22.december 2011
RED DYE NUMBER THREE
Autor: floorcoaster
Preklad: Jimmi
Stav: autorka nekomunikuje, využitý univerzálny súhlas ešte k WLS
Link na originál: http://dramione-advent.livejournal.com/5076.html
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Charakter: Dramione advent
Rating: bez obmedzenia
Výzva: Cukrové paličky
Napísané pre: dramione_advent on LJ 2009.
http://dramione-advent.livejournal.com/10253.html
Poznámka: Autorkou tohto príbehu je luckei1, autorka WLS, takže už viete, že jej obľúbenou speváčkou je Dar Williams. Názov pochádza z jednej jej piesne, ktorú si môžete s originálnym textom vypočuť tu:
http://www.youtube.com/watch?v=d9H9Fi4Qcus
Na tejto stránke je približný preklad:
http://zavoj.wordpress.com/2010/12/23/vanocni-koleda-the-christians-and-the-pagans/
Tá pieseň je sama o sebe úžasným vianočným darčekom.
Candy canes – sú také zahnuté červeno-biele paličky. Nič mi to nehovorí, ale vídavam v ich amerických filmoch. Snáď preklad cukrové paličky postačí.
Červená farba číslo tri
Draco zatreskol vchodové dvere a namieril si to priamo ku skrinke s alkoholom. Neobťažoval sa faktom, že musí prejsť troma izbami, nájsť kľúč, ktorý schovával v zásuvke svojho stola a trasúcimi rukami odomknúť skrinku; sotva to postrehol.
Hermiona šla za ním, sledovala ho, svoj bledomodrý kabát mala stále prehodený cez ruku. Stála mlčky, keď si nalial jantárovú tekutinu do pohára, kopol ho do seba a to všetko zopakoval. Nezáležalo na tom, aká vineta bola na tej fľaške. Draco mal jediný cieľ: zabudnúť.
Bolo mu jasné, že je stále tam, že jej pohľad sleduje každý jeho pohyb. Vedel, že si praje, aby to nerobil, aby sa na ňu pozrel, usmial a povedal jej, že všetko bude v poriadku. Ale on si tým nebol istý a tieto slová nedokázal zo seba dostať. Sľúbil jej, že jej nikdy nebude klamať a hoci v minulosti zistil, že je ťažké dodržať svoje slovo, teraz skrátka vedel, že keby oddelil svoje pery, aby verbalizoval vzduch svojimi hlasivkami, klamal by. Takže stále pil.
Nakoniec bez slova odišla - tak od nej necharakteristické - hoci tentoraz si Draco jej odchod nevšimol. Postrehol to až vtedy, keď si bolesť v jeho duši prepálila cestu cez bariéru z alkoholu, ktorú sa pokúsil vložiť medzi svoje citlivé nervové ukončenia a realitu. Vtedy sa po nej ohliadol, netušiac, koľko času prešlo. Vtedy ju chcel, potreboval ju - na tom snobskom koberčeku z medveďa, dare od jeho otca, pred kozubom - ale ona tam nebola. Niežeby jej to kládol za vinu; tento večer nebol ľahký ani pre ňu.
Draco sa zamračil na tie zhasínajúce uhlíky. Obťažoval sa jej spýtať, ako sa cíti ona? Staral sa o jej city, jej nervy, ktoré boli roztrhané na kúsočky a odhalené? Bol príliš sebecký, aby si ju zaslúžil. Dokonca jej ani neponúkol pohárik! Asi by bola odmietla, ale možno by povedala áno. Možno by sa porozprávali o tom, čo sa stalo, podelili sa o tú skazu. Nakoniec by sa napriek tým zožierajúcim slovám a štipľavým poznámkam možno zasmiali. Možno by ju bol požiadal o tanec, tu na tom príšernom koberčeku a možno by vkĺzol rukou pod tú hodvábnu látku jej šiat s odhaleným chrbtom, bozkami odohnal preč jej hnev, kým by jeho prsty tancovali po jej tele. Svetlo ohňa by poskakovalo a blikotalo na jej pokožke, každá priehlbina a krivka by bola volaním sirén, keď by ju strhol do slastného zabudnutia.
