Advent Calendar
Author: Sharkeygirl
Preklad a banner: solace
Beta-read: Eggy
http://www.fanfiction.net/s/6511718/10/Advent_Calendar
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
A/N: Nevlastním Harryho Pottera, ani „Silent Night“, ktorá patrí Josephovi Mohrovi a Franzovi Xaverovi Gruberovi.
Odkaz: http://www.youtube.com/watch?v=1owsa8v7fb4
Silent Night (Tichá noc)
Severus sa zamračil, keď sa vo vedľajšej miestnosti s nárekom prebudil Orion. Hermiona sa ponáhľala do detskej izby upokojiť syna chlácholivým, tlmeným hlasom. Severus hľadel na pergamen a rozmýšľal, prečo sa ešte trápi s touto prácou.
Pretože ma o to Minerva požiadala, pomyslel si s nechuťou.
Po väčšinu rokov písala každoročný vianočný príhovor riaditeľka Minerva. Tento rok sa však vyhovorila na mimoriadnu udalosť v rodine a nechala Severusa, aby napísal prejav a verejne ho predniesol. Uškrnul sa, keď si predstavil reakciu študentov na jeho verziu sviatočného prípitku. Pravdepodobne by odpadli v šoku.
Jeho myšlienky opäť prerušil Orionov plač. Odhodil brko, zanechajúc na čistom papieri fľak od atramentu. Vstal a zamieril do kuchyne. Možno ho plný žalúdok nejako inšpiruje.
Keď kráčal po chodbe, Hermiona naňho zavolala z detskej izby: „Severus?“
Zastavil sa, vzdychol a ozval sa: „Áno?“
„Ako to ide s príhovorom?“ spýtala sa.
„Dobre,“ odvetil popudene.
Chvíľu bolo ticho a potom Hermiona šepla: „Mrzí ma to. Naozaj som sa ho snažila upokojiť. Netuším, prečo je dnes večer taký nepokojný.“
„Som si istý, že nakoniec zaspí,“ povedal Severus a jeho hlas prezrádzal podráždenie.
Orion začal opäť nariekať a vyvolal u Hermiony frustrovaný povzdych. Severus pokračoval do kuchyne, pripomínajúc si, že má pripraviť dávku elixíru proti bolesti hlavy. Merlin vie, že ho on a Hermiona budú potrebovať skôr, ako dnešný večer skončí.
Otvoril chladničku a chystal suroviny na prípravu pomerne výdatného sendviča. S veľkým uspokojením zahryzol do svojho kulinárskeho diela, myšlienky sa mu vrátili k pripravovanému prejavu. Každý rok by Minerva povedala niečo o duchu Vianoc a o tom, žeby sa jeho najlepšie vlastnosti mali tiahnuť celým rokom. Ak mal byť Severus úprimný, tie reči ho nudili, hoci sa zdalo, že Hermiona visela na každom slove. Snažil sa opísať tok svojich myšlienok, ale jeho snaha dopadla neslávne. Niečo tomu stále chýbalo, a on to nedokázal zachytiť.
Dojedol posledný kúsok sendviča a bol sklamaný, že hľadaná inšpirácia stále chýba. Možno by mu pomohlo trochu čerstvého vzduchu. Rýchlo naškrabal odkaz pre Hermionu a opustil podzemie.
Vonku ucítil chladný vzduch prenikajúci cez jeho ťažký odev. Zhora lenivo poletoval sneh, niekoľko snehových vločiek, ktoré naňho dopadli sa rozpustili. Náhle si uvedomil obrovské ticho... pokoj a hlboký mier. Prvýkrát v ten deň sa mu pery zvlnili v spokojnom úsmeve.
Netrvalo dlho a kombinácia zimy a vlhkosti ho prinútila vyhľadať teplo kozuba, ktorý naňho čakal vo vnútri. Pokrútil hlavou a vliekol sa do kopca, pripravujúc sa na Orionov hlasný záchvat plaču. Po svojom príchode, však našiel len nádherné ticho. Bolo zároveň upokojujúce i skľučujúce a kontrastovalo s rámusom, ktorý za sebou zanechal niekoľko minút predtým.
Severus nakukol do Orionovej izby a uvidel Hermionu sediacu v hojdacom kresle držať v náručí dieťatko v prikrývke. Jej výraz bol v žiare sviečok jemný... pokojný... takmer blažený. Vzhliadla naňho, hnedé oči jej triumfálne žiarili.
„Konečne som ho presvedčila, aby spal,“ zašepkala.
„Ako?“ spýtal sa Severus, keď sa prikradol bližšie.
„Len som ho kolísala,“ odvetila Hermiona. „Usadil sa a v priebehu niekoľkých minút bol ticho ako pena. Kde si bol?“
„Vonku, hľadať inšpiráciu,“ zašepkal, keď sa pozrel na syna.
„Našiel si nejakú?“ spýtala sa Hermiona.
„Trochu,“ odvetil. „Ale myslím, že ostatok som našiel tu.“
„Ako to?“ opýtala sa Hermiona.
Severus ju pobozkal na líce.
„Rodina,“ odvetil. „Rokfort je rodina. To je môj príhovor.“
„Úžasné,“ odvetila.
Orion sa v jej náručí zavrtel a opäť upadol do pokojného spánku. Hermiona a Severus ho sledovali s úžasom a trochou úľavy.
„Milujem ťa,“ zašepkal Severus.
„Tiež ťa milujem,“ šepla mu späť.
Na rozlúčku ju pobozkal a potom sa vykradol z izby, aby dokončil svoj prejav.
Pozn. prekl.: „Tichá noc, svätá noc“ je jedna z najznámejších kolied. Po prvýkrát ju uviedli arnsdorfský učiteľ, organista Franz Xaver Gruber a kaplán Joseph Mohr v kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu 24. decembra 1818.
Text piesne napísal Mohr už roku 1816 vo farnosti Mariapfarr. Gruber skomponoval pred Vianocami 1818 k jeho básni melódiu. Pieseň sa okamžite stala veľmi populárnou, hoci bola prvýkrát predstavená len v sprievode gitary. Dnes je preložená do 300 jazykov a nárečí. Stille-Nacht-Kapelle (Kaplnka Tichej noci) v Oberndorfe je dnes turistickou atrakciou.
Pôvodný text piesne má šesť strof. V súčasnosti sa spieva najmä prvá, šiesta a druhá strofa.