archiv.hpkizi.sk
Kto hľadá...
Preklady krátkych poviedok od solace I.
Vložené: solace - 14.02. 2012
Téma: Preklady krátkych poviedok od solace I.

Kto hľadá...

 

Autor:Astreya

Preklad a banner: solace

Rating: G

Humor

http://severushermione.clan.su/forum/19-6354-1

 

Hľadania Severusa Snapa.






http://hp.kizi.sk/images/topics/banner_kto_hlada.jpg

 

Môj sused mal dve mačky – Strach a Hrôzu.

Predstavujem si, ako ich večer volal domov...

 

Profesor Severus Snape, nazerajúci pod postele v prázdnych spálňach Chrabromilu, nemohol nevzbudzovať, mierne povedané, rozpaky. A tak, keď sa hlava Slizolinu zodvihla z kolien, oprašujúc si nohavice, Takmer bezhlavý Nick jednoducho nevedel, kam podieť oči.

Majster elixírov si nevšímal zmätený prízrak a prešiel pomimo. Zišiel do klubovne, kde zamieril rovno k najbližšiemu gauču.

„Profesor, potrebujete pomoc?“ nevydržal Sir Nicolas, keď zhodnotil medzeru medzi gaučom a podlahou. „Podľa mňa sa sem nezmestí.“

„Vy ju dobre nepoznáte,“ nesústredene zamrmlal Severus a nadvihol susedné kreslo. „Je síce malá, ale neskutočne vychcaná... keď sa jej zachce niekam vliezť...“

Ruka prízraku si starostlivo napravila spadnutú sánku.

 

*****

 

Profesorka Grangerová už desať minút pozorovala čudné presuny profesora elixírov po Veľkej sieni. Snapova postava v čiernom habite sa cikcakovito premiestňovala medzi uličkami a opakovane strácala pod stolmi. Pravidelné miznutie sa však javilo neúspešným.

„Profesor, môžem vám s niečím pomôcť?“ vyhŕkla, keď pribehla k čertiacemu sa mužovi, ktorý si trel zátylok. Ten si ju premeral pohŕdavým pohľadom a precedil: „Netreba. Vari nemáte čo robiť?“

„Nemám,“ úprimne sa priznala. „Študenti neprídu skôr ako o týždeň.“

„Choďte sa zaoberať niečím všeobecne prospešným a nemotajte sa mi popod nohy, slečna Grangerová.“

Profesorka Grangerová,“ jemne opravila kolegu. „Prečo ma neustále oslovujete slečna? Cítim sa ako žiačka.“

„Z princípu. Ak ste vy, vďačiac mimoriadne zvláštnej súhre okolností, začali vyučovať transfiguráciu a navyše ste sa stali vedúcou fakulty, to ešte neznamená, že som povinný oslovovať vás profesorka.“

„Naznačujete azda, že som túto funkciu získala... vďaka tomu, že...“

„Vďaka tomu, že je Minerva nenapraviteľnou optimistkou. Z nejakého dôvodu sa rozhodla, že vás práca v Rokforte vylieči z psychickej traumy,“ Snapova tvár sa napla, pery zovreli do tenkej čiary a v hlase mu zaznel riaditeľkin mentorský tón. „A my, vaši dobrí, milí a vnímaví kolegovia vám musíme lízať rany spôsobené rozvodom. Nedočkáte sa!“ vyštekol a zavinul sa do habitu.

„Nuž, áno,“ uškrnula sa, „nikto sa nikdy neodváži nazvať vás milým. Len som si myslela, že celý rok práce bok po boku, vás aspoň trochu zmieril s mojou existenciou.“

„Počas tohto principiálne významného časového úseku som mal česť presvedčiť sa o tom, že bez ohľadu na všetky vaše dobrodružstvá a akademické tituly, ste stále tou istou neodbytnou, všetečnou chrabromilčankou so strapatými vlasmi.“

„Keby ste aspoň raz na mňa obrátili svoju vzácnu pozornosť, všimli by ste si, že som dávno zmenila účes.“

Hermiona si prešla rukou po nahladko učesaných vlasoch a upravila ťažký drdol na tyle.

„Stavme sa, že keby ste si rozpustili tú ohavnosť, znovu tam budete mať...“ Snape predviedol ľahkomyseľné gesto.

„Kučery?“ usmiala sa.

„Škuty!“ rázne sa pohol dopredu. „Nezdržiavajte ma!“

„Azda ste niečo stratili?“ slečna Grangerová sa rovnako rázne pustila za ním. „Môžem vám pomôcť. Mám kopec voľného času. A nudím sa. Takže, čo vám to zmizlo?“

„Nie čo, ale kto,“ Severus sa náhle zastavil a zamyslene preletel pohľadom po chudučkej postave v tmavom habite. „Vy ma naozaj nenecháte na pokoji?“

„Nenechám,“ prisvedčila Hermiona energicky prikyvujúc. „Viete, že profesorka McGonagallová sa ešte nevrátila z ministerstva, takže sťažovať sa na mňa ako vtedy, sa vám nepodarí.“

Vtedy ste prekonali samu seba.“

„Snažila som sa,“ skromne sklopila zrak, avšak vzápätí sa spamätala a náhlila sa za vzďaľujúcim sa profesorom. „Takže koho ste hľadali pod stolom? Ktože je ten spomínaný kto?“

„Domáci miláčik.“ Znovu sa prudko zastavil a slečna Grangerová doňho takmer vrazila.

„Kto-o?“ oči sa jej rozšírili.

„Zviera. Domáce. Moje. Utieklo. Včera,“ vyhŕkol.

