Preklady fanfiction Harryho Pottera

Five people – Piati ľudia

Kapitola 3: Prvý list

Ôsmacká klubovňa bola zariadená prekvapivo útulne, v kombinácii farieb všetkých štyroch fakúlt. Pred veľkým krbom, z ktorého navôkol sálalo príjemné teplo, bolo rozostavených najmenej pol tucta pohoviek a kresiel. Po oboch stranách krbu boli schody, z ktorých jedny viedli do chlapčenských a druhé do dievčenských spální. V rohoch izby stáli pracovné stoly, vzdialené od seba tak, aby poskytovali pokoj a súkromie.

V jednom z týchto odľahlých kútov spoločenskej miestnosti sedel Draco a pred sebou mal položený kus pergamenu.

Severus

“Už si s tou úlohou začal?”

Draco zakryl meno rukou a vzhliadol ku Gregorymu. “Vlastne ešte ani neviem, či ju vôbec budem robiť.”

“Ach.” Gregory si sadol oproti nemu. “Ja už som začal. List… Vincentovi.”

Draco prikývol. Bolo to pochopiteľné, tí dvaja si boli dosť blízki. “Dobrá voľba.”

“A čo ty?” spýtal sa Gregory.

Draco nemohol uveriť, že spolu vedú túto konverzáciu. Chalani sa predsa nerozprávajú o takýchto veciach, zvlášť nie oni dvaja!

Pokrčil ramenami. “Naozaj ešte sám neviem.”

“Počúvaj, čo myslíš, čo sa deje s Grangerovou?” nadhodil Gregory, keďže bolo očividné, že Draco sa na tému listov nehodlá ďalej baviť.

Draco znovu iba pokrčil plecami. Chrabromilčanka vyzerala v poslednej dobe nezvyčajne utrápene. Nehlásila sa na hodinách a sotva prehovorila aj k svojim spolubývajúcim, snáď s výnimkou Longbottoma. Prekvapivo ho to štvalo. Bol zvyknutý počúvať jej hlas. Keby bola znovu tou Vševedkou, vnieslo by to aspoň akési zdanie normálnosti do tohto nezvyčajného ôsmeho roku.

Draco pozrel na Gregoryho, ktorý už znovu pracoval na svojom liste. Potom pozrel na svoj vlastný list. “Myslím, že už pôjdem do postele.”

Gregory sa pousmial. “Brú noc.”

Draco si zozbieral veci a ponáhľal sa po schodoch do spálne. Finnigan a Thomas na neho zazerali, keď vošiel, avšak Draco ich ignoroval, prešiel k svojej posteli v najvzdialenejšom kúte izby a zatiahol závesy.

V izbe bolo ešte dosť svetla na to, aby mohol pracovať.

Severus

Zamyslene si pošúchal brkom čelo a začal písať svoj prvý list.

Severus

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že som ťa sklamal.

Do dnešného dňa som si nie istý tým, čo si vlastne odo mňa chcel, alebo čo si odo mňa očakával, ale som si celkom istý, že toho bolo viac, ako som doteraz dokázal.

Stále nemôžem uveriť tomu, že ťa už viac niet. Viem, že keď som ťa videl naposledy, hádali sme sa. Bol som vydesený a ty si sa mi pokúšal pomôcť, ale ja som ťa nepočúval.

Vždy si tu bol pre mňa a ja som ťa vždy len odstrkoval.

Je mi to ľúto.

Naozaj sa cítim, akoby som ťa zradil a dúfam, že mi to všetko odpustíš.

Severus, je mi to tak, tak strašne ľúto! 

Tvoj krstný syn,

Draco