Preklady fanfiction Harryho Pottera

9. kapitola: V úkryte

Všetci štyria sa prenášadlom preniesli do bezpečného domu, Hermiona a Draco mali zaviazané oči až kým neboli vo vnútri. Ron neprehovoril ani s jedným z nich, až na to, keď im povedal, že za žiadnych okolností nemajú dovolené odísť. Hermiona sa prikrčila od bolesti v jeho očiach, keď s nimi hovoril.

Harry bol viac ústretový a Hermiona mala pocit, že sa teší z každej minúty v roli 'ochrancu'. Draco zúril.

„To je smiešne, Hermiona! Potupné! Potrík a Weslík Kráľ ma opatrujú ako decko!“ besnil, keď boli sami.

„Nie, dvaja aurori ťa opatrujú ako decko, Draco,“ odsekla nazad mrzuto.

Vzdychol si. „Nuž, aspoň môžeme stráviť nejaký čas spolu.“

Zamračila sa na neho. „S mojím bývalým priateľom vonku? Nemyslím, že áno.“

„Počula si Weslíka. Nesmieme opustiť tento dom. Máme všetok čas sveta,“ povedal zľahka a ovinul ju rukami.

Hermiona si odfrkla. „Akosi si zmenil svoju pesničku.“

„Toto by mohla byť situácia, ktorú môžem premeniť na svoju výhodu,“ odpovedal Draco a zohol sa, aby ju pobozkal. Hermiona si vzdychla nad jeho poznámkou a poddala sa jeho bozku, keď skĺzla rukami okolo jeho krku a pritlačila svoje telo k jeho. Odpovedal tým, že ju pobozkal hlbšie a spôsobil, že zastonala potešením.

Dvere sa rozleteli a ďalšie, čo Hermiona rozoznala, bol Harry zápasiaci vo dverách s Ronom.

„Daj od nej ruky preč, Malfoy!“ besnil Ron, keď sa uvoľnil od Harryho a preletel izbou. Harry sa hodil po jeho členkoch a zrazil ho nadol, len kúsok od Draca a Hermiony. V šoku civela na Rona. Jej pohľad sa stretol s pohľadom jeho nahnevaných očí a ona sa odvrátila.

Harry zdvihol Rona z podlahy a odvliekol ho nešetrne na vonkajšiu chodbu. Vkročil do vnútra, zatvoril sa sebou dvere a otočil sa tvárou k Hermione a Dracovi.

„V poriadku, ani jeden z nás nie je touto situáciou príliš nadšený, ani jednou z nich,“ dodal na rovinu. Draco ovinul ruku okolo Hermiony v ochrannom geste a potiahol ju mierne za seba.

„Pochopené, Potter,“ odpovedal potichu Draco, keď sa stretol s Harryho očami.

„Ale ak vy dvaja plánujete byť spolu a zdá sa, že áno, musíte byť k Ronovi trocha viac ohľaduplnejší. Nikdy predtým som ho nevidel takého šialeného a bojím sa, že ak bude príliš často s vami dvoma, mohlo by mu to brániť v tom, aby robil poriadne svoju prácu,“ povedal Harry rozhodne.

„Harry, je mi to ľúto,“ povedala Hermiona. „Keď Percy povedal Dracovi, že dostane aurorskú ochranu, nemala som tušenia, že chce poslať teba a Rona.“

„Áno, možno si takto Percy predstavuje formu malej odplaty alebo niečoho podobného,“ zasmial sa Harry. Pozrel sa na Draca. „Vieš, že som si nikdy nemyslel, že tento deň nastane, Malfoy. Skutočne robíš niečo, čo pomáha druhým ľuďom. Staráš sa o iných ľudí.“

„Všetko sa musí v určitom období zmeniť, Potter,“ odpovedal vážne Draco a Harry prikývol. Hermiona zadržala dych, jej telo napäté v očakávaní. Tí dvaja muži dlhý čas pozerali jeden na druhého, ale bez bývalej nenávisti. Hermiona si zrazu uvedomila, že Harry sa s tým vyrovnal. Usmiala sa.

