17.december 2011
Joining A Granger Family Christmas
Autor: MihNN
Originál: http://mihnn-fics.livejournal.com/3892.html
Preklad: Jimmi
Pairing: Dramione
Varovanie autorky: Mierne kliatie a mierne zneužitie mačky fretkou.
Napísané pre: Dramione Drabble Christmas Challenge 2010.
Výzva: Sob a prefíkaný bozk
PP: Ďalšie zo štvorice samostatných vianočných príbehov pod spoločným názvom Christmas Kisses (Vianočné bozky).
Malfoy strávi po prvý raz Vianoce s rodinou Grangerovcov a Hermiona vôbec nemá obavy. Vonkoncom nie.
Vianoce u Grangerovcov
Draco zízal na hrubý balík papierov, ktoré mu boli práve podané. "To je kniha."
"Nie je," pokojne odvetila Hermiona. "Je to zoznam."
"Grangerka..."
"Hermiona. Vidíš? To je číslo dvanásť."
Rýchlo preletel tú stránku skôr než jeho oči pristáli na tom, čo myslela. "Prečo ti nemôžem hovoriť Grangerka?"
Durdila sa. "Vieš prečo. Nemyslíš, že by to provokovalo, keby si mi hovoril priezviskom?"
"Nechápem prečo." Podišiel o krok dopredu a objal ju rukami. "Hermiona ti hovoria tí dvaja idioti. Ja ťa volám Grangerka."
Unavene si povzdychla. "Malfoy..."
"Draco," bezočivo ju prerušil a spôsobil, že sa začervenala. Mal pravdu, prejsť na krstné mena bolo naozaj náročné.
"Je to len na jedno popoludnie." Odmotala sa od neho a začala kráčať po dôverne známej ulici, na ktorej vyrastala. "Len dodržuj tie návrhy..."
"...nariadenia."
"...ktoré som spísala a budeš v poriadku," pokračovala, keď ho ignorovala.
Mlčky ju nasledoval, rukami v rukaviciach listoval hárkami ´návrhov´. "Máš obavy, že sa možno nebudem tvojim rodičom páčiť?"
Hermiona sa objala, aby sa chránila pred zimným chladom a zrýchlila. V skutočnosti sa s ním o tomto nechcela baviť. "Uvažuj o tom so mnou. Vedia o tých nadávkach..."
"... detské zlomyseľné žartíky."
"Vedia o Inkvizičnej čate."
"... hlúpy pokus o vodcovstvo."
Zastavila, aby sa na neho zlostne obrátila. "Vedia o znamení."
Draco sa zamračil. "Aká je ešte raz Weasleyho adresa?"
"Nechceš mu ublížiť," odvetila Hermiona, keď prevrátila očami. Bolo jej jasné, že hoci sa radi považovali za nepriateľov, mali od toho ďaleko.
"Ukazuje, ako veľa toho vieš. Nott mi práve ukázal túto fajnovú kliatbu..."
"Sme tu," rýchlo ho prerušila, keď ho chytila za ruku a ukázala na dom. Takže, budeš sa chovať najlepšie ako vieš. Žiadne smrťožrútske vtipy. Žiadne prezrádzanie trápnych vecí o Ronovi, Harrym a mne. A predovšetkým, hovor mi Hermiona. Chápeš to?"
"Odhadujem, že si práve prezradila svoje obľúbené milostné predohry."
Jej reakciou bol len prenikavý pohľad, na ktorý sa zachichotal.
Práve kráčali po snehom pokrytej cestičke k domu Grangerovcov, ruka v ruke, keď Draco zacítil, ako sa vedľa neho Hermiona nervózne mykla.
"Uvoľnila by si sa? Mňa majú všetci radi. Keď raz ľudia zistia, že som Malfoy..."
"Sú to muklovia."
"... alebo im dám stolibrovú bankovku, dobre? Budem hviezda."
Hermiona sa pobavene usmiala nad jeho sebavedomím. "Z tohto sa nemôžeš vykúpiť. Budeš musieť pekne staromódne poklonkovať. Pokiaľ udržíš môjho otca od jeho loveckej pušky, budeš v poriadku."
Draco zastavil, oči dokorán. "Nie je to muklovský stroj na zabíjanie? Tvoje otec jeden vlastní?"
Bez slova a so žiarivým úsmevom vstúpila do domu. Draco ju s obavami nasledoval, len pre istotu sa pohyboval Hermione za chrbtom.
