Preklady fanfiction Harryho Pottera

Časť III

Ach, stromček vianočný, ach, stromček vianočný, Lucius Malfoy nie je šťastný

Draco stál na vrchu schodiska vo svojom dome a skúmal vstupnú halu a schody pod ním. Napravo od schodov videl otvorené dvere do veľkého salóna, a ak napäl svoj sluch, počul učenlivé tóny Luciusa Malfoya, ktorý rozprával svojmu najmladšiemu vnukovi nejaký hlúpy príbeh o tom, že Otec Vianoc bol čistokrvný čarodejník. Kedy ten starký tak zmäkol? To by Draco fakt rád vedel.

Začal schádzať po schodoch, ale potom zastavil, aby sa pozrel naľavo, smerom ku študovni, ktorú väčšinou používala jeho manželka ako knižnicu a pracovňu. Bol si istý, že v nej začul hádať sa svoje dve dcéry. Bolo ťažké posúdiť, kvôli čomu sa hádajú. Asi jedna povedala, že obloha je modrá a druhá, že je ružová.

Otočil sa, aby znova vyšiel nahor s nádejou, že ho nikto nezazrie, ale vtedy začul prehovoriť priateľský hlas: "Pokúšaš sa ukryť?"

Keď sa znova otočil, nevidel nikoho, a predsa ten hlas poznal tak dobre ako svoj. Vzhliadol nahor a zbadal svojho najlepšieho priateľa, Dona Boota, stáť na hornej chodbe.

"Kedy si prišiel?" spýtal sa Draco namiesto odpovede na priateľovu otázku.

"Nick ma poprosil, aby som zistil, či je tu stále Mark," odpovedal. "Napadlo mi, že sa zastavím, aby som ťa s Hermionou pozdravil, ale potom som zazrel, ako vykĺzla s tým vampírom."

Ani Draco ani Don nemali Sanguiniho radi, ale obaja ho držali vo veľkej úcte za to, že kedysi dávno zachránil Hermione život. "Myslíš drahého starého otca svojho synovca?" odfrkol si Draco.

"Prosím, nehovor mu tak," odvetil Don s výrazom znechutenia v tvári. "Zakaždým, keď mám príležitosť, pokúšam sa zabudnúť... nuž, že... tá VEC... je mojím príbuzným..... Niežeby mal niečo spoločné s Markovou matkou a taktiež sotva môjho synovca vída, takže v skutočnosti nie je až taký príbuzný."

Draco pokrčil plecami. "To mi znie ako ten najlepší druh príbuzného." Vystúpal zvyškom schodov, stretol sa so svojím priateľom uprostred chodby, ale potom nečakane povedal: "Hermiona stratila svoju vianočnú náladu."

Don sa rozosmial.

Draco sa zamračil.

Don sa prestal smiať. "Ach, ty si to myslel vážne."

"To máš krucinál pravdu, že som to myslel vážne. Vraví, že stratila svoju vianočnú náladu a šla ju s tým upírom nájsť. Dokelu, ja ani neviem, čo to znamená." Draco si vzdychol, posadil sa na sedátko pri dlhom zábradlí, ktoré obkolesovalo chodbu na poschodí.

Don sa posadil vedľa neho, spojené ruky vložil medzi kolená a chvíľu nad tým uvažoval. "Nuž, sú to pre ňu prvé Vianoce bez jej otca. Napadlo ťa to?"

"Hergot, nie, nenapadlo," odpovedal Draco. "Nuž, pán Granger zomrel pred deviatimi mesiacmi, takže myslím, že ma to vôbec nenapadlo. Myslíš, že to môže byť tým?"

Don pokrčil jedným plecom. "Mohlo by byť. Spomínaš si na prvé Vianoce, ktoré si s nimi strávil?" Don sa zasmial. "Tomu mužovi si sa nepáčil."

"Nie, musel si to zle pochopiť," zatiahol Draco.

Don spýtavo nadvihol obočie.

