24.december 2011
TWO LUMPS OF COAL
Autor: akashathekitty
Preklad: Jimmi
Stav: Súhlas s prekladom
Link na originál: http://dramione-advent.livejournal.com/15982.html
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Charakter: Dramione advent
Rating: bez obmedzenia
Napísané pre: dramione_advent on LJ 2010.
http://dramione-advent.livejournal.com/
Keď niekto uhlie dostane
Draco sa uprene zadíval na svoju tohoročnú vianočnú nádielku. Nemohol tomu uveriť, skrátka tomu nemohol uveriť. Prižmúril oči a pozrel sa na list od svojej matky.
Môj najdrahší Draco,
bola som veľmi smutná, keď som sa dopočula, že tento rok neprídeš domov a neosláviš Vianoce so tvojím otcom a mnou. Lucius mi ale opakovane pripomína, že už viacej nie si dieťa, že si skôr mladým mužom a my ti musíme dovoliť kráčať vlastnou cestou. Jednako stále nedokážem pochopiť, prečo si sa rozhodol oslavovať v tom starom hrade plnom prievanov a úprimne dúfam, že na budúci rok vezmeš do úvahy svoju rodinu.
Dúfam, že budeš mať radosť z darčekov, ktoré som vybrala špeciálne pre teba.
Veselé Vianoce
Tvoja milovaná matka
Nie. Nie, jasne tam stálo darčeky, nie darček. Inak by ho až tak neprekvapila. Jeho matka mala vzácny dar, keď došlo na vyvolanie pocitu viny. Nie, toto bola práca niekoho úplne iného.
Zhúžval ten list. ´Grangerová´.
Nájsť hlavnú prefektku by vôbec nemalo byť ťažké. Hrad bol pomerne opustený, ale dala sa obvykle nájsť len na niekoľkých konkrétnych miestach. Vzhľadom na to, že bol prvý sviatok vianočný, Draco si bol veľmi istý, že bude vo svojej spoločenskej miestnosti. Dokonca ani ona by dnes nebola v knižnici. Pravdepodobne.
Dovliekol sa k obrazu Tučnej pane. "Pustite ma dnu."
Povznesene sa na neho pozrela. "Nie."
"Potrebujem hlavnú prefektku a viem, že je dnu, takže ma tam pustite."
"Nie."
Podráždene si vzdychol. "Potom mi ju zavolajte."
"Nie. Nie je dnu. Choď preč."
"Pozrite, toto nie je o... o tamtom. Toto je skutočne študijná záležitosť."
"Nie je dnu."
"Potom kde je?"
"Neviem, vyzerám ako opatrovateľka hlavnej prefektky?" Nie, vyzerala ako veľmi tučná namaľovaná žena, ktorá vypila príliš veľa vianočného punču.
"Prepánakráľa! Vážne s ňou musím hovoriť!"
"Ale ona nechce hovoriť s tebou."
"Koľkokrát vám musím hovoriť, že to nie je o..."
Obraz sa otvoril, aby odhalil vlasatú hlavu hlavnej prefektky, ktorá sa pokúšala vyliezť von.
Draco sa zaškaredil na dohadujúci sa obraz. "Nie je dnu, čo?"
Tučná pani len pokrčila plecami. "Asi som si ju nevšimla."
Správne. Samozrejme. Mal sto chutí to hlúpe plátno spáliť.
"Čo chceš?" spýtala sa Hermiona len čo ho uvidela. Tvárila sa pritom asi tak priateľsky ako Tučná pani.
"Trochu vianočného ducha by nezaškodilo," odpovedal.
"Pozri, na toto nemám práve teraz čas a ty si tu zrejme len preto, aby si zničil moje..."
"Chcem, aby sa mi sa mi všetky vrátili!"
Hermiona zažmurkala. "Vrátiť čo?"
"Moje darčeky. Hahaha, veľmi vtipné, teraz ich vráť!"
"Nemám najmenšej potuchy..."
Zavrčal na ňu a hodil na ňu kúsok uhlia, ktoré dnes ráno našiel pri svojej posteli. "Tvoja predstava žartu nie je veľmi zábavná, Grangerová."
Našpúlila pery. "Môj žart to nie je, ale nech to napadlo kohokoľvek, je to veľmi zábavné."
"Naprav to."
"Ako to mám napraviť?"
"Si hlavná prefektka. Máš nám ostatným pomôcť s akýmkoľvek problémom, takže to naprav."
"Myslím, že v tomto prípade si tým problém v skutočnosti ty a s tým ti pomôcť nedokážem."
"A to je presne dôvod, prečo si myslím, že si to musela byť ty. Ty si jediná, ktorá voči mne prechováva takúto zášť. Minimálne jediná, čo tu teraz je."
"Ach, nebuď smiešny. To nemôžem byť ja."
"Prečo nie?"
"Kvôli tomuto!" Vytiahla vreckovku, rozbalila ju, aby mu ukázala rovnaký kúsok uhlia.
"Tvrdíš, že si to nemohla urobiť, pretože náhodou pri sebe nosíš ďalšie uhlie? Namojdušu, Grangerová. Nemá to logiku."
"Rovnako ako ty, Malfoy. Toto bolo dnes ráno na mojej posteli."
Hermiona sledovala Draca s takým množstvom trpezlivosti, aké dokázala nazbierať, kým to spracovával v hlave. U Merlina, vždy býval taký pomalý? Čo si myslela? Nakoniec to už nevydržala. Nemala celý deň, panenka skákavá!
"Idem sa na to do kuchyne spýtať domových škriatkov," povedala a znova zabalila svoj kúsok uhlia. "Môžeš ísť so mnou, ak prestaneš tárať."
"Šírim vianočnú náladu," zamrmlal.
Len pretočila očami. Čo čakal? Bol posledným človekom, v ktorého blízkosti chcela dnes byť.
Boli o niekoľko poschodí nižšie, keď Draco znova otvoril ústa, tentoraz, aby sa spýtal: "Tak čo ťa prinútilo stráviť Vianoce tu?"
"Nedostatok personálu," stroho odpovedala. "Som tu len do dnešného popoludnia, potom to prevezme jeden z profesorov a ja budem mať doma oneskorené Vianoce."
Pozrel sa na ňu zaskočený. "Ty ideš dnes domov?"
"Áno, práve som to povedala."
"Domov k svojim rodičom alebo domov k Weasleymu?"
Zastavila, aby ho prebodla pohľadom. "Prečo sa ma na to vôbec pýtaš?"
"Len tak."
"Pretože ty si prišiel o výsadu klásť takéto otázky, dobre? Teraz to nie je tvoja vec!"
"Grangerová, uvoľni sa, bola to len priateľská otázka!"
"Nie, nebola. Tvoje otázky nikdy nie sú priateľské. Bola to predohra k tomu, aby si urobil sarkastické poznámky o Ronovi, ktoré si nezaslúži."
"Ach, on si všetky zaslúži."
"Pozrime sa, kto to hovorí!"
"A ty to isté. Zaslúžiš si všetko, čo dostaneš za to, že ustavične beháš nazad k tej náhražke lasice s mozgom ako hráškom."
Zastavila a prekrížila ruky. "Už si skončil?"
Na sekundu vyzeral, že sa bude hádať ďalej, ale potom sa odvrátil a pokračoval v chôdzi k ďalšiemu schodisku.
"Áno, skončil som," začula, ako mrmle. "Ja už som skončil pred poriadnou chvíľou, všakže?"
Skutočne to nemala viacej bolieť, ale bolelo.
Keď sa dostali do kuchýň, Hermiona si všimla, ako Draco zvraštil nos v odpore nad škriatkami, čo tam pracovali. Aké od neho láskavé, že sa chová ako ten najväčší kretén a tak ona znova neurobí tú istú chybu, aby uverila v jeho láskavosť.
