STATIC
Autor: galfoy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/7360278/15/Static
Preklad: Jimmi
Beta-read: Bbarka
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 15
Nasledujúce hodiny boli rozmazané.
Keď sa kúzlo zrušilo, mal Lucius pocit, ako keby sa zdvihla ťažká prikrývka. Stačil mu jeden pohľad na Hermionino trasúce sa telo v Dracovom náručí omotané len uterákom a kým ju Draco upokojoval, rozhodol sa byť užitočným. Obaja počuli jej výkriky z hosťovskej izby, uviaznutí bezmocne na gauči, kým ich kúzlo znehybňovalo. Teraz bol ten votrelec tým, kto kričal a Lucius to mal v pláne prešetriť. Okrem toho Hermiona s Dracom jednoznačne potrebovali chvíľku osamote. Len bohovia vedeli, čo sa jej v tej izbe stalo. Zdvihol Wolfov prútik z konferenčného stolíka a vydal sa smerom k mužovmu škriekajúcemu hlasu.
S eleganciou zatlačil do dverí a otvoril ich.
Wolf vyzeral, ako keby mal záchvat a Lucius na neho hľadel s výrazom klamlivého pokoja. Jediné, čo chcel, bolo vrhnúť rýchlu Avadu a potom spáliť telo. Možno Luciusovi trvalo istý čas, kým mu neprekáža predstava svojho syna s muklorodenou, ale teraz, keď sa s tým zmieril, bol dosť otvorený vo svojej náklonnosti k Hermione. Tento muž, táto zvíjajúca sa vec na zemi, takmer ukončil jej život. Možno ju znásilnil. Lucius si všimol jej oblečenie rozsypané po izbe, špliechance jej krvi na stene. Počul ju kričať. Nahnevane zaťal čeľusť. Táto úbohá náhražka muža sa jej nikdy nemala dotknúť. Nemal potuchy, s čím sa zahráva. Malfoyovci sa o svojich vlastných postarajú, rovnako ako sa Hermiona postarala o nich.
Wolf sa stále zmietal na zemi. Lucius sa uškrnul nad Hermioninou voľbou zbrane, keď zbadal prevrhnuté vedro. Nedokázal vymyslieť nič hroznejšie, aj keby sa snažil. Dospel k záveru, že fungovala dobre pod tlakom. Múdre dievča.
Ale čo urobiť s touto špinou pred ním? Existovalo tak veľa možnosti ako sa zbaviť tela a Lucius už vyšiel z cviku. Určite by mu Hermiona túto príležitosť neuprela? Šancu oprášiť si svoje schopnosti? Zamyslene si poťapkal prstom po perách, kým Wolf skučal v bolestiach. Lucius vedel, že je dobrý v tom, ako spôsobiť ostatným utrpenie a túžil svoj talent využiť. Napokon, bol to jeden z mála dôvodov, prečo sa z neho stal taký dobrý smrťožrút. Mal živú predstavivosť, keď došlo na spôsobenie múk niekomu inému.
V ušiach mu zarezonoval Hermionin milý hlas a Lucius frustrovane vydýchol. Krucinál. Bolo mu jasné, že by nechcela, aby zabil Wolfa a to nielen preto, že Wolf bol jej priateľ pod vplyvom kúzla, ale aj preto, pretože nechcela, aby sa Lucius dostal do ďalších problémov. Lucius sa rozmrzene zamračil. Aká škoda. Chcel si na tom chlapovi vybiť svoj hnev. Chcel, aby trpel za to, že ublížil Hermione. Ale ten muž jasne trpel a možno celkom dobre zomrie od bolesti, než príde Rád. Nanešťastie to bude musieť stačiť.
To dievča malo na neho zlý vplyv.
S ráznym kopnutím do Wolfových rebier a po uspokojivom prasknutí pri náraze, Lucius vyšiel z izby a zamkol za sebou dvere.
Privítal ho srdce lámajúci pohľad na Hermionu schúlenú v náručí jeho syna. Draco bol jasne v šoku, mocne ju objímal a kolísal, kým jej mrmlal slová upokojenia. Lucius k nim opatrne prešiel, vedel, že bude pre Hermionu lepšie, ak zopár vecí vyriešia skôr, než sa dom zaplní spanikárenými členmi Rádu.