Namiesto toho zaspal obutý a vankúšom mu bola prázdna fľaša.
***
Keď otvoril oči, bolo mu jasné, že je mŕtvy. Musel byť; nebolo iné vysvetlenie pre búšenie v jeho hlave, pre chuť v jeho ústach, pre zápach v jeho nose. Cez hustý mrak zastierajúci jeho videnie prenikalo z okien svetlo a bolesť rozrývala jeho mozog. Mohol ju cítiť v končekoch prstov, vo vlasoch.
"Je po druhej."
Zvuk bol horší ako svetlo. Jačala mu do ucha, vrešťala príšerným, nehermionovským hlasom, z ktorého mu behal mráz po chrbte, z ktorého si chcel odtrhnúť uši. Pritisol si na ne ruky a schúlil sa do klbka, keďže sa už domnieval, že mŕtvy nie je, ale takmer si prial, aby mŕtvy bol.
Potom si sťažka povzdychla, a to jasné, priame svetlo sa zablokovalo. Búšenie sa o zlomok otupilo, ale Draco sa neodvažoval otvoriť svoje oči.
"Vypi to."
Znova krik. Vážne to bolo nevyhnutné? Tuho zatvoril oči, keď zacítil niečo hladké a chladné pritlačiť na svoje pery. Náznak chute sa dotkol jeho pier, a on ich olízal, testujúc, čo mu ponúkala. Keby dokázal uvažovať bez toho, aby mu explodovala hlava, bol by presne vedel, čo sa mu pokúša dať, ale on to musel znova a znova ochutnať. Bolo ten najsilnejší elixír na vytriezvenie, ktorý bol na trhu, obvykle len na čiernom trhu. Ak po ňom chcela, aby si vzal toto, potom určite nebol mŕtvy a len sa bezprecedentne ožral.
Keď si to uvedomil, prinútilo ho to premýšľať o tom, prečo sa tak veľmi opil a napriek bolestivosti tohto činu si spomenul.
Draco zastonal, odvrátil sa, schoval tvár v koberčeku. Keď sa nadýchol, zacítil, ako srsť z medveďa pošteklila tie citlivé chĺpky v jeho nose. Nechcel si spomenúť, dal by radšej prednosť cítiť sa mŕtvy, než si spomenúť a pokúsil sa jej to povedať. Ale z jeho slov bolo len nezreteľné mumlanie a zabolelo ho hrdlo, mal pocit, ako keby prehltol oheň.
Keby dokázal premýšľať akýmikoľvek priamymi cestami, bol by si spomenul, že musí ten elixír vypiť tak skoro, ako je možné, aby sa vyhol nevoľnosti. Ale bol tvrdohlavý a z takéhoto premýšľania ho bolela hlava, takže vzdoroval jej pokusom prinútiť ho vypiť to.
Čoskoro mu bolo horúco a hrozne, horšie než predtým a napriek tomu, že zostával úplne bez pohybu, izba sa začala roztáčať. Zrazu sa mu vnútornosti rozkolísali a skôr než si to uvedomil, zdvihol hlavu dosť na to, aby sa na ten koberček vyvracal. Potom ju znova nechal klesnúť, pripadal si viac mŕtvy než kedy predtým.
Hermiona pod nosom zamrmlala kúzlo a vyčistila ten neporiadok. "Čestné slovo, Draco. Ak toto nevypiješ, použijem na teba Imperius."
Bola to prázdna hrozba a bolo mu jasné, že keby mohol premýšľať, čo nemohol, tak by uvoľnil ruky z uší a pokúsil sa zdvihnúť. Roztvoriť na štrbinku jedno oko bola chyba. Okolo jej hlavy sa nahrnulo dnu svetlo, husté vlasy ho nedokázali úplne zablokovať. Škúlil tým jedným otvoreným okom a zazeral na ňu.
"Ak do piatich minút nebudeš triezvy a neposadíš sa do kresla, odkráčam tými dverami preč a nikdy sa nevrátim späť."