"Ach, Winky!" zamávala na známu škriatku.
Winky sa tvárila zmätene, ale priblížila sa k nim.
"Môže Winky pomôcť hlavnej prefektke?" spýtala sa.
Draco si odfrkol. Hermiona ho ignorovala.
"Áno, uvažovali sme, či niektorí z domových škriatkov nevie, čo sa stalo s našimi darčekmi?"
"Darčekmi? Winky nevie nič o darčekoch. Winky nevzala darčeky."
"Nie, nemysleli sme, že si ich vzala," náhlivo odpovedala Hermiona, skôr než Draco stihol vysloviť nejaké príšerne urážlivé obvinenie. "Ale, pochop, niekto si z nás vystrelil a skryl naše darčeky. Nechal nám len uhlie a my sa ich pokúšame znova nájsť."
"Winky nemá darčeky. Winky nevidela darčeky."
"Ale možno by si sa mohla spýtať ostatných?" navrhla Hermiona.
"Winky ich nevzala!"
"Len sa krucinál spýtaj ostatných, dobre, Winky?" vložil sa do toho Draco, výsledkom čoho bolo, že Winky utiekla preč. Hermiona ale nevedela, či domová škriatka len utiekla alebo sa zamýšľala spýtať ostatných.
"Ach, dobrá práca, Malfoy."
"Bola hnusná. Winky, Winky, Winky. Človek by si myslel, že sa naučia správnu gramatiku."
Hermiona si odfrkla. "Čítala som niektoré tvoje eseje. Gramatika domových škriatkov by bola pokrokom."
Tváril sa, že chce nahnevane odseknúť, ale potom sa zjavne ovládol.
"Potom prečo som dostal také dobré známky?"
"Možno preto, že som ťa tri mesiace doučovala."
"Doučovala... Tak si to pamätáš?"
Zamračila sa. "Aj som ťa doučovala."
"Takže aspoň uznávaš, že to nebolo len doučovanie? Dobré vedieť."
"Toto má byť do kelu o čom, Malfoy?"
"No, pochop, Grangerka, skrátka sa mi zdá, že si taká zaneprázdnená vracaním celého nášho vzťahu na to, čím býval predtým, len ešte väčšmi nepriateľským, že som začal spochybňovať tvoju pamäť."
Odvrátila sa.
"Bol si najväčším omylom môjho života."
"Ajaj," povedal, sarkazmus mu kvapkal z hlasu. "Neber to tak vážne, Grangerka. Minimálne Weasley bol ochotný vziať ťa späť, keď si zmenila názor."
"Keď som ja zmenila názor!" vykríkla trochu príliš nahlas. "Prepáč mi, ale kto bol tým, čo..." Náhle prestala rozprávať, keď si uvedomila, že pred nimi stojí Winky a pozerá na nich svojimi veľkými, smutnými očami.
"Áno, Winky?"
"Winky sa pýtať ostatných škriatkov, hlavná prefektka. Ostatní škriatkovia vravieť, že ostatní škriatkovia nič nevedieť. Moure hovorí, že uhlie znamenať neposlušnosť a hlavná prefektka musí byť dobrá."
Draco sa uškrnul a s odfrknutím sa odvrátil.
"Vďaka, Winky," zdvorilo povedala Hermiona. "A veselé Vianoce."
Draco odkráčal bez toho, že by skontroloval, či ho Hermiona nasleduje. Celá táto záležitosť bola hlúpa. Keď zistí, kto si z neho vystrelil, postará sa, že tá osoba to oľutuje tak veľmi, že ani jej deti a vnúčatá sa neopovážia z niekoho si vystreliť.
Keď sa dostal do vstupnej siene, uvedomil si, že je sám. Zastavil a zamračený sa rozhliadol. Kde sa fláka? Jej tie darčeky nechýbajú? Ak sa jej dalo veriť je slovám, tak chýbali. Ale zvyčajne sa dalo. Keby to bol niekto iný, asi by pochyboval bez ohľadu na to, čo vraví, ale to skutočne nebol jej štýl. Alebo možno bol. Nech je prekliaty, ak to ešte vedel.
Nakoniec sa objavila.
"Je dobré vedieť, že máš celý deň, Grangerová," povedal.
"Čuš," zamrmlala, znela duchom neprítomná.
Stisol pery.
"Takže, čo ďalej?"
"Premýšľam, či sme jediní s týmto problémom. Ešte nikto iný za mnou neprišiel, ale stále je dosť zavčasu..."
"Bolo zavčasu. Už viacej tak zavčasu nie je."
"Máš pravdu," prikývla. Chcel poznamenať, že je to novinka, keď mu vraví, že má pravdu, no ona pokračovala. "Musím sa spýtať Tučnej panej, či sa niekto iný nepokúšal ku mne dostať."
"Robíš si žarty."
Zmätene sa na neho pozrela.
"Prečo?"
"Tučná pani je na siedmom poschodí."
"Áno, toho som si plne vedomá, ďakujem ti. Bývam tam, spomínaš si?"
"Dnes už som na siedmom poschodí bol a ešte som nemal ani raňajky!"
"Ach, prestaň fňukať. To nie je môj problém, že máš takú hroznú kondičku."
"Ja ti prevediem, v akej som vynikajúcej forme."
Vydala nelichotivý zvuk. "Správne. Tvoje čeľustné svaly museli dostať zabrať z toho, ako posedávaš v žalároch a vyžieraš vianočné sladkosti."
"Ja takto čeľustné svaly neprecvičujem."
Oči jej okamžite schladli presne tak, ako vedel, že schladnú.
"Mne je to fuk, Malfoy. Choď za mnou či nechoď, tak či tak ťa už viacej nepočúvam." Začala sa štverať hore schodmi.
"Smiešne, a ja som si myslel, že si ma nepočúvala od samotného začiatku," zavolal za ňou.
Žiadna odpoveď.
S povzdychom ju nasledoval.
Zdalo sa, že Tučná pani je zaneprázdnená. Organizovala Georgea von Rheticusa, Sira Cadogana, Barnabáša Bláznivého a Valériu Myrriadovú vo veľmi zaujímavo rozladenom stvárnení jednej vianočnej koledy, ktorú Hermiona ani za svet nedokázala rozoznať. Tak svoju snahu vzdala a netrpezlivo čakala, kým ten kravál skončí.
"Ach, nádhera. Kto pristúpil mačke chvost?" frflal Draco, keď sa k nej dostal.
"Nikto, drahý," sladko odpovedala. "Takto znie tvoje dýchavičné dýchanie."
"Hahaha. Nedokážem sám seba počuť v tomto hluku, tým menej svoj dych. Chystajú sa čoskoro skončiť?"
"Nežiadala som ťa, aby si šiel za mnou."
"Chcem svoje veci naspäť."
"Dostaneš ich naspäť, ale mohlo by to byť skôr, keby som sa na každom kroku nemusela zaoberať tebou!"
"Nejdem preč, Grangerová."
"Pchá!"
Nadvihol obočie. "Ty si práve urobila na mňa ´pchá´?"
"Áno. Vyrovnaj sa s tým. Pchá."
"Ach, tak teda, to je fakt dospelé."
"Byť tebou o dospelosti by som vážne nehovorila, Malfoy."
"A predsa o nej hovorím. Dnes som bol k tebe po celý čas slušný, ale jediné, čo sa mi za to dostáva, je kyslý ksicht a rýpanie. Čo máš do pekla za problém?"
"Čo mám za problém? Poviem ti, čo mám za problém: sú Vianoce a ja som chcela stráviť pekný tichý deň s darčekmi a milovanými a namiesto toho som dostala teba a uhlie! Ako je toto fér?"
