Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola

Boli v dome ešte len prvý celý deň a Draco to už začínal cítiť - záchvevy v hrudi, ktoré mu napovedali, že pocit pálenia čoskoro znova začne. Vyvolali v ňom miernu paniku a úzkostlivo vzhliadol na hodiny v kuchyni.

17:15

"Otec, kedy sa má tá humusáčka vrátiť z laboratória?" spýtal sa, snažiac sa pritom maskovať svoje obavy. Odišla pred jednou poobede a skutočne nepočúval, keď mu Potter s Weasleym vraveli jej rozvrh. Keby si bol uvedomil, ako bezmocne sa bude cítiť vydaný napospas tej kliatbe, asi by dával väčší pozor. V tom čase už skrátka nechcel viacej ich sprosté hlasy počúvať.

Lucius vzhliadol od knihy, ktorú čítal. Napriek minimalistickému bytovému zariadeniu, Grangerová nesklamala, keď prišlo na knihy. Venovala svojej zbierke veľkú miestnosť a Draco bol za to vďačný, pretože sa zdalo, že sa tu nič okrem toho nebude dať robiť. Vedel, že aj jeho otec rád číta. V tomto prekliatom väzení sa mohli učítať do zabudnutia.

"Myslím, že o šiestej," odpovedal. "Trápi ťa kliatba?"

Draco prikývol. "Zatiaľ je to v pohode. Môžem počkať. Už tam nebude príliš dlho." Snažil sa presvedčiť samého seba. Dnes to bolo horšie než obvykle. Oveľa horšie.

Lucius vyzrel z okna, z ktorého bol výhľad na veľký dvor. Vyzeral stratený v myšlienkach.

"Čo sa deje, otec?" spýtal sa Draco. Lucius mal sklony chrániť si svoje myšlienky so zúrivosťou besného psa, ale občas stálo za pokus skúsiť, či nemá náladu sa o ne podeliť.

Lucius si vzdychol. "Len premýšľam o tom, ako veľa sa zmenilo."

Dracovi bolo jasné, že hovorí o Narcisse a inštinktívne to vytlačil z mysle. Nedokázal o nej práve teraz rozmýšľať. Nedokázal to zvládnuť.

Sedeli v tichu.

Keď presne o šiestej Hermiona vykročila z kozuba, Draco ležal na gauči, spotený a bledý, v tvári utrápený výraz.

K Dracovmu nesmiernemu šoku preletelo jej črtami znepokojenie.

Nič nepovedala, len zmizla v izbe pre hostí a vrátila sa so svojimi zvyčajnými elixírmi. Keď ich začala miešať priamo pred ním, ukázala na jeho hruď, znova bez slova. Zaváhal len na chvíľu, než si rozhalil košeľu. Z nejakého dôvodu bolo to gesto dajako intímnejšie, než si stiahnuť prikrývku.

Urobila ďalšie neurčité gesto, ktoré si primerane vyložil a ľahol si na gauč.

Zrazu na neho položila ruky a on vydýchol úľavou. Kliatba sa v ňom hýbala, posúvala sa jeho krvou, nahor k pľúcam a von cez jeho hruď do jej malých prstov. Spustila úponky do vedra a utrela si ruky.

"Pi," podala mu fľaštičku.

Poslúchol, príliš vyčerpaný, aby vymyslel nejakú urážku.

Triaška sa spomalila.

Pozorne si ho prezerala, skúmala jeho tvár, keď elixír začal účinkovať. Všimol si, že v jej očiach niečo bolo, niečo iné, akási emócia. Znova mali teplú hnedú farbu, nie ten prázdny odtieň, ktorý vôbec nedokázal identifikovať. Hľadel do nich, snažil sa prísť na to, čo sa deje v jej mysli. Možno zostať s ňou nebude také zlé, ako očakával. Zjavne sa ho po tom všetkom pokúšala udržať nažive.