„Ďakujem ti,“ naznačila ústami a on sa na ňu usmial skôr než ich nechal samých.

***

Ron švihol svojím pohľadom nadol a zazrel na schodisko. Harry sledoval jeho pohľad a vzdychol si.

„Ron...“ začal.

„Vôbec nechcem ani len premýšľať o nich dvoch tam hore, ako si hľadia jeden druhému do očí...“

„Ron!“

„...šepkajú jeden druhému do ucha...“

„Ron!“

„...dotýkajú sa jeden druhého...“

„RON!“

„ČO JE?“

Harry si pošúchal hlavu. „Bolí ma z teba hlava, kamoško. Len na chvíľu zatvor ústa.“

„Harry, nemôžeš myslieť vážne, že toto všetko je v poriadku? Je v poriadku, že Hermiona je na poschodí zamknutá v spálni s Dracom Malfoyom?“ spýtal sa nedôverčivo Ron.

„Áno, Ron, myslím, že áno,“ odpovedal Harry potichu.

Ron otvoril a zatvoril niekoľko krát ústa, kým odpovedal. „Nemôžem uveriť, že si toto povedal Harry! Je to Hermiona, moja, naša Hermiona hore s tým diabolským darebákom. Ako to môže byť v poriadku?“ Ron horel, jeho tvár rovnako červená ako jeho vlasy.

„Pretože,“ odpovedal Harry, „je to jej rozhodnutie. Záleží jej na ňom a jemu záleží na nej. Ginny si to už všimla, a ja teraz tiež, len pred chvíľou. Pozri, Ron, nech je ten muž tam ktokoľvek, nie je to Malfoy, ktoré si pamätáme.“

Ron nič nepovedal, len pozeral na Harryho akoby bol šialený. Harry si znova vzdychol a pokračoval.

„Myslím, že Ginny mala pravdu. Musíme zabudnúť na minulosť. Nechať hnev odísť. Dnes som si po prvý krát uvedomil, že Malfoy a ja nie sme už viac odlišní. Jediný rozdiel je v tom, že mňa moji rodičia milovali.“

„Harry, nemôžeš premýšľať o tom, že tomu kreténovi odpustíš?“ spýtal sa Ron a pozrel sa svojmu priateľovi do očí. Harry mu oplatil pohľad pohľadom.

„Áno, a myslím, že by si mal premýšľať o tom, že urobíš to isté, ak pre nič iné, tak preto, že to urobí Hermionu šťastnou,“ odpovedal Harry. „Dobrú noc, Ron.“

Harry vyšiel hore schodmi a nechal Rona sedieť samotného, strateného vo svojich myšlienkach.

***

Ďalších pár dní prešlo rýchlo. Ron sa vyhýbal Hermione a Dracovi ako moru, všetok svoj čas trávil tým, že sa uisťoval, či ochranné kúzla okolo domu stále držia. Keď s nimi musel hovoriť, boli to len vyšteknuté strohé príkazy. Hermiona si všimla, že Ron sa vyhýbal aj Harrymu.

„Vyrovná sa s tým,“ bolo jediné, čo Harry povedal, keď sa ho na to spýtala.

„Čo sa stalo, Harry?“ spýtala sa ho Hermiona potichu, keď sedeli spolu v kuchyni malého domu. „Ako to že všetko skončilo takto?“

Harry zdvihol obočie. „Rozprávaš o mne a Ronovi alebo o tebe a Ronovi?“

Vzdychla si. „Oboje. Nechcem stáť medzi vami dvoma - boli ste tak dlho priatelia, cez toľké ste spolu prešli. Nechcem to zničiť.“

