Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. kapitola

"Sú zranení, nie mŕtvi," oznámil Lucius, keď sa Draco vrátil do obývačky. "Rád určite nebol šťastný, keď sa z letaxu vynorila moja tvár, ale keď som vysvetlil... situáciu... boli ochotnejší."

Draco potlačil svoj nezmyselný hnev na tých dvoch idiotov, ktorí sa zranili, keď ich Grangerová potrebovala.

"Ako sa má?" spýtala sa otec.

"Nereaguje," odpovedal. "Nerád to hovorím, ale myslím, že by sme sa mali radšej naučiť, ako si na chvíľu pripravovať jedlo sami. Je na tom poriadne zle. Vôbec sa nezdá, že by niečo počula."

Lucius zavrčal, očividne podráždený.

"Tí jej dvaja kamoši potrebujú záložný plán pre prípad ich neprítomnosti. Evidentne si uvedomovali jej stav. Nejaké varovanie by prišlo vhod - mohla nás zabiť. Určite zranila teba."

Draco sa pozrel na ruku. Rana bola hlbšia, než si pamätal, ale zdala sa nedôležitá vzhľadom na problémy, ktoré mala Grangerová. Rany sa dajú vyliečiť. Pokrčil plecami.

"Bezpečnosť," zrazu povedal a odfrkol si. "Spomínaš si, čo povedala? Keď som sa jej spýtal, prečo berie každú noc ten elixír. Snažil som sa, aby priznala svoju závislosť, ale namiesto toho povedala 'kvôli bezpečnosti'. Krucinál. Som zvedavý, čo ešte robieva počas nočnej hrôzy. Asi Pottera s Weasleym na smrť vydesila."

Jeho myšlienky prerušilo zaburácanie letaxu, z ktorého vykročil Wolfgang, očividne rozrušený.

"Je v poriadku?" spýtal sa, ruky zaťaté. Obaja Malfoyovci si všimli mimoriadne napätie v mužových pleciach, čeľusti, v celom vystupovaní. Draco prižmúril oči.

"Je vo svojej izbe, v jednom zo svojich stavov," oznámil chladne Lucius.

"Zranila sa? Zranila niekoho?"

Draco zdvihol ruku, aby Wolfgang mohol vidieť ranu.

"Trochu sa doškriabala, ale je v poriadku. Vzali sme jej nôž skôr, než mohla narobiť skutočnú škodu."

Wolfgang si vydýchol. "Som vám vďačný. Prešla... prešla si mnohým."

Bez ďalšieho vysvetľovania odišiel smerom k jej izbe.

Lucius zamyslene prižmúril oči. Draco dokázal rozoznať, že sa rozhoduje, ako formulovať svoje ďalšie vyhlásenie.

"Zjavne tí, ktorí ju majú radi, ju majú radi naozaj intenzívne," nakoniec povedal.

Draco potlačil nepríjemný pocit v bruchu, keď si spomenul na to, aké to bolo mať jej drobné telo v náručí, jej ruky okolo krku, jej tvár pritlačenú na hruď.

Ako keby mu otec čítal myšlienky, otočil sa k nemu a povedal: "Bolo by najlepšie, keby sme si nedovolili príliš sa na ňu naviazať, Draco. Vieš rovnako dobre ako ja, že je cieľom Temného pána. Aj bez toho, ak prežije, nikdy by sme sa nemohli s jej druhom... zniesť."

Draco neodpovedal. Pochopil význam príliš jasne. Ale pociťoval z neho podivnú nevoľnosť.

"Synu, povedz mi, že mi rozumieš."

"Samozrejme," nahnevane vyprskol. "Nechceš, aby sme sa spriatelili s humusáčkou. Nie som hlúpy, otec."

Lucius nevyzeral z tejto situácie veľmi šťastný, ale Draco si nebol istý prečo. Dostal, čo chcel - Dracovo slovo, že sa nezblíži s Grangerovou... Ako sa ale mohol vyhnúť tomu, aby si ju trochu neobľúbil? Ako by to dokázal ktokoľvek z nich? Bola prekliatou hádankou, ale jej tichá príťažlivosť sa nedala poprieť. Dokonca jeho otec sa voči nej obmäkčil, bez ohľadu na to ako veľmi to možno popieral.

