Preklady fanfiction Harryho Pottera

Časť IV - Vianoce minulé a Vianoce budúce

Keď položil ruku na svojho vnuka, na Cygnusove plece, Lucius povedal: „Myslím, že by si to mal vysvetliť, Cygnus. Myslím, že by si to mal vysvetliť.“ Prečo ten chlapec obviňuje z neradostnej vianočnej nálady Hermiony Grangerovej JEHO?

Cygnus, ktorému chýbala odvaha jeho matky (vzhľadom k tomu, že päťdesiat percent jeho DNA patrilo otcovi) odtiahol plece spod ruky starého otca a pohol sa ku schodom na tretie poschodie. „Nevadí. Nič som nemyslel, starý otec.“ Chlapec sa otočil, aby po schodoch vybehol, ale okamžite ako sa k svojej izbe na treťom poschodí pohol, zachytil ho pár silných rúk.

Bol to Harry Potter.

Draco si rozčúlene a frustrovane vzdychol. „To je dnes z môjho domu Grand Central Station?“

Harry na Draca hľadel v akejsi pokojnej nálade (kedysi by mal pre neho len opovrhnutie). „Grand Central Station je v New Yorku, Malfoy. Ako by si o nej mohol vedieť ty?“

„Ja viem mnoho vecí, pán Zjazvinský. Čo tu robíš, ak sa smiem spýtať?“ Draco sa presunul na druhú stranu svojho syna. Keď postrehol, že Harry na to zatiahol chlapca za seba, zamračil sa a pod nosom povedal: „Kiežby mi Hermiona dovolila nastaviť kúzla proti ľuďom, čo majú jazvy na hlave.“

„Neskôr ti s nimi pomôžem, synu,“ odpovedal Lucius.

Carina stála na vrchu hlavného schodiska. Rozhodla sa, že najlepšie bude zasiahnuť. „Ja som zavolala strýka Harryho, tati. Spravila som to, keď sme zistili, že sa mamina stratila so Sanquinim.“

„Ona sa nestratila!“ trucoval Draco. „Ona je len... no... preč.“ Vzdychol si... dlho a hlasno. „Fajn, stratila sa, tak trochu.“

„Rovnako ako si ty tak trochu zabednený,“ dodal Harry.

„Prisahám, Potter,“ sľuboval Draco, keď vytiahol prútik.

Potom zrazu Harry všetko uvidel v inom svetle. Rozhodol sa, že viacej nebude na Draca tlačiť. Nie preto, že by sa bál Dracovho prútika. Nie pretože sa bál dýk, ktoré jeho smerom vrhal povýšený pohľad Luciusa Malfoya. A nie pretože sa bál faktu, že sa Don Boot rozhodol postaviť medzi neho a Draca.

Bolo to kvôli štyrom Malfoyovým deťom, ktoré mu boli drahé ako jeho vlastné tri deti, a ktoré tu všetky stáli medzi dospelými a všetci mali rovnaké výrazy strachu a obáv. Pamätal si, aké je to cítiť sa ako dieťa neistý a vystrašený a to, že tieto deti... Hermionine deti... by mali také niečo cítiť, ho tiež trochu znepokojilo.

„Odlož prútik, Malfoy a vypočujme si, čo sa stalo s Hermionou.“

Cygnus tento okamih využil, aby vybehol po schodoch do podkrovia a pevne za sebou zatreskol dvere.

„Pôjdem zistiť, čo sa deje,“ vyhlásil Lucius.

„Nie, otec,“ začal Draco len, aby ho Don prerušil so slovami: „Cyg je citlivý chlapec, veľmi sa podobá na môjho brata Terryho. Nechaj ísť mňa, Lucius.“

„Nie, Don,“ hádal sa Draco len, aby ho prerušil Harry 'prekliaty Potter'. „Carina zavolala mňa. Rovnako dobre by som mohol zistiť ja, čo z neho vytiahnem. A potom zistím, čo sa tu deje.“

„Nie, myslím, že by som mal ja...“ skúsil Draco len, aby sa obe jeho dcéry začali hádať o dôvode, prečo by mali ONY ísť k ich bratovi.

Draco v znechutení rozhodil rukami. Nakoniec pocítil, ako ho niečo poťahalo za nohavice. Keď sa pozrel k zemi, uvidel svojho najmladšieho, štvorročného Lea. „Čo je, srdiečko?“ spýtal sa Draco.

„Prečo sa všetci hádajú?“ spýtal sa Leo so sebaistotou dieťaťa.

„Nehádajú sa. Oni sa... no... áno, pravda. Hádajú sa.“ Draco sa sklonil, zdvihol Lea a pohol sa hore schodmi bez ohľadu na ostatných.

