Preklady fanfiction Harryho Pottera

How a Malfoy Stole Christmas

Autor: AnneM.Oliver

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6572853/3/How_a_Malfoy_Stole_Christmas

 Preklad: Jimmi

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní AnneM.Oliver, ktorá napísala túto fanfiction.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Ako jeden Malfoy Vianoce ukradol

Napísané pre: "Love Actually" Christmas Challenge for Granger Enchanted" 2010

Tretia kapitola

Draco Malfoy prekypoval radosťou. Radosťou, radosťou, radosťou, radosťou, radosťou, radosťou, radosťou! Nebola to Vianocami vyvolaná radosť, ale radosť vyvolaná ZLOM! Vo svojom opojení vyvolanou touto diabolskou radosťou si dokonca pošúchal ruky, ´radostne´, či skôr ´diabolsky´ a uškrnul sa. Pozrel sa na Draca Malfoya Druhého, svojho obrovského bieleho siamskeho kocúra, keď stáli na druhej strane plota, ktorý oddeľoval jeho zadnú záhradu od Hermioninej a povedal: "Nemôžem sa dočkať, až dnes večer príde domov a uvidí, čo jej zostalo z Vianoc."

Trochu sa zachechtal, trošku zatancoval. "A keď zistí, že nikto z jej priatelíčkov nepríde na jej štedrovečerný večierok, bude plakať obrovské slziská, heja-hou, heja-hou!" Zdvihol kocúra, aby ho diabolsky stisol, ale tá veľká mačka na neho úplne po prvý raz zasyčala, takže Draco tú škaredú príšeru pustil a zasyčanie mu opätoval.

"Fajn, ty nevďačník!" vyšplechol, "uvidíme, či ťa ešte niekedy zapojím do svojich diabolských plánov!" Draco sa znova vrátil k plotu a vyliezol na lavičku, ktorá bola vedľa neho, aby mohol nazrieť do jej z väčšej časti tmavého domu. Na pozvánke na jej večierok bol čas o siedmej večer. Ešte stále bolo len krátko po šiestej. Draco nemal potuchy, kde mohla byť, pretože si spočítal, že bude doma, že bude dokončovať posledné detaily, ale fakt, že doma nebola, znamenal, že sa jeho plány ľahšie realizujú.

Celú minulú noc, po tom, čo opustil jej dom, sa pokúšal vymyslieť, ako jej zničiť Vianoce, pretože podľa jeho názoru ona zničila jeho. V skutočnosti ich nezničila tak veľmi, ako ho prinútila po prvý raz sa na ne vo svojom živote tešiť len preto, aby mu podrazila nohy tým, že mu povedala... ´ty vôbec nie si dôležitejší než zvyšok mojich priateľov´, keď pravda bola, že Draco Malfoy bol tým najdôležitejším človekom v svete Draca Malfoya, takže oprávnene by mal byť tiež tým najdôležitejším človekom v jej svete.

Pretože pravda bola, že Hermiona Grangerová sa stala jedným z najdôležitejších ľudí v živote Draca Malfoya, hoci ju prinúti oľutovať deň, kedy sa tak stalo.

A tak namiesto toho, aby spal, pripravoval plán, inšpirovaný príbehom toho malého doktora Suessa, ktorý s ňou musel sledovať. Presne ako Grinch zničí Vianoce jej a jej priateľom, ale na rozdiel od toho čudného chlpatého zeleného chlapíka si to nerozmyslí a nevráti im neskôr všetku to vianočnú parádu. NIE! Nevráti! Jeho srdce nebude pociťovať výčitky, ani sa nenaplní ľútosťou a najviac zo všetkého sa jeho srdce nezväčší. Okrem toho si bol Draco takmer istý, že keby sa to v skutočnom živote stalo, bolo by to nezdravé a bolo by to dôvodom pre obavy.

Prvou časťou plánu bolo sa na chvíľu zbaviť Grangerovej. To bolo ľahké. Poslal jej falošnú sovu, údajne od jej hlúpeho zamestnávateľa, v ktorej stálo, že je potrebná na akomsi mimoriadne naliehavom stretnutí. Vedel, že svoju prácu berie vážne, takže hoci bol Štedrý deň a ona mala v pláne veľký večierok, na ktorý malo prísť množstvo ľudí, pôjde do práce, aj keby to malo byť len na to stretnutie.