Kľakol si pred ňu a venoval synovi upokojujúci pohľad. Potreboval konať rýchlo, než Draco príde ku zmyslom a rozhodne sa pokračovať vo vražednom besnení. Poznal svojho syna dobre - bola to len záležitosť pár minút, ak vôbec, skôr než sa Draco pokúsi roztrhať Wolfa holými rukami.
"Hermiona, drahá, zabezpečil som Wolfa v izbe. Mám podozrenie, že tu bude čoskoro Rád. Vadilo by ti, keby som ti položil zopár otázok, než prídu?"
Jej plač stíchol a párkrát potiahla nosom, utrela si tvár rukami. Podarilo sa jej rozmazať krv po lícach a po sánke. Lucius potlačil ďalší nával hnevu na mučeného muža v druhej izbe.
"Iste," zašepkala.
"Dospel som k záveru, že ťa sexuálne napadol. Je to správne?"
Prikývla a Dracovo celé telo sa naplo.
"Ospravedlňujem sa za svoju ďalšiu otázku. Znásilnil ťa?"
Pokrútila hlavou.
"Dobre," odvetil. "Vedieš si veľmi dobre. V izbe a na tvojej tvári je krv. Kde si zranená?"
Ukázala si na nos. "Myslím, že je zlomený."
"Smiem ti ho napraviť?" pokojne sa spýtal Lucius a zdvihol Wolfov prútik, aby ho videla. Uvedomoval si, že nemá mať žiaden prútik a že toto by ohrozilo ich dohodu s Rádom, ale v tejto chvíli mu to bolo ukradnuté. Neplánoval si ho nechať, nech to bolo akokoľvek lákavé.
Prikývla. Namieril prútikom na jej tvár, povedal rýchle zaklínadlo a jej nos bol vyliečený. Opuch ustúpil pred jeho očami a krv prestala tiecť.
"Ďakujem vám." Dotkla sa zľahka tváre, trochu sa strhla.
"Rado sa stalo. Ako inak ti ešte môžem pomôcť?"
Na chvíľu sa zamyslela, kým ju Draco šúchal po chrbte.
"Myslím, že by som sa rada obliekla. A nechcem, aby niekto iný šiel do tej izby, až kým nepríde Rád."
Draco otvoril ústa, aby protestoval, ale Hermiona ho umlčala pohľadom. "Malfoy, vieš, ako som ho zastavila? Hodila som naň tvoju kliatbu... Obsah toho vedra. Trpí, prisahám. Som si istá, že si dokážeš predstaviť, čo práve teraz cíti. Nechcem, aby si tam bol, keď si takto nahnevaný. Dostane to, čo si zaslúži."
"Ja... ja ho chcem zabiť," riekol Draco, hlas zachrípnutý, takmer prosiaci. "Ublížil ti! Bol by ťa znásilnil... Bol by ťa zabil!"
"Viem. Všetko to viem... A preto by si mal miesto toho ísť so mnou, aby si mi pomohol nájsť nejaké oblečenie. Nie je treba, aby bol dnes ešte niekto zranený." Hlas mal definitívny.
"Grangerka..."
"Prosím, Malfoy."
"Hermiona..."
"Draco, nie."
Zaťal čeľusť vo výraze tvrdohlavého odporu, ale Hermiona necúvla. Po chvíli intenzívneho zazerania jeho tvár nadobudla výraz porážky. Frflavo vydýchol a prikývol. Potom sa postavil, niesol ju mocne vo svojom náručí a pomaly s ňou odkráčal po chodbe do jej izby.
"Ďakujem ti, otec," povedal cez plece.
Lucius mlčal ohromený Hermioninou schopnosťou odhovoriť jeho syna od násilia. Vážne bola číslo. Spomenul si na svoje povinnosti, prešiel k letaxu, aby povedal Rádu, čo sa stalo. Nebude to pokojný večer.