Keď bol v izbe svojho druhého syna, rozhliadol sa. Izba vyzerala prázdna. Chvíľu sa bál, že by jeho desaťročný syn mohol byť na streche, na terase. Tak položil Lea na zem a zavolal: „CYGNUS?“

„Som tu dole,“ oznámil jeho syn. Draco sa rozhliadol, potom sa dal na všetky štyri a vliezol pod deku, ktorú jeho syn prehodil cez niekoľko stoličiek a stôl. Leo tam už bol.

„Poriadne dobrá pevnosť, synu,“ pyšne vyhlásil Draco, keď sa posadil vedľa syna na zemi, deka nad hlavou.

„Vďaka,“ hanblivo zažiaril jeho syn.

„Povedz mi o mamine,“ riekol Draco, keď prešiel rovno k jadru veci.

Kým sa Leo štveral do lona svojho otca, Cygnus povedal: „Sľubuješ, že nescvokovatieš?“

„Tvoja mama by ma zabila, kebyže ťa neopravím, synu. To slovo je nenahneváš, nie nescvokovatieš. Len psy s besnotou... a možno lasičence s osýpkami scvokovatejú. Ľudia sa nahnevajú. A ja sa nenahnevám.“

Leo si otca pritiahol za krk a zašepkal mu do ucha: „Čo má s týmto spoločné strýko Ron?“

Draco sa usmial a pobozkal bucľaté líčko svojho batoľaťa. „Zbožňujem, keď mi rozumieš, miláčik. Ty a možno tvoja mamina, ale nikto iný.“ S pohľadom na druhého syna pokračoval: „No tak, len do toho. Nenahnevám sa, sľubujem.“

Bez vedomia troch obyvateľov 'pevnosti' bolo už dovtedy v Cygnusovej izbe publikum. Harry, Don, Lucius, Carina, Terran, Mark a už aj Markov otec Nick, rovnako ako Ron Weasley (ktorý začul tú poznámku o 'lasičencoch') sa teraz nachádzali v rôznych častiach veľkého podkrovného priestoru, ktorý bol spoločnou izbou chlapcov.

Cygnus začal rozprávať príbeh, ktorý bol veľmi podobný tomu, ktorý sa chystala jeho matka porozprávať upírovi...

XXXXXXXXXXXXXXX

Sanguini vzal Hermionu k ošarpane vyzerajúcemu malého hostincu menom „U hrdličkinho chvosta“ a práve stáli pred ním. Otočil sa k nej so slovami: „Takže skôr než vykonáme kúzlo, aby sme našli náladu, ktorú hľadáš, neprekážalo by ti, keby si mi povedala PREČO sa chceš uistiť, či tvoje manželstvo s pánom Malfoyom nie je omyl, po štyroch deťoch, dvoch naplnených proroctvách a sedemnástich rokoch manželstva?“

Chytila ho za ruku. „Ach, nie. Ja nepokladám naše manželstvo za chybu. Prosím, to si nikdy nemysli! Len nechcem, aby Draco niekedy ľutoval čo i len jediný deň z neho.“ Stále ho držala za ruku, keď ho odtiahla k lavičke a posadali sa pred veľkým oknom.

„Vo februári, keď môj otec zomieral, matka sa ho spýtala, či niekedy niečo vo svojom živote ľutoval,“ začala. „Bol slabý... taký unavený... strácal občas vedomie, ale v tej chvíli mal jasnú hlavu. Pozrel sa na ňu, usmial sa, chytil ju za ruku a povedal 'nie, láska, neľutujem jediný okamih svojho života'. Stála som vtedy v izbe, všetko to počula a bola som taká šťastná v tých najsmutnejších chvíľach. Chcem povedať, život môjho otca končil, ale bol to krásny koniec, vieš? A jeho odpoveď poskytla matke pocit pokoja.

Odišla z izby a on zatvoril oči. Chcela som vyjsť za ňou, keď som ho začula vzdychnúť si.“ Stále silnejšie zvierala upírovu ruku a zrazu povedala: „Pozrel sa na mňa, povedal mi, že ma miluje, miluje deti a že dokonca miluje Draca.“ Hermiona začala plakať.

Sanguini, ktorý nikdy nebol sentimentálny, ani nemal záchvaty emócii akéhokoľvek druhu, sa na ňu láskavo usmial, pohladil ju po vlasoch a povedal: „Z tohto by si mala byť šťastná. Zomrel bez ľútosti.“

„Zavolala som Draca do izby, povedala mu, čo môj otec povedal a kým môj otec spal, položila som mu tú istú otázku a on odpovedal úplne rovnako. Povedal, že absolútne nič neľutuje, ale myslím, že mi v ten deň klamal. Myslím, že to urobil, aby šetril moje city, pretože môj otec zomieral alebo pretože mal pocity viny alebo niečo podobné, ale pravda je, že on VÁŽNE ľutuje, že si ma vzal, do istej miery a ja som z toho tak naprosto nešťastná, hlavne na Vianoce, že je pre mňa nemožné byť veselá a šťastná.“

„Ach... chápem,“ riekol Sanguini. „Ľútosti. Sú tým, čo pára a trhá švíky tkanín, z ktorých sú utkané naše životy.“

Čudne sa na neho pozrela. „Čože?“

„Ach, prepáč. Snažím sa. Nevediem si dobre pri plačúcich ženách a zármutku. Myslel som, že som hlbokomyseľný. Pokračuj,“ naliehal.