Samozrejme, keď sa dostane do Svätého Munga, zistí, že sa žiadne stretnutie nekoná, ale na tom nezáležalo. Draco nepotreboval veľa času, aby jej zničil Vianoce.

Druhá časť jeho plánu bola taká ľahká, že by ju zvládlo aj decko. Nevedel, kto bol na jej večierok pozvaný. Nemal potuchy, koľko pozvánok rozdala, takže chvíľu zvažoval, ako prepánakráľa zabráni, aby tí hýrivci prišli do jej domu. Potom dostal nápad, dokonale podlý nápad. Smial sa tak silno, keď naň pomyslel, takmer si odfrkol.

Pretože spoločná stena, ktorá spájala ich domy, ho v podstate urobila ´časťou´ jeho domu, takže použil na svoj dom Fideliusovo zaklínadlo a len zo seba a Hermiony (hoci ona o tom nevedela) urobil strážcov tajomstva. Keď sa jej priatelíčkovia dnes večer kvôli jej večierku ukážu, budú sa zháňať po jej dome a aj keby tu boli predtým, nedokážu ho nájsť, pretože im Draco neudelil povolenie vstúpiť.

Len si prial, aby mal foťák, aby si nafotil všetkých tých malých bláznov potulujúcich sa vonku, hľadajúcich dom, ktorý mali rovno pod nosom! Ach, nebude Grangerka parádne smutná, keď sa nikto na jej večierku neukáže?

Spočiatku to bolo všetko, čo chcel urobiť, ale potom si spomenul, ako veľmi sa zabával ten starý Grinch, keď ničil domy tých malých Ktovíkov. Na rovinu, Draco bol tak sexuálne frustrovaný, že nájde súčasne ´uspokojenie´ a ´radosť´ v zničení každého kúsku pozlátka a brečtanu v jej dome a vonku tiež.

Keď hľadel na jej dom z lavičky pri ich zadnom plote, uistil sa, že je stále mimo na svojom ´falošnom´ stretnutí, takže sa premiestnil do jej zadnej záhrady a poľahky otvoril s kúzlom ´Alahomora´ jej zadné dvere. Nepoznala tá ženská ochranné kúzla? Nevedela, že má zlých susedov, ktorých pochytí amok a plánujú jej zničiť Vianoce?

Vošiel zadnými dverami a rozhliadol sa po kuchyni. Mala moriaka v trúbe, a hrnce s najrôznejšími druhmi jedál na šporáku. Všetko božsky voňalo. Dokonca pripravila jeho obľúbené jedlo... sladké zemiaky, tá malá čarodejnica. Prvá vec, ktorú urobil, bolo odpálenie každého hrnca a panvice na cimpr-campr! Otvoril trúbu, použil prútik, aby odlevitoval moriaka cez zadné dvere von, nad plot a vykríkol: "Hej, Dvojka, poď si po večeru, ty hnusný kocúr!"

Po zničení večere, vrátane dvoch koláčov a zvyšku sviatočných cukroviniek, Draco prešiel do jedálne. Na kredenci boli cezmínové listy, bobule a prepracovaná výzdoba uprostred, s fľašou vína chladiacou sa v chladiacej nádobe vedľa nej. Dosť čudné bolo, že stôl so sviečkami, bielymi obrusom a vetvičkami zelene bol pripravený len pre dvoch. Draco tomu nevenoval pozornosť, keď švihol prútikom jeho smerom a zničil ten nádherne prestretý stôl.

Potom sa pohol po chodbe do obývačky. Prvá vec, čo uvidel, bola malá vetvička imela, ktoré mu viselo nad hlavou. Zavrčal, schmatol ju a zastrčil si ju do vrecka, keď si predstavil iného muža ako JU bozkáva na jej červené, plné pery, tie jemné, hnedé kučery v prstoch iného muža, a tlak tela iného muža na jej mäkkých krivkách.

So zamračením prešiel zvyšok cesty do dôkladne vyzdobenej obývacej izby.

Stromček mala vysvietený ako rímsku sviecu a pod ním bolo aspoň dvadsať darčekov. "Fuj! Vyzerá to, že bol niekto tento rok poslušný a nie nezbedný ako ja!" okríkol sám seba. "Jediné, čo som tento rok chcel na Vianoce, bola ona!" priznal nahlas, "a nič som nedostal a pozrite na všetky tie veci, ktoré dostala ona!"