"Aká zasraná šou," penil Draco.
Rád nakoniec prišiel - celá ich banda, podľa toho ako to vyzeralo - a uháňali po dome ako hysterické decká. Musel to prenechať otcovi... Lucius prevzal úlohu organizovania, informovania a delegovania, pretože väčšina ľudí v dome bola príliš rozrušená na to, aby efektívne fungovala. Zo správ, že kľúčový stúpenec Rádu nielenže bol pod Impériom, ale že napadol Hermionou po tom, čo prenikol cez jej štíty, všetci spanikárili. Nikto nevedel, aké informácie unikli a ku komu.
Hermiona s Dracom sa zašívali v jej izbe. Chúlila sa v jeho lone s hlavou pod jeho bradou a on ju rukami zvieral okolo pása ako vo zveráku. Harry s Ronom jej prišli položiť otázky, ale uslzene ich odkázala na Luciusa a povedala, že nechce hovoriť. Harry ani nezažmurkal nad faktom, že sedí Dracovi v lone, ale Ron sa tváril, ako keby mu jednu vrazili. Draco sa jednoducho nedokázal prinútiť, aby sa o to staral. Mal jedinú starosť a tá bola v jeho náručí. Aspoň už teraz o nich Zázračné duo vedelo, určite oficiálnejšie. Hermiona sa ho držala ako topiace sa mačiatko a on pohrozil násilím každému, kto sa k nej priblížil. Mohli dospieť k akýmkoľvek záverom, akým chceli. Vedel, že sa pred Hermionou nerozčúlia, nie teraz. Draco sa postaral, aby ju pobozkal na spánok, kým sa Ron pozeral, len aby to zdôraznil. Na oplátku Ron nadobudol ten najčudnejší odtieň fialovej.
"Vždy sú takíto hluční?" zavrčal. Chýbalo mu ticho domu, ktorý začal nazývať domovom. Zvýšené hlasy sa odrážali po chodbe, hádali sa kvôli tomu, koho treba viniť za narušený letax. Jeden človek sa hádal, že Rád to mal prísť prešetriť skôr, a ďalší odporoval, že stále chceli prísť, len nie hneď. Harry vrčal na Divookého Moodyho... Niečo o prútikoch. "U Merlina, občas nemôžem uveriť, že títo imbecilovia bojujú proti Temnému pánovi. Nedokážu ani prešetriť útok, ktorý má jediný vstupný bodľ. Neužitočná banda debilov."
"Len si o mňa robia starosti," ospalo prehovorila. "Každý tu ma poriadne dlho pozná. Prišli, pretože sú znepokojení. Obvykle nie sú takíto. Plus všetci poznali Wolfa. Asi sa len vzájomne obviňujú."
Draco si vzdychol. Samozrejme, že mala pravdu. "Len chcem, aby odišli," podriadil sa. "Aj ja sa to stále snažím pochopiť. Chcem ho roztrhať kúsok po kúsku, Grangerová. Prisahám ti, len mi daj päť minút osamote s ním v izbe..."
Zacítil, ako ho zľahka pobozkala na krku a potom na líci. Z toho dotyku ho príjemne striaslo. Nebála sa byť k nemu nežná a on musel priznať, že sa z toho cítil neuveriteľne. Pomaly zatvoril oči.
"Prosil som o smrť," potichu priznal. "Keď som ťa v tej izbe počul kričať. Dúfal som, že sa vráti a skoncuje so mnou. Nedokázal by som žiť ďalej, keby mi ťa vzal."
Cítil, ako ho pobozkala na ucho, a znova na krku, prešla mu prstami po hrudi.
"Som do teba šialene zbláznený, Grangerka," zašepkal jej do ucha. Keď bola v tej izbe s Wolfom, myslel, že jeho svet exploduje. Vyvolala v ňom tak veľa emócií, že nevedel, kde to skončí.
"Ten pocit je vzájomný," zamrmlala predtým, než na ňom zaspala.
Chvíľu trvalo, než sa v dome všetko vrátilo k normálu. Hermiona pri každom zvuku vyskočila a Draco nahnevane penil na Rád.