S pokrútením hlavy povedala: „Nuž, ako som povedala, povedala som o tom Dracovi, a pohli sme sa ďalej, alebo som si to myslela, až kým sme neplánovali tohtoročné vianočné oslavy.“

Sanguini chvíľu počkal a potom vyrovnane povedal: „Prečo si ma požiadala, aby som pre teba toto kúzlo urobil, Hermiona?“

„Nechcem, aby Draco NIEKEDY niečo ľutoval, nechápeš?“ odpovedala, postavila sa pred neho.

Upír sa začal smiať. „Ako keby niekedy mohol teba oľutovať!“

V tom čase u Malfoyovcov v podkroví Cygnus, ktorý nevedel nič o vyznaní svojho starého otca na smrteľnej posteli, vysvetľoval: „Mamina povedala strýkovi Paulovi, že tatino ľutuje, že sa s ňou oženil a že to má niečo spoločné so smrťou starého otca Grangera či niečo také. Tak či tak navrhol, aby sa porozprávala so Sanguinim, pretože pozná všetky možné kúzla a čary a tak jej môže pomôcť.“

„Ale prečo si myslí, že ľutujem, že som sa s ňou oženil?“ spýtal sa zdesený Draco.

„A čo to má spoločné so mnou!“ dodal Lucius z vonkajška 'pevnosti'.

Draco preliezol ku okraju akože otvoru a uvidel pred sebou ten dav. „U Merlina, to chlap nemá vo vlastnom dome žiadne súkromie?“ Na to zaliezol nazad pod deku. „Áno, čo to má spoločné so starým otcom Malfoyom?“

„Povedal si mu, že ľutuješ, že my deti nie sme čistokrvné ako ty a on,“ odpovedal Cygnus.

„ČOŽE?“ naraz vykríkli Draco, Harry Potter a Carina.

Draco jedným švihnutím ruky stiahol deku a povedal: „Prisahám, že som nikdy nič také nepovedal!“ Pozrel sa najstaršej dcére do očí, do očí človeka, ktorého takmer nemal šancu nikdy spoznať. Potom sa pozrel na svoju ďalšiu dcéru... ktorá sa tak veľmi podobala na Dracovu vlastnú matku, až ho to občas desilo. Potom sa pozrel na Cygnusa... úplne vážnej... ale vystrašenej... kombinácie jeho a Hermione. Nakoniec sa pozrel na svoje dieťatko, ktoré sa plazilo preč od svojho otca, aby sa ukrylo za nohami Rona Weasleyho.

„To som nikdy nepovedal!“ znova zopakoval Draco, tentoraz sa postavil. „PRISAHÁM!“

„V skutočnosti, synu, si myslím, že si to povedal,“ pomaly prehovoril Lucius, obozretne, a postavil sa vedľa svojho syna. „Ale ak to tvoja žena začula, začula to vytrhnuté z kontextu.“

„Kedy sa táto osvietená konverzácia udiala?“ spýtal sa Harry.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Hermiona si utrela poslednú slzu z oka, keď sa Sanguini spýtal: „Kedy sa táto konverzácia udiala?“

„Pred troma týždňami.“ Postavila sa pred lavičku a začala sa prechádzať, keď rozprávala ďalej. „Bola som taká unavená, veď vieš, skúšky v škole, a povedala som Dracovi, že tento rok chcem Vianoce doma, pretože už viacej ani nedokážem pomyslieť na to, že by boli u našich a nikdy som ich na Manore nemala rada a jediné, o čo som ho požiadala, bolo trochu pomoci. Boli sme na Manore, na jednej z našich povinných mesačných večerí a on bol v pracovni s Luciusom, vravel mu, že chcel tento rok Vianoce doma a Lucius dostal hysťák...“

Sanguini sa rozosmial, „ako vie len Malfoy.“

„Presne, a ja som sa prekradla, chcem povedať, prešla som k dverám a priznávam, chvíľu som tam stála, aby som načúvala. Chcela som sa uistiť, že sa Draco postaví svojmu otcovi, keď som zrazu začula tak jasne ako zvonček, že sa ho jeho otec pýta, či ľutuje, že si ma vzal.“

„A aká bola odpoveď tvojho manžela?“ Vážne sa spýtal Sanguini, prsty zovrel ako obruč okolo jej zápästia, keď ju potiahol, aby pred ním zastavila.