------------
Hermionu prekvapilo, že všetko šlo tak dobre. Draco bol pozorný, zdvorilý, a ani jedna urážka sa nesformovala na jeho perách okrem nenútenej poznámky o jej kučeravých vlasoch. Jediný malý problémik vzišiel od jej dvoch malých bratancov, ktorí považovali jeho platinovo blonďavé vlasy za niečo, s čím sa dá hrať. Zistili, že ten vysoký muž v tmavom obleku s asketickými črtami je trochu inou bytosťou líšiacou sa od zvyšku Grangerovského klanu. Okamžite si ho obľúbili, žiadali ho, aby sa s nimi išiel hrať v snehu. Draco so zvodným úškrnom ignoroval jej protesty a vyviedol ich von. Teraz bola Hermiona trochu znepokojená. Nevidela tých troch takmer dvadsať minút; čo ju viedlo k tomu, aby si obliekla kabát, navliekla rukavice a šál a išla ich pohľadať.
Našla ich o pár blokov ďalej hrať sa v parku. Ale čo ju prinútilo zastaviť, bolo to, s čím sa hrali.
"Miona, pozri. Santov sob!" Zapišťali jej dvaja bratanci, keď sa hrali okolo toho veľkého zvieraťa.
Okamžite spanikárila skôr, než jej oči dopadli na Draca, ktorý sledoval, ako utekajú, poskakujú, štuchajú a postrkujú to zviera a ono nič neurobilo. Rýchlo sa presunula, aby sa postavila vedľa neho, líca červené od zimy.
"Čo tu robí sob?"
"Podľa všetkého, podľa tvojich bratancov, Santa tu jedného nechal, aby sa s ním zahrali, než sa bude musieť vrátiť späť do práce."
"Nie, myslím..." Toto sa nezdalo byť správne. Prečo také obrovské zviera stojí nehybne, kým šesťročné decká poskakujú okolo neho a naháňajú sa? Prižmúrila oči.
"Malfoy, čo si urobil?"
Uškrnul sa. "Chceli, aby som im dal prasiatko, na ktorom môžu jazdiť. Takže som im dal niečo, čomu nedolámu chrbticu."
"Kde si prepánakráľa zohnal soba?"
"Počul som, že toto je pre nich vhodná doba."
Durdila sa. "Malfoy..."
Draco sa trochu strhol, ako keby očakával poriadne vynadanie. "Aká blízka je ti tá mačka?"
Hermiona sa na neho zmätene pozrela. "Aká mačka?"
"Tá mačka, čo spala na okennej rímse."
Hermiona na neho neveriacky vyvalila oči. "Čože? Je to...? Ty si premenil moju mačku na soba?"
"Tá mizerná vec aj tak nič nerobila, len tam sedela. Len som ju lepšie využil."
"Ty... ty si... Nečítal si môj zoznam?"
"Myslíš tú stovku vecí, ktorú nerobiť toto popoludnie?"
Hermiona sa ani neobťažovala opraviť ho ohľadne presného počtu toho, čo bolo na tom zozname. "Číslo štyridsať sedem, vôbec nič nepremieňať."
Chvíľu na ňu zízal, a Hermiona si vážne myslela, že si uvedomí, čo urobil nesprávne a zmení úbohú Snehuľku na jej predchádzajúcu podobu. Ale on len pokrčil plecami a odvrátil sa. "Muselo mi to ujsť."
Vyprskla v prekvapení, po miliónty krát premýšľala, prečo presne s ním chodí. Práve sa načahovala po prútiku, aby napravila túto paródiu, keď ju zastavil tým, že položil ruku na tú jej.
"Pozri." Nasledovala jeho pohľad, jej oči dopadli na jej dvoch bratancov, ktorí sa smiali, keď sa na striedačku pokúšali vyliezť na toho soba a úboho padali. "Vážne ich chceš pripraviť o tento čas?" Jej oči sa od detí presunuli a dopadli na muža vedľa nej. Pozorne ich sledoval, presne ako by sa díval chlapec, keď vidí niečo, čo nikdy nemal, ale vždy chcel.
"Dobre," zašepkala, viac pre neho než pre jej bratancov. "Ešte desať minút."
Uškrnul sa ňu, keď sa prebral zo svojho snenia. "Vravel som ti, že si ma všetci obľúbia."
Pousmiala sa, keď chytila jeho ruku v rukavici svojou. "Neviem prečo. Si arogantný, necitlivý a absolútne nudný."
Zažiarili mu oči. "Potom prečo ma máš rada?"
"Netuším," Hermiona sa uškrnula. "Musí to byť tým slávnym malfoyovským šarmom, ktorý tebe očividne chýba."
Predklonil sa, zľahka ju pobozkal na líce, skôr než si ju pritiahol bližšie a pobozkal ju tak vášnivo, že zabudla na všetko iné okrem nich. To tým, ako bozkával, si ju podrobil; ten prefíkaný blbec.