"Určite k nám bola veľmi láskavá," povedal roztržito Lucius. "Škoda jej krvi."

Zanechal Draca v obývačke, aby preskúmal kuchyňu kvôli niečomu požívateľnému.

Draco zostal pred kozubom, snažil sa upokojiť rozzúrený pulz, než ho nasledoval.

Jedli obschnuté lievance s čajom.

Lucius zazeral na svoj tanier a bez nadšenia štuchal do jedla.

"Dúfam, že jej bude čoskoro lepšie. Zvykol som si na jej varenie," prehlásil.

Hermiona zostala v izbe celý deň, hľadela dohora mŕtvymi očami. Draco ju často kontroloval, ale nijako nenaznačila, že by si ho všimla.

"Možno nemám dovolené priateliť sa s tebou, Grangerová, ale stále ťa chcem lepšie spoznať," neohrabane prehovoril, keď sa vedľa nej posadil na posteľ. "Nerob si starosti s tou ranou na mojej ruke. Nič to nie je. Rýchlo sa hojí. Viem, že si nechcela."

Zažmurkala a Draco si vzdychol, znova ju nechal samu.

O deviatej sa letax prebral k životu. Vypotkýnali sa z neho Harry s Ronom. Draco s Luciusom vzhliadli od čítania, prekvapení vyrušením. Obaja boli veľmi obviazaní, ale vyzerali dostatočne zdravo. Ron mal škaredú modrinu pod okom.

"Wolf povedal, že ťa zranila," zazrel Harry na Draca.

Draco nadvihol obočie. "Nepredstieraj, že sa staráš, Potter. Nie je to hlboké. Budem v poriadku. Je vo svojej izbe, ak ju chcete vidieť."

Bez ďalšieho slova odišli pozrieť Hermionu.

O pol hodiny neskôr sa vrátili.

"Je v naozaj zlom stave," mračil sa Ron. "Spustila to nočná hrôza?"

"Nie," vyštekol Draco. "Spustilo sa to, keď si uvedomila, že ste sa vy dvaja blbci neukázali a dospela k zrejmým záverom." Strápená vina prešla cez Harryho aj Ronovu tvár.

"Sakra," riekol Ron. "Myslela si, že sme mŕtvi. Ako dlho myslíš, že jej bude trvať, kým začne znova rozprávať?" otočil sa k Harrymu.

"Naposledy to boli mesiace," odpovedal s ťažkým povzdychom Harry. "Len musíme počkať. Malfoy, neviem, či bude schopná pokračovať v tvojej liečbe. Ak nebude, asi ti musíme poslať niekoho iného, aby to skúsil."

Draco sa zaksichtil. Teraz potreboval ošetrenie len každý druhý deň, takže zatiaľ nebol zúfalý, ale hnusila sa mu predstava, že nejaký náhodný člen Rádu bude na neho klásť ruky.

"Myslel som, že nikto iný nevie ako," odsekol.

"Nikto iný nevie, nie tak dobre ako Hermiona, ale je lepšie, keď to skúsime, než aby kliatba znova zmocnila tvojho tela," pokrčil Harry plecami.

Draco len zavrčal. Chcel, aby sa o neho postarala Grangerová. Len Grangerová. Bol na ňu zvyknutý.

"Necháme sem mamu poslať nejaké jedlo," riekol Ron, keď si prezeral zvyšky ich raňajok na kuchynskom stole. "Neviem, kedy začne Hermiona znova variť."

Keď dvaja muži odišli letaxom, Lucius sa zaškeril.

"Ak budem musieť existovať na Weasleyovskej kuchyni, prisahám Merlinovi, sám sa vrátim k Temnému pánovi."

Nasledujúceho dňa letaxom s Harrym a Ronom prišla členka Rádu menom Rose.

"Malfoy, Rose sa ťa pokúsi ošetriť. Má nejaký liečiteľský výcvik a pozná elixíry, ktoré používa Hermiona," oznámil Ron. Mal trochu menej obväzov, ale čierne oko mal rovnako napuchnuté ako predtým. Rose sa tvárila neobyčajne znepokojene. Vyzerala približne rovnako stará ako Draco, ale bola veľmi drobná, nevýrazné hnedé vlasy mala ustrihnuté po bradu, nevhodne lemovali jej vychudnutú tvár. Oči jej poskakovali po izbe.