„Nič sa nezničí, Miona. Ron a ja sme si len na tomto narazili hlavy,“ odpovedal Harry potichu, keď sedel opretý dozadu na stoličke. Vyzeral taký zničený a Hermiona vedela, že by bol radšej vonku s Ginny než tu uprostred ničoho strážil Draca. „Povedal som mu, že s tým súhlasím.“

Hermiona prikývla. „Myslela som si to. Oh, Harry, ďakujem ti! Znamená to pre mňa veľa, naozaj znamená.“

„Viem,“ odpovedal. „Záleží ti na ňom. Naozaj záleží. Videl som to, Hermiona, a myslím, že Ron môže tiež. Preto je to pre neho také ťažké. Nie len preto, že je to Malfoy, hoci to veci nepomáha; to preto, že si uvedomuje, že medzi vami dvoma je definitívny koniec. Myslím, že stále dúfal, že nakoniec skončíte znova spolu.“

„Nikdy som mu nechcela ublížiť, Harry,“ zašepkala Hermiona so slzami. Harry sa načiahol a pohladil ju po ruke.

„Jednako je to pre mňa stále veľmi čudné, Hermiona. Nielen ty a Draco, ale aj zistenie, že on je náš špión. Vedeli sme, že niekto pre ministerstvo špehuje; len sme nemali žiadnu predstavu, kto to je. Poznanie, že to on nám po celý ten čas pomáhala, nie je také ľahké stráviť.“

„Stále nemôžem dôverovať Percymu,“ povedala mrzuto Hermiona.

Harry sa zasmial. „Ja nemôžem dôverovať Malfoyovi. Mám pocit, že niekedy snívam. Draco Malfoy na strane dobra a pravdy?“

Hermiona sa zasmiala pri pohľade na tvár svojho priateľa. Draco zablúdil do kuchyne, vyzeral unavený a vystresovaný. Sadol si vedľa Hermiony a venoval jej chabý úsmev.

„Ako dlho ešte?“ spýtal sa unavene Harryho.

Harry nadvihol obočie. „Netešíš sa z mojej spoločnosti, Malfoy?“

„Oh, nie, Potter, prežívam práve fantastické obdobie, keď som zatvorený v jednom dome s tebou,“ odpovedal sarkasticky Draco. „Chcem tým povedať, že je to akoby sa sen stával skutočnosťou, či nočná mora realitou alebo niečo podobné. Kedy toto skončí?“ spýtal sa znova a položil si hlavu na stôl. Hermionu mu položila ruku na plece, vycítiac aký napätý je. Vedela ako sa práve cíti. Nechcela nič viacej ako byť odtiaľto preč doma, spať vo svojej vlastnej posteli alebo v jeho.

Aby zmenila tému, Hermiona sa spýtala Harryho, či ide domov na Ginnine narodeniny a on prikývol.

„Áno. Neville ma príde vystriedať na jeden deň. Keď sem zajtra príde, použijem prenášadlo domov,“ odpovedal.

Dracova hlava vystrelila nahor. „Neville? Akože Longbottom?“

Hermiona prikývla. „Neville je auror na ministerstve.“

Draco sa opovržlivo zasmial. „Oh, no toto ide čím ďalej, tým lepšie. Akoby opatrovanie Potterom a Weasleym nebolo dosť, teraz Longbottom?“

Harry sa dal do smiechu pri pohľade na Dracovu tvár. Ten blonďavý muž sa tváril akoby mal bolesti. Draco na neho zazrel a položil hlavu nazad na stôl.

Vošiel Ron a klesol na stoličku oproti Hermione a Dracovi. „Všetky kúzla stále držia, Harry,“ oznámil. „Celý dom je ukrytý a bezpečný. Nič sa tu nedeje.“

Draco zdvihol hlavu a pozrel sa na Rona s prekrveným očami. „Robíš príma prácu, Weasley,“ povedal. Ron sa len na neho zamračil a odvrátil sa. Draco si vzdychol.