"V poriadku, fajn, ten chlap ma nenávidel," uzavrel Draco. "Čo je tak čudné, pretože keď som bol mladší, bol som mimoriadne rozkošný a to všetko." Obaja sa začali smiať. "Vieš, teraz, keď som sám otcom, chápem jeho obavy. Ublížil som jej. Zrušil som naše zasnúbenie alebo ho zrušila ona. Ak mám pravdu povedať, už si neviem spomenúť, kto ho zrušil, ale jednako, keby takto ublížil nejaký chlap niektorému z mojich dievčat, asi by som ho tiež nenávidel. Ale jej matka ma milovala. Stále ma miluje. Matky ma vždy milujú."

"Áno, ty si blázon, ktorého matky milujú," odvetil Don s úsmevom.

Flasback k Dôvernému miestu II. 

Hermiona sedela v obývačke svojich rodičov a sledovala padajúci dážď. Malo by snežiť, lenže pršalo. Na vozovkách bola námraza a zo všetkých stromov viseli cencúle, ktoré vyzerali ako krištáľové lustre. V rukách držala šálku horúcej čokolády, ktorá ju pred hroziacim chladom zahrievala. Cítila sa smutná a mrzutá. Draca už nevidela štyri dni. Odvtedy, čo po ňom hodila zásnubný prsteň.

Bola hlúpa. Neprišiel hore a neospravedlnil sa. Nezovrel ju do náručia a nepovedal jej, že ju miluje. Namiesto toho jej Don Boot na druhý deň povedal, že Draco odišiel domov na Manor. Don povedal, že musí zostať s jedným z nich a na rovinu, Draco bol vo väčšej núdzi než ona. Povedal, že Draco je taký smutný a v depresii, že sa Don bojí, čo by mohol urobiť. Odvetila, že rozumie. Don sa na ňu usmial, pobozkal ju na líce a zaželal jej 'šťastné a veselé'. Povedal jej, že ostatní budú na ňu dávať pozor, ale že by mala byť opatrná a zostať po celý čas u svojich rodičov.

Keď sedela v kresle, hľadela na mrznúci dážď, uvažovala, čo práve v tejto chvíli robí on. Bol v posteli? Bolo po jedenástej večer. Jej matka a otec už šli do postele, ale ona nebola schopná zaspať, pretože jej chýbal Draco. Kvôli tomu o jedenástej večer sedela v obývacej izbe, popíjala kakao a z okna sledovala mrznúci dážď. Bez neho mala pocit, že nie je nič. Bola osamelejšia, než sa kedy v celom svojom živote cítila.

 Zišla do hosťovskej izby, kde zostala a vytiahla pergamen a brko. Napísala: „Je mi to ľúto!" poskladala papier na polovicu a potom na štvrtiny. Plakala, keď ho vkladala do obálky. Odhodila brko krížom cez izbu, vstala od stola a posadila sa do rohu miestnosti, kde sa kolísala sa sem a tam s pergamenom v rukách.

Konečne zaspala, stále v rohu na zemi, s pergamenom pevne zovretým v ruke. Niekto vošiel do izby. Prešiel k nej, skrútenej do klbka na studenej podlahe. Srdce sa mu kvôli nej lámalo. Kľakol si k nej a zobral z ruky ten kúsok pergamenu. Prečítal si slová napísané na zhúžvanom kúsku žltého papiera, poskladal ho a vložil si ho do vrecka. Išiel k jej posteli, zobral deku, ktorá bola zložená na konci a prehodil jej ňu. Posadil sa vedľa nej na podlahu a pritiahol si jej hlavu do svojho lona. Hladil ju po vlasoch, kým spala. „Aj mne je to ľúto."

Keď sa onedlho prebudila, nebola už viac na zemi. Bola na posteli. Nepamätala si, ako sa dostala zo zeme na posteľ. Posadila sa a uvidela na posteli Draca, ako spí vedľa nej. Dvakrát zažmurkala, aby sa uistila, či sa jej to nesníva. Nebol to sen. Bol skutočný a bol tu, vedľa nej. Položila hlavu na jeho hruď a začala plakať.

Zobudil sa, keď slzy presiakli cez jeho tričko. Odtiahol jej vlasy z tváre a povedal: „Prečo plačeš, maličká?"

„Toto je sen?" spýtala sa.

„Ak je, povedala by si, že je to dobrý sen alebo nočná mora?" spýtal sa vážne.

„Kde si bol?" spýtala sa bez odpovede na jeho hlúpu otázku.