To získalo jeho pozornosť, prerezalo tú hmlu a zúfalstvo a to spomínanie a on unavene prikývol a otvoril ústa. Hermiona naklonila fľaštičku, nechala chladnú, trpkú, hnusnú tekutinu pokryť jeho zuby a stiecť jeho hrdlom. Skoro mu zabehlo, ale len čo zacítil elixír vo svojom žalúdku, začal zaberať. Hmla sa zdvihla, vnútornosti upokojili a hlava mu prestala búšiť.
Trvalo ďalšiu minútu či dve, aby sa všetko vyjasnilo, aby riskol otvoriť svoje oči. Dokonca ten najlepší elixír na vytriezvenie nemohol dokonale zabrať jednou dávkou, a keď Draco konečne odlepil svoje oči, hlava ho stále bolela. Zízal na jej koleno, múdro zakryté čiernymi pančucháčmi, zelená sukňa končila presne uprostred jej jabĺčka.
"Kreslo," povedala vážne.
Draco zavrčal, keď sa vzoprel na rukách, ktoré sa mu stále akosi triasli. Kreslo nebolo veľmi ďaleko, ale pomyslel si, že je lepšie neskúšať sa tam doplaziť. To by sa jej veľmi nepáčilo, takže sa opatrne postavil a urobil tých pár krokov, ktoré vyžadovalo dosiahnutie najbližšieho kresla. Sťažka sa posadil, boľavá hlava v rukách, oči uslzené. Určite bola potrebná ďalšia dávka.
Ako keby čítala jeho myšlienky, o čom mal občas podozrenie, že robieva, podala mu Hermiona ďalšiu fľaštičku. Draco si ju vďačne vzal a vypil ju do dna, takmer okamžite sa cítil ako rybička.
"Nemyslela si to vážne." Nebola to celkom otázka, ale hlasom mu mierne trhlo.
Kútik jej úst sa zdvihol trochu dohora a oči jej znežneli, hoci čeľusť stále mala pevne zaťatú. "Ja nikdy nehovorím to, čo nemyslím vážne."
"Nebola by si naozaj odišla, nikdy sa nevrátila, len preto, že som strávil jednu noc na zemi."
Hermiona prevrátila očami. "Bolo mi jasné, že to nikdy nebudem musieť dotiahnuť do konca. Občas ľudia vravia veci len pretože vedia, čo sa stane, keď ich povedia. Časť z teba mi uverila a preto si vstal a dostal sa do toho kresla. Za štyri minúty."
Draco pokrčil plecami. "Jediné, čo som vedel, bolo, že myslíš vážne, že ma chceš dostať zo zeme." Zívol, po prvý raz pocítil stuhnutosť svojich svalov, natiahnutý krk od spania na fľaši miesto na vankúši. "Čo si chcela?"
Neveriacky na neho zažmurkala. "Čo prvé som ti povedala?"
Zamračil sa, pokúšal sa premýšľať cez tú hmlu jeho prvých bdelých okamihov. "Povedala si mi, koľko je hodín."
"Čo je dnes za deň?" Hlas mala povýšene trpezlivý, ako keby pomáhala päťročnému decku s pravopisom.
Vtedy ho to trklo - konečne. "Krucinál!" vykríkol. "Je... Zmeškal som... Do kelu!" So stonaním si zakryl tvár a pokúsil sa utápať sa v ďalšej veci, ktorá vypálila blbo.
Hermiona sa len zasmiala. "Veselé Vianoce." Prisunula sa k jeho kreslu, oči žiarivé a odpúšťajúce.
"Nemôžem uveriť, že som tak dlho spal," zastonal.
Zasmiala som sa. "Ja môžem. Keď som sem prišla, napočítala som tri prázdne fľašky, o ktorých som vedela, že boli včera ráno plné. Namojdušu, čudovala by som sa, kebyže ešte stále dýchaš, potom som bola naštvaná ako sršeň, že si sa upil k smrti sám, až kým som nevidela, že sa tvoja hruď dvíha a klesá, dokonca tak slabo. Nemal si žiadne právo ma takto vydesiť."
"Je mi to tak ľúto," zašepkal. Obaja vedeli, že nehovoril len o tom, že prespal vianočné dopoludnie.
Hermiona sa postavila a vystrela k nemu ruku. "Poď. Priniesla som čaj."