Skôr než sa pustil do darčekov, použil prútik, aby jej zničil stromček. Namieriac na každú ozdobu, rozbíjal ich na kúsky  so slovami: "Nie je toto tá malá sklená guľa, o ktorej povedala, že jej rodičia dostali na dvadsiate výročie?" Pri zničení ďalšej povedal: "Ty si tá blbá ozdoba, ktorú urobila, keď jej bolo osem!!" To spravil so všetkými, spomínal si na to, čo vravela, keď ozdobovali stromček. Kým skončil, necítil sa tak šťastne, ako si myslel, že sa bude. Namiesto toho bol trochu ochromený a odvážil si pomyslieť si, že trochu zahanbený.

Kopol do dosť veľkého darčeka, ani sa neobťažoval pozrieť, pre koho je a povedal: "Niečia mamka a taťka ju musia veľmi milovať. Pozrite sa na všetky tie darčeky! Moji rodičia sa ani neobťažovali poslať mi niečo osobné! Každé Vianoce som dostal poriadne tučný prevod peňazí do môjho trezoru u Gringottov. Aké je to dôverné?"

Kopol do niekoľkých ďalších darčekov, skôr než ich nechal zmiznúť švihnutím svojho prútika. Zmizli v obláčiku dymu, ale balenia ponechal... stuhy, mašle, obaly a povrázky. Spravil to, aby to vyzeralo, že nejakí náhodní muklovia sa vlámali dnu a zničili jej Vianoce. Nechcel, aby vedela, že to bol on... hoci to bol jeho pôvodný zámer. Zrazu nechcel, aby vedela, že je dostatočne nenávistný a úzkoprsý, tobôž nedospelý či diabolský, aby jej toto urobil.

Hoci evidentne bol, pretože to urobil.

Ale počkať.

Prečo nie? Nebola v tom skôr pointa?

Vzdychol si. Zrazu sa nebavil tak, ako si myslel, že sa bude. Pozrel sa na jej pančuchy nad kozubom a naklonil hlavu nabok, otvoril ústa a otočil trochu hlavu, keď si všimol druhú pančuchu vedľa jej. Dosť nahlas povedal: "OCH, DO RITI!" Vedľa jej pančuchy bola pančucha, na ktorej bolo jeho meno.

Prešiel k nej a stiahol ju z rímsy kozuba, aby ju preskúmal.  Jeho meno bolo vyšité zlatou niťou. Kedy to sem dala? Včera večer to tu nebolo, keď spolu robili sušienky. Znova sa zamyslel nad jedálňou - prestieranie pre dvoch - len dvoje, s dvoma pohármi vína, dvoma taniermi, dvoma misami na šalát. Namáhavo prehltol a otočil sa, aby preskúmal izbu.

Zaplavil ho cudzí pocit, spolu s ťažkým, drviacim pocitom v hrudi. Kopol do zničeného baliaceho papiera na zemi a zblízka sa pozrel na meno na čiastočne roztrhnutej visačke. Sklonil sa, zdvihol ju a dvakrát zažmurkal, než ju prečítal nahlas. "Dracovi, s láskou Hermiona. Šťastné Vianoce."

"Dracovi, s láskou Hermiona?" spýtal sa sám seba šeptom a potom hlasnejšie než predtým povedal: "OCH, DO RITI!"

Pustil menovku na zem a rozhliadol sa po zničenej izbe okolo seba. Po prvý raz vo svojom živote Draco Malfoy pocítil ľútosť. Cítil sa zahanbený. Cítil... no, cítil.

Na rozdiel od Grincha, ktorého srdce sa zväčšilo, Dracove srdce sa mu v hrudi scvrklo a nemalo ďaleko od toho, aby zmizlo úplne.

Draco sedel medzi neporiadkom v jej obývacej izbe a cítil sa ochromený, zahanbený, smutný, plný výčitiek, vinný, nahnevaný, strápnený, ale najviac zo všetkého cítil, že sa už-už rozplače. Naposledy plakal ... no, včera v noci, keď si myslel, že sa zamiloval do niekoho, kto ho nemiluje.