Hermiona krátko zapišťala a vyskočila na lavičku. Po malej chvíli sa zrejme rozhodla, že výška nebude dostatočná a preliezla na stôl, pre istotu si ešte podvihla sukňu.

„Čomu vďačím za natoľko pozoruhodný pohľad?“ zaujímal sa Snape hľadiaci na kolienka slečny Grangerovej, ktoré sa mu zjavili priamo pred nosom. Nie obyčajné kolienka. Okrúhle. S jamôčkami.

Chrabromilčanka zjajkla, rýchlo spustila okraj sukne a spýtala sa: „Nemali by sme radšej zavolať  posily? Ste si istý, že si poradíme sami?“

„S kým?“

„S tým vaším... zvieraťom.“

„Hhm,“ Severus si pošúchal bradu a sadol si na susednú lavicu, „trýznia ma mučivé pochybnosti. Koho si to podľa vás chovám na hrudi? Hada?“

„A vari nie? Tak potom skolopendru[1]?“ predložila ďalší návrh Hermiona. „Alebo tarantulu?“

„Čo si myslíte, prečo ľudia chovajú domácich maznáčikov?“

„No, to sú ľudia...“ zamrmlala si pod nos.

„Čo si to tam hundrete?“

„Nič. Mimochodom, uštipnutie škorpiónom je oveľa nebezpečnejšie, ako uhryznutie slonom! Koho to vlastne hľadáme? Počkajte, len si transfigurujem gumené čižmy. Kaki. A zídem dole.“

Snape sa na chvíľu zamyslel. Pred jeho očami sa zjavila hlava Chrabromilu kráčajúca po Rokforte v kaki gumákoch, sťa volavka. Odohnal od seba sladkú predstavu a rozhodol sa zľutovať nad už aj tak dosť narušenou psychikou domácich škriatkov a prízrakov.

„Je to mača.“

„Čo?“

„Mačka. Maličká. Farba červená s kresbou. Plemeno bližšie nešpecifikované, chlpaté.“

Slečna Grangerová sa zachichotala.

„To nie je na smiech,“ zopol si ruky za chrbtom, kým Hermiona so stenaním zliezala zo stola. „Pred tromi týždňami som sa podvečer vrátil do domu v Pradiarskej uličke a na mojom prahu sedelo mača. A vedľa neho mištička. S belasým okrajom a mliekom.“

„Ktosi si vás zjavne splietol s milosrdným samaritánom.“

„Podľa mňa, ten ktosi išiel priamo k podstate veci!“ Profesor sa ustúpil z cesty a gestom pokynul slečne Grangerovej prejsť dopredu. „Nie tak dávno mi jeden starý známy poradil, aby som si zaobstaral psa. Alebo v horšom prípade ženu. So psami a ženami sa to však ukázalo trochu komplikované.“

„A s mačkou – jednoduchšie?“

„Uzavreli sme pakt o vzájomnom neútočení: ja nejem z jej misky a ona mi neciká do topánok. A ešte zopár bodov.“

Hermiona sa uprene dívala na profesora, ktorý pokojne kráčal vedľa nej.

„Aké meno ste jej dali?“

„Ehmm...“ zasekol sa Snape. „To nie je dôležité. Teraz sa rozídeme. Odporúčam vám zobrať si na starosť štvrté poschodie. Obyčajné ci-ci-cic bude úplne stačiť. Predpokladám, že sa nezmýlite – okrem nej tu môžete stretnúť len dve staré, vypĺznuté mačky a ešte k tomu je teraz jedna z nich na ministerstve.“

„Nemáte pravdu. Je veľmi dôležité, aby počula svoje meno. Predstavte si: nešťastné mačiatko, samé, v obrovskom hrade. Kdesi sa trasie, úbožiatko. A ja mu zrazu: ci-ci-cic. Tak sucho... takmer formálne, možno povedať...“

„Snažíte sa zo mňa vytlačiť slzu?“

„Snažím sa prehovoriť k vášmu lepšiemu ja! Nuž, alebo aspoň k rozvážnosti a zdravému rozumu. Dúfam, že jej meno nie je príliš neslušné,“ napadlo Hermionu.

„Podľa toho, z akého uhla sa na to pozriete. Volá sa slečna Grangerová.“

„Čo?“

„Nie čo, ale kto! Už ste zabudli?“ V Snapovi to začalo pomaly vrieť.

„Pamätám si!“ Vedúca Chrabromilu tiež začala strácať zvyšky sebaovládania. „Takže ako sa volá?“

„Slečna Grangerová.“

„Čo?“

Profesor zastonal.

„Ešte jedna idiotská otázka – a ku všetkým svojim prehreškom si pripíšem vraždu uškrtením.“

Hermiona zažmurkala.

„Dali ste tej mačke moje meno?“

„Priezvisko,“ objasnil stručne.

„A čím som si vyslúžila takú česť?“ precedila pomedzi zuby, pohrávajúc sa pritom s prútikom.

„To bol mimoriadne zložitý asociačný postup.“ Snape zdvihol k stropu oči plné predsmrtných múk, akoby sa nádejal uvidieť tam celý logický sled, od A po Zet. „Vo všeobecnosti si už na detaily nespomínam, ale ak si prajete, môžem sa pokúsiť zostaviť chronológiu udalostí a chod svojich myšlienok.“

„Netreba,“ varovne zdvihla ruku. „Bude lepšie, keď sa pustíme do hľadania. Ako vás len mohlo napadnúť pustiť mačiatko na prechádzku po hrade?“

„Ktože ju púšťal? Sama utiekla. Za všetkým je jej nevykoreniteľná zvedavosť a takmer samovražedná smelosť. Večne lezie tam, kam nemá. Rozum mi nad tým zostáva stáť a netuším čo s tým dievčiskom robiť,“ utrápene pokrútil hlavou.

