Advent Calendar
Author: Sharkeygirl
Preklad a banner: solace
Beta-read: Eggy
http://www.fanfiction.net/s/6511718/11/Advent_Calendar
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
A/N: Nevlastním Harryho Pottera, ani túto pieseň, ktorá je starou germánskou koledou.
Odkaz: http://www.youtube.com/watch?v=jyuOIYCERc4
Lo How a Rose E´er Blooming (Hľa, ako ruža vykvitne)
„Je to ozajstný test lásky!“ zvolal Neville. Na Severusov vkus bol až priveľmi nadšený.
„Ak je príjemcom daru tvoja pravá láska, bude rásť a kvitnúť. Ak nie, bude driemať, pokým nepríde.“
„Úžasné,“ povedal Severu a pozrel na kvetináč naplnený hlinou. „Si si istý, že z tohto darčeka bude mať Hermiona radosť?“
„Keď rozkvitne, tak určite,“ odvetil Neville. „Ak je tvojou pravou láskou, kvety budú mať najtmavší odtieň červenej a najsladšiu vôňu zo všetkých.“
„Budem vyzerať ako hlupák, pokiaľ tak už nevyzerám,“ zamrmlal.
„Ver mi, Severus, bude to fungovať,“ uisťoval ho Neville.
Severus naňho pozrel. „Dúfam, že áno,“ povedal. „Čo som dlžný?“
„Nič,“ odvetil Neville. „Robím to preto, že sme kolegovia a aj preto, že si Hermiona zaslúži niekoho lepšieho, než toho hlupáka Rona.“
Severus pred odchodom prikývol, jeho oči sa stále sústreďovali na ružu. Ak darček bude fungovať, zrejme bude jednoduchšie, priznať si svoje city k Hermione. Možno vždy, keď cítil, že majú k sebe bližšie, mal radšej pripustiť čo cíti, namiesto bľabotania o nejakom elixíre, ktorý ani jedného z nich nezaujímal. Merlin vie, ako neznášal byť považovaný za zbabelca, ale nejakým spôsobom si zracionalizoval skrývanie svojich pocitov k Hermione ako statočné, aj keď jeho srdce kričalo, že je zbabelec.
Zišiel do žalárov a rozmýšľal, či by nemal požiadať Nevilla o nový kvetináč. Táto nádoba plná hnedej hliny nebola ničím jedinečná, alebo výnimočná. Neville tvrdil, že jednoduchosť hnedého kvetináča vyzdvihne krásu ruže. Keďže Severus nemal poňatia, ako presadiť kvetinu, skrátka sa s tým rozhodol zmieriť.
Otvoril dvere a zhlboka sa nadýchol. Prvá vec, ktorú musel urobiť, bola poliať kvetinu. A potom, kto vie?
*****
Severus a Hermiona sedeli vedľa seba a obaja sa báli začať rozhovor. Štedrý večer bol konečne tu, a napriek tomu sa ešte ani jeden z nich nezmienil o darčeku pre toho druhého. V skutočnosti medzi sebou sotva prehodili slovo.
Neville sa obzrel a pokrútil hlavou. Samozrejme, že Snape nič neurobí. Poznal ho, bude pravdepodobne v duchu preberať, či jej má darovať ružu. A potom dostal nápad.
„Hermiona.“
Hermiona vzhliadla na Nevilla, ktorý sa na jej vkus škeril príliš zoširoka. Severus na nich pozrel a okamžite mal chuť vymazať mu úsmev z tváre.
„Áno?“ spýtala sa.
Neville niečo vytiahol z vrecka a zväčšil to.
„Rád by som ti dal darček.“
„Och!“ odvetila Hermiona a začervenala sa. Vzala škatuľu a opatrne ju rozbalila. Vydýchla, keď uvidela rastlinu.
„Neville, to je...“
„Ruža,“ dokončil Severus, jeho oči boli plné hnevu. „Jedna z tých ruží, ktorá kvitne, keď je darovaná pravej láske.“
„Áno,“ odvetil Neville.
„Ona nekvitne,“ povedala Hermiona a vôbec nebola prekvapená.
„Nie,“ povzdychol si Neville. „Len som si myslel, že to vyskúšam.“
„Tupec,“ zamrmlal Severus a uškrnul sa.
Hermiona ho prebodla pohľadom.
„Vždy lepšie, než to, čo som dostala od teba. Všetko čo robíš je, že ma celý večer ignoruješ a...“
Severus vstal a povedal: „Prosím, poď so mnou. Mám pre teba niečo.“
„No, konečne,“ zahundrala Hermiona a pobrala sa za Severusom.
Viedol ju do žalárov a celou cestou premýšľal, či to bol dobrý nápad. Otvoril dvere a rozhodol sa urobiť všetko preto, aby to mal za sebou.
„Hermiona, ja...“ prehltol naprázdno. V jej očiach mohol vidieť záblesk zlosti, ale bola tam aj štipka zvedavosti. „Ešte okamih,“ povedal.
Hermiona prikývla a on odišiel do súkromných komnát. Keď odtiaľ vyšiel, držal hlinenú nádobu plnú zeminy s niečím, čo sa podobalo na vytŕčajúcu tyč.
„Severus?“ spýtala sa.
„Veselé Vianoce,“ povedal predtým, než jej odovzdal kvetináč.
Hermiona si zobrala rastlinu a prikývla. Skôr, než mohla čokoľvek povedať, sa objavil kvet. Zalapala po dychu, keď sa pomaly roztvoril. Potom sa objavili ďalšie dva a vykvitli. Zakrátko bola celá rastlina pokrytá tmavočervenými kvetmi. Severus sa díval na kvetinu a takmer sa bál uveriť, že je to pravda.
„Je to krásne,“ zašepkala Hermiona.
„Iste,“ povedal Severus.
Hermiona sa naňho vrhla a objala ho.
„Ďakujem,“ šepla. „Milujem ťa.“
Tiež ju objal a pritakal: „Aj ja teba.“
Hermiona uvoľnila objatie a niečo vytiahla z vrecka.
„Viem, že to nie je nič veľké, ale vždy som rada maľovala. Chcela som pre teba niečo osobné, niečo, čo by ti nedal nikto iný.“
„Áno,“ riekol Severus a zobral si od nej pergamen. Rozvinul ho, prezrel si ho a usmial sa, keď na kresbe spoznal seba pri práci na elixíre. „Je to nádherné, ďakujem.“
„Nie je zač. Veselé Vianoce.“
„Rozhodne,“ povedal Severus a zmocnil sa jej pier.
Pozn. prekl.: "Es ist ein Ros entsprungen", ktorá sa obyčajne prekladá do angličtiny ako "Lo, How a Rose E'er Blooming" alebo "A Spotless Rose", je vianočná koleda a mariánsky hymnus nemeckého pôvodu. Autor textu je neznámy, dielo sa prvýkrát objavilo koncom 16. storočia. Túto pieseň spievali na bohoslužbách katolíci aj protestanti.
Anglický text piesne "Lo, How a Rose E'er Blooming", napísal Theodorom Bakerom v roku 1894.