„S mojou matkou," povedal. „Tvoja matka napísala mojej matke a povedala, že si nešťastná a pretože ja som bol tiež, myslel som si, že by sme sa mohli stretnúť a byť nešťastní spoločne," povedal potichu a pobozkal ju na vlasy. Oprela si bradu o jeho hruď a pozrela sa mu do očí.

„Je mi to ľúto," povedala.

Vytiahol jej odkaz z vrecka a povedal: „Viem, prečítal som si tvoj odkaz. Aj mne je to ľúto. Milujem ťa a nechcem ťa nikdy znova opustiť."

„Nerob sľuby, ktoré nemôžeš dodržať." Posadila sa na posteli otočená chrbtom k nemu.

„Prečo to hovoríš?" spýtal sa. Položil jej ruku na chrbát. Posadil sa za ňu a pritiahol si ju do náručia. Ľahol si na chrbát a stiahol ju na seba. „Ja vždy dodržujem svoje sľuby. Znova ťa neopustím." Prešiel prstom po jej líci a vzdychol si. „Možno nie som taký bystrý ako ty, ale som dosť bystrý na to, aby som poznal správnu vec, keď ju pevne zvieram vo svojom náručí. Si navždy moja a budem sa o teba starať a objímať ťa až do konca mojich dní."

Usmiala sa. „Toto by mohol byť náš svadobný sľub."

Usmial sa na oplátku. „Nie, môj svadobný sľub bude 'volával som ťa humusáčka, ale teraz ťa volám moja žena'."

Udrela ho do hrude. „Potom môj bude 'myslievala som si, že si blbec, ale teraz už viem, že si'," riekla.

„Môj je lepší. Romantickejší," nedal sa.

Dotkla sa jeho líca a potom mu vošla rukou do vlasov. Prešla špičkami prstov zľahka ponad mihalnice. Naklonila sa k nemu a pobozkala ho na pravé oko a potom na ľavé. Keď sa opäť uhniezdila na vankúši, spýtala sa: „Vrátiš mi teraz môj prsteň?"

Na chvíľu sa zatváril vyplašene a to ju znepokojilo. „Nemám ho. Spomeň si, odrazil sa mi od hrude a spadol na zem. Nezohol som sa, aby som ho zdvihol," povedal.

Náhle sa posadila. „Oh."

„Zoženiem pre teba iný," povedal.

„Chcem tamten," nedala sa.

Priložila si ruky k očiam a zavzlykala. Posadil sa vedľa nej a odtiahol jej vlasy z čela. Siahol znova do vrecka a povedal: „Tu je tvoj prsteň, ty moja maličká muklorodená. Vrátil som sa v tú noc a zdvihol som ho zeme. Už si spala." Navliekol jej ho znova na prst, kam patril.

„Si podlý," usmiala sa, „nebol žiaden dôvod, aby si mi spôsobil zbytočné starosti a stres."

„Máš pravdu, ale niekedy si taká dôverčivá, že považujem za zábavné, keď ťa trápim," povedal a znovu si ju pritiahol k hrudi.

Hermiona skryla hlavu na jeho hrudi. „Čo si povedal svojej mame, keď si sa vrátil domov bezo mňa?"

„Povedal som jej, že si bola ku mne príšerná a zlá a že si mi zlomila srdce, a že si do mňa hodila prsteň, a že si ma rozplakala," hovoril nesúvisle.

Usmiala sa, pozrela sa mu do očí a povedala: „Ako zareagovala?"

„Úprimne?" spýtal sa. Prikývla. „Spýtala sa ma, čo som ti urobil a nech to bolo čokoľvek, pravdepodobne som si zaslúžil všetko to, čo si mi urobila. Čo mám povedať, moja matka ťa miluje."

„O tom nepochybujem," povedala pochybovačne.

„Čo povedala tvoja mama a otec? " spýtal sa.

„Mama mi okamžite začala ukazovať všetky plány na svadbu, ja som začala plakať a povedala som jej, že som bola príšerná, k tebe zlá a zlomila som ti srdce a hodila do teba svoj prsteň a aká bola tá posledná vec?"

„Rozplakala si ma," dodal.

„Áno a rozplakala som ťa," povedala.