Zrazu si uvedomila, že môže počuť svoj hlas príliš dobre. Kričala a naokolo nebol žiadny iný zvuk, ktorý by ten krik tlmil.
Niekto si dosť neohrabane odkašľal a Hermiona sa otočila k obrazu Tučnej panej, aby našla jeho obyvateľov zízať na ňu so zmesou zvedavosti a mrzutosti na tvárach.
"Neprekážame vám?" potiahla Tučná pani nosom. "Niektorí z nás sa snažia oslavovať."
Hermiona prehltla guču, čo sa jej vytvorila v hrdle, hoci nemala žiadne právo také dačo urobiť. Dnešný deň ešte nebola úplná katastrofa. Stále sa dal zachrániť.
"Prepáčte mi, madam," zamrmlala. "Ale, hm, nehľadal ma tu ešte niekto?"
"Nie, nie, nikto. Takže keby ste vy dvaja šli kričať niekam inam... " Rukami na nich urobila kšá, kšá.
Hermiona sa otočila a odkráčala.
"Kam ideme?" spýtal sa Draco.
"Do Veľkej siene," zamrmlala Hermiona. "Som hladná."
"Teraz myslíš na jedlo?"
"Ver či never, Malfoy, ale to či dostaneš alebo nedostaneš svoje darčeky nazad, nie je skutočne niečo, kvôli čomu by som zamýšľala pripraviť sa o spánok, tým menej o vianočné raňajky. Okrem toho, môžeme sa spýtať ľudí, čo tam budú, či dostali darčeky alebo uhlie."
"My?!"
"Ja."
"Ale Tučná pani povedala, že tu nikto nebol."
"A vyzerala, že by si všimla, keby bol?"
"Dobrý postreh."
"Vždy mávam dobrý postreh."
"Je smiešne, že to vravíš."
"A to prečo?"
"Len tak."
Prevrátila očami.
"Tak už si konečne rypni."
"Nie."
"Upokoj sa srdce moje, vážne si odmietol rypnúť si do mňa?"
"Kašlem na teba, Grangerová. Ja som sa snažil byť milý."
"To neznamená, že ja musím tiež."
"Prečo nie?"
Bez zmeny tempa či výrazu na tvári a či dokonca tónu hlasu vyhlásila: "Pretože ty si bol ten, kto ma podviedol."
Vošli do Veľkej siene, takže si Draco zahryzol do jazyka. Nepotrebovali sa hádať pred ľuďmi, čo tam boli, hoci ich tam bolo len niekoľko. Namiesto toho strnulo prešiel na svoje miesto a začal si nahnevane nakladať jedlo.
Hermiona sa postavila na svoju lavičku a zatlieskala. "Venujte mi pozornosť, prosím. Všetci?" povedala nahlas a jasne. Draco vydal posmešný zvuk. "Všetci" pozostávalo len z hŕstky študentov. Vážne nebolo treba takto vstať.
"Len chcem počuť, či niekto tento rok nedostal takéto uhlie," ukázala svoj kúsok uhlia, "namiesto darčekov."
Nastalo veľké chichotanie. Zjavne si mysleli, že je to žart.
"Nikto?" znova sa spýtala. Nikto sa neprihlásil. "V poriadku. Veľmi pekne vám ďakujem a veselé Vianoce." Potom sa posadila a začala jesť.
Každý jej pohyb mu liezol na nervy.
Hermiona si všimla, že Draco sa k nej priblížil, až keď všetci ostatní opustili Veľkú sieň.
"Čo teraz?" spýtal sa.
"Teraz zvážime, kto o nás vedel," pokojne odpovedala.
"O nás?"
"Áno. Prečo inak vybrali len nás dvoch? Zjavne si niekto myslel, že sme tento rok boli neposlušní za to, že sme sa stretávali, nech to bolo akokoľvek krátko."
"To nebolo tak krátko."
"To nie je problém, ktorý tu riešime, Malfoy. Mysli. Kto to vedel?"
"Vieš to rovnako dobre ako ja, Grangerová. Po čase sme neboli takí skutočne tajnostkárski. Ktokoľvek si to mohol spočítať."
Vedela to. Mal pravdu. Bolo to jedno z mnohých ponížení, ktoré spôsobilo to, že sa stretávali. Vtedy úprimne verila, že medzi nimi dvoma bolo niečo skutočné a nepociťovala potrebu skrývať to. Teraz mala pocit, že sa jej možno každý smeje za chrbtom za jej dôverčivé správanie.
"Kto by to mohol vedieť a kto by urobil niečo takéto?"
"Weasley a Potter."
"Do tohto ich nezaťahuj."
"Nezaťahujem. Len ti odpovedám na otázku."
"Nikdy som im to vlastne nepovedala." Takže napokon to trošičku predsa len tajila.
"Viem."
"Ani sem tento rok neprišli."
"Viem."
"Nemohli to vedieť."
"Chyba. Niekto ochotný im svoje podozrenia mohol poslať sovou."
"Potom by ma konfrontovali."
"Alebo by čakali, kým sa priznáš a keď si sa nepriznala, vyrukovali s týmto."
"Po prvé, to by neurobili. Po druhé, už viacej nie je čo priznať."
"Len pretože aktuálne nie je nič, neznamená to, že sa to nikdy nestalo."
"Podľa mňa znamená."
"Takže takto dokážeš so sebou žiť, Grangerová? Navravíš si, že veci, na ktoré vo svojej minulosti nie si pyšná, sa nikdy nestali?"
"Na čo narážaš?"
Zaškrípal zubami a odvrátil sa. "Na nič."
"Dobre. Pretože ja som nebola tým, kto podvádzal."
Švihol očami k nej a prižmúril ich.
"Vážne práve teraz musíme viesť túto diskusiu?"
"Toto nie je diskusia. To je fakt."
"Jedine, že na tvojich faktoch je niečo nesprávne."
"A to je?"
"Ja som nikoho nepodviedol."
Tá lož ju nahnevala spôsobom, akým ju nahnevala zakaždým, keď ju opakovane povedal.
"Zabilo by ťa prejaviť mi len trochu rešpektu?"
"Ako som práve teraz neúctivý?"
"Tie tvoje nikdy nekončiace lži! Nemohol by si prestať aspoň teraz, keď už je koniec? Je mi to už jedno!"
"Ak ti to je jedno, prečo to stále vyťahuješ?"
"Pretože ty mi stále klameš!"
"Zvážila si čo i len na sekundu, že je to možno pravda?"
So zhnuseným zavrčaním Hermiona vstala. Nemala žalúdok na to, aby počúvala ďalšie z jeho klamstiev.
Najhoršie bolo, že si uvedomovala, že keby nad všetky pochybnosti nevedela, že to urobil, asi by mu bola uverila, keď to prvý raz poprel, a bola by všetkým na smiech.
Keď sa Hermiona vyrútila von z dverí a hore schodmi, Draco ju nasledoval, ale v miernej vzdialenosti, s nádejou, že vychladne a pokúsi sa vyriešiť záhadu jeho chýbajúcich darčekov.
Na treťom poschodí sa nečakane otočila a zasyčala: "Prečo ma stále sleduješ?"
"Chcem túto vec rozriešiť," odpovedal.
"Ty musíš byť vážne smutný človek, keď kladieš toľký význam materiálnym veciam. Ale na druhej strane samotný fakt, že si zostal tu, hovorí veľa o srdečnosti tvojej rodiny, všakže?"
Ani nezažmurkal. "Ak sa vďaka tomu cítiš lepšie, Grangerová."
Vycerila na neho zuby.