Draco ju chytil za ruku, hanblivo sa usmial a postavil sa. Na okamih sa zakolísal, potom nasledoval Hermionu na malý balkón mimo pracovne. Určite prišla so strieborným podnosom s čajom a koláčikmi, a podľa ich výzoru to bol recept jej matky. Dracovi zvlhli ústa pri pohľade na ne.
Posadil sa, kým si pripravovala šálku a hľadel von na pozemky Manoru.
"Chcel by si trochu?" spýtala sa.
"Áno, vďaka."
Keď uvidel svoju šálku, venoval jej spýtavý pohľad.
Hermiona sa usmiala. "Viem, ako veľmi máš rád mätový čaj, ale došiel nám. Toto bolo to najlepšie, čo som zvládla."
Draco sa uchechtol. "Takže si použila cukrové paličky." V jeho šálke ležali dve malé, červeno-biele cukrové paličky, zahnuté časti pekne prekúkali cez okraj.
"Myslím, že budú fungovať dokonale, ak ich tam necháš dosť dlho." Položila tanier vianočných koláčikov na stôl a posadila sa vedľa neho.
Potichu si niekoľko minút upíjali svoj čaj, než si Hermiona vzdychla a položila mu ruku na jeho. "Si v poriadku?"
Zamračil sa. "Vieš, ako tú otázku neznášam."
Stiahla ruku, aby si vzala koláčik zo svojej podšálky. "Viem. A čo mám robiť? Po všetkom, čo sa stalo, chcem vedieť, čo si myslíš."
Teraz sa Draco uškrnul. "Vieš, čo chcem počuť."
Hermiona na neho dlho hľadela, než nakoniec prepukla v úsmev. "Vážne? A to ťa urobí šťastným?"
Natiahol ruky a založil si ich za hlavu, keď sa zaklonil v kresle, ten úsmev sa zväčšil. "Absolútne. Môžeš dokonca vrátiť môj vianočný darček."
Prevrátila očami a elegantne si odpila z čaju. Po chvíli odložila šálku a založila si ruky. "Fajn. Mal si pravdu; mala som ťa počúvať."
Draco sa usmieval ako slniečko. "A v čom presne som mal pravdu?"
Hermionina čeľusť sa podráždene zaťala. "Že nie je dobrý nápad povedať tvojim rodičom o nás na Štedrý deň."
Nadvihol obočie.
"V poriadku, bol to príšerný nápad!" Schovala tvár v dlaniach a pokrútila hlavou. "Čo som si myslela? Vravel si mi, opakovane a dôrazne, že oznámiť naše zasnúbenie tvojim rodičom na Štedrý deň bude katastrofa. Mal si absolútne pravdu. Ja som sa mýlila."
Dracov úškrn sa zmenil na sympatický úsmev. Nemohol sa radovať z toho, že mal pravdu, nie po tom, čo jeho rodičia včera v noci povedali. Tvrdiť, že tie novinky vzali zle, bolo silné podcenenie. Jedna vec bola, keď s Hermionou začal chodiť; obaja jeho rodičia si mysleli, že je to len fáza, ktorou sa musí prepracovať, než sa usadí. Tolerovali ten vzťah, pretože počítali s tým, že skončí.
Včera večer počas večere dali priechod svojmu skutočnému zmýšľaniu o tejto veci. Hermiona si bola taká istá, že to zasnúbenie prijmú - tá istota bola založená na tom, ako sa až doteraz ku nej Malfoyovci správali - že trvala na tom, že štedrovečerná večera bude dokonalý čas na to, aby im to povedali.
Draco sa ju pokúšal varovať, ale nesnažil sa príliš. Výsledkom bolo, že bola prinútená načúvať jeho rodičom, ako podrobne líčia každý dôvod, prečo to spojenie bolo zlé, prečo bol Draco pre ňu príliš dobrý, prečo nemohla nikdy dúfať, že dosiahne štandard, ktorý si určili pre svoju nevestu. Počas tohto všetkého si Hermiona dajako udržala chladnú hlavu, ale Draco nie. Pokúsil sa hádať so svojimi rodičmi, ale keď sa stalo jasným, že nemajú v úmysle zúčastniť sa rozumnej diskusie, uchýlil sa k vínu vo svojom pohári a čakal na búrku.