Zažmurkala. Zdanlivo uspokojená si pobalila elixíry a zamierila do kuchyne, aby pripravila večeru.

Draco dlho sedel na gauči, premýšľal o tom, ako veľa sa zmenilo.

Toho večera prišiel s Hermioniným elixírom Ron. Draco si čítal na gauči, keď vykročil z plameňov a obzeral sa po nej.

"Došli sme nakŕmiť závislosť?" uškrnul sa.

"Daj si odpich, blbý nevďačník," vyrovnane odsekol Ron. "Kde je?"

"Ošetruje otca v jeho izbe," pokrčil Draco s plecami.

Ron vyrazil smerom k spálni a Draco sa rozhodol ísť za ním. Aj tak nebolo čo iné robiť.

Lucius ležal na posteli, kovová noha opretá o rám. Hermiona mu obväzovala kýpeť čistým obväzom, ruky mala pokryté akousi mastičkou.

"Čauko, Miona," pozdravil Ron, keď zastal vo dverách. Draco mu nakúkal cez plece.

Usmiala sa na neho a otočila sa nazad k Luciusovi.

Draco si uvedomil, že odkedy ho zachránili, videl jej úsmev ešte len druhý raz.

"Stáli ste na nej príliš dlho. Nechcem, aby sa zapálila - prosím, nemali by ste chodiť viacej, než je nevyhnutné," vážne vyhlásila. Lucius zavrčal, že chápe.

"Dáš si šálku čaju, než pôjdeš?" spýtala sa Rona, ktorý prikývol. Draco pocítil podráždenie, že jemu neponúkla nič.

"Ty tiež, Malfoy?" spýtala sa, kým balila svoje zásoby,.

"Ach, nie," prekvapene odpovedal. Asi má tá humusáčka nakoniec spôsoby.

S nemou otázkou sa pozrela na Luciusa. Pokrútil hlavou.

Draco zostal v izbe s otcom, keď Grangerová s Weasleym odišli do kuchyne.

"Je čudná, však?" prehovoril Lucius.

Draco prikývol. "Vždy bola čudná. Ale teraz je ešte čudnejšia, keď zošalela."

"Čo myslíš, že to spôsobilo?" spýtal sa jeho otec.

To bola skutočne otázka. Draco nad tým premýšľal a tipoval, že to malo niečo spoločné s liečiteľom, ktorého zabili.

"Nie som si istý," odpovedal. "Ale zmenilo ju to. Neveril by si, ako veľa zvykla rozprávať v škole. Teraz ledva prehodí slovka."

Lucius sa zasmial a potom jeho výraz zvážnel. Vyzrel z okna vedľa postele.

"Aj tvoja matka zvykla veľa rozprávať."

Draco opustil izbu a šiel do postele, aby vytlačil z mysle spomienky na matkine oči.

Na druhý deň ráno Draco narazil na známu scénu, v ktorej Hermiona pripravovala raňajky a jeho otec sa mračil do diaľky.

"Bré ráno, humusáčka." Usadil sa za stôl.

Len na neho nadvihla obočie a pokračovala vo varení. O chvíľu neskôr mali pred sebou obaja Malfoyovci zahriate taniere jedla, tentoraz lievance so šľahačkou a černicami. Namiesto hrušky sa Hermiona skutočne posadila za stôl s vlastným tanierom.

"Kto ťa naučil variť, Grangerová?" spýtal sa Draco ohromený tou hostinou.

Pozrel na ňu a všimol si, že má znova mŕtve oči. Vymenil si pohľad s otcom a rozhodol sa, že tentoraz na ňu nebude tlačiť.

Jedla mlčky a potom upratala ich taniere.

Pri odchode z miestnosti prehovorila. "Moji rodičia. Milovali varenie. Zabili ich."

Odkráčala do spálne a Draco si s povzdychom prehrabol vlasy.

"Je tak prekliato komplikovaná," zamrmlal.

Lucius sa uškrnul a otvoril knihu na stránke, ktorú mal označenú.