„Povedal, že ľutuje jedine to, že jeho deti nebudú čistokrvné ako on, že nebudú vedieť, aké je to vyrastať s dvoma úžasnými čistokrvnými rodičmi a že nebudú vedieť, že na ničom nezáležalo väčšmi než na ČISTEJ krvi, ktorá prúdi ich žilami a spolu s ňom tisícky rokov histórie. Že nebudú poznať skutočne magické čistokrvné Vianoce, so všetkou tou pompou a oslavou, ktoré zažil Draco ako dieťa.“

„Možno len provokoval,“ skúsil upír.

„Bol dokonale vážny, a v hlase nemal žiadnu zlobu. Neznel nahnevane alebo niečo také. Potom Lucius povedal niečo o tom, ako si zvolil svoj osud v živote a že to nebol taký zlý osud, ale dovtedy som sa už pohla od dverí.

Sanguini sa trochu usmial. „A kvôli tomuto všetkému,“ roztiahol ruky, „si stratila svoju vianočnú náladu.“

Hermiona potiahla nosom a prikývla. „Áno. Spomínam si na ten rok, keď sa vrátil v čase do nášho šiesteho ročníka. V tom roku som bola tehotná s Carinou. Najprv len Draco vedel, že je z budúcnosti, ale čoskoro som si to uvedomila aj ja. Spomínaš si? Približne vtedy som ťa prvý raz stretla. V lese ma aj s Nevillom Longbottomom napadli, takže som dostala elixír v tekvicovom džúse, aby som nevedela, že je Draco z budúcnosti, ale čoskoro ten elixír vyprchal a ja som si spomenula.“

„Vyzeral šťastný, že budeme mať dieťa... Carinu. Ako to mohol teraz ľutovať?“

Flashback k Dôvernému miestu III.

 „To nie je to, čo hovorím, Ron!“ sťažovala sa Hermiona, keď sa načiahla cez stôl po džem.

„Tak to ale znie mne,“ odpovedal.

Ginny sa posadila vedľa Harryho a spýtala sa, „o čom sa hádajú tentoraz?“

„Kto to vie?“ odpovedal Harry. Už mal po krk toho, že jeho dvaja najlepší priatelia boli na ostrie noža. Už mal tento rok po krk všetkých tých intríg s Malfoyom. Mal po krk Dumbledorových tajných lekcií. Čakalo sa od neho, že získa spomienku od Slughorna a nemal tušenia ako to urobiť. Sledoval ako Ron a Hermiona pokračovali v hašterení, konečne mu došlo, že to bolo niečo o Cormacovi a Lavender a povedal, „dosť!“

Obaja sa na neho pozreli. Vyhlásil, „Ron, proste sklapni! Nebol si pozvaný na večierok a keď ťa Hermiona chcela pozvať, bol si ku nej hnusný, takže prestaň! Hermiona, ani ťa Lavender nezaujíma, tak prečo sa obťažuješ dohadovaním sa?“ Zložil si okuliare a pretrel si oči.

„Je mi to ľúto, Harry,“ povedala Hermiona. Poklepala ho po pleci. Draco vošiel do siene, ale rozhodol sa nepozrieť na chrabromilský stôl. Bol s Blaisom Zabinim. Harry sa díval ako Hermiona tú dvojicu sleduje.

Potiahol ju za rukáv. Otočila sa k nemu a spýtala sa, „čo je?“

Len pokrútil hlavou. „Vie niekto, ako sa darí Nevillovi?“ spýtal sa Seamus.

„McGonagallová povedala, že cez Vianoce bude asi u Sv. Munga,“ odpovedala Hermiona.

Harry si pomyslel na Nevillových rodičov a na skutočnosť, že u Sv. Munga trávia každé Vianoce; bol kvôli tomu za toho druhého chlapca nešťastný. „Budeme ho musieť ísť pozrieť.“

Hermiona zrazu sklopila zrak a povedala, „nemám v pláne ísť na Vianoce do Brlohu, ale pozdravte odo mňa Nevilla.“

Ginny sa naklonila dopredu a mlela, „len preto, že je môj brat somár, tak to neznamená, že nemôžeš so zvyškom z nás stráviť Vianoce.“

S ústami plným jedla Ron vykríkol, „hej, ja som tu!“

„Nie, to je kvôli tomu, že som už povedala svojím rodičom, že s nimi chcem ísť lyžovať,“ zaklamala. Jej rodičia išli lyžovať, ale ona mala v pláne zostať na Rokforte. Nebola si istá prečo, ale myslela si, že asi chce stráviť nejaký čas s Dracom. Už si z predchádzajška spomenula na všetko. Nevedela, prečo zabudla, ale okrem Draca len Harry vedel, že stratila pamäť, takže tentoraz nechávala všetkých v nevedomosti. V podstate si stále na nič nepamätala, aspoň keby sa niekto pýtal.