Áno, po tom, čo včera večer opustil jej dom, Draco Malfoy, bývalý smrťožrút, muž, ktorý sa vždy správal, ako keby vôbec nič necítil, plakal. Keď bol úplne sám vo svojom dome, plakal, pretože si uvedomil, že sa zamiloval do Hermiony Grangerovej a predpokladal, že ona ho na oplátku nemiluje (že ho NEMOHLA milovať na oplátku), pretože nestál za to, aby ho niekto miloval, jeho nebolo možné milovať a nebol človekom, čo mal nejakú cenu a nevedel, čo s tým urobiť. Na dôvažok vedel, že raz urobí niečo, čo to zničí.. že spôsobí, že ho bude nenávidieť... a on to urobil.

Začul ju pri vchodových dverách a stuhol strachom a úzkosťou, potom urobil to, čo vždy vedel najlepšie. Utiekol. Radšej sa odmiestil, než aby jej čelil, než by čelil tomu, čo urobil.

Keď bol vo svojom dome, pocity ľútosti a viny boli také silné a drviace, že sa cez neho prevalili ako parný valec a v pocite paniky utekal z jednej izby do druhej, ruky na tvári, slzy v očiach, nazýval sa každým škaredým menom, ktoré dokázal vymyslieť a predsa sa kvôli ničomu z toho necítil lepšie. Nič to nenapravilo.

Pozrel sa na svoj vlastný stromček  - stromček, ktorý mu dala ona, a vytiahol prútik, aby ho tiež zničil, ale nedokázal to. Ruka sa mu triasla a potom sa k nej pripojilo celé jeho telo, skôr než sa zrútil na zem. Nedokázal to urobiť. Nedokázal ho zničiť, pretože ho musel dať jej. Musel. Musel jej dajako vrátiť jej Vianoce.

Draco sedel na zemi so zatvorenými očami, slzy na krajíčku, s Dvojkou, ktorý sa mu trel o ruku, a kolísal sem a tam. Mohol si len predstavovať tú hrôzu, ktorú v tejto chvíli videla. Už musela zistiť, že jej drahocenné ozdoby sú rozbité a zničené, že z jej stromčeka zostali len triesky a že jej darčeky sa podobajú na hromadu smetia. Možno ešte nevošla do jedálne alebo kuchyne, ale čoskoro vojde. Zistí, že sa namáhala kvôli ničomu, že jej vianočná hostina je preč.

Prestal sa kývať a nadýchol sa, zastavil vzlyk, ktorý mu zvieral hrdlo, zastavil, aby počúval, či nezačuje jej výkriky. Keby plakala, asi by zomrel, asi by skutočne, naozaj zomrel.

Pozrel sa na svojho kocúra a povedal: "Prosím, nech neplače. Čokoľvek len nie to. Všetko jej vynahradím. Prisahám. Budem krucinál lepším človekom, nejako, len nech prosím neplače!"

Preplazil sa do predsiene, k spoločnej stene a pritlačil na ňu ucho, načúval. Nepočul slzy. Počul úplne niečo iné. Počul spev. Počul vianočnú hudbu. Počul vianočné piesne. Nakoniec jej nezničil Vianoce. Najprv chcel, ale nezničil a bol rád.

Použil prútik na kúzlo, vďaka ktorému lepšie počul, a načúval pozornejšie.

Začul spevavý hlások, ale nebol si istý, či to je ona, ale ten spev bol nádherný, rovnako ako tá pieseň a ten cit.

"... môžeš sa na mňa spoľahnúť... prosím maj sneh, a imelo, a darčeky pod stromčekom. Štedrý deň si ma nájde, keď lásky svetlá zažiaria, na Vianoce budem doma, aj keby len vo svojich snoch."

Draco zacítil na ruke niečo mokré. Bola to slza. Jeho slza. Utrel si ju a postavil sa. Pozrel sa na kocúra a prehlásil: "Vrátim sa, keď sa ospravedlním Grangerovej, ak ma nezabije, ale existuje šanca, že sa tak stane. Ak zabije, tak ti želám Šťastné Vianoce, Draco Malfoy Druhý."

Zastrčil prútik do vrecka, prešiel k svojim dverám, potom k jej a zaklopal. Po chvíli ich otvorila. Bolo mu jasné, že plakala, pretože mala červené oči a utrela si slzu, práve keď otvárala dvere. Odžmurkal poslednú zo svojich vlastných sĺz, ale skôr než jej mohol niečo povedať, vrhla sa mu do náručia.