„Udeľte jej trest,“ zahundrala.

 

*****

 

Hermiona už zopár hodín prečesávala knižnicu. Teraz kľačala na kolenách vedľa jednej zo skríň, nazerala pod ňu a ticho volala: „Slečna Grangerová! Slečna Grangerová!“

Takmer bezhlavý Nick ju pozoroval s vyvalenými očami. Hlava Chrabromilu sa zodvihla, starostlivo si napravila habit a usmiala sa na vyjavený prízrak.

„Pôjdem ju ešte pohľadať do nemocničného krídla.“

„Veľa šťastia!“ Sir Nicolas ju sprevádzal súcitným pohľadom ošetrovateľky pri posteli nevyliečiteľne chorého. „Istotne je to nákazlivé.“

 

*****

 

Po ďalšej hodine neúspešného hľadania sa znovu stretli vo Veľkej sieni.

„Myslím, že sme nezačali zo správneho konca,“ vyhlásila Hermiona ešte vo dverách. „Veď sa stratila v žalároch.“

„Za dvadsaťštyri hodín sa mohla dostať aj do Zakázaného lesa,“ predložil Snape svoju pracovnú hypotézu, hľadiac na tmavý pás stromov za oknom. Zmrákalo sa. Teplý letný večer vyzýval k prechádzkam na čerstvom vzduchu. Slečna Grangerová sa striasla a odohnala pochmúrne spomienky.

„Budeme dúfať, že nie. Takže navrhujem poriadne prehľadať žaláre. Tam u vás by sa stratilo nielen mača, ale celkom pokojne by zablúdilo aj stádo mantikor.[2]

„Nuž, ak máte na mysli katakomby...“

 

*****

 

„Nepúšťajte sa ďaleko, aby som vás mohol počuť. Držte sa vo vzdialenosti vystretej ruky. Po celý čas majte rozsvietený prútik. Ak na niečo natrafíte – nedvíhajte to. Ak budete počuť zvláštne zvuky – ľakajte sa. Ak sa vám niečo zamarí – bežte. Najlepšie smerom ku mne, alebo aspoň k východu. A ešte lepšie by bolo, sadnúť si sem a keby niečo, volať o pomoc. Viete hlasno kričať? Aj keď, načo sa pýtam – ženy to majú v krvi.“

Inštruktáž sa konala v spodnom sektore žalárov vedľa obrovských drevených dverí obitých pásmi medeného plechu. Keď ich Snape otvoril, zavialo odtiaľ mŕtvolným chladom, plesňou a stuchlinou. Hermiona tu ešte nikdy nebola a pravdu povediac, nemala ani tušenia, že pod žalármi s triedami, laboratóriom a spálňami slizolinčanov existuje ešte niečo hrôzostrašnejšie, temnejšie a vlhkejšie.

„Pochybujem, že by sa sem slečna Grangerová mohla predrať. No chápem, že vás, vážená kolegyňa, nemožno len tak odradiť.“

Hermiona preglgla, prikývla, potom z rukáva vytiahla prútik a vstúpila do tmy. Majster elixírov si sťažka povzdychol a prešiel dopredu, odtisnúc mladú ženu nabok. Svetielko na konci prútika sa jej chvelo v rukách, napriek tomu vytrvalo kráčala za slizolinčanom a pozorne sa dívala na obe strany. Občas sa ozvala: „Ci-ci-cic, slečna Grangerová.“

Zrazu sa chodba rozdvojovala.

„Doľava alebo doprava?“

„Doľava,“ skrivil pery Snape.

„Kto by pochyboval,“ pokrčila plecami Hermiona.

„A vy, zrejme, navrhujete ísť vpravo? Máte v zálohe novú teóriu?“ prejavil zvedavosť. Nasrdene mu začala objasňovať: „Obdobná metóda hľadania znižuje stupeň efektívnosti využitia ľudských zdrojov v ľubovoľnej situácii.“

Severusovi zaskočilo.

„Vy máte plán? Ohľadom ľudských zdrojov?“

„Navrhujem, aby sme sa rozdelili a súčasne prehľadali obidve chodby,“ pokračovala, prepočujúc jeho ironickú poznámku. „Ušetríme si tak množstvo času a síl.“

„Viete, kto prebýva v týchto katakombách?“

„Nie,  čo také?“

Typické, v profesorke transfigurácie sa prebudil výskumník. Majster elixírov mal toho akurát po krk, otočil sa a pobral k východu.

„Nie čo, ale kto! Čert vás ber, tiež to neviem a preto sa teraz vraciame späť! Okamžite! Pre akého Merlina som sa dal naviesť na vaše bláznivé nápady? Akoby sem slečna Grangerová mohla preniknúť? To je ne-mož-né! Teraz už chápem, akým spôsobom sa vaši priatelia namočili do všetkých tých všemožných historiek. Vy ste ich zhypnotizovali? A ja som ešte zo všetkého vinil Pottera! Ale on je skrátka baránok boží! Úbožiak! A ja! Kam som to liezol?“

Jeho vášnivú reč prerušil tenký ženský výkrik. Vedúci Slizolinu sa otočil, avšak namiesto Hermiony planúcej spravodlivým hnevom, objavil len prázdnu chodbu osvetlenú jeho prútikom.

„Slečna Grangerová!“ chrapľavo skríkol do ticha.