„Vás chlapcov teší toto tu, však?“ spýtal sa nahlas a posadil sa vzpriamene. „Potter a Weasley, vždy v strede všetkého diania. To ma núti cítiť sa zbytočný! Viete, že nie som neschopný vám pomôcť.“

„Nepotrebujeme tvoju pomoc, Malfoy. Máme to pod kontrolou,“ odpovedal Ron so zaťatými zubami.

„Áno, fajn,“ zatiahol Draco a oprel sa dozadu o stoličku. „Možno zmeníte pesničku, keď moji starí kamoši zistia, kde sme. Hovorím vám, keď sa tu ukáže Zabini a jeho svorka, budete potrebovať každú pomoc, ktorú môžete zohnať.“

Na toto sa Harry posadil dopredu. „Takže si myslíš, že ťa budú zaťato hľadať?“

Draco prikývol. „Teraz som určite jednotka na ich zozname, Potter. Nepripojíš sa k Temnej strane, dokonca ani len naoko, a potom posedávaš a nerobíš štyri roky nič. Chcú vedieť, prečo som sa nezúčastnil ani jednej z tých ich maličkých hier. Ak boli podozrievaví predtým, budú poriadne a skutočne zvedaví pokiaľ ide o to, kam som zmizol.“

„Takže už viac neveria tej rozprávke 'mám ministerstvo na chrbtom'?“ spýtal sa Harry.

Draco si odsunul vlasy z očí. „Nemyslím si, že tomu dlho verili, kvôli tomu som bol taký opatrný. Teda až doteraz,“ dodal s pohľadom na Hermionu. Usmiala sa na neho a stisla mu ruku. Tento rozhovor bol desivý a priala si, aby zmenili tému. Takmer mala radšej, keď na ňu Ron posielal hromy, blesky, než tu sedieť a rozprávať sa o smrťožrútoch.

„Ale čo chcú? Voldemort je preč,“ povedal Ron, stále sa na Draca nepozrel.

„Odplatu za jeho smrť. Odplatu za smrťožrútov, ktorí sú stále v Azbakane. Odplatu za celú tú vec, že sú odstavení. Nezabudli na nič. Nezabudli na chlapca-ktorý-prežil,“ odpovedal blonďavý muž a pozrel sa na Harryho. „Preto potrebujete moju pomoc, Potter. Ak sem prídu, ak rozlomia tieto steny, potom nájdu nielen mňa, ale nájdu Hermionu, Weasleyho a teba. Bude to pre nich ako bufet.“

Hermiona zbadala ako tieň prešiel Ronovou tvárou, akoby si po prvý raz uvedomil, že sa tam skutočne skrývajú. Nikto neprehovoril. Sedeli mlčky a nechali nasať do seba realitu z Dracových slov. Všetci boli v hroznom nebezpečenstve.

***

Draco našiel Rona v podkroví ako kontroluje ochranné kúzla asi už stý krát v ten deň. Ron ho videl vojsť a odvrátil sa.

„Čo chceš, Malfoy? Ideš ma skontrolovať, či stále robím svoju 'príma prácu'?“

„Chcem sa s tebou porozprávať o Hermione,“ povedal Draco a urobil krok bližšie.

Ron sa zamračil. „Ak žiadaš moje požehnanie, tak na to zabudni,“ vyšplechol.

„Nebuď hlupák, Weasley. Toto je vážne. Počul si, čo som tam dole dnes povedal. Ak prídu, toto miesto sa zmení na jatky.“

Ron sa v matnom svetle pozrel na neho s bledou tvárou. „Viem.“

„Musíš mi sľúbiť, že ju odtiaľto dostaneš. Urob čokoľvek, čo musíš, len nedovoľ, aby jej ublížili,“ povedal Draco potichu.

„Ale moja práca je chrániť vás oboch,“ namietal Ron, keď sa otočil tvárou k nemu.