"Fajn. Pohľadáme to kúzlo alebo čo to je v knižnici, ale ak v žiadnej knihe nie je nič konkrétne o uhlí a Vianociach, dnes už viacej nepátram. Nechám odkaz pre profesora, čo bude mať dozor a ten sa spojí s hliadkou Oddelenia magického práva, ak sa nikto neprihlási."
"Tvoje darčeky tiež chýbajú!"
"Ale mne je to ukradnuté."
"To je kruté, ak zvážime, ako tvoji priatelia a rodina do nich vliali svoje srdcia a duše. Vieš, dosť nepodobne ako moja rodina a tak ďalej."
Prevrátila nad ním očami a otočila sa, aby vyšla posledné schodisko do knižnice.
Hermiona ani nevedela, kde začať, ale aspoň to znamenalo, že sa mala čím zaoberať, keď prechádzala rôznymi oddeleniami.
Draco ju vždy vedel tak nahnevať.
Hoci nepopierala, že poriadna časť z toho hnevu bola namierená na ňu samotnú.
Našla zopár kníh o vianočných kúzlach a príbehoch, trestajúcich kúzlach a zosmiešňujúcich kúzlach, a vzala ich na stôl, kde nimi začala chaoticky listovať.
"Nevylievaj si zlosť na knihách, Grangerová," povedal Draco, keď si vzal jednu knihu a posadil sa oproti nej.
"Mohol by si, prosím, prestať rozprávať?"
Urobil to a z väčšej časti dvoch hodín jediným zvukom, ktorý sa dal počuť, bolo šušťanie papiera.
"Mala som vedieť, že to takto s tebou dopadne," zrazu povedala, "Myslím, vážne. Mala som to vedieť."
"Veštenie nikdy nebolo tvojím silným predmetom, takže sa neobviňuj."
"Myslím, že si celú vec naplánoval."
"Ktorú vec?"
"Získať moju dôveru a potom ju zneužiť."
"Až na tú časť, kde vravím, že sa to nikdy nestalo. Nemal by som byť škodoradostný?"
"Neviem. Možno si myslíš, že bude extra zábava, ak ma zase nejako oklameš."
"Ver mi, Grangerová. Už som si dávno uvedomil, že to sa nikdy nestane."
"Hmm."
"Ale jednako som ťa nikdy nepodviedol."
"Ja som ťa videla!" Nechcela to vyhŕknuť a rýchlo si v hrôze zakryla ústa, keď si uvedomila, že prezradila tú jedinú vec, o ktorej chcela, aby nevedel. Mohol by si uvedomiť veci, o ktorých nechcela, aby si uvedomil, keď to vedel. Ako napríklad, že jej prvou reakciou nebol hnev. Trvalo jej značný čas, kým sa bola schopná k nemu prepracovať.
Hľadel na ňu v naprostom šoku a potom začal formovať slovo, zmenil názor, odkašľal si a povedal: "Videla si čo?"
Stále to bude popierať? Pokrútiac hlavou a preklínajúc svoju naivitu, že mu vôbec niekedy venovala svoj čas, povedala, "Videla som ťa bozkávať ju, Malfoy. A skôr než sa pokúsiš poskytnúť mi ďalšie lži, stála som tam a niekoľko minút vás sledovala a ona ťa ani neprekvapila a ani ťa neprinútila. Bol to dôkladný, obojstranný bozk, ktorý možno viedol či neviedol ďalej, ale ty si najhorší druh hajzla, ktorého som mala tú smolu stretnúť."
Nemo na ňu nekonečne dlho zízal a potom si vzdychol. "Ale ty si ma zjavne zle pochopila, Grangerová. Nepopieram, že som sa bozkával s inými dievčatami pred a po tom, čo sme boli spolu. Popieram, že sme v tom čase spolu boli. Už sme sa rozišli, takže som nepodvádzal."
V Dracovom hrdle sa dvíhala žlč, ale pokúšal sa ju potlačiť a vyzerať neovplyvnený. Ona to videla? Dokázala tam pokojne stáť, sledovať ho a potom čakať celé dni - pravdepodobne čakala, kým sa prizná - skôr než ho konfrontovala?
Neznášal, ako ľahko ho pustila z hlavy a ako ľahko vkĺzla nazad do pohŕdania a odporu, keď bola v jeho blízkosti.
Aspoň sa mu podarilo prekvapiť ju. Zízala na neho s otvorenými ústami a potom vyšplechla: "Čo má byť toto, ja som vôbec... toto musí byť tá najslabšia obrana, ktorú som kedy počula!"
"To nie je obrana," potichu povedal. "To je pravda. Moja pravda. Medzi nami bol koniec."
"Je zvykom informovať druhú stranu, ak sa rozchádzaš, Malfoy."
"Áno..." zamrmlal. "To som si aj ja vždy myslel..."
"Potom prečo si to neurobil?"
Cynicky sa usmial. "Spočítal som si, že si to už vedela."
"To čo znamená?"
"Nič to neznamená, Grangerová. Mám po krk všetkého tohto dohadovania sa. Je koniec, je po všetkom, nemôžeme skrátka pokojne vyriešiť túto záležitosť a pokračovať na našej šťastnej ceste?"
"Nič som nenašla."
"Ani ja nie."
"Mám čoskoro odísť."
"To si už povedala."
"Vážne neviem, kde hľadať, Malfoy."
"Myslím, že aj to si už spomenula."
"Fajn. Potom jednoducho pôjdem."
"Urob to."
"Urobím."
"Želám pekné sviatky."
Vstala, zanechala ho samého s rozhádzanými knihami.
"Aké typické od toho blbého, fanatického kreténa," mrmlala si Hermiona, kým predvádzala veľmi nahnevanú verziu balenia na poslednú chvíľu. "Nemôžete tvrdiť, že ste sa rozišli, pokiaľ sa najprv skutočne nerozídete. Ako som to mala vedieť? Nebola som..." Tá guča sa objavila znova, spôsobila, že sa ťažko formulovali slová, takže ich nevyslovila. Vážne nemalo zmysel rozprávať. Nikto nepočúval.
Museli ste dať partnerovi vedieť, ak ste si mysleli, že je koniec. Bolo to vo Vzťahoch pre hlupákov. Nemohli ste len odísť, ´Pchá, jej to dôjde´ a bozkávať niekoho iného a potom povedať, že ste nepodvádzali. Nemohli ste. Nie, keď dievča, ktoré si myslelo, že je vaša priateľka, to videlo a vnímalo tú zradu tak silno, po tak dlhý čas, že nedokázalo ani popísať svoju bolesť zo strachu, že sa rozsype.
Podráždene si utrela oči. Samozrejme, že jej musel zničiť aj Vianoce.
Asi celú tú vec s uhlím pripravil on len preto, aby ju vyviedol z miery. Nad tou myšlienkou zastala. Vôbec ju to nenapadlo, ale asi by to bolo presne to, čo by urobil. Malicherné a zlomyseľné.
Vážne ho nechá, aby mu to tak ľahko prešlo?
Prezerala si svoje veci, potom pokrčila plecami a šla pohľadať brko a papier. V stave, v akom je teraz, by aj tak nikoho Vianoce neurobila šťastným.
"Žiadam, aby sme šli do tvojej izby," bez úvodu povedala Hermiona. Draco stále sedel v knižnici, pokúšal sa prísť na to, čo sa stalo.
Nemohol si pomôcť, aby sa neuškrnul.
"Nech akokoľvek milujem tvoju predstavu veselých Vianoc, stále sa pokúšam na toto prísť."
"Rovnako ako ja. A Merlin mi pomáhaj, ak nájdem čo i len najmenšiu stopu buď tvojich alebo svojich darčekov, postarám sa, aby si dostal toľko trestov, že neuvidíš slnečné svetlo, až kým nepôjdeš na dôchodok."