„Čo povedali? Spýtali sa, či som si to zaslúžil?" spýtal sa.

„Nie, spýtali sa ma, čo som ti urobila, že som ťa prinútila, aby si ma tak rozhneval," zasmiala sa. „Vidíš, myslím, že moji rodičia ťa tiež majú radi."

„Hermiona, nehádajme sa už viac," povedal potichu.

„Draco, môžem ti skoro zaručiť, že to tak nebude fungovať. Samozrejme, že sa budeme hádať, asi aj dosť veľa, ale to je v poriadku. To je život. Každý deň sa ľudia hádajú a potom sa pomeria," povedala rozumne.

„Práve si rozbila môj romantický klam, Grangerová," povedal s kyslým výrazom.

„Pravda občas bolí, Malfoy," zasmiala sa.

 „Choď spať, Grangerová. Čoskoro bude svitať a musíme robiť vianočné veci. Mimochodom, čo robia muklovia na Vianoce?" povedal, keď jej trel chrbát.

„Asi tie isté veci ako čistokrvní, Draco," povedala trochu otrávená.

„Majú svojich domácich škriatkov, aby im vyzdobili stromčeky?" spýtal sa vážne.

Zasmiala sa: „Samozrejme, že nie."

„Majú svojich domácich škriatkov, ktorí im navaria vianočnú hostinu?" spýtal sa s úsmevom.

„Nie, nie celkom," povedala a pobozkala ho na bradu.

„Chytia muklov, priviažu ich k sebe a prinútia postaviť sa okolo stromčeka a spievať vianočné koledy?" spýtal sa.

Na to sa posadila, ostro sa na neho pozrela a povedala: „Určite nie a toto by mal byť radšej žart."

„Môžeš to predstierať, keď chceš, ale nie je to vtip." Tiež sa posadil. „Moja obľúbená pieseň, ktorú spievali zotročení muklovia, bolo 'Počúvajte, čistokrvní sú lepší než ja, sláva čistokrvným kráľom!"

„Draco!" varovala.

„Čo? Máš radšej 'Oh, poďme všetci humusáci'?" spýtal sa s očami doširoka.

Otočila sa k nemu a udrela ho dvakrát do hrude. „Tak to je podlé!" Zatlačila ho dole a rozkročila sa nad jeho driekom. Povedala: „Ospravedlň sa!"

„Je mi to ľúto!" povedal a zdvihol ruky obranným spôsobom. „Mal som vedieť, že tvoja obľúbená pieseň je 'Opekanie muklov nad otvoreným ohňom', takže mi odpusť, že som vybral zle."

Udrela ho ešte niekoľkokrát a povedala: „Teraz je perfektný čas prestať sa rozprávať!" Udrela ho ešte raz.

„Prinúť ma," vyzval ju.

„Prinútim, ak ešte niekedy, dokonca zo žartu, spomenieš opekanie humusákov nad otvoreným ohňom!" povedala Hermiona a posunula svoj nos k jeho.

„To bolo opekanie muklov nad otvoreným ohňom, mudrlant!" povedal.

Zamračila sa a na krátky okamih si pomyslel, že možno naozaj zranil jej city, ale napriek tomu vedel hlboko vo svojom srdci, že ho stále miluje. Žiarivo sa usmial a povedal: „Pobozkaj ma, maličká, pretože to ma znova umlčí."

Vyhovela mu.

Znova sa posadila, po tom čo ho pobozkala a vyzliekla si vrch pyžama. Spýtal sa: „Čo si myslíš, že robíš?"

Neodpovedala. Odvalila sa z neho a vyzliekla si pyžamové nohavice a tak bola len vo svojich bielych bavlnených nohavičkách. Usmial sa takmer hriešne a povedal: „Ah, biela bavlna, vždy moja obľúbená," a nechal svoj prst zľahka sa otrieť o bok jej nohavičiek, aby cítil ten materiál.

Zatlačil ju na chrbát a znova zaútočil na jej pery. Tentoraz viedol on. Na chvíľu prestal a potom si vyzliekol sveter a tričko. Vyzul si topánky a ponožky a vrátil sa k jej ústam. Dlhé okamihy preskúmaval jej pery a celé jej ústa. Naozaj by ju mohol bozkávať navždy, a keby už nikdy nič iné nebolo v jeho živote, jednako by bol šťastný.