„Nehádaj sa so mnou, Weasley. Myslím, že Potter a ja ich zvládneme dosť dlho na to, aby si ju dostal do bezpečia,“ povedal Draco a posadil sa na prevrátenú krabicu. Bol taký unavený, chcel len jediné, aby celé toto skončilo. Prichádzajú; vedel to. Cítil to na spodku svojho žalúdka.

„Si si istý, že prídu?“ spýtal sa Ron, keď sa presunul bližšie.

Draco prikývol. „Som o tom presvedčený. Naozaj si myslíš, že by dovolili synovi Luciusa Malfoya prekĺznuť medzi ich prstami? Veľmi hrozne ma chcú, Zabini mi to v tú noc dosť ujasnil.“

Ron si vzdychol a posadil sa vedľa Draca. „Čo ti urobia, keď ťa chytia?“

Draco sa na neho pozrel v prekvapení. „Vravíš, že ťa to zaujíma?“.

Ron prevrátil oči a Draco sa zasmial.

„Nechceš to vedieť. Keby najhoršie, čo mi urobia, bolo použitie Cruciatusu, potom by som mal šťastie,“ odpovedal. „Viem, čoho sú schopní, čo sú ochotní urobiť zradcovi. Nikdy ma nenechajú byť slobodným.“

„Ron prikývol, pochopil. Sedeli mlčky chvíľu, načúvali nočným zvukom zvonka. Draco sa postavil k odchodu.

„Povedz mi úprimne, Malfoy,“ povedal Ron a Draco sa otočil k nemu. „Spal si s ňou?“

Draco sa pozrel zvedavo na druhého muža. „Naozaj chceš, aby som ti na toto odpovedal?“

Ron si vzdychol skôr než prikývol. „Potom nie, nespal,“ odpovedal pomaly Draco a znova si sadol.

Ron sa zamračil. „Niečo nie je s tebou v poriadku, Malfoy?“ spýtal sa a Draco sa potichu zasmial.

„Nie v tejto oblasti, Weasley,“ povedal s úsmevom.

„Bol si s ňou v tej istej posteli. Ako to, že si sa s ňou nevyspal?“ spýtal sa Ron.

Draco si vzdychol a prebehol si prstami cez vlasy. „Myslíš, že som nechcel? Ver mi, chcel.“

„Potom prečo nie?“

Draco sa prekvapene pozrel na tú červenú hlavu. „Naozaj vedieme tento rozhovor?“ Keď Ron neodpovedal, Draco pokrútil hlavou. „Bože, vieš vôbec niečo o ženách? Ešte to nechcela a tak som netlačil. Volá sa to rešpekt.“

Ron mlčal a Draco vedel, že sa zamyslel. Znova si vzdychol a postavil sa. Bol už takmer vo dverách, keď k nemu doľahol Ronov hlas.

„Len jej neublíž, Malfoy, o to jediné ťa žiadam. Nie som z toho šťastný, zďaleka nie, ale nechcem sa dívať na jej bolesť.“

„Máš moje slovo,“ odpovedal Draco bez toho, aby sa otočil. Nechal Rona v podkroví a išiel pohľadať Hermionu.

Bola už v posteli, spala. Pozrel sa na ňu. Jej oči boli zatvorené, ústa trochu pootvorené a jej líca ružové. Potichu sa prezliekol a vkĺzol vedľa nej. Zamrmlala niečo a pretočila sa do jeho náručia, položiac hlavu na jeho plece. Draco ju ľahko pobozkal na čelo a ona si vzdychla, pevne ho objala, pritlačila svoje malé telo tesne k jeho. Draco bol ohromený ako dobre ich telá k sebe pasovali. Ich telá perfektne dopĺňali jeden druhého, ako by boli vytvorené za týmto účelom. Pobozkal ju znova a ona otvorila oči.

„Kde si bol?“ zašepkala ospalo.

„Nikde. Len som premýšľal. Choď znova spať,“ zašepkal ako odpoveď a pohladil ju po vlasoch. Prikývla a zatvorila svoje oči unášaná preč.