Keď Luciusovi s Narcissou nakoniec už nemali čo povedať, Hermiona sa pokojne a rozumne postavila a presne tak rozumne a pokojne prešla k tomu, aby ich informovala, že ani za mak sa jej nezáleží na tom, čo povedali, že ich syna miluje a že on je s ňou šťastný. A že ak sa s tým nedokážu zmieriť, potom ich ľutuje, ale nemá v úmysle robiť si kvôli tomu ťažkú hlavu. Potom odtiahla Draca z obývačky - kde stáli šokovaní Lucius a Narcissa s ústami dokorán - cez Manor k letaxu.
Po tomto prikročil Draco k tomu, aby sa totálne opil.
"Mal som ťa varovať." Položil jej ruku na plece s nádejou, že sa na neho pozrie.
"Varoval si, Draco," hnevala sa. "Sú to tvoji rodičia; mala som ťa počúvať."
"Mal som sa snažiť viacej. Možno úplne tvoj nápad odmietnuť, neviem." Podarilo sa mu chytiť ju za ruku a stisnúť ju.
Zdvihla hlavu dosť na to, aby sa na neho skepticky pozrela. "Obaja vieme, čo by sa stalo, keby si odmietol."
"Áno. Pohádali by sme sa, pretože by si nedokázala prijať moje odmietnutie. Šli by sme na tú večeru nahnevaní, bola by mizerná a potom by sme sa vrátili domov a mali fantastický sex na uzmierenie na prvom voľnom mieste, na ktoré by sme narazili."
Hermiona sa pokúsila tváriť vážne, ale nakoniec sa rozosmiala. "Tak by sa to stalo?"
Samoľúbo prikývol.
Vystrela sa a prekrížila si ruky. "Ale bol by si mal pravdu a ja by som sa to nikdy nedozvedela. Napriek tomu sexu na uzmierenie by som mohla k tebe prechovávať zatrpknutosť."
"Namiesto toho si musela takmer polhodiny počúvať rečnenie mojich rodičov plné predsudkov," pripomenul.
"Vieš, že som si z toho nič nerobila..."
Draco nadvihol obočie.
"No, veľa nerobila," priznala Hermiona. "Nebolo to nič, čo by som už predtým nepočula, a úprimne, nebolo to prekvapujúce. Hoci som si myslela, že už to všetko prekonali, minimálne u mňa." Pokrčila plecami. "Viac som sa bála o teba."
Draco sa zamračil. "Bol som v poriadku."
"Vypil si počas toho kázania takmer fľašu vína!" vykríkla. "A potom si prišiel domov a upil si sa do nemoty, zaspal na zemi oblečený!"
Zaškaredil sa. "V poriadku, tak mne to vadilo. Dúfal som, že sa minimálne kvôli mne udržia na uzde, ale nie. Viac sa zaoberajú svojimi drahocennými pokrvnými líniami a budením dojmov než mnou. Nevadí, čo chcem ja, nevadí, čo ma robí šťastným. Som si istý, že by boli radšej, keby som sa oženil so ´správnou čarodejnicou´- nech to znamená čokoľvek - a bol nešťastný po zvyšok svojho života. A fakt, že ti povedali všetky tieto hrozné veci, keď som sedel hneď vedľa teba..."
Hermiona ho vzala za ruku a preplietla si prsty s jeho. "Vedeli sme, že to nebude ľahké, ty a ja. Toto nie jej naša prvá komplikácia a nebude to ani posledná."
"Viem." Ťažko si vzdychol. "Len som dúfal..."
"Viem." Súcitne sa usmiala. "Koniec-koncov, sú to tvoji rodičia."
Draco prikývol. "Nemôžem uveriť, že som prespal vianočné ráno. Mali sme plány."
"Povedala som Molly, že ti je pod psa a na raňajky neprídeme. Ani na obed." Hermiona sa zachichotala. "A myslím, že jej poviem, aby nás nečakala ani na večeru."