Ruku mal položenú na jej prsníku, nehýbal s ňou. Jeho pery sa presunuli k jednému z jej ňadier a a celý ho zbozkávali, na vrchu, na boku, na spodku a medzi ním a jeho kamarátom. Vyhýbal sa špičkám. Trápil ju a vedel, že s tým nemôže nič urobiť. Alebo možno mohla.

 „Bez milostnej predohry, len sa pomilujme, prosím," vyhlásila.

 Usmial sa a povedal: „Urobím čokoľvek, čo chceš a čo ťa poteší," a načiahol sa a pohladil ju po líci. Naklonil sa a ešte raz pobozkal jej pery, krútiac jazykom vo vnútri jej úst. Konečne priložil jazyk na jednu z jej bradaviek, prevaľujúc ním a silno sajúc, až kým sa nevztýčila. Bol hladný po nej a chcel sa na nej hostiť, ako keby bola neprekonateľná vianočná hostina a on bol jediný, kto ju kedy mohol stráviť.

Načiahol sa nadol a vyzliekol jej nohavičky. Hladil ju, kým nezdvihla ruky a nevnorila mu ich do vlasov. Pokračoval pomalou, trýznivou masážou, až kým nebola vlhká túžbou. Vedel, že ju chce ochutnať každým vláknom svojho bytia. Pozrel sa jej do tváre, oči mala zatvorené a ústa trochu pootvorené. Nemohol uveriť, že je jeho.

Vyzliekol si zvyšok oblečenia a kým pokračoval v uprenom pohľade na jej tvár, otvorila oči. Ich pohľady sa stretli a jeho bol plný túžby. Chytil ju za obe ruky a držal ich v jednej svojej na jej bruchu, kým jej znova bozkával ústa. Pustil ich, aby sa dotkol jej najsúkromnejšej oblasti, keď vyhlásil: „Si taká nádherná, viac než som si kedy predstavoval," a spustil hlavu a dotkol sa jej lákavého miesta. Znova ju zobral za ruky jednou svojou rukou. Jeho druhá ruka ju otvorila širšie, kým ju preskúmaval svojím jazykom.

Začala prichádzať k orgazmu len z potešenia z jeho úst a hoci sa s rodičmi na chodbe snažila zostať ticho, stále prepúšťala malé stony. Jeho jazyk sa s ňou hral, opakovane, zohla nohy v kolenách a skrútila prsty na nohách a nedokázala zabrániť výkrikom, ktoré vychádzali z jej úst.

Chcel byť v nej viac než kedy predtým, takže to sa udialo potom. Zdvihol sa na rukách, a bez toho, aby jej prejavil nejakú milosť, nahrbil chrbát a vošiel do nej. Pôžitok rástol z hĺbky jeho duše a cestoval vesmírom a časom k jej duši. Prešlo ním nepredstaviteľné potešenie a bolesť, akú nikdy predtým nepoznal. Otvoril oči a odmenou mu bol pohľad na jej tvár. Bola úplne uspokojená a nadšená.

Pokračoval rýchlo, tvrdo, pomaly, jemne a každé prídavné meno medzi tým. Toto nebol priemerne rýchly sex. Bol to do neba volajúci, dušu hľadajúci akt milovania. Pocit z jej tepla okolo jeho tela bol viac, než dokázal zniesť a bol blízko konca. Tak blízko. Bola životne dôležitá pre jeho úplne jestvovanie a nemali medzi sebou prekážky, tak keď nakoniec spoločne vyvrcholili, vo vlnách potešenia a extázy, bolo to intenzívnejšie než kedy cítili predtým. Ich milovanie vzbudzovalo úctu, aspoň pre nich. Mohla vnímať len jeho a on mohol vnímať len ju, keď sa chvel v jej vnútri a vyvrcholili navzájom po prvý raz z mnohých v tú noc.

Po tom, čo sa pomilovali, celkovo štyrikrát, ranné svetlo sa konečne usídlilo v temných zákutiach jej izby. Sem-tam zadriemala, ale on bol stále čulý ako rybička. Chytil ju za tvár a pobozkal ju zľahka na pery a povedal: „Dobré ráno."