Harry sa jej prizrel zblízka a povedal, „si si istá?“

„Sú to moji rodičia,“ odpovedala. Nenávidela, že musí klamať Harrymu, ale niekedy čím menej Harry vedel, tým lepšie. Hermiona sa postavila a odišla na hodinu Transfigurácie.

Harry sa naklonil dopredu a povedal, „Ron, ona nejde, pretože si taký idiot. Musíš sa jej ospravedlniť.“

„Oh, nech sa jej ospravedlní jej nový malý priateľ,“ vyšplechol Ron.

Ginny ho pod stolom kopla. „AU!“ vykríkol a pošúchal si nohu.

„Vieš, že pozvala Cormaca len preto, aby si žiarlil!“ vysvetľovala Ginny.

„Hovorím o Malfoyovi,“ povedal Ron. Harry, Ginny, Ron a Seamus sa všetci otočili, aby sa pozreli na slizolinský stôl. Draco im rukou venoval neslušné gesto.

„Prečo si myslíš, že na naším smerom pozerá polovica chrabromilského stola?“ spýtal sa Blaise.

Draco pokrčil plecami.

„Malfoy!“ Blaise pukol prstami, aby si získal pozornosť druhého chlapca. Draco sa na neho pozrel. „Čo sa deje?“

„Nemám ani poňatia,“ povedal Draco, chvíľu sa pozeral na Hermionine prázdne miesto.

Harry sa predklonil a povedal svojím priateľom, „náhodou viem, že Malfoy sa s ňou zahráva. Tento rok má úlohu od Temného pána...“

Skôr než mohol pokračovať, Ron povedal, „všetci vieme o tvojich teóriách, Harry.“

„Sklapni a počúvaj,“ povedal Harry podráždene. „Myslím, že jeho úloha má niečo spoločné s Hermionou. Počul som ho hovoriť so Snapom. Spomenul ju menom. Povedal mu, že urobí čokoľvek, aby splnil svoju úlohu. Musíme ju presvedčiť, aby s nami išla do Brlohu.“

Ron sa obzrel na Malfoya a potom na svojich priateľov a povedal, „ak jej ten bastard ublíži, zabijem ho.“

Harry prikývol a riekol, „poslal jej akýsi odkaz, ktorý mal znieť akože ju miluje, ale je to intriga.“

„Bastard,“ zhodol sa Seamus.

Ginny znova kopla Rona pod stolom. „ZA ČO TO BOLO TENTORAZ?“ skríkol.

„Okamžite sa jej ospravedlníš a prinútiš ju ísť s nami na prázdniny!“ zo zovretými zubami povedala Ginny.

„Prisahám, každý rok sa viac a viac podobáš na mamu,“ riekol Ron, vstávajúc. Práve sa chystal pohľadať Hermionu, keď prešla k nemu Lavender a položila mu ruku na plece.

„Won - Won,“ povedala. Všetci pri stole sa zasmiali. „Pretože nejdeš dnes večer na ten vianočný večierok u Slughorna, možno by sme ty a ja mohli ísť na romantické rande.“

Ginny prevrátila očami. Harry si zahryzol do pery, aby sa nezasmial a Seamus sa smial otvorene. Ron povedal, „práve teraz nie. Musím pohľadať Hermionu.“

Lavender dupla nohou, keď Ron vstal a vybehol z Veľkej siene. Šiel na ich prvú hodinu a našiel Hermionu sedieť samotnú a písať niečo na kúsok pergamenu.

„Hermiona?“

Pozrela sa nahor. „Čau, Ron,“ povedala zľahka.

„Nenávidím, keď sa hádame,“ povedal.

„Ja tiež.“

„Počúvaj, poď do Brlohu. Bez teba to nebudú tie isté Vianoce,“ povedal.

„Ron, toto sú možno posledné Vianoce, ktoré mám možnosť stráviť so svojimi rodičmi,“ odvetila. Keď tú lož vravela, ani o tom nepremýšľala, ale keď tie slová boli už vyslovené, uvedomila si, že je to možno pravda. Možno by naozaj mala ísť domov na Vianoce.

Ron sa posadil vedľa nej a pritiahol si k sebe ten kúsok pergamenu. „Čo je to?“ spýtal sa.

„Je to zoznam mien,“ povedala.