"Ach, Draco, to je také hrozné!" Začala naozaj plakať.

"Ja viem. Ja viem," súhlasil. Stál vo dverách, ťapkal ju po chrbte. V tmavom priestore pred nimi nedokázal nič rozoznať, ale stále dokázal počuť hudbu, ktorú počul predtým. Predpokladal, že ten spev bol jej, pretože to znelo ako jej hlas, ale podľa všetkého nebol.

Vzala ho za ruku a vtiahla ho do izby, viedla ho okolo rozbitých gulí, zničených krabíc a zvyškov ozdôb, ktoré sa všade povaľovali. Nevedel, čo povedať, ale skôr než niečo povedať mohol, zaviedla ho ku gauču, posadila sa, stiahla ho k sebe a potom zdvihla diaľkové ovládanie a namierila ho na televízor na stene. Zosilnila hlasitosť, ale nepovedala ani slovka.

S pohľadom na obrazovku začala znova plakať. Stále v rukách držala jeho ruku, držala sa jej ako o život a dokonca si oprela hlavu o jeho plece. Hľadel na obrazovku televízora a nakoniec mu došlo, že sledujú jeden z tých muklovských filmov na DVD alebo niečo také.

Počkať... to nebolo DVD. Bola to Grangerová... bola na obrazovke, a rovnako žena, ktorá sa jej veľmi podobala a muž, ktorý nazval Hermionu na obrazovke ´tekvička´. Draco sledoval obrazovku, ale potom sa otočil, aby sa znova na ňu pozrel, skôr než sa znova pozrel na telku.

Pred ním bol obrázok Hermiony, vyzerajúcej veľmi podobne ako teraz, ktorá spievala a hrala na piano. Mala nádherný hlas. Bol čistý, zvučný a plný prísľubu. Pri piane stál muž a žena a usmievali sa na ňu s hrdosťou a láskou vo svojich očiach.

Draco s Hermionou sledovali tú scénu v telke v spoločnom tichu, okrem občasných vzlyknutí od nej a ťažkého povzdychu od neho. Sledovali oslavu Štedrého večera, dôvernú rodinnú chvíľu medzi ňou a jej rodičmi. Draco v uchvátenom tichu sledoval, ako s rodičmi otvára darčeky, ako žartujú, smejú sa, spievajú, pijú vaječný koňak a rozprávajú príbehy o Vianociach z dávnych časov.

Keď obrazovka zostala prázdna, namierila na ňu ovládač a vypla ju. Pritúlila sa bližšie k nemu na gauči, medzi zničenými zvyškami Vianoc a povedala: "To boli naše posledné spoločné Vianoce. Bolo to minulý rok. Mamina zomrela tento rok v marci. Bola už na Vianoce veľmi chorá, mala rakovinu prsníka. Otec zomrel tesne predtým, ako som sa sem nasťahovala, toto leto, pár mesiacov po mame. Bolo to dosť náhle, bol to infarkt."

Dracove srdce sa s posledným buchnutím úplne zlomilo a bolo mu jasné, že keby otvoril svoje ústa, plakal by spolu s ňou. Vzhliadla na neho a povedala: "To preto boli tieto Vianoce pre mňa také ťažké. To preto som nechcela byť tento rok sama, a to preto bolo pre mňa také dôležité zahrnúť ťa do všetkých svojich plánov. Pamätáš si, keď som ti povedala, že toto sú moje prvé Vianoce bez nich... moje prvé Vianoce, keď som sama?"

Dracova myseľ sa vrátila k rozhovoru, kedy prvý raz spomenula Vianoce, deň, kedy mala na sebe ten pekný červený klobúk a šál a on sotva venoval pozornosť tomu, čo hovorila, a predsa keď o tom premýšľal, áno... spomenul si, že to spomenula. Pozrel sa na ňu, uvidel oči plné slzy, ruku priložil k jej tvári a palcom niekoľko tých sĺz utrel.

"Je mi to ľúto," povedal. A myslel to vážne.

"Prečo, Draco? Prečo?" spýtala sa ho.