„Už je ráno?" povedala unavená.

„Neviem," odpovedal úprimne.

„Vieš, že moji rodičia majú na dnešok všetky možné plány a vďaka tebe som sa v noci vôbec nevyspala," vyhlásila.

„Som hrozný, diabolský človek a mal by som byť zbičovaný a obesený na dedinskom námestí."

„Aký nezmysel," povedala, „nemáme námestie."

„Ha!" odpovedal.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. „To bude asi tvoja mama. Pustila ma dovnútra včera večer. Miluje ma, ako vieš. Možno viac než ma miluješ ty." Prenikavo sa na neho pozrela a on povedal. „Len hovorím... že je to možné."

Hermiona vstala z postele, navliekla si habit a otvorila dvere. Jej mama povedala: „Dajte si s Dracom sprchu, oblečte sa a poďte dole na raňajky. Ideme dnes na vianočné nákupy. Je milé, že s nami pôjde aj pán Boot."

„Dobre, mami," povedala Hermiona a zatvorila dvere. Otočila sa k Dracovi a povedala: „Nevedela som, že včera večer s tebou prišiel Don. Stále sa na teba lepí ako lepidlo, však?"

„Áno, berie tú záležitosť so strážcom vážne," povedal Draco, vyskočiac z postele. Zohol sa a zdvihol svoje nohavice, vkĺzol do nich a pobozkal ju jemne na ústa a povedal: „Čo chceš na Vianoce Hermiona, a prosím nepovedz, že nechceš nič. Nenávidím, keď to ľudia hovoria."

„Oh, nie, chcem niečo," povedala, upokojujúc ho. Nadvihol jedno obočie a ona povedala: „Ale myslím, že ja už som svoj darček dostala. Pretože jediné, čo som chcela na Vianoce, si ty a ty si tu."

 „A k tomu pomyslenie, že nemusím na teba minúť ani jeden knut," žartoval. Povedal: „Vieš, čo chcem na Vianoce ja?"

Pevne ho objala a spýtala sa: „Mňa?"

Posmešne sa zaškeril a povedal: „Preboha nie. Chcem naleštené, nové, žiarivo čierne auto."

„A čo by si robil s autom? Nevieš šoférovať," povedala rozpačito.

„Ty si to každopádne nemôžeš dovoliť, takže je zbytočné sa o tom baviť, ale chlap môže mať svoj sen," povedal, keď kráčal do kúpeľne.

„Keď sa za teba vydám, budem mať tony peňazí, takže jedno pre teba kúpim," povedala.

„Nedostaneš ani grajciar z mojich peňazí, takže radšej by si nemala prestať pracovať," povedal a dodal, „beriem si sprchu prvý."

„To nie je fér," povedala a posadila sa. „Mne to trvá dlhšie, mala som ísť prvá."

„Podelím sa," povedal a oprel sa o zárubňu.

Usmiala sa, vbehla do kúpeľne a povedala: „Na čo čakáme?" 

Späť v prítomnosti

Draco väčšinu príbehu prerozprával Donovi, povedal mu len, že sa s Hermionou po zrušení ich zasnúbenia pomerili a že si ju doberal kvôli hlúpym menám muklovských vianočných kolied.

"Dostal si niekedy svoj nablýskaný čierny automobil?" spýtal sa Don s úsmevom.

"Nie, na ten tiež stále čakám," trucoval Draco, "ale ona kontroluje financie, takže by si si myslel, že už mi ho doteraz kúpi."

"Niežeby si vedel šoférovať," pripomenul mu Don.

"Chlap môže vlastniť auto bez toho, aby šoféroval," zdôvodňoval Draco. "Spomeň si ako mi prvý rok Hermiona kúpila to elektrické náradie. Ako sa volalo?"

Don sa zasmial. "Vŕtačka."

"Áno, vŕtačka a vôbec som nevedel na čo to je, a predsa mi odvtedy na Vianoce dáva zakaždým nejaké náradie, a ja stále neviem, ako sa ovládajú." Don sa posmešne zasmial, kým ťapkal Draca po chrbte. "Je to skvelá žena," pripomínal jeho priateľ, ktorý sa veľmi namáhal, aby sa nerozosmial naplno.