Začal ich čítať nahlas. „Vega, Adhara, Gemma, Aquilla, Hydra, Carina. Čo sú zač?“

Draco Malfoy vošiel do triedy a povedal, „mená súhvezdí, ty hlúpy truľo.“

Hermiona aj Ron sa na neho nevraživo pozreli. Draco bol podozrievavý, zvlášť keď na zozname bolo meno Hydra. Začula ho minulý víkend, keď ju navštívil v nemocničnom krídle? Spomenula si, že je povedal o tom, ako s Hermionou z budúcnosti zvažovali pomenovať ich dcéru Hydra?

Hermiona zobrala Ronovi ten zoznam, ale Draco pribehol a vytrhol jej ho. Ron sa postavil a povedal, „vráť jej ho!“

„Na tom nezáleží, Ron,“ povedala, „nech si ho nechá.“

Draco prečítal znova ten zoznam nahlas a riekol, „mohli by do byť dobré mená, nemyslíš?“

„Možno,“ odvetila.

Ron zostal stáť, prsty na prútiku, keď sa Draco prechádzal sem a tam pred Hermioniným stolom. „Hlavne sa mi páči Hydra, tebe nie?“ podpichoval Draco. „Je to meno najväčšieho súhvezdia.“

„Viem, a najprv som si myslela, že sa mi to meno páči, ale potom som si spomenula, že pochádza z gréckej mytológie,“ povedala Hermiona, postavila sa a hľadela mu priamo do tváre.

Zhúžval ten zoznam a hodil ho na ňu. Odrazil sa od jej hrude. Zdvihla ho a vyrovnala ho, zatiaľ čo Draco povedal, „tak ako aj meno Hermiona, ale Hydra je tiež z latinčiny meno pre vodného hada. Draco je po latinsky drak.“

„Áno, ale v gréckej mytológii bola Hydra príšera s deviatimi hlavami a telom hada, takže si myslím, že to bude hrozné meno,“ povedala.

Draco sa zamračil. Ak to vedela táto Hermiona, prečo to nevedela tá jeho? V žiadnom prípade nepomenuje dcéru takým hnusným menom! Musí to dať vedieť svojej Hermione a to čoskoro!

Hermiona sa takmer chcela zasmiať nad zhnuseným výrazom na Dracovej tvári. Naklonil sa dopredu, namieril na ňu prstom. „Spomenula si si, že?“

Ron sa spýtal, „spomenula si na čo? Pozri, nevadí, len odpáľ, Malfoy.“

Draco sa posadil za stôl vedľa nich. Stoly v tejto triede boli koncami pri sebe, vytvárali veľké 'U' okolo celej miestnosti, takže sedel vedľa nej. Ron sa zamračil a povedal, „nájdi si iné miesto.“

Draco sa usmial. „Ale môj zadok sa tak pohodlne cíti na tejto stoličke.“

Harry vošiel a uvidel, že Ron sedí na jednej strane Hermiony a Draco na druhej. Prešiel k Malfoyovi. „To je moje miesto.“

„Naozaj?“ spýtal sa sladko zaliečavo Draco. „Nepovedalo, že patrí nejakému slávnemu blbcovi s jazvou v tvare blesku a komplexom hrdinu. Takže prepáč, kamarát, ale musíš si nájsť druhú stoličku.“

„Vypadni!“ nariadil Harry. Ostatní študenti začali vchádzať do miestnosti, nikto si ale nesadol. Sledovali ako Harry Potter a Ron Weasley vytiahli svoje prútiky a Draco Malfoy sedel s nohami na stole, vedľa Hermiony Grangerovej, ktorá sa zdalo, že si nič z toho nevšíma a ďalej pokračuje v písaní niečoho na svoj zoznam.

Vošla McGonagallová, prevrátila očami a povedala, „každý si okamžite nájde miesto inak celá trieda dostane trest!“

Harry sa naklonil k Hermione a povedal, „choď si sadnúť tamto.“

„Nie!“ zašepkala ostro.

Potiahol ju za rameno, aby ju postavil a v rozpakoch nad Harryho činom sa s ním presunula na druhé sedadlo. Bola teraz na druhom konci triedy.

„Zložte nohy dole, pán Malfoy,“ povedala McGonagallová.

„Povedzte čarovné slovko,“ vyšplechol Draco..

„Trest!“ povedala.

„Je mi to ľúto, to čarovné slovko bolo 'prosím',“ povedal Draco a zložil nohy. Trieda sa zasmiala a McGonagallovej ústa sa zmenili na tesnú, tenkú čiaru.

Keď začala hodinu, Draco sa načiahol k prázdnemu sedadlu vedľa neho, aby preskúmal pergamen, na ktorý Hermiona písala. Zakrúžkovala meno Carina a napísala na bočnú stranu, „súhvezdie na južnej pologuli, vedľa južného kríža, ktoré zahŕňa Canopus, druhú najjasnejšiu hviezdu na oblohe.“

Usmial sa v duchu a vopchal si papier do vrecka. To bolo lepšie meno. Carina. Bude to musieť nejako dať vedieť budúcej Hermione, že nakoniec nepomenujú ich dcéru Hydra. Dajú jej meno Carina.