Rozhodli sa pokúsiť odstrániť kliatbu a Imperius z toho muža namiesto toho, aby ho obesili. Zatiaľ bol Wolf pod zámkom, kým skúšali nové liečebné postupy. Draco ho chcel nakrájať na kúsky a nakŕmiť ním zatúlaných psov. Mal pocit, že by to bolo dosť milosrdné. Bolo udalosťou, keď sa zastavili Harry s Ronom, pretože Draco na nich dvakrát fyzicky zaútočil a pľuvol na nich minimálne toľkokrát. Nakoniec sa zmiernil, keď si všimol, ako to rozrušuje Hermionu. Namiesto toho rozjímal.
Len Lucius z toho incidentu vyšiel lepšie než predtým. Sedelo mu prevziať kontrolu nad situáciou, pripomenulo mu to, prečo býval dobrým vodcom. Roky práce pod niekým iným potlačili jeho sebavedomie a spôsobili, že zabudol, kto je. Teraz si spomenul. Bol Luciusom Malfoyom. Bol obávaným mužom. Vedel ako riadiť ostatných. Okolnosti sa trochu zmenili - už viacej nesedel pri vrchole čistokrvného impéria, už viacej nemal pri boku svoju manželku... Ale mal možnosti. Mohol začať komandovať prítomných členov Rádu, nech to znelo akokoľvek čudne. Mohol byť lepším príkladom pre svojho syna. A mohol ochrániť ich hostiteľku, ktorá zjavne priťahovala tú najväčšiu smolu, akej bol kedy svedkom. Tomu dievčaťu sa zíde obranca, ktorý do nej nie je beznádejne zamilovaný. Merlin vedel, že jeho syn túžil po Hermione, aj keď jej to nepriznával.
Smiešny chlapec. Nemal čo stratiť tým, že by jej povedal pravdu - zrejme v tom bola rovnako hlboko.
Lucius v skutočnosti žasol nad tým, keď videl takú zmenu vo svojom synovi. Draco bol stále nepriateľský a naštvaný, ale to bolo súčasťou chlapcovej osobnosti tak ako čokoľvek iné. Skutočná zmena spočívala v tom, že teraz mal aj druhú stránku, stránku, ktorá bola skrytá alebo neexistovala, až kým ju z neho nevytiahla Hermiona. Každú nahnevanú poznámku vyrovnával dotykom jej ruky. Na každé hrubé gesto ju v noci kolísal, aby zaspala. Teraz bola v Dracovi rovnováha, dobrá strana vyvažovala tú zlú. A on sa o Hermionu len nestaral - bola pre neho jeho svetom. Poskytovala mu dosť náklonnosti, aby vyvážila roky a roky nenávisti, ktorú Draco absorboval. Vymykalo sa to rozumu, ale Hermiona mala v sebe zjavne neobmedzenú zásobu dobroty, len bola zatlačená do úzadia jej duševným zrútením. Teraz, keď sa liečila, dávala ju najavo. A to malo zázračný účinok na jeho syna, ktorý pri pohľade späť asi lačnel po niečom takomto. Po opätovanom, úprimnom cite.
Dokonca u niekoho tak otrlého ako Lucius to vyvolalo úsmev.
Čím dlhšie bol preč od Temného pána a jeho nasledovníkov, tým menej Luciusa trápil problém čistej krvi. Bolo to určite šťastie v nešťastí, že sa dostali tam, kde sú. Keby len s ním bola jeho nádherná Narcissa. Premýšľal, či by si sa dokázala zmeniť ako on... Či by jej začalo záležať na muklorodenej dievčine, k tomu ešte členke Rádu. Lucius sa v duchu zasmial. Jeden pohľad na to, aký účinok mala Hermiona na Draca, a Narcissa by obrátila. Tým si bol istý. To dievča to s ľuďmi vedelo, hoci si to neuvedomovalo. Narcissa vždy milovala čokoľvek, čo jej syna robilo šťastným.
"Lucius?"
Tichý hlas ho vytrhol zo snenia. Usmievala sa na neho Hermiona.