Draco sa toho dňa dokázal držať lepšie a keď sa Hermiona vrátila z laboratória, netriasol sa. Dali si v tichu spoločne šálku čaju, než mu ošetrila hruď a potom šla skontrolovať jeho otca.

Sekundy na to, ako si Draco znova obliekol košeľu, prišiel letaxom Harry.

"Malfoy," prikývol. "Hermiona je...?"

"Zasraná mrcha ako vždy," odpovedal s úškrnom.

Harry prižmúril oči. "Kde je?"

Draco mu ukázal a Harry ho nechal stáť samého v obývačke.

Po týždni, ktorého každý deň prebiehal takmer rovnako, za Draco začal nudiť. Hermiona pred neho položila raňajky a dala Luciusovi jeho vlastnú šálku čaju. Celý týždeň ju zasypával otázkami a došlo mu, že je na čase vytiahnuť ťažšie zbrane.

"Prečo si prišla o rozum, Grangerová?"

Zalapala po dychu a Luciusovi zabehol čaj.

Draco sa na ňu uškrnul, s potešením zistil, že je nahnevaná.

"Čo sa stalo tvojej matke?" odsekla nazad. Úškrn mu zmizol z tváre.

Opustila miestnosť, raňajok sa ani nedotkla.

Lucius na neho zazeral z druhej strany stola. "Bolo to vážne nevyhnutné?"

Draco nemal odpoveď. Rozzúrený vstal a rýchlo kráčal k Hermioninej spálni. Tá svätuškárska malá bifľoška nemala žiadne právo vyťahovať jeho matku, či už prišla o rozum alebo nie. Nemala žiadne právo.

"Synu..." niesol sa za ním z kuchyne varovný hlas jeho otca.

Draco ho ignoroval a rozrazil jej dvere. Stála pri okne, vyzerala von s nerozlúštiteľným výrazom na tvári.

"Počúvaj ma, ty úbohá, špinavá humusáčka," kričal Draco, keď sa k nej približoval. Triasol sa, taký bol nahnevaný. Všetko, čo od záchrany v sebe potláčal, začínalo prebublávať na povrch. "Nikdy sa znova neopovažuj prehovoriť o mojej matke!"

"Prečo? Pretože sa bojíš, že by si sa možno musel skutočne zaoberať jej smrťou?" vypenila, otočená k nemu, nahnevanejšia a živšia, než ju kedy videl.

Schmatol ju za plecia a treskol o okno, jej hlava oň hlasne zadunela.

"Nič o nej nevieš," zavrčal, nos takmer pri jej nose. "Nevieš nič o mne. Za nič nestojíš. Čoskoro budeš mŕtva, keď bude po vôli Temného pána."

"Tvoj drahocenný Temný pán ti chladnokrvne zavraždil matku," ozvala sa chrapľavým hlasom, v očiach mala slzy z toho, ako ju hodil o okno. "Si v popretí. Prijmi to a pohni sa ďalej. V tejto vojne sme všetci stratili ľudí, ktorých milujeme."

Draco ju znova treskol o okno, prsty zaborené do jej chudých pliec.

"Čože, pretože si stratila svojho drahocenného Anthonyho, myslíš si, že mi rozumieš? Stratíš jediného človeka a prídeš o rozum? Si skurvený slaboch!"

Pozrela na neho veľkými očami, neviera farbila jej črty.

"Ty si myslíš, že ma zlomila Anthonyho smrť? Alebo možno smrť mojich rodičov? To si vážne myslíš? Ach, Malfoy, ty si taký naivný malý chlapček."

Zúrivosť z toho, že sa mu posmievala, sa prehnala jeho žilami a ešte raz ju z celej sily treskol o okno. Tentoraz sa sklo rozbilo a ona vykríkla. Krv pokryla jeho lakte a ruky, keď sklopil zrak na to, čo urobil, pretože ju stále držal za plecia.

Mrazivá hrôza sa usídlila v jeho žalúdku.