Draco bol v knižnici sám, keď Hermiona vošla cez dvere. Bola tiež sama. Usmiala sa na neho. Spomenula si. Uvažoval, či to niekomu povedala. Komu by to vlastne hovorila? Vedel, že on nemá v pláne to povedať nikomu, ani Donovi. Prešla k jeho stolu a spustila pred neho obálku. Potom prešla za dve police, kde bol osamelý stôl a posadila sa.

Otvoril obálku a uvidel, že je to vianočná pohľadnica. Stálo na nej, „Nech sa ti splnia všetky tvoje vianočné priania.“ Podpísala sa len, „Hermiona“ Bez vyjadrenia lásky. Vopchal si kartu do vrecka, rozhliadol sa a keď nevidel, že by ho niekto sledoval, prešiel k opustenému stolu, aby sa s ňou pozhováral.

Čítala. Posadil sa vedľa nej a povedal, „Carina, há?“

Pokrčila plecami.

„Takže si ma v tú noc počula, v nemocničnom krídle?“ opýtal sa.

Znova pokrčila plecami.

„Spomínaš si na všetko?“

Začala krčiť plecami, ale on položil ruky na jej ramená. Usmiala sa a pozrela sa na neho. „Pre Merlina, Grangerová, hovor!“

Zahryzla si do spodnej pery a pokúsila sa skryť úsmev. „Budeme mať raz dievčatko, však?“

„Nuž, ešte nie, až za chvíľu,“ povedal.

„Kto myslíš, že sa ma pokúšal v lese zabiť, s Nevillom a Seamusom?“ spýtala sa.

„Naozaj si prajem, aby si si stále na nič nepamätala,“ riekol.

„Prečo si myslíš, že som na všetko zabudla?“ vypytovala sa.

„Zobrala si si elixír, buď dobrovoľne alebo ti ho niekto dal. Musel už doteraz vyprchať.“

„Nevzala by som si niečo také sama, aby som zabudla,“ upozornila. „To znamená, že mi to niekto dal.“

„Tak to je väčší problém,“ povedal, skôr pre seba.

Chytil ju pod stolom za ruku a potrel po vrchu svojím palcom.

Keď chvíľu neprehovoril, povedala, „stále máš v pláne zostať tu na vianočné prázdniny?“

„Áno,“ povedal zmätený. Stále mal jej ruku a hladil ju so svojou. Páčilo sa jej to.

„Zostávam tiež,“ usmiala sa.

Pustil jej ruku. „Nie, musíš ísť do Brlohu, tak ťa Potrík a Weslík môžu ochraňovať.“

„Zostávam tu a ochraňovať ma môžeš ty,“ rozčúlila sa a odsunula svoju stoličku od stola, „ale ešte lepšie, ochránim sa sama! Som viac než spôsobilá. Vieš, že nie som nejaká slabá ženská.“

„O tomto sa nehádam,“ povedal. Pokúsil sa znova chytiť jej ruku, ale ona obe ruky spojila a položila si ich do lona. „Fajn, buď si tak. Mimochodom,“ začal. „Chcem, aby si vedela, že čokoľvek, čo možno poviem alebo urobím na Slughornovom večierku sú všetko lži. Musím prežiť znova tento rok a prvý raz som na večierku urobil niektoré veci, na ktoré nie som pyšný a sú to veci, na ktoré by som radšej zabudol.“

„Veci akého druhu?“ začala, ale dodala. „Počkaj, nie si členom Slugklubu. S kým ideš? So Zabinim?“

„Votriem sa tam,“ povedal a potom sa oprel chrbtom o stoličku. Musel sa tam votrieť, aby mohol dostať otrávenú medovinu ku Slughornovi. Zatvoril svoje oči a potom sa trošku zasmial skôr, než ich znova otvoril. „Dávaj si dnes večer pozor na svojho partnera. Rozprávala si mi historky o tom, aký bol chtivý a že sa pokúsil dnes večer s tebou pomuchľovať. Len sa vyhýbaj imelu.“

„Cormac?“ spýtala sa.

„Koľko iných partnerov máš na túto záležitosť?“ spýtal sa so zábleskom v očiach.

„Vyzeral ako džentlmen,“ podotkla.

„Fajn, never mi. Stoj pod imelom a nech je po svojom.“

„Nevadilo by ti to?“ spýtala sa potichu.