"Pripravila som večeru. Ste hladný?"
Rýchlo sa postavil a pripojil sa k synovi pri stole, náhodou dokazujúc svoju vlastnú pravdu.
Hermiona bola v sprche a Draco využil príležitosť, aby vyhľadal svojho otca. Našiel ho na zadnom dvorci, kde čítal v tieni na lavičke.
"Otče? Môžem sa k tebe pripojiť?"
Lucius vzhliadol od knihy a posunul sa nabok, aby si mal Draco kam sadnúť. "Samozrejme, synu. Niečo ťa trápi?"
Draco si odkašľal. Nebol si skutočne istý, ako začať tento rozhovor a k tomu sa od svojho otca hrozil obávaného: "Nehovoril som ti to?". A to nespomínal fakt, že sa desil rozhovoru o svojich pocitoch s niekým iným okrem Hermiony a dokonca k tomu bolo potrebné trochu prehovárania. Posadil sa a prinútil sa prehovoriť. Incident s Wolfom ho prinútil premýšľať.
"Ako si vedel, že si do matky zamilovaný?"
Luciusove obočie vystrelilo dohora a chvíľu na Draca vyvaľoval oči. Draco sa nepohodlne pomrvil, oči upreté k zemi. Kým si vychutnával to, ako sa kvôli Hermione cítil, nenávidel, keď to musel analyzovať a riešiť to inak ako v duchu. Nikdy predtým nebol zamilovaný, takže sa chcel uistiť, že toto jej skutočné, než v tej veci zaujme stanovisko. Bolo to zasrane desivé slovo. Jeho otec matku veľmi miloval - mal by dokázať vniesť trochu svetla do tých bláznivých pocitov, s ktorými Draco zápolil. Bolo mu jasné, že Lucius neznáša baviť sa o pocitoch takmer rovnako ako Draco, ale pod Hermioniným vplyvom sa obaja trochu otvorili. Dúfajme, že to bude stačiť.
Nakoniec sa jeho otec odvrátil a hľadel na zeleň v záhrade. V jeho črtách sa objavil malý úsmev.
"No, keď som sa prvý raz dvoril tvojej mame, čelil som slušnej konkurencii. Bola to veľmi žiadaná čarodejnica - čistokrvná, neuveriteľne krásna, ctižiadostivá... Myslím, že mala štyroch iných nápadníkov okrem mňa, všetko s dobrým rodokmeňom, ktorí sa uchádzali o jej ruku."
"Uf," Draca to ohromilo. Pre neho bola jeho matka vždy matkou, ale samozrejme, že dávalo zmysel, že bola kedysi mladá a hľadala si manžela. Dokonca po toľkom čase zostala krásna, ale v mladosti musela byť ohromujúca.
"Nakoniec sa rozhodovalo medzi mnou a španielskym čarodejníkom z kráľovskej rodiny. Jej rodina ju tlačila, aby sa vydala za toho Španiela. Nevyzeralo to pre mňa dobre. Hoci meno Malfoy bolo veľmi vážené, Narcissiným rodičom sa páčila predstava, že sa do ich rodokmeňa dostane aj čistá, aj kráľovská krv. Dali jasne najavo, čomu dávajú prednosť.
Jeden večer prišla ku mne Bellatrix a oznámila mi, že tvoja matka si vybrala Španiela, povedala mi, že som prehral, povedala mi, aby som vycúval. Bol som zdrvený. Existovali iné čarodejnice, ktoré by boli pre mňa vhodné, ale ja som sa upriamil na tvoju matku. Až dovtedy som si neuvedomil, ako veľmi pre mňa znamenala. Rozhodol som sa nevzdať sa... Malfoyovci sú notoricky tvrdohlaví, ako vieš. Povedal som Belle, že mi to Narcissa musí povedať sama, ak chce, aby som sa jej prestal dvoriť. Posielal som jej listy, očarované kvety, ktoré nikdy neuschli, jej obľúbené sladkosti z celého sveta... Zaumienil som si, že sa dozvie, že je milovaná a ponúkol som jej každý pozorný darček, ktorý ma dokázal napadnúť."