„Tu som!“ tlmený zvuk sa k nemu doniesol odkiaľsi zdola. „Presnejšie, my...“

Severus si zotrel z čela studený pot a na meravých nohách sa pohol vpred. Po niekoľkých krokoch zbadal vpravo od seba neveľký výklenok, ktorý sa končil polorozpadnutými kamennými schodmi.

„Čo tam, do čerta, robíte?“ vyštekol s obavou v hlase.

„Trochu som sa rozptýlila,“ doľahlo k nemu z tmy. „A hľa... Avšak, zdá sa, že som našla slečnu Grangerovú.“

„Ona sa rozptýlila! Vylezte odtiaľ, okamžite!“ Snape sa ešte stále snažil osvetliť celé schodisko, lenže svetielko prútika nedokázalo preniknúť skrz tmu. Obozretne začal schádzať dole, pridržiavajúc sa jednou rukou steny. „Obe!“

„Opatrnejšie!“

Profesor zakopol a spod jeho nôh sa začali sypať malé kamienky.

„Chýba tu niekoľko schodov!“

Majster elixírov zoskočil dole a vo vzdialenosti približne troch stôp[3] od seba uvidel Hermionu sediacu na kamennej podlahe. K hrudi si pritískala trasúce sa, chlpaté klbko, ktoré takmer nehlučne mňaukalo – sipľavo a ľútostivo.

„A čo ste sa tak rozsedeli?“ nevľúdne sa spýtal. „Chystáte sa prechladnúť, ochorieť a umrieť v rozkvete života? Alebo je to znak protestu? Len mi teraz nezačnite oznamovať vaším najprotivnejším hlasom, že ste ako vždy, mali pravdu.“

„Nezačnem,“ slečna Grangerová k nemu zdvihla špinavú tvár pokreslenú cestičkami sĺz. Snažila sa usmiať. „Skrátka som si trochu vyvrtla nohu. Alebo zlomila. Trošička.“

„V tom prípade,“ Snape niekoľkokrát mávol prútikom, niečo zamrmlal, zamračil sa a vytiahol z vrecka fľaštičku, „pite!“

Hermiona si usrkla a zvraštila tvár.

„Vždy so sebou nosíte elixír proti bolesti?“

„Cítim, že by som si mal zaobstarať aj upokojujúci,“ starostlivo ju zdvihol na ruky a začal obozretne stúpať po schodoch. „Inak ma privediete do hrobu skôr, než nadíde môj čas. Už teraz mám – stres. Vy ste sa skrátka rozhodli narušiť moju psychiku s osobitým cynizmom a krutosťou.“

„Nikdy by som si nepomyslela, že máte také slabé nervy!“

„Ak budete mudrovať, ešte stratím silu a upustím vás!“

„Mohli by ste ma celkom jednoducho odlevitovať do nemocničného krídla.“

„Zaklínadlá – to nie je nič pre mňa. Čo ak sa ruka zachveje? Uisťujem vás, že rozotrená po stene budete vyzerať ešte horšie, než teraz.“

„Áno, áno, ako som len mohla zabudnúť: smiešne švihanie prútikom, alebo niečo v tom zmysle. A všeobecne, vo vašom veku je iste dosť zložité udržiavať sa v takej dobrej forme.“

„Nuž, zdá sa, že sa predsa len chcete prejsť peši. Alebo tu dole počkať, pokiaľ nezájdem po pomoc. Ubezpečujem vás, že takí nemohúci starci, ako som ja, chodia veľmi, veľmi pomaly. A ešte trpíme sklerózou.“

„Nie! To nemôžete!“

„O tom nepochybujte! Navyše ste akási ťažká! Koľko vážite?“

„Ženám sa podobné otázky nekladú!“

„Žena by v podstate mala byť ustavične pripravená na to, že ju môžu v ľubovoľnej chvíli začať nosiť na rukách – a neprepchávať sa!“

„Nie som tlstá!“

„Mhm. Ste dobre živená. A ak budete ďalej takto jačať, slečna Grangerová sa zľakne a utečie!“

„Rozhodla som sa, že si ju nechám! Vy ste príšerné indivíduum a grobian! Nemožno vám zveriť to úbohé zvieratko!“

„Slečna Grangerová, na to raz a navždy zabudnite – slečna Grangerová patrí mne! Je moja!“

„O tom by mala rozhodnúť ona!“

„Vy sa hlboko mýlite – o tom rozhodnem ja. Ženám v žiadnom prípade nemožno dávať hlasovacie právo v podobných otázkach. Veď vy večne čakáte na princa na bielom koni. A keď sa rozprávkový hrdina zjaví na vašom prahu a zabúcha na dvere, nespoznáte ho, považujúc ho za úbohého žobráka. A pritom jeho kôň tam – vo dvore ostal.“

„Ešte je možné odísť s prvým, ktorý sa naskytne, keďže niet ani najmenšej nádeje. Pretože princovia sa vždy ženia s princeznami.“

„Prvý, ktorý sa naskytne – to je dobré! To je tak jednoduché! A princ, ajhľa, pricválal a – jej niet. Nepočkala naňho... pokiaľ sa on duševne pripravoval a koňa sedlal.“

„Ale ona nevedela...“

„Nuž, ani on sám nevedel. Držte sa silnejšie, slečna Grangerová.“

„Veď sa držím.“

„To nepatrilo vám. Je v poriadku?“

„Merlin! Súdiac podľa toho, že by ju teraz bolo možné odtrhnúť iba s kúskom môjho tela, sa cíti mimoriadne uspokojivo. Nazdávam sa, že vo svetle situácie, ktorá nastala, by ste ma pokojne mohli volať Hermiona. To by, napríklad, umožnilo vyhnúť sa chaosu.“

„Budem vás volať profesorka Grangerová, Hermiona,“ rezolútne vyhlásil Snape.