"Ach, môj bože, Grangerová..."

Skĺzla trochu popri stene, cestička krvi sfarbila maľovku za ňou. Vo vlasoch videl sklo vrazené do pokožky, črepiny v jej krku. Lapala po dychu.

Nie. Toto sa nemalo stať. Nemal sa nahnevať tak, že jej skutočne ublížil. Mal jej dať len príučku...

Prsty od jej krvi začali byť klzké, keď sa jej držal, šokovaný tým, čo urobil.

"Draco!" syčal spoza neho krívajúci Lucius. "Ty blbec! Ak je zranená, naša dohoda skončila a bez váhania nás doručia Temnému pánovi! Čo si jej urobil?" Keď to uvidel, zatváril sa zdesene.

Scéna bola spleťou skla a krvi a Hermiona sa triasla od hlavy po špičky, kým ju Draco zvieral.

V tom okamihu si Draco uvedomil, že sa nechce vrátiť k Temnému pánovi. Uvedomoval si, že popiera pravdu, že sa drží nádeje, že je možno ešte stále významný, ale z predstavy, že mieri nazad na manor sa teraz striasol strachom. Nebol tam vítaný, či bol Malfoy alebo nie. Roztrhali by ho na kúsky. Nakŕmili by ním hada. Upálili by ho zaživa.

Už viacej neboli jeho ľuďmi, nech bolo akokoľvek ťažké sa s tým zmieriť.

Zabili tam jeho matku. Zavraždili. Ženu, ktorá ho vychovala, ktorá ho bezvýhradne milovala, ktorá ho chránila, až kým ju nezrazili k zemi. Grangerová mala pravdu. Tá zasraná bifľoška mala pravdu.

Pozrel sa na krvácajúce dievča, ktoré držal za plecia a bez ďalšieho slova ju zdvihol do náručia a odniesol do vane.

"Čo robíš?" zavrčal jeho otec. "Potrebuje pomoc, ty idiot, nie zasraný kúpeľ."

"Ja jej pomáham," vyprskol. "Dám toto do poriadku. Nejako... Nejako..."

Mrmlal si to pod nosom, keď naprával Grangerovú vo vani tak, aby mal dobrý výhľad na škody. Krv bola všade - ako ju mal vyliečiť? Dokonca ani s prútikom nebol v tomto vôbec dobrý.

"Dones mi tie mastičky, čo používa na tvoju nohu. A tiež mi dones gázu," prosil. Vycítil, že jeho otec zaváhal, než odkríval, aby našiel to, čo potreboval.

Zdvihol jej oboma rukami hlavu, zadíval sa jej do očí, kým jej stekali slzy po lícach. Znova mala teplé, hnedé oči, ale emócia, ktorú obsahovali, sa podobala zúfalstvu. Cítil sa hrozne.

"Je mi to ľúto, Grangerová," zašepkal. "Dovoľ mi dať ťa do poriadku. Potom nás môžeš vyhodiť, ale dovoľ mi skúsiť nejako toto zlepšiť. Neviem, ako byť dobrý."

Neodpovedala, ale zavrela oči, keď jej začal vyťahovať rozbité sklo z pokožky tak nežne, ako to jeho trasúce sa ruky dokázali a pri svojej práci mrmlal ospravedlnia.

Hermiona v ten deň nešla do práce, ale zostala schúlená v posteli, cez gázu jej presakovala krv.

Draco sa nervózne prechádzal pred jej spálňou, nakúkal každých pár minút, aby ju skontroloval. Premýšľal, či ho Potter s Weasleym zabijú skôr, než bude mať príležitosť Temný pán. V skutočnosti tomu dával prednosť. Alebo možno ten chlapík Wolfgang by mohol splniť svoju hrozbu. Vyzeral byť toho dosť schopný.