Draca ten príbeh úplne fascinoval. V skutočnosti veľa od tej odpovede neočakával, a namiesto toho sa mu dostalo nazretia do života jeho rodičov dlho predtým, než sa narodil. Nemohol uveriť, že to počuje iba prvý raz. Okrem toho nemohol uveriť, že je k nemu jeho otec taký otvorený.
"Po dvoch týždňoch bez toho, že by som od Narcissy počul slovka, mi jej škriatok Mirtu doručil odkaz. Povedal, že svojim rodičom povedala, že sa za Španiela nevydá a oni ju za trest zavreli v izbe, mimo ostatných nápadníkov. Nedostala žiaden môj darček či list. Poslala škriatka, aby mi to povedal, pretože sa bála, že sa jej vzdám. Opak bol samozrejme pravdou. Bol som prešťastný. Napísal som jej dlhý list a poslal nazad so škriatkom a neskôr ten večer sa Mirtu vrátil s odpoveďou. Tajne sme si dva týždne dopisovali, posielali si niekoľko listov denne. Vďaka jej slovám som ju neobyčajne spoznal - bola inteligentná, divoká, mala svojrázny zmysel pre humor.... V tejto fáze dvorenia som si uvedomil, že som sa do nej úplne zamiloval. Jednoducho som sa jedného dňa zobudil a nedokázal som si bez nej predstaviť svoj život."
Otcove slová zaťali do živého. S námahou prehltol.
Lucius sa na Draca dlho zadíval. "Ako vieš, utiekli sme. Podarilo sa jej asi po mesiaci vykradnúť z izby. Stretli sme sa v Šikmej uličke a tajne sme sa vzali." Lucius sa pod nosom zasmial. "Mirtu bol nadšený... Nikdy som nestretol škriatka, čo by sa tak venoval šťastiu svojej panej. Pomohol nám všetko zariadiť, udržať ju v bezpečí. Domoví škriatkovia majú fascinujúcu mágiu... na to, že sú len sluhovia. Celkom inú ako čarodejnice a čarodejníci. Keď bolo po všetkom, jej rodičia nemohli už nič urobiť. Vypočuli sme si svoje, ale nakoniec to stálo za to. Mirtu stále dozeral na tvoju matku, až do... až do jej smrti."
Draco si prehrabol vlasy a nadýchol sa. Myseľ mu uháňala.
"Takže... Ako dlho, Draco?"
"Ako dlho čo?"
"Ako dlho máš pocit, že si nedokážeš bez Hermiony predstaviť svoj život?"
Draco sa pozrel na zem a pohrával sa s rukami.
"Od tej prvej nočnej hrôzy. Keď na mne zaspala."
Lucius prikývol. "Toľko som si myslel."
"Je to ten najčudnejší pocit," potichu povedal Draco. "Chvejem sa, myslím, naozaj sa chvejem, keď sa ma dotýka. Srdce mi šalie, keď je nablízku. Položil by som za ňu život. Je to ako z prekliateho románu. Čo je toto za šialenosť? Neviem, čo robiť."
Jeho otec sa zamračil.
"Čo myslíš tým, že nevieš, čo robiť? Povieš jej to, samozrejme. Ako sa patrí. Povieš jej, že ju miluješ."
"Povedať jej? Ako jej to môžem povedať? Čo ak to necíti rovnako?" odvetil Draco a uvedomil si, že začína znieť zúfalo a možno trochu zbabelo.
"Synu, môžem ťa ubezpečiť, že cíti," Lucius znel podráždene. "A na rovinu, aj tak by si jej to mal povedať. Toto je vojna. Ona je cieľom. Neži svoj život, ako keby tvoj čas bol nekonečný. Nikdy nevieš, kedy ti ju vezmú." Na konci sa Luciusovi zlomil hlas a odvrátil sa.
Chvíľu sedeli v tichu.