Slečny Grangerové si potichu odfrkli.

 

*****

 

„Hovorím vám, že sa ponevierajú po Rokforte, šmátrajú po kútoch, nazerajú pod postele a skrine. On ju hľadá. A ona... ona – tiež! Nie je to nebezpečné?“

Minerva takmer nezareagovala na ustráchaný šepot Takmer bezhlavého Nicka. So záujmom sledovala, ako Severus s Hermionou na rukách prešiel pomimo, nevšímajúc si nikoho navôkol. Majster elixírov so svojím bremenom zmizol za zákrutou vedúcou k nemocničnému krídlu.

Riaditeľka pokývala hlavou a zamyslene riekla: „No, čo už... podľa mňa sa našli. On – ju a ona – seba. U niektorých takéto hľadania trvajú celé roky. Respektíve celý život. Podľa toho, kto má aké šťastie,“ profesorka McGonagallová si napravila okuliare a pobrala sa k schodisku sprevádzaná prízrakom nenáhlivo letiacim za ňou. „Poďte, priateľu, čaká nás ešte hromada práce – prvý september je tu čo nevidieť. Apropo, Sir Nicolas, dnes sa mi konečne podarilo nájsť miesto pre posledné mačiatko z tých, ktoré sme našli na zadnom dvore...“

 

 

Pozn. prekl.: [1] skolopendra – stonožka žijúca v subtropických alebo tropických oblastiach. Juhoamerická Scolopendra gigantea môže dorásť až do dĺžky 27 cm. Ak uhryzne človeka, môže sa to skončiť aj smrťou. 

[2] mantikora – citlivý tvor schopný prejavov inteligencie. Pre isté sklony k násiliu ju však klasifikujú ako nebezpečného zvera. Mantikora má ľudskú hlavu, telo leva a jedovatý chvost škorpióna. 

[3] stopa = 0,30480 m


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: MrsSnape - 27.04. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: zuzana44 - 27.10. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kto hľadá... Od: kakostka - 08.02. 2018
A nakonec jsem si všimla toho božího úvodu: "Môj sused mal dve mačky – Strach a Hrôzu. Predstavujem si, ako ich večer volal domov..."
ha ha ha, to je jak od Terryho Prachetta a knihy Nefalšovaná kočka, kde v kapitole kočičí jména jasně uvádí, že je třeba dát kočce takové jméno, které vám nebude hloupé vyvolávat o půlnoci na celou ulici a u obrázku je majitel cinkající na misku s jídlem a volající Spermíku...
:-)))) tak asi tak

Re: Kto hľadá... Od: kakostka - 08.02. 2018
Poslední věta mně dostala:-))) intrikánská Minerva, ha ha. A nechala zrzinku na schodech i s talířkem mléka:-) jak ušlechtilé. Jsem kočkař a tak jsem si to užila o to víc. Skvělá konverzačka, děkuju, vlastně jsem na ni narazila dnes poprvé a přitom je už staršího data, tak díky. Bylo to skvělé. Tahle pasáž by stála za zfilmování. Severus v Nebelvírské společenské místnosti, pročesávající Velkou síň a pak dokonce katakomby? a do toho volající Slečna Grangerová? hi hi

Re: Kto hľadá. Od: Lemurka - 08.02. 2018
Půvabné.
A ještě mi to připomenuloí zlaté pravidlo pro pojmenování koček: Jméno musí být takové, jaké se nebudete stydět vyřvávat o půlnoci po celém sousedství.

Re: Kto hľadá... Od: margareta - 26.11. 2017
Prima povídka!
Jak se našli, i když se vlastně vůbec nehledali.
Jak si všechno vysvětlili, i když si vlastně vůbec nic nevysvětlovali.
Jak Severus v hrdlo lhal, když tvrdil, že zaklínadla nejsou nic pro něj, jenom aby ji mohl vzít do náruče.
Jak v tom Sir Nicolas nádherně plaval, než mu to Minerva vysvětlila / a možná, že v tom plaval i potom/.
A jak je někdy malé vnější trápení schopno vyléčit to velké vnitřní.
Jen by mě zajímalo, co by Severus řekl, kdyby ho Hermiona vyzvala, aby popsal ten svůj asociační postup, který použil při volbě jména pro koťátko.
Děkuji!!

Re: Kto hľadá... Od: mami - 06.05. 2014
Užasne napísané. Tak trochumi to pripomína skeč - v sobotu večer a v neděli ráno alebo včera, dnes a zítra...
Re: Kto hľadá... Od: solace - 06.05. 2014
Ďakujem za pochvalu. Teším sa, že si sa pri čítaní bavila:-)

Re: Kto hľadá... Od: mayla - 28.05. 2013
To bolo skelé :D "Slečny Grangerové si potichu odfrkli." Super, díky
Re: Kto hľadá... Od: solace - 28.05. 2013
Niet za čo. Teším sa, že slečny Grangerové pobavili:-) Vďaka za odozvu, mayla.