Čo mohol povedať? Olemoval jej tvár aj druhou rukou a začal hovoriť: "Ja som bol sám, v mnohých významoch, väčšinu svojho života. Dobrovoľne som prijal svoje vyhnanstvo. Bál som sa niekoho pripustiť blízko k sebe. Bál som sa odmietnutia. Choval som sa pyšne a nadradene, keď v skutočnosti som sa cítil úplne opačne."

Pootočila sa čelom k nemu. Položila ruky na jeho zápästia, keď skĺzol rukami z jej tváre, k jej krku, na jej plecia. "Vždy som sa choval, ako keby som bol lepší než ty a takí ako ty, Grangerka, ale v tom malom dutom mieste v hrudi, kde má väčšina ľudí srdce, som vždy vedel, tajne, že si lepšia než ja. Ty si. Ty máš dušu. Máš srdce, ktoré je schopné lásky, a odpúšťania, srdce, ktoré rastie a rozdáva."

Načiahla sa a pohladila ho po tvári, pomaly jedným prstom, potom mu priložila dlaň na líce. Zatvoril oči a dovolil jej teplu poskytnúť mu odvahu pokračovať. "Tak dlho som býval taký chladný. Hrával som toho rozmaznaného fagana, toho skazeného potomka, muža bez citu, pretože to je pre mňa také ľahké. Neviem, ako byť dobrým človekom. Neviem, ako cítiť radosť a šťastie, pretože na rovinu, tieto pocity sú pre mňa cudzie."

Zrazu znova všetkým ochromený ju schytil za zápästia a pritiahol k sebe, pritlačil ju k svojej hrudi. Objal ju a povedal: "Chcel som, aby sme na Vianoce boli len ty a ja, ale dajako som si myslel, že ty to nechceš, a predpokladal som, že tu budeš mať všetkých svojich priateľov, nielen mňa a to ma bolelo. Myslel som, že moje city k tebe sú jednostranné, takže som ti chcel ublížiť skôr, než ty ublížiš mne."

Pohladil ju po vlasoch, keď si oprela líce o jeho hruď. Nakoniec prehovorila: "Mal si lepší pocit, keď si mi zničil veci?"

"Nie, vôbec nie. No... na začiatku som cítil akýsi druh diabolskej radosti, ale tá zmizla poriadne skoro v tejto hre." Pozrel na ňu a usmial sa. Opätovala mu ten úsmev. Vzala jeho ruku do svojich, oprela sa chrbtom o gauč a študovala jeho dlaň, než ju pobozkala. Mal pocit, ako keby ho tento jediný čin zbavil všetkých jeho hriechov.

"Ani pre mňa to nebolo ľahké. Nevedela som, či ma prijmeš," začala. "Vždy si sa smerom ku mne choval tak nenávistne a svoje pocity k humusákom si vyjadril veľmi jasne."

Otvoril ústa, aby protestoval, hlavne kvôli použitiu takého slova, ale ona ho umlčala a pokračovala. "Nie, nechaj ma dokončiť," pokarhala ho, priložila prst na jeho pery. Zdvihol ruku k jej, pobozkal ten prst a potom si tú ruku ponechal. S úsmevom pokračovala. "Bolo mi jasné, že som musela byť drzá a ignorovať tvoje počiatočné sťažovanie sa, a povedala som si, že dokonca keby ten človek trval až do Štedrého dňa na tom, že nenávidí Vianoce, stále to zvládneš, Hermiona, pretože on za to stojí. Prinúť ho pochopiť, že za to stojí. Vieš, Draco, ty za to stojíš. Stojíš za to."

"Ale nestojím," protestoval, pustil jej ruku, postavil sa a rozhliadol sa po izbe. "Pozri sa, čo som urobil. Zničil som Vianoce!"

Tiež sa postavila a s dosť tvrdohlavým úsmevom povedala: "Áno, si ten Malfoy, ktorý ukradol Vianoce, ale to nie je problém, pretože môžem dať všetko do poriadku, ak chceš, aby som dala. Nechcem byť sama na Vianoce, Draco, ale tiež ich nechcem stráviť len tak s hocikým. Mám veľa priateľov a širšiu rodinu, s ktorými by som ich mohla stráviť, keby som chcela, ale ja ich chcem stráviť s tebou, ak ich ty chceš stráviť so mnou."

