Preklady fanfiction Harryho Pottera

A/N: Toto je posledný príbeh v našej malej kolekcii vianočných poviedok. Dúfam, že ste si ich všetci užili. Ešte raz vďaka za podporu! Vážim si všetko!

Nevlastním Harryho Pottera, ani túto pieseň, ktorá patrí Earthe Kittovej.

Odkaz: http://www.youtube.com/watch?v=DrV6JmF4b9c

Santa Baby  (Santa, drahý)

„To je úplná fraška!“ zúril Severus, keď mu Draco upravoval bradu.

„No, máš bod k dobru, pokiaľ ide o odvrátenie Scorpiusovej traumy potom, čo videl svoju matku bozkávať, uhm, Santa Clausa,“ povedal Draco. „A nenašli sme profesionála.“

„Nenašli ste profesionála, alebo ste sa ho neobťažovali hľadať?“ durdil sa Severus.

„No, povedzme, že bolo ťažké nájsť niekoho, kto by sem prišiel potom, ako Scorpius stiahol predchádzajúcemu Santovi bradu a vydesil tým ostatné deti,“ odvetila Ginny, keď kontrolovala Severusov kostým.

„Scorpius mal len dva roky,“ vyhlásil Severus.

„Bohužiaľ, väčšina detí bola vo veku od štyroch do desať rokov,“ odvetila Ginny.

Severus sa zamračil.

„Čo mi zaručí, že mi Scorpius nestiahne bradu?“

„To, že je už dosť starý na to, aby vedel čo je nesprávne,“ povedala Ginny s istotou.

Severus pokrútil hlavou.

„Vyzerám idiotsky.“

„Áno, ale vďaka vám budú Scorpius a ostatné deti šťastné,“ odvetila Ginny.

„To ma nepresvedčí, aby som tam išiel takto,“ tvrdil Severus.

„Zaplatím ti dvadsať galeónov, ak to urobíš,“ riekol Draco.

„To je stále málo!“ trval na svojom Snape.

„Máme zuby z baziliska!“ ponúkla mu Ginny.

V Severusových očiach sa objavil záujem.

„Čože? Kde ste ich zohnali?“

Draco sa uškrnul.

„Za peniaze si môžeš kúpiť takmer čokoľvek, kdekoľvek.“

Severus spracovával jeho slová a Ginevra dodala: „Môžeme ich zohnať viac, ak by ste ich potrebovali do elixírov.“

Severus zafunel.

„Urobím to len kvôli svojim elixírom.“

„Fajn, jednoducho tam choď!“ zavelil Draco.

Severus si povzdychol, keď sa vliekol von, uvažujúc, či bol tento kostým skutočne navrhnutý na to, aby v ňom človek chodil. Draco a Ginny ho odstrčili nabok a bežali napred, aby odvrátili Scorpiusove podozrenie.

Severus stál v rohu a čakal, aby ho ohlásili, ako mu Ginny s Dracom sľúbili. Keď počul slová: „Santa Claus,“ vyšiel k nadšenému obecenstvu. Lišiacky sa usmial. Celkom by sa na to dalo zvyknúť.

Sadol si do zeleného čalúneného kresla, ktoré stálo bokom, pripravené práve pre túto príležitosť.

„Tu bude začiatok radu!“ ozvala sa Ginevra, keď sa postavila pred Severusa a ukázala na miesto na podlahe.

Niekoľko detí k nej dobehlo a začali sa navzájom strkať, aby boli prvé v rade. Nakoniec ich Ginevra upokojila a zoradila do zástupu. Scorpius pribehol prvý k Santovi a sadol si mu na kolená.

„Čo si želáš?“ spýtal sa Severus čo najveselším hlasom. Odmietol predviesť ten protivný smiech.

Scorpius naňho pozrel.

„Tvoj nos je väčší, ako si pamätám!“ zvolal.

„Bol som na plastike,“ odvetil Snape.

„Och! Prečo?“ spýtal sa Scorpius.

„Pretože bol príliš malý, aby ucítil koláčiky pani Clausovej,“ odpovedal Severus.

„Ach!“ povzdychol si Scorpius.

„A teraz, čo si praješ na Vianoce?“ spýtal sa Severus.

„No, už si nechal moju mamičku na pokoji, čo sa mi páči a ocko je šťastný. Takže asi by som najviac chcel vlastný prútik,“ odvetil Scorpius.

„Prútik?“ spýtal sa Severus.

„Hej! Ocko jeden prútik má a ja by som chcel tiež,“ vyhlásil.

„Nechcel by si radšej hračku?“ spýtal sa Severus.

Scorpius sa uškrnul.

„Ak budem mať prútik, vyčarujem si vlastné hračky.“

„Aha,“ prikývol Severus. „Ďakujem, Scorpius.“

„Kedykoľvek, Santa!“ odvetil a zoskočil zo Severusových kolien.

„Dobre,“ ozvala sa Ginevra a pokynula ďalšiemu dieťaťu, aby si mu sadlo na kolená.

„Čo si želáš na Vianoce?“ spýtal sa Severus.

Jeden po druhom si mu deti sadali na kolená a hovorili svoje priania. Väčšina chcela hračky, len niekoľkí si priali iné veci, ako mier na zemi, alebo výlet do Disneylandu. Nakoniec aj posledné dieťa opustilo jeho kolená. Severus si povzdychol, nadšený, že je hotový s nekonečným nácvikom mučenia, kým Ginevra nevyhlásila: „Počkajte, je tu ešte niekto!“

„Ale...“ začal Snape, bol by odprisahal, že nevidel akékoľvek ďalšie dieťa. Potom ucítil citrusový parfum a počul klopkanie vysokých podpätkov. Pozrel sa hore a zbadal červené šaty s hlbokým výstrihom.