"Občas nemôžem uveriť, že už matky niet," nakoniec prehovoril Draco. "A že bola takto zavraždená. Myslím... Skutočne som si myslel, že sme jedni z nich, vieš? Nikdy ma nenapadlo, že nás vyhodia, že sa nás pokúsia zabiť. Nikdy som nepremýšľal o ničom mimo to, čo som poznal. Ako zasrane slepý som bol?" Nahnevane kopol do zeme.
"O nič viacej než som bol ja," odvetil Lucius boľavo smutným hlasom. "Keby ma tak nepohltili moje vlastné záležitosti, bol by som si všetky príznaky všimol. Temný pán nás roky odrezával, vravel mi menej a menej o svojich plánoch. Nechápem jeho skutočnú motiváciu, ale aj tak. Mal som jednať, mal som chrániť tvoju matku a teba. A teraz som tu, bez nej a musím čeliť dôsledkom svojich rozhodnutí."
Otočil sa k Dracovi a zadíval sa mu do očí.
"Synu, viem, že som sa spočiatku nezachoval veľmi dobre, ale prosím, ver mi, že som vďačný, že si našiel Hermionu. Myslím si, že keby tvoja matka žila, a keby videla zmenu, ktorú v tebe Hermiona vyvolala, obľúbila by si ju rovnako ako ja."
Draco sa na otca usmial. Malfoyovci boli notoricky zlí v debate o ich citoch, a predsa sa tu zostávajúci dvaja rozprávali o vzájomnej náklonnosti k muklorodenej čarodejnici. Bolo to takmer komické.
"Ďakujem ti, otče."
"Prosím, premýšľaj o tom, čo som ti povedal, synu," trochu vážnejšie riekol Lucius. "Neplytvaj svojím časom. Neriskuj, že ju stratíš skôr, než je to povieš."
Draco neutrálne prikývol, ale vstal a šiel pripraviť Hermione čaj. V duchu pri chôdzi sa mu zdalo, že počuje matkin hlas. Vravela mu, že je na neho pyšná. Vedel, že sa to s ním pohráva len jeho myseľ, ale zdalo sa mu to neuveriteľne skutočné.
Dni ubiehali jeden za druhým, ale Draco nedokázal nájsť ten správny okamih, kedy povedať Hermione to, o čom sa s otcom rozprávali.
Chcel jej to povedať, keď ju v noci objímal v náručí, ale jediné, čo dokázal vymyslieť na úvod bolo: "Hej, Grangerka, len som ti chcel povedať, že..."
Nie. Neurobí to takto. Nikdy tie slová nikomu nepovedal a nedovolí, aby to po prvýkrát bolo tak prekliato všedné.
Chcel jej to povedať, kým pripravovala raňajky, keď vyzerala poriadne krásne v jej bavlnenej blúzke a obnosených džínsoch, vlasy divoko skučeravené okolo tváre, ale slová mu zabehli skôr než opustili jeho pery. Namiesto toho sa napil čaju a šťastne sa začervenal, keď ho pobozkala a posadila sa, aby sa najedla.
Chcel jej to povedať v ten úžasný deň, keď ho konečne porazila v šachoch. Namiesto toho trápne povedal: "Milujem... tvoju taktiku." Zasmiala sa a zatlieskala, nadšená, že konečne tú hru pochopila.
"Je to o dlhodobých cieľoch, voľbe taktiky a potom len za tým ísť! Nemať strach!" šťastne vykríkla.
"Správne..." nepohodlne odvetil, keď uvažoval o svojich vlastných cieľoch. Mal taktiku alebo len plával v bazéne emocionálnej zbabelosti?
Nakoniec si vyvinul vlastnú taktiku vyhýbania sa otcovu nevzrušenému pohľadu. V tejto hre začínal byť dosť dobrý.
galfoy: ( Jimmi ) | 20.05. 2012 | 21. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 06.05. 2012 | 20. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.04. 2012 | 19. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 20.04. 2012 | 18. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.04. 2012 | 17. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 08.04. 2012 | 16. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 27.03. 2012 | 15. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.03. 2012 | 14. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 18.03. 2012 | 13. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 12. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 11. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 10. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 9. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 8. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 7. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 6. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 5. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 4. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 3. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 2. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 1. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.01. 2012 | Úvod k poviedke | |