Uvedomil si, že to myslí vážne. "Myslel som, že ideš domov."
"A nechám ti možnosť, aby si sa zbavil dôkazov? Nikdy."
"Len pre tvoju informáciu," povedal Draco, keď sa rozvalil na posteli, kým Hermiona prečesávala všetky veci jeho a jeho spolužiakov. "Moje súkromie má pocit napadnutia."
"Ja ti napadnem tvoje súkromie," zamrmlala, vytiahla zásuvku, o ktorej si bol istý, že už prešla minimálne trikrát. "Prisahám, ak nájdem čo i stopu..."
"Ale žiadnu stopu si nenašla, však?" protirečil. "Prečo už s týmto nezmyslom neprestaneš?"
Odfrkla si a vrhla sa pod jeho posteľ.
Oči sa mu roztvorili a vrhol sa po nej. "Nie, nie!"
Vynorila sa s prachom vo vlasoch a fotkou v ruke. "Čo je to- oj."
Vytrhol jej obrázok z ruky, takmer sa nepozrel na ich usmievajúce sa tváre zachované na fotografii na celú večnosť, skôr než ju ľahkovážne hodil do koša. "Nie som prílišná gazdinka a nemám rád, keď sa domoví škriatkovia dotýkajú mojich vecí, takže som očarovával svoju posteľ, až kým sa jej neprestali dotýkať."
"Očarujúce."
"Už sme tu skončili?"
"Myslím, že áno."
"Dobre. Potom poďme."
Takže buď bol Draco nevinný alebo bol lepší v utajovaní dôkazov, než si myslela. Obe možnosti boli rovnako pravdepodobné.
Ale predpokladala, že neexistuje skutočný dôkaz, že to urobil.
Keď boli znova vo vstupnej hale, Draco náhle zastavil. "Hergot. Zabudol som na list, čo som chcel poslať svojej mame."
"Nemôžeš ho vziať neskôr?"
"Prečo? Pri všetkom tom behaní hore a dolu, čo práve robíme, sa môžem rovnako dobre zastaviť v soviarni, keď budeme nablízku."
Prevrátila očami. "Nikdy som nestretla nikoho, kto by sa tak bál fyzickej námahy ako ty."
"Nebojím sa fyzickej námahy, len plánujem dopredu. Budem o minútu naspäť." Potom zmizol.
Skutočne.
Naozaj nevedela, čo teraz robiť. Mohla sa vzdať a ísť domov, ale už všetkým napísala, že vďaka neočakávaným komplikáciám sa deň zdrží. Mohla sa vrátiť do knižnice, ale to sa zatiaľ ukázalo ako márne. Zvraštila čelo, čo jej unikalo?
"Vyzeráš rozrušene. Páči sa mi to," niekto povedal.
"Ach, panenka skákavá," odvetila Hermiona, keď sa otočila k obrazu, ktorý prehovoril. Na malej zlatej ceduľke stálo Merwyn Zákerný. "Nemohli by ste byť skrátka ticho?"
"Takto sa nerozpráva s niekým, kto by možno chcel pomôcť."
"Po prvé, neviete, čo sa deje. Po druhé, obvykle neverím nikomu, koho meno končí na "Zákerný". Po tretie, ste obraz."
"Ďakujem ti, som si vedomý svojho súčasného dvojrozmerného ubytovania. Ale tiež viem, prečo vraveli, že si dnes dostala uhlie. Si nevychované dievčisko." Vystrčil nos dohora a odkráčal, čím zanechal Hermionu zízať na prázdne plátno.
"Počkajte!" vykríkla a nerozumne schmatla rám obrazu. "Počkajte, Merwyn!"
Jeho hlava vykukla nazad s len náznakom nepriateľského úsmevu. "Volala si ma?"
"Áno. Prepáčte. Mám dnes trochu zlý deň. Povedzte mi, čo viete o tej veci s uhlím?“
"Ach, nie veľa. Len že to znie ako vianočná mágia."
Hermionina malá nádej poklesla. "Celé dopoludnie som strávila tým, že som o nej čítala. Nie je to nič viac než rozprávky starých báb a nepotvrdené povesti."
"Len pretože ju veľa ľudí nikdy nezažilo, neznamená to, že neexistuje. Ja som vynašiel niekoľko z najlepších kúziel a zaklínadiel, ale medzi nami, vždy tu existovali. Len potrebovali, aby si niekto spomenul ako ich nájsť."
"Správne. Takže chcete, aby som uverila, že Otec Vianoc mi skutočne dal uhlie pretože som bola zlé dievča?"
"Nebuď hlúpa. Som si istý, že má lepšie veci na práci a dobré a zlé sú také subjektívne pojmy. Okrem toho niekto o to musí požiadať."
"Vážne? A ako to urobia?"
"Musím za teba urobiť všetku prácu?"
"Áno, to by bolo milé, ďakujem vám."
Merwyn Zákerný si odfrkol.
"Prečo mi vôbec pomáhate?"
"Môj život ako obrazu je taký nudný. Ak je tu niekde nová stará mágia na slobode, chcem ju vidieť! Možno pomôcť jednému či dvom mladým ľuďom zviesť ju do niečoho nového a ničivého. Myslíš, že je skutočne možné vŕtať do starých božstiev?" Jeho oči nadobudli skazený lesk.
Hermiona pomaly cúvla.
"Hm, nie tak celkom. Ale ďakujem vám za pomoc." Narazila do dosť teplej a mäkkej steny.
"Bacha, kam ideš, Grangerová," povedal Dracov hlas príliš blízko pri jej uchu.
Zapišťala, poskočila znova dopredu a stočila sa. "Prečo sa za mnou zakrádaš?"
"Nezakrádam."
"Hmm. Ako chceš. Vraciam sa do knižnice." Otočila sa k nemu chrbtom a zamierila rovno ku schodom.
Draco sa posadil a listoval knihou v rozumných intervaloch, takže to vyzeralo, že číta.
Chcel svoje veci nazad, ale nechystal sa celé Vianoce čítať tieto nudné knihy. Namiesto toho len pokojne listoval stránkami a čakal, kým Hermiona niečo nenájde. Deľba práce v tom najlepšom.
"Nič nemôžem nájsť!" podráždene povedala. "Všade to isté. Mýty, povesti a množstvo dohadov."
"To sa ti dostane, keď počúvaš obrazy."
"Čuš."
"Len myslím-"
"Je mi ukradnuté, čo si taký neverník ako ty myslí!"
"Ach, tak už sme zase pritom? Myslel som, že sme si ujasnili, čo sa skutočne stalo."
"Ujasnili. Si skutočne blbec."
"A ty si mrcha."
"Podvodník."
"Pokrytec."
"No dovoľ?"
"Vážne ti to musím vyhláskovať? Spomínaš si na výlet do Rokvillu?"
Zatvárila sa zmätene. "Nešli sme naň."
"To je pravda, nešli sme. Povedala si, že máš veľa domácich úloh a tak si sa nedala ukecať, aby si šla."
"No a?"
"No a, ja som šiel."
"Tvrdil si, že si nešiel! Ďalšie lži!"
"Keď všetko zoberieme do úvahy, myslím, že moje lži sú ten najmenší problém."
"Tak s kým si šiel?"
To Draca zaskočilo. "S kým?"
"Áno. S kým si ma podviedol?"
Nemohol si pomôcť, aby sa bez humoru zasmial. "Ja som vtedy nebol ten, kto podvádzal, Grangerová. Pochop, myslel som si, že som mal peknú - aj keď možno akademicky príliš horlivú - priateľku. A teraz si predstav moje prekvapenie, keď som spomínanú priateľku videl dole v Rokville a určite si tam nerobila domáce úlohy."