Draco na ňu nadvihol obočie. Toto mala byť Grangerovej náhrada? To dievča vyzeralo, ako keby malo z nervozity odpadnúť. Všimol si, ako sa jeho otec uškrnul, keď predstieral, že číta svoju najnovšiu knihu.

S pokrčením pliec si Draco vyzliekol košeľu a ľahol si na gauč, tak ako to mala rada Grangerová.

"Tak do toho," vyštekol a dievča takmer zvýsklo strachom.

Harry prevrátil očami. "Ideme pozrieť Mionu. Nevydes to úbohé dievča, Malfoy." Odišiel s Ronom.

Rose sa poposúvala k Dracovi, ruky sa jej triasli, keď vykladala elixíry. Draco odolal nutkaniu zavrčať na ňu.

"Do-dobre," koktala. "Teraz idem..."

"Nemusíš mi to vysvetľovať, len to kurva urob," zavrčal Draco. Neznášal túto vyškerenú kvetinku. Dokonca Grangerová s poškodeným mozgom mala viac elegancie než ona.

Jej elixír bol redší než Grangerovej a keď mu ho rozliala po hrudi, celý stiekol na gauč.

"Ty zasraná krava, zničila si gauč!" vyletel. Rose zafňukala a pritlačila mu ruky na hruď, začala zaklínadlo trasľavým hlasom.

Dokázala vytiahnuť len niekoľko úponkov, než sa Draco prestal ovládať a povedal jej, aby vypadla. Ošetrenie stačilo, aby s ním chvíľu vydržal, dokonca aj keď bolo žalostne neprimeranou paródiou Grangerovej schopností.

Luciusov úškrn sa ešte zväčšil, keď to dievča utieklo do letaxu s vreckom elixírov pritisnutým k hrudi a s roztrasenou spodnou perou.

 "Nestratil si svoj štýl, synu," povedal.

"Je naprd liečiteľka," odpovedala. "Grangerová by ju strčila do vrecka."

Lucius neodpovedal, len pretočil ďalšiu stránku v knihe.

Draco šiel ten večer navštíviť Hermionu po tom, čo Harry s Ronom odišli.

"Čauko, Grangerová," usadil sa na kraj postele. "Len ma napadlo, že by si chcela vedieť, že teraz nechali o mňa starať sa akúsi debilnú členku Rádu. Je totálne blbá."

Hermionine oči boli zatvorené. Možno spala. Ruku mala položenú blízko jeho a on zauvažoval, čo by sa stalo, keby sa dotkol jej prstov.

"Ešte ti aj zničila gauč. Možno ho dokážeš napraviť prútikom, keď ti bude lepšie."

Dotkol sa ukazovákom jej, a potom obkreslil každý prst, pomaly a pozorne. Nikto nemusel vedieť, čo robí. Nikto nemusel nič vedieť.

"Môj otec nechce, aby som sa s tebou príliš zblížil, ale myslím, že trepe nezmysly. Nie si taká zlá, keď na to príde. Dokonca môj otec ťa má rád. Len si robí starosti kvôli... kvôli tej záležitosti s krvou."

Pohladil ju po ruke. Mala takú jemnú pokožku. Nikto sa to nedozvie.

"Aj ja som si kvôli tomu robieval starosti. Ale už viacej nerobím. Si iná, než som čakal." Už šepkal, bál sa, že Lucius načúva pri dverách. "Nevravím, že chcem mať... niečo... s tebou... Len chcem byť priateľský. Ale myslím, že sme príliš rozdielni."

Draco si vzdychol. Všetko bolo také pokašľané. Chcel sa priateliť s humusáčkou. Práve to povedal nahlas a bola to blbá pravda.

"Vieš, kedysi sme bývali niekým. Moja rodina. Teraz neviem, čo sme zač. Myslím, že sme blízko vymretiu."

Pošúchal ju palcom na zápästí. Každá jej časť bola jemná.

"Počul som Pottera s Weasleym vravieť, že si sa pokúsila ukončiť to. Dúfam, že to nie je pravda, ale ak je, dúfam, že to viacej neurobíš. Ja viem, aké je to stratiť nádej... ale nie je to tu také hrozné. Toto stojí za život, správne? Máš v živote veľa dobrých vecí. Ľuďom na tebe naozaj záleží. To nemajú všetci."