Re: Kto hľadá... Od: Vendi - 15.11. 2012
Děkuji, vážně jsem se upřímně bavila :D Severus je krásně svůj.
Re: Kto hľadá... Od: solace - 15.11. 2012
Ak poviedka pobavila, potom splnila svoj účel. Ďakujem, Vendi :-)

Re: Kto hľadá... Od: zibzi - 25.03. 2012
Krásný, Severus sám sebe nezapře a ten konec se mi k němu hodí. Svým způsobem dokáže být taky romantik...
Re: Kto hľadá... Od: solace - 16.04. 2012
Určite je v hĺbke svojej duše romantický. To je očividne vidieť aj v kánone. Len by to pred žiadnou živou dušou nepriznal :-D Ďakujem za komentár :-)

Re: Kto hľadá... Od: kometa - 13.03. 2012
Koho by překvapilo, že v tom všem má prsty Minerva, že? :-D A chudinka sir Nicolas :-D
„Istotne je to nákazlivé... Hovorím vám, že sa ponevierajú po Rokforte, šmátrajú po kútoch, nazerajú pod postele a skrine. On ju hľadá. A ona... ona – tiež! Nie je to nebezpečné?“
A Hermionina reakce, než byla obeznámena s živočišným druhem Sevíkova miláčka byla dokonalá - vyskočit na stůl a uvažovat o gumákách :-D
Snape sa na chvíľu zamyslel. Pred jeho očami sa zjavila hlava Chrabromilu kráčajúca po Rokforte v kaki gumákoch, sťa volavka. Odohnal od seba sladkú predstavu a rozhodol sa zľutovať nad už aj tak dosť narušenou psychikou domácich škriatkov a prízrakov.
Zrzavé kotě pro Severuse? By mě zajímalo, jestli to náhodou není nějaký Křivonožkův potomek :-D A to jméno!
 „To bol mimoriadne zložitý asociačný postup.“ Snape zdvihol k stropu oči plné predsmrtných múk, akoby sa nádejal uvidieť tam celý logický sled, od A po Zet. „Vo všeobecnosti si už na detaily nespomínam, ale ak si prajete, môžem sa pokúsiť zostaviť chronológiu udalostí a chod svojich myšlienok.“
A ten konec neměl chybu :-D
„Pre akého Merlina som sa dal naviesť na vaše bláznivé nápady? Akoby sem slečna Grangerová mohla preniknúť? To je ne-mož-né! Teraz už chápem, akým spôsobom sa vaši priatelia namočili do všetkých tých všemožných historiek. Vy ste ich zhypnotizovali? A ja som ešte zo všetkého vinil Pottera! Ale on je skrátka baránok boží! Úbožiak! A ja! Kam som to liezol?“ ... Už teraz mám – stres. Vy ste sa skrátka rozhodli narušiť moju psychiku s osobitým cynizmom a krutosťou.“
Konec dobrý, všechno dobré :-D
„Riaditeľka pokývala hlavou a zamyslene riekla: „No, čo už... podľa mňa sa našli. On – ju a ona – seba. U niektorých takéto hľadania trvajú celé roky. Respektíve celý život. Podľa toho, kto má aké šťastie.“
Solace, náramně jsem si užila a nasmála se do sytosti, děkuju! Tvůj výběr povídek je prostě bezva a tvé překlady báječné. Díky, díky, díky :-D
Re: Kto hľadá... Od: solace - 13.03. 2012
Som rada, že sa ti poviedka páčila a pobavila ťa. Autorka-Astreya  je brilantná v písaní krátkych poviedok. Dokonale zvláda vykresliť charaktery postáv a vypointovať príbeh na relatívne malom priestore. Mám ešte v pláne preložiť od nej pár jednorazoviek. Ďakujem krásne za siahodlhý komentár, kometo :-)) Vážim si to.

Re: Kto hľadá... Od: silvinka - 16.02. 2012
moc jsem se pobavila, jen by mě zajímaly ty Severusovi myšlenkové pochody, ze kterých vyvodil jméno pro svého mazlíčka.
Re: Kto hľadá... Od: solace - 16.02. 2012
silvinka, vďaka:-) Severusove myšlienkové pochody sa dajú trochu odsledovať z vety, kde sa sťažuje na mača, že večne lezie kam nemá, je nevykoreniteľne zvedavé a samovražedne smelé. Nepripomína to slečnu Gragerovú?

Re: Kto hľadá... Od: larkinh - 15.02. 2012
Hermiona chodí po hradě a volá "Slečno Grangerová!" - proč tohle někdo nenatočí? To by byla bomba :D ... Věta "Slečny Grangerové si potichu odfrkly" mě dostala :D
Re: Kto hľadá... Od: solace - 16.02. 2012
Určite by to bola bomba - slečna Grangerová hľadajúca kade-tade slečnu Grangerovú :-D Ďakujem, larkinh. Teším sa, že sa poviedka páčila:-)

Re: Kto hľadá... Od: GwenLoguir - 15.02. 2012
to bolo rozkošné :D 
Re: Kto hľadá... Od: solace - 15.02. 2012
Vďaka, Gwen. Som rada, že sa páčilo.

Re: Kto hľadá... Od: Rapidez - 15.02. 2012
Ach, to bylo milé!
Ci-ci-cic! :D
Re: Kto hľadá... Od: solace - 15.02. 2012
Ďakujem, Rapidez :-)

Re: Kto hľadá... Od: JSark - 14.02. 2012
Takže za všetkým je stará vypelichaná mačka na ministerstve. No nádhera. Díky moc. :)
Re: Kto hľadá... Od: solace - 15.02. 2012
Zrejme áno, Minerva sa nezdá.:-) Ďakujem za komentár.

Re: Kto hľadá... Od: Zuzana - 14.02. 2012
Tak dobre som sa bavila :D Keď Hermiona hľadala mačiatko a chudák Nick ju pozoroval, tak som sa chechtala nahlas :D
Minerva je ešte väčšia potvora než Albus :D
Perfektné,ďakujem.
Re: Kto hľadá... Od: solace - 15.02. 2012
Niet začo. Aj ja ďakujem, Zuzi. Som rada, že ťa príbeh pobavil.