Zastal, aby jej umožnil odpovedať, ale ona zostala ticho.
"Bola si s ním," povedal. "Tak ako sa opovažuješ mňa obviniť z podvádzania!"
"Je to môj priateľ," bránila sa.
"Ak to bolo také nevinné, potom prečo si mi jednoducho nepovedala, že sa s ním ideš stretnúť?"
"Pretože ty ho vôbec nedokážeš vystáť! Robil by si z toho obrovský problém. Nevadí, že som ho nevidela celé mesiace."
"Keby som z toho robil obrovský problém, tak by som bol v práve. Videl som ťa, Hermiona. Nechcel som skočiť k unáhleným záverom, ale to, ako ťa držal..."
"Objal ma!"
"Takto tomu hovoríš? Pretože to ako ťa držal blízko, kým sa ti pozeral do očí, mi určite pripadalo intímnejšie ako čisté objatie."
"Nemôžem uveriť, že sa tu s tebou hádam, pretože som objala Rona, kým sme ty a ja spolu chodili."
"Dotkla si sa jeho líca. Pobozkal ťa."
"Na líce!"
"Na kútik tvojich úst! A potom ste sa posadili, také to ťuťuli-mutuli, stále ste sa držali za ruky."
"Nič nesprávne som neurobila!"
"Bol to tvoj bývalý, Hermiona! A ty si mi klamala, aby si mohla byť s ním a správala si sa k nemu oveľa dôvernejšie, než si sa kedy správala ku mne! Radšej by si mala uveriť, že si urobila niečo nesprávne a že si pokrytecká za to, že mňa obviníš z podvádzania, keď bolo jasné, že podľa teba sme už viacej neboli pár!"
Prižmúrila na neho oči. "Ak si mal takýto pocit, prečo si nič nepovedal?"
"Na čo sa obťažovať? Došlo mi, že budeš chcieť mať tú česť ukončiť túto frašku."
"Čakáš, že tomu uverím?"
"Ver si, čomu chceš, ale nebol som to ja, kto všetko zničil." Zatreskol knihu a vstal. "A ďakujem ti, že si prestala byť tak prekliato pokrytecká po celý čas. Nemáš nič, s čím by si mohla vyrukovať. Nič!"
Otočil sa jej chrbtom, so zámerom vrátiť sa do žalárov, kde možno pre neho nie sú darčeky, ale je tam aspoň pokoj.
"Len jedna vec," povedala spoza neho, čím ho prinútila zastaviť, hoci sa neotočil. "Ak máš vážne pocit, že som to bola ja, kto všetko zničil, prečo sa potom údajne pokúšaš, aby sme vychádzali?"
To u neho vyvolalo ironický úsmev, hoci ho nemohla vidieť. "Povedal som, že ma prekvapilo, keď som ťa s ním videl. Nepovedal som, že tomu nerozumiem. Vždy som vedel, že ti chýba. Len som si nemyslel, že s ním pôjdeš za mojím chrbtom a pokúsiš sa udržať si nás oboch."
Potom odišiel.
Hermiona namáhavo prehltla, slepo hľadela na knihy pred sebou. Draco vedel o výlete do Rokvillu. Videl ju s Ronom.
Mal pravdu v jednej veci. Vedela, že by Draco namietal voči stretnutiu s Ronom, takže klamala. A potom, keď bola s Ronom, bolo to také príjemné a také fajn len tak tam byť, že si dovolila rovnaké staré dôvernosti. Nikdy Ronovi o Dracovi nepovedala.
Keď sa všetko vzalo do úvahy, bola rada, že to svojím priateľom nepovedala.
Jednoducho si neboli súdení.
Ozvalo sa zaklopanie na dvere Dracovej spálne, ale nemal náladu hovoriť s kýmkoľvek to bol.
"Choďte preč!" vykríkol z postele.
Ten človek sa pokúsil otvoriť dvere. Prečo je to vždy prvá reakcia ľudí, keď sa im povie, aby šli preč?
"Je zamknuté," užitočne dodal.
"Prosím otvor. Musíme sa porozprávať," ozval sa Hermionin hlas z druhej strany dverí. Okamžite sa posadil.
"Myslím, že sme s rozprávaním skončili," vykríkol nazad, ale jednako rýchlo hľadal miesto, kam ukryť fotku, na ktorú sa pozeral. Posledná vec, čo potreboval, bolo, aby si uvedomila jeho slabosť.
Znova skúsila kľučku. "Draco, buď tie dvere otvoríš alebo nájdem spôsob, ako ich otvoriť sama. Nemám s tým problém."
S povzdychom šiel otvoriť dvere. "Čo chceš?"
"Povedala som ti. Porozprávať sa."
"A čo dobrého to prinesie?"
"Neviem. Možno sa zbavíme trochu nevyjasneného hnevu."
"Ty si tá, čo má problémy s hnevom, ja nie."
"Súhlasím. V tom prípade myslím, že som sa len chcela ospravedlniť."
"Ach, teraz si si uvedomila, že som ťa prichytil, takže zrazu sa chceš ospravedlniť."
"Áno."
"Ty si taký prekliaty pokrytec, Grangerová. Keby som ti nepovedal, čo som videl, stále by si ma nazývala neverníkom."
"Ale ja si stále myslím, že si."
"Už zase?"
"To čo si videl... bola odo mňa chyba. Na niekoľkých úrovniach. Ale hoci som ti klamala, ty a ja sme stále mali dohodu."
"Ktorú si porušila."
"Nie. Nie, neporušila."
"Pozri, nie som na teba nahnevaný, ale prosím prestaň..."
"Nechala som ho držať ma za ruku, kým sme tam sedeli, Malfoy, to je všetko. Nedovolila som mu pobozkať ma, a okrem toho posledného objatia, sme sa viacej nedotkli."
"Chápem."
"Vážne? Skutočne chápeš?"
"Určite. Ale mám pocit, že si skôr zdôvodňuješ než uznávaš, čo sa stalo."
"Čo tým myslíš?"
"Od prvého dňa tu ti Weasley chýbal. To sa spozná ľahko. Povedala si mi, že ste sa na rok rozišli a potom že to znova prehodnotíte. Mal som svoje podozrenia, ale až vtedy, keď ťa uvidel, som si bol istý, čo sa deje. Bol som za neho náhrada, Grangerová, nič viac, nič menej. Čokoľvek, čo si cítila, keď si ma videla s niekým iným, sa asi nevyrovnalo sklamaniu, že budeš musieť zvyšok roka stráviť sama."
"To je smiešne! Ak si si také dačo myslel, prečo si so mnou šiel na rande?"
"Pretože som chcel."
"Prečo si chcel?"
"To je vážne moja vec, nie?"
Hermiona hľadela Dracovi do očí. Či skôr do nich zízala. Odkedy sa ich vzťah začal kaziť, jeho oči boli pred ňou uzatvorené. Vedela, že sa vyrovnával s hroznými povojnovými úzkosťami a depresiou, pretože jej dovolil vidieť časť z neho, keď boli spolu, ale odkedy sa rozišli, nikdy nezachytila ani náznak jeho problémov. Nebol tam ani najmenší záblesk náklonnosti, ktorú jej kedysi preukazoval.
Občas premýšľala, ako veľa ukrýval a ako veľa bolo preč. Nespomínajúc, že to mohlo byť predstierané. Bolo to vážne ťažké povedať.
"Prečo sme toto vôbec začali?" zašepkala. "Čo sme si mysleli?"
Draco často premýšľal nad tým istým. Vážne to všetko stálo za pár týždňov s ňou? Starostolec sa stále na tom nevedel dohodnúť.