S povzdychom jej stisol ruku a vstal.

"Weasley s Potterom vravia, že bude trvať mesiace, kým sa vrátiš k normálu, ale sú to idioti. Viem, že z tohto naskočíš nazad. Určite som si nabetón istý, že áno, pretože nás prinútili jesť stravu tej Weasleyovskej ženskej. A Grangerová, ak budem musieť vytrpieť ešte jedno liečenie tej nočnej mory, čo si vraví liečiteľka, myslím, že asi nechám to kúzlo, aby ma znova ovládlo. Má také vlhké ruky."

Vyšiel z izby s horším pocitom než predtým, keď tam vošiel. Všetko sa zdalo byť o toľko hroznejšie, keď to vyslovil nahlas.

Nepokojne spal, kým v jeho vnútri krúžila kliatba.

O dva dni neskôr bola z neho roztrasená troska.

"Je mi jedno, či je z neho vydesená, potrebuje liečiteľa!" reval Lucius do letaxu. "Kliatba znova získava na sile. Keby robila lepšie svoju prácu, neviedli by sme tento rozhovor!"

Draco sotva počúval, chúlil sa do klbka na gauči, spotený a bledý. Návaly páliacej bolesti stúpali v jeho krvi - nič podobné, ako ten večer, keď ho Grangerová opustila, ale stačilo to na to, aby sa desil, že sa to zhorší.

Rose sa vypotkýnala o niekoľko minút z letaxu, niesla elixíry a ostražito sledovala Draca. Lucius si prekrížil ruky a prižmúril na ňu oči.

"Prosím, vyzleč si košeľu," povedala trasľavým hlasom, keď miešala elixíry. Draco ju zo seba strhol a ľahol si, telom mu trhalo proti jeho vôli.
Začala so zaklínaním a Draco čakal na úľavu.

Nič sa nestalo.

"Čo sa krucinál..." zachrapčal.

"Neviem... neviem, čo sa deje..." So sústredením začala znova s odriekaním.

"Možno... Možno som namiešala elixír nesprávne..." koktala, tvárila sa rozpačito.

"Ty zasraná bezcenná náhražka liečiteľky!" jačal zachrípnuto Malfoy. "Ja tu horím a ty nedokážeš namiešať správne ani poondiaty elixír? Ty zbytočná, úbohá..."

"To stačí, Malfoy," ozval sa Hermionin hlas. "Rose, vráť sa do Hlavného stanu, prosím. Už sa o jeho liečbu postarám sama."

Rose strelila po Hermione šokovaným a vďačným pohľadom. Doslova vbehla do letaxu.

"Grangerová!" zachrčal Malfoy. "Vďaka Merlinovi."

Hermiona prešla vedľa neho. Vyzerala bledá a slabá, ale oči mala živé hnevom.

"Správal si sa k nej ako totálny kretén," vybuchla. "Poriadne si ľahni."

Rýchlo sa posunul do správnej polohy, zaplavený úľavou z toho, že vidí jej tvár. Ani mu neprekážalo, že ho komanduje. Bolo to tak vyložene grangerovské, bolo to takmer upokojujúce.

Privoňala k elixíru dievčaťa a zvraštila nos. Po nejakých úpravách ním natrela Draca a začala so zaklínadlom.

Jeho krvou bublal ten istý pocit, keď z neho vyťahovala kliatbu, ale bolo tam ešte niečo iné.

Bolo to jej rukami. Miloval pocit, keď sa ho dotýkala. Vždy sa mu zrýchlil pulz. Takmer z toho pocitu zastonal, ale zahryzol si do jazyka.

"Teraz budeš potrebovať liečbu dlhšie," oznámila. "Zase to zosilnelo."

Draco si uvedomil, že v duchu za to bohom vraví 'ďakujem'. Dlane mala pritlačené na ňom, špičky prstov položené pri kľúčnej kosti. Chcel jej ruky prikryť svojimi.

Nemôžeš, vyčítal sám sebe. Sľúbil si, že si udržíš odstup.