„Dobrý deň, Santa,“ ozvala sa pokojným hlasom.

„Hermiona?“ spýtal sa.

Hermiona sa uškrnula a sadla si mu na kolená. Tvrdiť, že Severus nemal radosť z tohto okamihu, by bola lož, ale snažil sa nedať to najavo zo strachu, že by si deti mohli všimnúť jeho rastúce potešenie.

„Áno?“ spýtala sa.

„Čo si presne praješ?“ spýtal sa, kým prehltol. Jej vôňa ho privádzala do úplného šialenstva.

„Len zopár vecí,“ odvetila a neveľká skupina ľudí začala sledovať výmenu názorov.

„Napríklad?“ spýtal sa Severus.

„No, vždy som chcela jachtu.“

„Jachtu?“ Severus skoro vykríkol.

Usmiala sa a prikývla.

„Nemyslím si, že je to veľa.“

„Áno, ale, hmm, je to trochu nad rámec rozpočtu severného pólu.“

„Ach!“ odvetila sklamane. Potom sa jej tvár rozžiarila. „A čo tak kabriolet? Veľmi sa mi páči model z roku 1954.“

„Santa nevie, či si to môže dovoliť,“ odvetil Severus, keď sa snažil upokojiť skôr, ako ho trafí šľak.

„Aha,“ povedala Hermiona, akoby sa s ním zahrávala. Posunula sa bližšie k nemu, pohybom, ktorý len zvyšoval jeho túžbu po nej. „Možno by som mala odčiniť svoje hriechy...“

„Santa si to nemyslí!“ odvetil Severus a ani nechcel vedieť, koľko to nakoniec bude stáť.

Hermiona sa uškrnula, ale potom sa zatvárila sklamane.

„Len som si ťa tak trošku doberala,“ povedala. „To, čo si naozaj prajem, je prsteň.“

„Prsteň?“ spýtal sa Severus dúfajúc, že nebude žiadať diamant Hope.^[1]

„Áno,“ odvetila. „Vieš, môj priateľ Severus a ja chodíme spolu už tri roky, ale ešte stále ma nepožiadal o ruku.“

„Aký drahý prsteň by to mal byť?“ spýtal sa Severus.

„To je mi úplne jedno,“ odvetila. „Pokiaľ ma konečne požiada.“

„On nie je veľmi romantický,“ varoval Severus. „Nemusí to byť romantická žiadosť o ruku, v akú si dúfala.“

„Viem,“ odvetila a zamračila sa. „Ja sa len raz chcem zaňho vydať. Ľúbim ho a chcela by som s ním prežiť svoj život. To je všetko, čo si naozaj prajem na Vianoce.“

„Uvidím, čo sa s tým bude dať robiť,“ odvetil Santa.

Hermiona sa usmiala skôr, ako mu dala pusu na líce.

„Vďaka, Santa,“ povedala, kým sa stratila medzi ľuďmi.

*****

„Hermiona?“

„Prosím?“ spýtala sa, keď zodvihla posledný kus baliaceho papiera z ich vianočnej oslavy.

„Máš tu ešte jeden darček,“ povedal Severus.

„Áno?“ spýtala sa.

Severus sa uškrnul.

„Áno.“

Siahol do vrecka a vytiahol malú zamatovú škatuľku. Hermiona zalapala po dychu: „Severus.“

„Hermiona,“ ozval sa, „nemôžem ti dať kabriolet, jachtu, alebo akúkoľvek inú vec, o ktorú požiadaš.“ Venovala mu plachý úsmev. „Ale môžem s tebou prežiť svoj život. Myslíš... staneš sa mojou ženou?“

„Áno!“ zvolala. „Áno!“

Otvoril škatuľku a odhalil diamantový prsteň.

„Ďakujem!“ vykríkla, než mu vletela do náručia. Severus ju objal a zaškľabil sa.

Byť Santa Clausom nakoniec nebolo až také zlé.

Pozn. prekl.: [1] Diamant Hope patrí k trom najkrajším modrým diamantom na svete, ktoré patria medzi najcennejšie kúsky. Ľudovít XIV. ho pomenoval Modrý diamant koruny. Zaujímavosťou je kliatba jeho majiteľov. Začala sa v roku 1668, keď Jeana Baptistu Tavarniera roztrhali psy. Diamant má na svedomí celkovo dve vraždy, jedno zbláznenie, samovraždu, krach, rozvod. Posledný majiteľ klenotník Harry Winston ho venoval ako základ Národnej zbierky drahokamov.

„Santa Baby“ je vianočná pieseň napísaná v roku 1953 Joanou Javitsovou a Philipom Springerom. Aj keď Tony Springer je uvedený ako spoluautor.

Pieseň má ľahko ironický pohľad na zoznam vianočných darčekov. Žena spieva, aké extravagantné darčeky by si priala – sobolí kožuch, jachtu, dekorácie od Tiffanyho.

„Santa Baby“ bola pôvodne nahraná v roku 1953 Earthou Kittovou a orchestrom Henriho Renéa 6. októbra 1953 v New Yorku.

Existuje mnoho ďalších cover verzií od známych speváčok, ako sú napr.: Shakira, Madonna, Britney Spears, Kylie Minogue...

Na záver by som sa chcela poďakovať Jimmy, že veľkoryso súhlasila zverejniť na svojej Dramione stránke aj Snamione adventný kalendár.

Eggy, ktorá mi obetovala všetky kapitoly a pomohla upraviť text do finálnej podoby.

A tiež všetkým, ktorí tento cyklus poviedok čítali a komentovali. Dúfam, že ste si to užili.

Prajem vám krásne a pokojné Vianoce!