Všetko s ňou bol jeden veľký zmätok.
Predovšetkým bola len požičaná. Chýbal jej jej priateľ a bola osamelá, a tak popadla prvého človeka, ktorý sa sám ponúkol.
Vedel, aké to je. Urobil presne to isté po tom, čo ju videl s Weasleym.
Usmial sa na ňu. "Nerob si s tým starosti. Bavili sme sa. Len na tom záleží, nie?"
Hermiona ležala na posteli, zízala do temnoty jej stropu. Bavili sme sa.
Nemohla to dostať z hlavy. Bavili sme sa. Čo to malo znamenať? Áno, bola to zábava, ale ani trochu ho nezranilo, keď to skončilo? Predpokladala, že nie. Niekde čítala, že chalani preskakovali zo vzťahu do vzťahu oveľa ľahšie, možno na to bol dôvod. Alebo možno to nikdy nebral vážne.
Nie, asi nebral. Spomenula si, ako sa ho pýtala, čo budú robiť po Rokforte a on sa len zasmial a povedal, že sa tým bude zaoberať, až keď sa toho dožije. Vtedy zabolelo, že zjavne o nich nepremýšľal dopredu, ale nedokázala poprieť, že to bolo praktické. Prečo si robiť starosti o niečo, čo je vzdialené niekoľko mesiacov v budúcnosti, keď to možno nikdy nebude problém?
Jednako, nemohla si pomôcť, ale mala pocit, že keby sa k nej choval trochu vážnejšie a oddanejšie, verila by mu dosť na to, aby mu dala vedieť, že sa chce stretnúť s Ronom.
Ale možno to bolo priveľa žiadať od osemnásťročného chalana, aby sa choval oddane a vážne. Ron bol skôr výnimka než pravidlo.
A veľmi pravdepodobne Draco nebol tak oddaný a vážny. Určite ju nerešpektoval dosť na to, aby ju konfrontoval ohľadne Rona.
S povzdychom sa posadila. Nezaspí. Namiesto toho vzala svoj kúsok uhlia a hľadela naň. Keby len mohla toto vyriešiť, potom už dlhšie nebude musieť byť v Malfoyovej prítomnosti. Samozrejme, mohla jednoducho tento prípad nahlásiť dozorujúcemu profesorovi, ale potom by mala malú nádej, že sa to niekedy vyrieši.
Okrem toho, bez ohľadu na to, čo Draco urobil, ona tiež niekde urobila chyby. Potrebovala niečo urobiť správne.
Draco sa prebudil na búchanie na dvere. Čo sa... Ospalo sa vyštveral na nohy a prešiel k nim, aby ich otvoril.
"Grangerová?" zamrmlal, keď zbadal vyčerpanú čarodejnicu. "Vieš vôbec koľko je hodín?"
"Šla som do knižnice," povedala bez odpovede a pretlačila sa popri ňom. "Do časti s obmedzeným prístupom. Vážne mi nenapadlo, že majú niečo o takom niečom obyčajnom ako uhlie, ale keď som ňou prechádzala, toto mi padlo na nohu!"
"Máš dovolené vziať si to?"
Zase ho ignorovala.
"Neviem, kto toto robí, Malfoy, ale niekto sa poriadne baví na náš účet."
"To som ti mohol povedať aj ja."
"Nie, vážne! To kúzlo je... nevyhodil si už toto?" Pozerala sa rovno na fotku, ktorú zabudol na nočnom stolíku.
Preklial svoju unavenú myseľ za to, že tak zabúda. "Asi. Predtým som náhodou prevrátil kôš. Čo si vravela?"
"Ty keď náhodou prevrátiš kôš, dávaš si veci z neho na stôl?"
"Túto som našiel až neskôr. Sústreď sa, Grangerová."
Konečne sa na neho znova pozrela. "Znova si ju vybral, však?"
Posmešne si odfrkol, čo odviedlo úbohú prácu v maskovaní toho, ako trápne sa teraz cítil. "Čože? Prečo by som niečo také robil?"
"Vôbec si nešiel do soviarne," povedala.
"Tak som zabudol."
"Malfoy..."
"Panenka skákavá, Grangerová! Chceš vidieť, ako to zničím?" Vytrhol jej tú sprostú fotku a chcel ju roztrhnúť.
"Nie! Prestaň!" načiahla sa, aby mu zastavila ruku a on jej dovolil to urobiť. Ale len preto, že ju v skutočnosti zničiť nechcel.
"Je to len fotka," povedal. "Prestaň si namýšľať, že to niečo znamená."
Opatrne uvoľnila fotografiu z jeho prstov a on ju nechal.
"Nič zlé nie je na tom nechávať si spomienky na šťastnejšie časy," povedala a znova ju položila na stôl. "Ale nemusel si o tom klamať."
"Prosím ťa. Ako keby som chcel, aby si si myslela, že ťa chcem späť."
Odvrátila sa. "Takže, hm, o tejto knihe..."
"Áno, čo je s ňou?"
"Sú v nej podrobnosti o hromade vianočných kúziel. Väčšina z nich je vážne nechutná."
"A spomína sa v nej uhlie?"
"Nie celkom. Ale je tam jedno o tom dať ľuďom, čo si zaslúžia."
"A my dvaja sme si zaslúžili uhlie? To je... skutočne dosť úbohé. Človek, ktorý je v tomto zapletený, musí byť sklamaný."
"Ale ten človek to mohol myslieť ako dobrú vec. Požehnanie. Či, no, môžeš o tom uvažovať akokoľvek, skutočne. Toto kúzlo to uváži samo a dá ľuďom to, čo si skutočne zaslúžia."
"Akokoľvek..." Zrazu Dracovi bolo dosť chladno. "Mohol to niekto urobiť náhodou?"
"Je to možné, hoci nepravdepodobné. Prečo?"
"Len tak."
"Čo si urobil?"
"Nepreklial som nás."
"Čo si urobil?"
"Možno som zdvihol pohár k Severke a zaželal si, aby sme obaja dostali to, čo si zaslúžime. A vôbec som pritom nemyslel na uhlie."
"A na čo si myslel?"
"Na tom sotva záleží."
"Nie. V skutočnosti záleží."
"Prečo?"
"Pretože tvoje zámery sú kľúčom k riešeniu."
"Ešte raz?"
"Toto je to, čo si kúzlo myslelo, že si zaslúžime, klepnutie po prstoch. Ale musíme v maximálnej možnej miere urobiť to, čo si si pre nás prial, aby sme ho zvrátili."
"Prečo ti namiesto toho nevynahradím tvoje darčeky a na toto všetko zabudneme?"
"Bolo to tak zlé, há?"
"Bol som opitý a v zlej nálade."
"Len mi povedz, ako zlé to bolo a odtiaľ budeme pokračovať."
Pokrútil hlavou. "Zabudni na to."
"Malfoy..."
"Zabudni na to, Grangerová. Prosím, odíď, aby som si mohol trochu pospať."
Samozrejme, že neodišla. Hermiona nikdy neurobila to, čo jej Draco povedal. A on ju sotva chcel fyzicky vyviesť von. Namiesto toho sa ho stále pýtala na tú istú prekliatu vec, dokonca zašla tak ďaleko, že súčasne prosila aj sa vyhrážala, aby poznala odpoveď.
Ale on neustúpil. Nemohol.
"Nebudem nahnevaná," povedala. Na tom nezáležalo.
"Nebudem ťa odsudzovať," skúsila. Na tom nezáležalo.
"Len to zruší to kúzlo. Potom na to úplne zabudnem," skúšala. Na tom nezáležalo.
Nemohol jej povedať, čo si myslel, že si zaslúžia.