Re: Kto hľadá... Od: marci - 14.02. 2012
Jedna z nejhezčích snamione, co jsem v poslední době četla. :-) Vtipná, jiskřivé dialogy, lehce "záškodnická" Minerva (má potenciál, baba jedna). Kdybych chtěla vypisovat dokonalosti, přepíšu půl povídky, takže jen moment, kdy jsem nahlas zařvala smíchy:
"Slečny Grangerové si potichu odfrkli"  :D    Díky moc a moc
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Marci, ďakujem za krásny komentár. Vidím, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke, pretože som pri čítaní originálu poviedky mala úplne rovnaké pocity a bolo jasné, že ju určite raz preložím. Som veľmi rada, že ti spríjemnila dnešný večer.

Re: Kto hľadá... Od: Attie - 14.02. 2012
Tak tohle bylo absolutně nepřekonatelné! Pobavila jsem se, pro dnešek jako stvořené. :)) Díky za překlad. :) Povedl se. ;)
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Ďakujem, Attie. Tvoje slová ma veľmi potešili. Prajem krásny valentínsky večer.

Re: Kto hľadá... Od: Svetluska - 14.02. 2012
Skvělé dílko, hlavně průpovídky Sira Nicka.
Díky moc za zpříjemnění dnešního dne.
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Ďakujem, Svetlusko. Teší ma vedomie, že som ti spríjemnila dnešný deň :-)

Re: Kto hľadá... Od: Gift - 14.02. 2012
To bylo vazne... roztomile! Moc moc prijemne vtipne pocteni, ktere doslova pohladilo na dusi. A prestoze nic sladce romantickeho se nekonalo (coz ja osobne beru coby velke plus;-)), konec rozhodne nemel chybu!!:-)
Moc diky za preklad!
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Som rada, že sa páčilo, Gift. Tiež dávam prednosť vtipným príbehom s náznakom romantiky, než presladeným romanciam. Ďakujem za komentík. :-)

Re: Kto hľadá... Od: teriisek - 14.02. 2012
Tak Minerva tomu dodala korunu. A Severus celou dobu mluvil krásně dvojsmyslně:D Moc pěkný kousek, to se mi líbilo a pobavila jsem se. Díky moc za překlad!
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Aj ja ďakujem, teriisku. Veľmi ma potešilo, že sa ti príbeh páčil a pobavil ťa.

Re: Kto hľadá... Od: Patolozka - 14.02. 2012
Merline, to mě zničí! Minerva je horší než Albus! A skoro-bezhlavý Nick, ten tomu dodal! Ty konverzace mezi Severusem a Hermionou byly úžasné! Chudák stařík ji určitě nesl jen s největším sebezapřením:-) Děkuji!
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Som rada, že ťa príbeh pobavil. Myslím, že všetky postavy boli v dokonalej forme. Autorka na malom priestore rozohrala vskutku vtipné dialógy a nechýbala ani pointa. Ďakujem za komentík, Patolozko.
Re: Kto hľadá... Od: Patolozka - 14.02. 2012
Há, abych si nezměnila nick na slečnu Grangerovou:-))))))))
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Asi si teraz stojím na kábli. :-DD Prečo???
Re: Kto hľadá... Od: Patolozka - 14.02. 2012
*směje se* to nic, to je tím, že mě takhle (patoložko) tady ještě skoro nikdo neoslovil... Nejsem na to zvyklá. Nevím, co to ve mě evokuje:-) Toho si nevšímej! Povídka je vážně povedená!
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Nuž, tiež som mala dosť dlhú chvíľu zábrany, kým som sa odhodlala. Ale keď si si už vybrala taký nick... Tak ako, "slečna Grangerová"? :-DD
Re: Kto hľadá... Od: Patolozka - 14.02. 2012
To neeeee, jsem spokojená. Zábrany neměj! Zvyknu si! Dík!
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Dobre, nebudem. Ale ak by ti vyhovovala nejaká zdrobnenina, daj vedieť ;-)

Re: Kto hľadá... Od: zuzule - 14.02. 2012
:D :D Tak to bylo perfektní! Být Nickem, tak se taky divím, proč se Severus plazí po zemi a hledá "slečnu Grangerovou." :D
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Veľmi pekne ďakujem, zuzule. Nick bol z tých dvoch očividne mimo. Ale dať mačke meno "slečna Grangerová", na tom sa chechcem doteraz. :-D

Re: Kto hľadá... Od: Claire - 14.02. 2012
Velmi  těžké rozhodování, kdo tady byl vlastně vtipnější a kdo vyhrál. Že by Minerva, které se podařilo umístit všechna koťata do náhradních rodin? Milé, vtipné, postavy si zachovaly své "charaktery" a nezklamaly. Mimochodem, k Princi by mi seděl spíš černý kůň, přece jenom není Alexandr Veliký.
Skvělý dárek k "zamilovanému" svátku, pobavila jsem se, když zapracoval vnitřní zrak a představila jsem si některé situace. Díky za ranní záchvaty smíchu.
A oba bannery jsou pěkné, i když ten Valentinský se mi líbí více. Na tomto působí protagonisté malinko "cmarovo" (celá léta si myslím, že cmara je hodně světlý porcelán, tak doufám, že nežiju v bludu a nenapsala jsem úplnou kravinu. Pokud se mi to podařilo, prosím o prominutí, přece jen, je to "cizí jazyk").
Jsem moc ráda, že jjsi pro nás tyto povídky objevila, díky za ně.
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
V prvom rade ďakujem za krásny a obšírny komentár, Claire.
S farbou koňa máš pravdu, k Princovi by sa určite hodil čiermy.;-) Myslím, že nakoniec vyhralli všetci. Minerva tak trošku dopomohla, aby sa dvaja osudom skúšaní, osamelí profesori konečne našli.
Cmar je v slovenčine tekutina, ktorá zostane po zmútení masla. Ale inak súhlasím, sú tam trošku bledí - cmaroví... akoby z vosku. Ale farebne mi to k pozadiu ladilo.:-)

