlad!
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
No teda, trafila si. Dobrý odhad! Aj mne sa zdal koniec trochu uponáhľaný. Autorka ho mohla rozvinúť na väčšom priestore a bolo by to dokonalé. Ďakujem za komentár, teriisku:-)

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: denice - 10.05. 2012
Tak tohle byl skvělý krémový zákusek se spoustou šlehačky navrch. Neskutečně mě bavily Severusovy manévry při snaze ji ulovit. Scéna v restauraci byla nejlepší. Ten člověk byl tak kouzelně nejistý, kdyby se na něj Hermiona tak nevrhla, mohli kolem sebe kroužit ještě pěkně dlouho.
Skvělý výběr, děkuji!  
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
Ďakujem, denice. Som rada, že zákusok so šľahačkou chutil:-) Rozhovor v reštaurácii sa páčil aj mne.

Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: marci - 10.05. 2012
Moc hezké zakončení :-) V úplném závěru mi tak úplně nesedělo, jak se Hermiona na Severuse tak bez zábran vrhla, ale zas to bylo vykompenzované tím jeho doznáním, takže výsledný pocit skvělý.
krásný překlad a výborný výběr autorky a povídky. Díky moc :)
Re: Tajný ctiteľ 2/2 Od: solace - 10.05. 2012
Osobne by som autorke tiež vytkla ten moment, čo ty. Aj keď v konečnom dôsledku sa niekto na niekoho musel vrhnúť, a tak to teraz bola chrabromilčanka. Obdivujem však Severusove sebaovládanie, keď sa mu tak dlho úspešne darilo skrývať svoju náklonnosť Hermione. Ďakujem za komentár, marci. Teším sa, že sa ti príbeh páčil:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Arevik: ( solace )09.01. 2018„Raz za sto rokov“ a elixír lásky
Your Worshipfulness: ( solace )11.09. 2017Trichofília
cathedral carver: ( solace )01.08. 2017Keď je spánok podobný smrti
cathedral carver: ( solace )03.07. 2017Nie som zlatá rybka
Arevik: ( solace )28.02. 2017Ako ideálne skúšať
wardedportal: ( solace )14.02. 2017Mesačný svit
Arevik: ( solace )06.02. 2017Severus Snape a zlaté jablko
StormySkize: ( solace )29.01. 2017Horúca láska
Fatinah: ( solace )23.01. 2017Skriňa
Hannoie: ( solace )15.01. 2017Neočakávané oznámenie
Цыца: ( solace )09.01. 2017Septembrový človek
georgesgurl117: ( solace )14.02. 2016Trochu očividne
cathedral carver: ( solace )09.01. 2016Kto potrebuje objať?
georgesgurl117: ( solace )05.05. 2015Smola pri špehovaní
wallyflower: ( solace )09.01. 2015Peklo
Astreya: ( solace )11.08. 2014Čím sa hnoja kaktusy?
grangerous: ( solace )09.01. 2014Tlkot srdca
Scattered Logic: ( solace )21.08. 2013Fénixovský charakter
sophierom: ( solace )17.08. 2013Proti svojej vôli
Scattered Logic: ( solace )11.08. 2013Čarodejnícky valčík
zanthia122 : ( solace )14.02. 2013Koľkými spôsobmi možno zbaliť babu?
Černoknižnica: ( solace )09.01. 2013Európa môže počkať
Shy Violet: ( solace )31.10. 2012Ako sa zdá
JenMK1216: ( solace )26.09. 2012Vážne zdravotné problémy
JenMK1216: ( solace )22.09. 2012(Nie tak) dlho očakávané pokračovanie Špongiového kúpeľa
JenMK1216: ( solace )17.09. 2012Špongiový kúpeľ
Deeble: ( solace )08.06. 2012Je nepochybne jasné, že sa to môže stať
vanity fair: ( solace )10.05. 2012Tajný ctiteľ 2/2
vanity fair: ( solace )05.05. 2012Tajný ctiteľ 1/2
Astreya: ( solace )02.05. 2012Medzi nebom a zemou
Astreya: ( solace )01.04. 2012Spýtal som sa jaseňa...
Astreya: ( solace )14.02. 2012Kto hľadá...
Astreya: ( solace )09.01. 2012Zažínam sviecu
. Úvod k poviedkam: ( solace )08.01. 2012Úvod