"Stále je tu tá záležitosť so zabalenými balíčkami." Draco si poriadne odhryzol z čokoládového koláčika. "Len sa tu povaľujú, zabudnuté."
Hermiona sa usmiala. "Nezabudla som. Dnes ráno som mala iné veci na mysli."
"Ja som to nebol," doberal si ju Draco. "O mňa si sa nestarala až do druhej popoludnia."
Prevrátila očami, stále s úsmevom. "Snažila som sa ťa nechať z toho vyspať."
Strhol sa, keď si spomenul, ako sa cítil, keď ho zobudila. "To bolo od teba milé."
Hermiona otvorila ústa, že prehovorí, keď sa práve vtedy veľká, čierna sova zniesla na zábradlie balkóna. Draco ju okamžite spoznal a zamračil sa.
"Nie je to..." začala Hermiona.
"Nemám potuchy, čo píšu." Draco odviazal odkaz z nohy sovy a dal jej zopár omrviniek zo svojho taniera. Keď sova odletela, otvoril list. Keď ho čítal, nedokázal zakryť pobavenie a potom užasnutý výraz na svojej tvári.
"Čo je?" nakoniec sa spýtala.
Bolo mu jasné, len tak-tak potlačuje svoju zvedavosť. "Prečítam ti to."
Drahý Draco,
predovšetkým sa musíme ospravedlniť za naše správanie včera večer. Naše jednanie bolo nevhodné a neprimerané; po vašom oznámení nebol ten správny čas vyjadriť naše názory. Ako sa nepochybne domnievaš, nie sme nadšení predstavou, že sa oženíš so slečnou Grangerovou. Avšak existuje vhodná doba a priestor - nespomínajúc správny spôsob - na vyjadrenie týchto obáv.
Napriek tomu všetkému, čo sa povedalo, sme boli ohromení reakciou slečny Grangerovej na náš výstup. Ovládala sa s rozvahou a dôstojnosťou, čo je viac, než môžeme povedať sami o sebe. Jej prísľub, že ťa miluje a že jej je jedno, čo si myslíme alebo vravíme, je presvedčivým dôkazom jej povahy, zvlášť keď zoberieme do úvahy minulosť medzi ňou a nami.
Viac než čokoľvek skutočne chceme, aby si bol šťastný, hoci sme si istý, že si z Manoru s týmto dojmom neodišiel. Ak si s ňou naozaj šťastný, dokážeme sa naučiť zmieriť sa s tým. Vyžiada si čas zvyknúť si na tú predstavu - je tak veľa vecí, ktoré sa menia a končia týmto rozhodnutím - ale chceme to, čo je pre teba najlepšie.
Prajeme tebe a tvojej nastávajúcej Veselé Vianoce. Obaja ste vítaní na večeru, hoci pochopíme, ak radšej neprídete.
S láskou
Lucius a Narcissa.
"Páni." Hermiona pokrútila hlavou. "Ne...neviem čo povedať."
Draco sa pobavene zachichotal, poskladal list a zastrčil ho bez okolkov znova do obálky. "Toto bolo úplne nečakané. Som rovnako zmätený ako ty."
Hermiona sa slabučko zachichotala. "Ani za milión rokov by som si nepomyslela, že od nich dostaneš takýto odkaz. A ešte k tomu písomne!"
"Mal by som si ho radšej odložiť." Znova opatrne vytiahol ten lístok z obálky, pozrel sa naň v novom svetle. Hermiona mala pravdu, hoci nemala potuchy, ako dôležitý jej postreh mohol byť. Dracovi rodičia nielenže dali na papier svoje ospravedlnenie, ale aj svoju ochotu prijať jeho rozhodnutie oženiť sa s Hermionou. Tento neškodný kúsok papiera by raz mohol prísť veľmi vhod.
Naklonila sa a pobozkala ho na líce, kým hľadel na ten papier. "Veselé Vianoce, Draco!"
Draco sa bez slova postavil a vystrel k nej ruku. Prijala ju a on ju vytiahol z kresla. Potom ju oboma rukami objal okolo pása, mocne si ju k sebe privinul. Nežne ju pobozkal. "Veselé Vianoce, Hermiona."