Re: Kto hľadá... Od: Elza - 14.02. 2012
*:DDD Ještěže jsem v práci první... a tudíž nevadí, že se svíjím smíchy. *:D Ta představa jak čtvernožky hledají... dokonalé! Jen si říkám, co se stalo s Křivonožkou? Neměl by také někde v hradě přebývat. A kde vůbec byl, když trio hledalo viteály? U Hagrida? U Weasleyů? S rodiči v Austrálii...?
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Čo sa stalo s Krivolabom? Nuž, neviem... Možno v hrade bol, ale keďže je kocúr, nepočítal sa do počtu. Inak mňa by zaujímalo, ako sa na zadný dvor Rokfortu dostali tie mačiatka?
A pokiaľ ide o HP7, máš pravdu, keď sa pýtaš, kde bol Krivolab? Aj mňa by to zaujímalo. A ďakujem pekne za komentík, Elzo. Teší ma, že ti príbeh zrána zdvihol náladu. :-)
Re: Kto hľadá... Od: marci - 14.02. 2012
Mrkla jsem do sedmičky. Na začátku byl prokazatelně s Hermionou v Doupěti. Pak už o něm zmínka není, takže lze předpokládat, že u Weasleyových i zůstal. :-)
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Aha, tak potom je to jasné. Tiež by som sa prikláňala k tomu, aby prečkal vojnu v čarodejníckej rodine, keďže je spolovice magickým tvorom. Ktovie, či by mu pobyt v Austrálii prospel? ;-)

Re: Kto hľadá... Od: myska111 - 14.02. 2012
Zábavné, velmi zajímavé jméno pro kotě a o čem to Snape mluvil, když vykládal o princích a princeznách? Moc pěkný výběr povídky a krásný překlad. Díky
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Myslím, že "princ" je v tomto príbehu jasný. A hoci sa Hermiona nepovažuje za princeznú, Snape má na to zrejme iný názor. ;-) Ďakujem, mysko. Som naozaj rada, že sa ti poviedka páčila.

Re: Kto hľadá... Od: denice - 14.02. 2012
První valentinský dárek, a opravdu se povedl! Severus správně Severusovitý a Hermiona po rozvodu stále příjemně naladěná a ochotná pomoci. Jsem kočkomil, takže téma mě nadchlo. Ráda bych vypsal zvlášť povedené pasáže, ale je jich příliš mnoho a já už pomalu padám do bezvědomí.
Díky a dobrou noc.
Re: Kto hľadá... Od: solace - 14.02. 2012
Súhlasím, že pasáží hodných citovania je v tejto poviedke veľa; poklona autorke. Som rada, že malý valentínsky darček potešil. Ďakujem za krásny komentár. :-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Arevik: ( solace )09.01. 2018„Raz za sto rokov“ a elixír lásky
Your Worshipfulness: ( solace )11.09. 2017Trichofília
cathedral carver: ( solace )01.08. 2017Keď je spánok podobný smrti
cathedral carver: ( solace )03.07. 2017Nie som zlatá rybka
Arevik: ( solace )28.02. 2017Ako ideálne skúšať
wardedportal: ( solace )14.02. 2017Mesačný svit
Arevik: ( solace )06.02. 2017Severus Snape a zlaté jablko
StormySkize: ( solace )29.01. 2017Horúca láska
Fatinah: ( solace )23.01. 2017Skriňa
Hannoie: ( solace )15.01. 2017Neočakávané oznámenie
Цыца: ( solace )09.01. 2017Septembrový človek
georgesgurl117: ( solace )14.02. 2016Trochu očividne
cathedral carver: ( solace )09.01. 2016Kto potrebuje objať?
georgesgurl117: ( solace )05.05. 2015Smola pri špehovaní
wallyflower: ( solace )09.01. 2015Peklo
Astreya: ( solace )11.08. 2014Čím sa hnoja kaktusy?
grangerous: ( solace )09.01. 2014Tlkot srdca
Scattered Logic: ( solace )21.08. 2013Fénixovský charakter
sophierom: ( solace )17.08. 2013Proti svojej vôli
Scattered Logic: ( solace )11.08. 2013Čarodejnícky valčík
zanthia122 : ( solace )14.02. 2013Koľkými spôsobmi možno zbaliť babu?
Černoknižnica: ( solace )09.01. 2013Európa môže počkať
Shy Violet: ( solace )31.10. 2012Ako sa zdá
JenMK1216: ( solace )26.09. 2012Vážne zdravotné problémy
JenMK1216: ( solace )22.09. 2012(Nie tak) dlho očakávané pokračovanie Špongiového kúpeľa
JenMK1216: ( solace )17.09. 2012Špongiový kúpeľ
Deeble: ( solace )08.06. 2012Je nepochybne jasné, že sa to môže stať
vanity fair: ( solace )10.05. 2012Tajný ctiteľ 2/2
vanity fair: ( solace )05.05. 2012Tajný ctiteľ 1/2
Astreya: ( solace )02.05. 2012Medzi nebom a zemou
Astreya: ( solace )01.04. 2012Spýtal som sa jaseňa...
Astreya: ( solace )14.02. 2012Kto hľadá...
Astreya: ( solace )09.01. 2012Zažínam sviecu
. Úvod k poviedkam: ( solace )08.01. 2012Úvod