Nakoniec na neho hodila knihu, vykríkla, že je hrozná ľudská bytosť a utiekla.
Vedel, že to viacej nebolo o tom kúzle. Bolo to o tom, čo si pre ňu prial.
A určite to bolo horšie než dračie kiahne (cz: neštovice).
Hermiona bežala celú cestu k jazeru, čo rýchlo oľutovala. Ísť von takto zavčasu na druhý sviatok vianočný bez kabáta vážne nebola tá najpohodlnejšia vec, čo sa dala urobiť. Ale bola rozrušená a tvrdohlavá a rozhodla sa, že umrznúť k smrti bude pre Draca Malfoya dobrá pomsta.
Aspoň on dostane svoje darčeky nazad.
Nemohla uveriť, že to bol po celý čas on. A čo za hroznú vec jej prial, keď to nedokázal priznať navzdory tomu, ako ňou pohŕdal.
Takto nechcela, aby skončili. Nevedela presne, čo očakávala, ale ... toto nie.
Áno, v poslednej dobe sa s ním poriadne veľa hádala, ale len preto, že bola tak prekliato ublížená tým, čo urobil.
Ale možno on bol ublížený tiež. Napokon, stále mal tú fotku.
Len to dával najavo čudným spôsobom.
"Snažíš sa uhnať si smrť, Grangerová?" začula za sebou hlas a potom sa niečo teplé a mäkké ovinulo okolo jej pliec.
"Nie je to, čo si chcel?"
"Nebuď hlúpa. Prečo musíš predpokladať to najhoršie?"
"No tak, Malfoy. Prečo z toho robíš tajomstvo, ak si mi prial dlhý a šťastný život?"
"Ty plačeš?"
"Nie!" Utrela si líca.
"No tak, nerozišli sme sa v dobrom. Nevedel som, že preklínam tvoje Vianoce."
"Toho dňa sa chcel ku mne vrátiť," povedala.
"To mi došlo."
"Povedala som nie."
Posadil sa. "No... áno, myslím. Zámer bol počkať, kým skončí rok, správne?"
Pokrútila hlavou a potiahla nosom. "Povedala som nie. Definitívne nie."
"Čože?"
"Bola som v pokušení. Naozaj, naozaj v pokušení. Ale... nebolo by to fér, však?"
"To by nemalo byť to, čo ti v tom zabránilo."
"Bola som v pokušení. A vydesená z toho, že skončím s ničím. Ale povedala som nie, pretože som sa rozhodla, že dám tomu, čo som mala, šancu."
"Ach."
"Áno, pri ohliadnutí sa spiatky to bolo nesprávne rozhodnutie. Ale ako som to mohla vedieť?"
"Ja by som to nenazval nesprávnym rozhodnutím, Hermiona..."
"Potom nesprávne načasovaným. Ako len chceš. Ty už si sa rozhodol, že je koniec."
"Asi som sa mal o tom s tebou porozprávať."
Odmietavo mávla rukou. "Prečo sa obťažovať, vážne? Nebolelo by to o nič menej. Minimálne takto som ťa mohla nenávidieť."
"Áno... niečo také som si myslel aj ja..."
"Chcel si, aby som ťa nenávidela?"
"Myslel som si, že bude ľahšie, keď ma budeš."
"Správne. Pretože ty si ku mne cítil nenávisť.."
Vzdychol si. "Nie, pretože ja som k tebe nenávisť necítil.
Smutne sa zasmiala. "Áno. To preto si sa nemohol dočkať, až sa ma zbavíš a preto si ma poslal do horúcich pekiel."
"Myslel som si, že chceš jeho, Hermiona. Myslel som si, že ťa nechávam ísť. Myslel som si, že ma budeš nenávidieť a budeš mnou pohŕdať, nechať ťa ísť bude ľahšie."
"A nebolo?"
"Stále mám tú blbú fotku, nie?"
"Ale to nič neznamená."
"Vieš, že znamená. Chýbaš mi. Chýbaš mi tak strašne, že nedokážem zniesť byť v tvojej blízkosti, ale jednako... ale jednako som zostal na Vianoce, pretože som si myslel, že ty zostávaš tiež."
"Nakoniec som zostala."
"Neurobil som to úmyselne."
"Čo si mi prial?"
"Bol som opitý a zatrpknutý a bolo to tesne po tom, čo si ma nanovo rozorvala a dala mi facku, než si zdrhla..."
"Čo si mi prial?"
"Prial som si, aby sme obaja dostali to, čo si zaslúžime."
"A to bolo čo?"
"V tom čase som si myslel, že... jeden druhého."
"To je to, čo si mi prial? Seba?"
"Došlo mi, že obaja stojíme za hovno. Namojdušu ma nikdy nenapadlo, že sa to prevedie na uhlie."
"Takže ak chceme nazad svoje darčeky, mali by sme sa zase začať stretávať?"
"Povedal som ti, že ti to vynahradím."
"Správne." Sklopila zrak. "Pretože je príliš neskoro, však?"
"Nehovor mi... Prečo by si to chcela?"
"Obaja sme na to šli nesprávne. Ja som sa nemala ísť stretnúť s Ronom a nemala som mu dovoliť dotýkať sa ma. Ty si nemal skočiť k unáhleným záverom a správať sa takým hrozným spôsobom." Uprela na neho zrak.
"Ak je to nejaká útecha, nechcel som to. A pobozkal som ju len ten jediný raz, pred dostatočným množstvom ľudí, aby som sa istil, že sa o tom dozvieš."
"Ako ma má toto utešiť?"
Mykol sa. "Myslím, že v tom máš pravdu."
"Nikdy nič také znova neurob. Nikdy."
"Neurobím. Ak ty nedovolíš Weasleymu, aby ťa zase ohmatkával."
"Ach, tak to neviem."
"No dovoľ?"
"Vlastne si vôbec neodpovedal na moju otázku."
"Na akú otázku?"
"Či nie je príliš neskoro?"
"Myslel som, že budeš dosť bystrá, aby si si vydedukovala tú odpoveď sama."
"Celá táto vec začala, pretože sme boli takí bystrí, že sme nekomunikovali," pripomenula mu.
Vyskočil na nohy a vytiahol ju na jej, nechal plášť z nej skĺznuť na zem. "Nemyslím si, že je príliš neskoro. A ty?"
"Myslím, že nie je," ľahkomyseľne odvetila.
Nadvihol obočie. "Myslíš, že nie je? Čo tak trochu nadšenia, Hermiona?"
Položila mu ruky na plecia. "Nemyslím si, že niekedy bude príliš neskoro."
Pomaly sa usmial. "Toto sú tie najlepšie Vianoce!"
Sklonil sa, aby ju pobozkal, ale prerušilo ho jej zapišťanie a uskočenie dozadu.
"Čo je?" spýtal sa, neobyčajne zmätený.
Vytrhla vreckovku z vrecka a hodila ju na zem, kde sa malá vypuklina zmenila na dosť veľkú kopu darčekov.
"Toto je zaujímavé kúzlo," poznamenal Draco.
Strelila po ňom polo-otráveným úsmevom. "Pomôžeš mi ich odniesť nazad na hrad?"
Pokrčil plecami a usmial sa. "Áno, prečo nie? Aj tak mi tu ide odmrznúť zadok. Niekto mi stojí na kabáte."
Odfrkla si. "A to hovoria, že gavalieri vymreli." Potom sa zohla, zdvihla vlhký kabát a radostne ho hodila na Draca, ktorý pohrozil, že ju s ním zaškrtí a vezme jej všetky darčeky, ak sa nebude slušne správať.
Kto tušil, že dva kúsky uhlia môžu viesť k takým šťastným Vianociam?