Vzhliadol a zbadal Luciusa, ako sa na neho mračí. Namiesto toho, aby si to vyložil, zatvoril oči a vychutnával si posledných pár minút, kedy mala Grangerová svoje jemné ruky na jeho pokožke. Už nikdy nechcel znova vidieť tú druhú prekliatu liečiteľku.

Nakoniec sa stiahla.

"Si v poriadku," vyhlásil užasnuto Draco, keď sa na ňu znova zahľadel. Teraz keď bolesť bola preč, dokázal posúdiť, aké to bolo neuveriteľné.

"Robili sme si o vás veľké starosti, slečna Grangerová," riekol Lucius, keď si ju dôkladne prezeral. Draco odolal nutkaniu uškrnúť sa na svojho otca. Lucius ju mal rád. V jeho hlase bol skutočný záujem. Aký pokrytec.

"Je mi ľúto, že som vás znepokojila," odvetila so slabým úsmevom. "Tentoraz som z nejakého dôvodu naskočila nazad dajako ľahšie."

Draco nepohodlne zauvažoval, či použila slová "naskočila nazad" len náhodou alebo preto, že ho včera večer počula rozprávať. Pretože ak ho to počula povedať, počula ho povedať príliš mnoho.

"Už niektorý z vás jedol?" spýtala sa. Záporne pokrútili hlavami.

Postavila sa a odišla do kuchyne, kde prehľadávala skrinky, aby pripravila neskorú večeru.

Draco sa vyhol otcovmu pohľadu a odišiel do spálne. Potreboval studenú sprchu, než znova vyjde. Spomienka na jej ruky s ním robila čudné, nádherné veci.

Potichu sa najedli a Draco venoval extra pozornosť tomu, ako jeho otec jednal s Hermionou. Lucius sa na ňu dvakrát usmial. Bez požiadania jej dolial vodu. Poďakoval jej za jedlo.

Po tom, čo odišla do svojej izby, Draco zachytil previnilé oči svojho otca.

"Si hnusný zasraný herec," uškrnul sa.

"Som si istý, že neviem, o čom rozprávaš," odvetil Lucius, kým si oprašoval imaginárne smietka z rukáva.

Draco si odfrkol. "Obľúbil si si ju! Chceš byť jej priateľom!" zasyčal. "Ani sa to neobťažuj popierať. Vieš čo, otec? Mám totálne v paži, či je to pravda, ale potom ma nekŕm tými nezmyslami o tom, aby som sa na ňu nenaviazal. Možno nie je čistokrvná, ale ako si si možno všimol, je jediným človekom, ktorý sa s nami od našej záchrany neodmieta rozprávať. Všetci ostatní – na oboch stranách - by nás radšej videli mŕtvych . Ak máš ty dovolené byť k nej priateľský, potom mám aj ja."

Lucius opätoval Dracov pohľad. "Ako presne priateľský s ňou chceš byť, synu? Je totiž celkom pekná. Mojej pozornosti neuniklo, ako sa na ňu pozeráš."

"Ach, prosím," posmieval sa Draco. "Nepošpiním krvnú líniu. Tak nízko by som neklesol. Len nechápem, prečo by sme s ňou nemohli jednať tak ako ona jedná s nami - pekne. To dievča na nás zaútočilo nožom a potom sa kvôli tomu cítilo previnilo... Určite si uvedomuješ, aká je to vzácna reakcia?"

Lucius sa nad tým žartom uškrnul. "Áno, možno chápem, kam mieriš. Je milé mať spojenca, dokonca aj keď má pochybné krvné postavenie. Môžeme k nej byť priateľskí, ak si želáš."

Draco uvoľnil plecia. Uľavilo sa mu pri otcových slovách - začínalo byť pre neho čím ďalej ťažšie maskovať svoj nedostatok nenávisti voči ich hostiteľke.

"Ale synu, nechcem, aby toto zašlo za hranice priateľstva, rozumieš? Nezničíš stovky rokov dokonalého pôvodu len preto, že je k nám nejaká humusáčka láskavá."

Plecia sa mu znova napli. Začínal to slovo nemať rád. Ale ak toto boli podmienky, fajn. Aj tak nechcel viac než priateľstvo. Nechcel.

Do mysle mu vstúpila spomienka na jej ruky, ale so zamračením ju vytlačil preč.