Naklonil sa dopredu a prešiel ukazovákom nadol jej tvárou, začal na spánkoch, popri línii jej vlasov. Skončil tým, že položil ruku za jej krk. Pritiahol jej tvár bližšie k nemu a s perami blízko jej povedal, „Vadí mi to. Ver mi, vadí mi to.“

Pomaly zažmurkala a potom trochu otvorila ústa. Len čo sa zhlboka nadýchla, naklonil sa k nej o ďalší centimeter a priložil svoje pery na jej. Práve tak rýchlo sa zaklonil.

„Prečo si to urobil?“ spýtala sa. „Myslela som, že máme byť obozretní.“

Pomykal obočím, ukázal nad hlavu a povedal, „imelo.“

Pozrela sa nahor. Nebolo tam žiadne imelo. Pozrela sa späť a on už kráčal preč a pískal si vianočnú koledu. Usmiala sa. Už ho milovala. Naozaj milovala.

 Späť v prítomnosti

„Chápem.“ Sanguini sa mračil nad jej malým príbehom. „Fajn. Ale uvedomuješ si, že keby si sa za neho nevydala, tvoje spola humusácke detičky by sa nenarodili. A tiež keby si ho nestretla, keď sa vrátil nazad do školy, jedná šialená ženská by sa asi stala väčšou hrozbou nášmu druhu než kedy Voldemort sníval. Keby ste sa nevzali, nikdy by si sa nedozvedela o svojom spojení so štyrmi zakladateľmi. Keby ste sa nevzali, a nemali Carinu, moja dcéra by možno na oplátku nestretla Nicka Boota a možno by nemali Marka a potom by Mark a Carina tiež... nie... nepoviem ti, aké skvelé veci na nich čakajú. Aj tak je to skoro ako nesať ľudskú krv. Nedá sa to. Vzala si si ho. Tak tomu bude. Buď šťastná.“

„Čože? Toto mi navrhuješ? Paul naznačil, že by si mohol mať kúzlo alebo čary, ktoré mi ukážu, aký by život pre nás mohol byť, keby sme sa pred tými rokmi vo vlaku nestretli.“

„Áno, no, Paul Boot je prekliaty idiot alebo ťa už minulosť o tom dostatočne nepoučila?“ Sanguini sa postavil. „Tak či tak, nespomenul som práve, čo by sa stalo, keby ste sa nestretli? Krv, mor, koniec nášho druhu ako poznáme? Tá krv mi nevadí, ale zvyšok by som neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Krucinál, ženská, ak toto neznamená, že ste predurčení, aby ste boli spolu, tak neviem, čo iné by to znamenalo.“

Vzdychla si. „Nemyslela som, že chcem, aby Helena Bootová žila ani nič také,“ riekla, spomínajúc si na to, čo sa stalo 'pretože' sa s Dracom do seba zamilovali. „Len som chcela vedieť, čo keby.“

Sanguini zatlačil na jej hruď, prinútil ju znova sa posadiť na lavičku. „Fajn, ale bude to po mojom, nie inak. Možno poznám jedno kúzielko, hmm, áno, myslím, že by mohlo vyjsť. A to je dôvod, prečo sme pri tomto hostinci.“

„Po celý čas si mi chcel pomôcť?“ spýtala sa.

„Samozrejme, že chcel,“ zasmial sa. „Večná pamäť, nespomínaš si? Ja už o tomto viem a už mám pre teba všetko pripravené! Všetko na teba čaká dnu. Keď prekročíš prah týchto dverí, už dlhšie nebudeš manželka a matka z rodu Malfoyovcov. Okrem toho tu ale nebudú žiadne obavy - Helena Bootová už neexistuje. Vykopávky pokračovali bez teba a áno, objavy sa urobili bez teba. Vo vnútri hostinca je všetko v tomto svete na správnom mieste až na to, že už viacej nie si vydatá za Draca Malfoya a on už viacej nie je tvoj manžel.

„Počkať. To nie je presne to, čo som chcela,“ sťažovala sa.

„Príliš blbé, príliš smutné, ale nemôžem si pomôcť, že mi je jedno, čo ty chceš. Tak je to,“ vysvetľoval. Postrčil ju do chrbta a zaklopal na dvere hostinca.

„Budem si všetkého vedomá?“ otočila sa, aby sa na neho pozrela.

„Myslíš, či si budeš vedomá toho, že si ma požiadala o pomoc, pretože ti v hlave skrsol hlúpy nápad a rozhodla si sa hľadať niečo nedosiahnuteľné ako poondiatu vianočnú náladu na mieste, kde ju nikdy nenájdeš? Alebo myslíš, či budeš vedieť, že si Hermiona Grangerová, strašne nádherná vševedka, ale súčasne osina v mojom zadku, hračka prírody?“

„Čože?“ zopakovala, dokonca keď povedal: „Nie.“

Dvere hostinca sa otvorili a Hermiona bola vsotená dnu.