"Áno, to je." Draco sa zhlboka nadýchol. "A je preč s tým prekliatym upírom a mne sa to ani trochu nepáči, ani trošičku."

"Potom ich poďme pohľadať." Don sa postavil, ponúkol Dracovi ruku a pomohol mu postaviť sa. "Ak Hermiona potrebuje vianočnú náladu, potrebuje ju od teba, nie od neho."

"Pri Jupiterovi, chlape, myslím, že máš pravdu!" prikývol Draco. "Poďme zistiť, či starký Malfoy dozrie na tých najmenším, kým budeme preč." Draco sa otočil na päte, aby zbehol dole schodmi a vbehol priamo do svojho otca.

"Kvôli čomu si ma chcel vidieť, synu?"

"Bohovia, to sa v tieto dni každý poneviera po mojom dome?" spýtal sa Draco.

"Je to jediná možnosť, ako nájsť niečo dobré," vyhlásil Lucius. "Tak už mi povedz, čo si odo mňa potreboval?"

"Potrebujem, aby si dozrel na plienkonožce, kým budeme s Donom zachraňovať moju manželku z diabolských pazúrov jedného upíra a vianočnej melanchólie," predniesol Draco.

Lucius sa zamračil a pozrel sa na Dona. "Mohol by si to za neho preložiť? Je mu tridsať päť a stále nerozumiem tomu, čo hovorí."

"Hermiona si myslí, že stratila svoju vianočnú náladu a odišla so Sanguinim, aby ho našla. Rozhodli sme sa, že ich nájdeme, aby sme sa do toho zamiešali a radi by sme, keby ste zostali a dali pozor na Cygnusa a Lea."

Lucius pokrútil nesúhlasne hlavou. "Carina a tvoj synovec Mark, rovnako aj Terran, môžu na chalanov dozrieť. Ja idem s vami."

Draco sa zaksichtil. "Nie otec, zostaneš tu!"

"Čo si povedal?" Jeho otec nadvihol jedno obočie a venoval mu svoj najpovýšenecký pohľad.

"Prosím?" takticky skúsil Draco.

Don sa zasmial.

"Určite tu nezostanem. Ak je v tejto rodine nejaká kríza, potom sa patrí, aby som ju ja ako hlava rodiny rozriešil. Nemôžem to nechať na teba, lebo sa nič nedosiahne," vyhlásil Lucius, keď si stiahol manžety na oboch rukávoch habitu farby polnočnej modrej. "Takže, kam šli?"

"Do kelu, ani to neviem," poznamenal Draco.

"Vidíš?" prehlásil Lucius.

Cygnus Malfoy stál hneď za dverami svojej spálne, aby načúval svojho otca, starého otca a krstného otca a nad niečím premýšľal... mal by im povedať, čo vedel? Mal by im povedať, čo začul?

Pomaly vyšiel z izby, aby sa k mužom pripojil, potom vzhliadol a oznámil: "Prepáčte, tati, starý otec, strýko Don, ale asi možno viem, prečo si mamina myslí, že stratila svoju vianočnú náladu, ak vám to pomôže nájsť ju."

Draco si kľakol pred svojím najstarším synom a chytil ho za ruku. "Áno, synu, povedz mi, prečo mamina stratila svoju vianočnú náladu. Povedz mi, čo vieš."

"Nuž, je to tvoja chyba. Tvoja a starého otca," oznámil Cygnus. "Vy ste spôsobili, že stratila svoju vianočnú náladu."

Draco sa postavil, šokovaný, ústa dokorán, prekvapený. Pozrel sa na svojho otca, spýtavo, ale bolo to zbytočné, pretože Lucius tam stál v rovnakom zmätení. Keď položil ruku na plece svojho vnuka, povedal: "Myslím, že by si to mal vysvetliť, Cygnus. Myslím, že by si to mal vysvetliť."

PP: Preklad AFP II je mierne upravený, ale naozaj len mierne, kde to moc kričalo. V tejto chvíli je vonku ešte jedna časť a podľa autorky by mala ešte jedna nasledovať. Myslela som, že ju dá na Štedrý deň, ale nedala. Takže stále bez istoty, ako to skončí. AnneM. nemá dobré obdobie a nič sa nedá zaručiť.