Z Luciusa bol uzlíček nervov, žmolil si ruky na gauči, oči mu ustarane skákali ku kovovej nohe. V mysli sa mu plazila predstava Nagini. Draco mal vždy prchkú povahu, ale toto bol tragický omyl. Lucius si pamätal mučenie, špinavý suterén a pocit, keď mu odrhlo nohu. Jed z tesákov Nagini. Dracove výkriky, keď ho spaľovali neviditeľné plamene. Narcissine chladné telo. Bodnutie zrady.

Večera sa nekonala.

Draco s Luciusom boli v kuchyni, chorí od nervozity. Bolo deväť. Niekto každú sekundu príde letaxom a Hermiona bola stále v spálni, pokrytá krvou presiaknutými obväzmi.

"Je mi to ľúto, otec," povedal Draco, hlas mal zachrípnutý. "Nemal som do nej rýpať. Nemal som sa vytočiť."

Lucius ho ignoroval, nahnevane hľadel na stôl. Robilo mu problémy dôverovať si, že dokáže prehovoriť.

"Na humusáčku k nám bola veľmi láskavá," nakoniec povedal. "Hlavne vzhľadom na vašu spoločnú minulosť."

Draco sa cítil ešte horšie. Nikdy dobre nezvládal svoj hnev, ale toto bolo zlé. Veľmi zlé. Kliatba v ňom sa pohla, ako keby vycítila, že čoskoro bude môcť znova slobodne prúdiť jeho telom.

Letax sa rozhorel k životu a vyšiel z neho Harry. Stačil mu jeden pohľad na nervóznych Malfoyovcov, aby prižmúril oči.

"Kde kurva je?" Hlas mal z ocele.

"Tu som, Harry," ozval sa Hermionin hlas. Prešla k nemu a venovala mu božtek na líčko. "Nedáš si čaj?"

Draco s Luciusom na ňu vyvalili oči. Vyzerala, ako keby sa nič nestalo.

Harry sa tváril podozrievavo.

"Wolf vravel, že si dnes nebola v práci."

"Nemala som v dobrom stave hlavu," odpovedala. Draco takmer zastonal nad tým dvojzmyslom. Čo to sakra robí?

Harry sa na ňu znova dlho zadíval, ale potom pokrčil plecami. "Žiaden čaj, vďaka. Len som ti prišiel dať elixír."

Hermiona prikývla, odzátkovala fľaštičku a niekoľkými glgmi vypila obsah.

"Vďaka."

"Odprevadím ťa do izby," riekol s jemným úsmevom.

Odišli a Draco hľadel na Luciusa s neveriackym pohľadom. Ani jeden z nich neprehovoril.

Harry sa vrátil o minútu neskôr, stroho ich pozdravil a odišiel letaxom.

Draco rýchlo vstal a bežal do Hermioninej izby.

"Grangerová?" povedal pri dverách. Otvoril ich a našiel ju pozastrkávanú v posteli, všetka krv bola preč a okno bolo opravené. Vyzeralo to, ako keby sa nič nestalo, ako keby ju násilne netreskol o sklo. Oči mala napoly zatvorené, ale ešte bola hore.

Posadil sa na kraj postele a pozoroval ju. Pri pohľade zblízka dokázal rozlíšiť, že si mnohé rany napravila sama a na ostatné použila skrášľovacie kúzla. Musela to urobiť náhlivo po tom, keď si všimla, koľko je hodín. Zachránila ho.

"Prečo?" spýtal sa.

"Neviem," ospalo odpovedala. "Nenúť ma to vysvetľovať." A potom zaspala.

Sedel tam ďalších desať minút, sledoval ju ako spí, premýšľal, prečo ho ušetrila. Prečo ušetrila jeho otca.

Tej noci Draco spal stočený do klbka, myslel na svoju matku, jeho sny prenasledoval jej elegantný úsmev a nežné oči. Tak veľmi mu chýbala. Konečne za ňou trúchlil, dovolil slzám, aby mu zmáčali vankúš, až kým ho svetlá svitania neukolísali do spánku.