"Trochu nevýrečné na ženu, ktorá to zvyčajne vie so slovami, ale áno, chcem s tebou stráviť Vianoce. Do kelu, Grangerka, jediné, čo chcem na Vianoce, si ty, hlupáčik! Ja dám všetko do poriadku, Grangerka, nie ty, ale jednu vec môžeš pre mňa urobiť, ak chceš," požadoval.

Prikývla.

Vytiahol vetvičku imela z vrecka a zdvihol ju vysoko nad hlavu. "Už mesiace snívam o tom, že ťa pobozkám. Dostaneš sem ten svoj zadok, pobozkáš ma a potom môžeme mať tie najlepšie Vianoce všetkých čias?"

"Bude mi potešením, Malfoy," odpovedala s úsmevom.

Draco podržal imelo jednou rukou a chytil ju za bradu druhou, palec oprel na líce. Šúchal s ním sem a tam, dokonca keď sa jeho tvár priblížila k nej.

V tom okamihu vedel, že má srdce, pretože mu búšilo tak hlasno v hrudi a v ušiach, že si myslel, že možno exploduje. Ruku presunul z  brady na zátylok jej hlavy a s rukou s imelom obkrúžil jej chrbát a pritiahol si ju bližšie. Keďže položila obe ruky na jeho hruď, bol si istý, že cíti búšenie jeho srdca, pretože tá krv mu uháňala telom, spôsobovala, že jeho zmysly sa zrážali ako orchester, ktorý ladí svoje nástroje pred tým, než začne obrovský koncert.

Vedel, že obrysy jej tela dokonale sadnú s jeho. Vedel, že jej vlasy budú jemné a že jej telo bude dokonale voňať a že oči jej budú tancovať a že bude mať príjemný dych. Moc jej tela ho ochromila dokonca ešte skôr, ako ju pobozkal. Nakoniec k nej sklonil ústa a ona sa voči nim uvoľnila, a bolo to božské, bolo to, ako keby sa jeho vianočné prianie stisícnásobilo!

Perami sa zatúlal na jej líca, jej predtým vlhké oči, jej dokonalé obočie, vlasy a krk. Zovrela mu ramená, než sa mu nakoniec ovinula okolo krku. Pritiahol si ju ešte bližšie, až kým nebola na špičkách, znova vrátil ústa na jej, nútil ich, aby sa otvorili a vošiel do nich špičkou jazyka.

Niečo sa v ňom prebudilo. Potreba, nutkanie, ale tiež dlho spiaca emócia, ktorá nemala nič spoločné so sebectvom, egoizmom, samoľúbosťou či akoukoľvek z tých malicherných emócii, ktoré zvyčajne popisovali jeho persona non grata. Bol plný nutkania udržať ju vo svojom náručí, bál sa, že keby ju pustil, možno by mu naveky zmizla, ale tiež si uvedomoval, konečne, že by ho dokázala urobiť lepším človekom, keby jej to dovolil.

Tiež mu došlo, že po prvý raz v živote dostal na Vianoce dokonalý darček. Mala správnu farbu, dokonale sedela a on by ju nikdy nevrátil späť! Navyše sa dala vyvážiť zlatom - ďalší bonus!"

Pustiť ju bola druhá najkrutejšia vec, ktorú kedy urobil, ale pustil ju. Prvou najkrutejšou vecou, ktorú kedy urobil, bolo zničenie jej domu a majetku, ale chcel tú chybu napraviť. Hľadiac do jej očí a na jej napuchnuté pery (boli také vďaka tomu bozku, ďakujem vám veľmi pekne) sa zaprisahal, že sa postará, aby toto boli pre ňu skvelé Vianoce. Nemohol dokázať, aby boli najlepšie, pretože jej rodičia tu už neboli, ale mohol ich urobiť lepšími, než práve teraz boli.

"Urobíš mi láskavosť?" spýtal sa, držiac ju za ruky, najprv zdvihol jednu ruku, aby ju pobozkal, potom druhú.

"Akú?"

"Pôjdeš asi tak na hodinu do môjho domu? Skontroluj môjho kocúra, Draca Malfoya Druhého, a tiež, neviem, možno sa zabav tým, že sa mi budeš prehrabovať vo veciach alebo niečo podobné. Mám tu veľa práve a naozaj to musím urobiť sám."

Usmiala sa a prikývla. "Pôjdem, pod jednou podmienkou," súhlasila. Nadvihol obočie ako náznak, aby pokračovala. "Musíme skrátka premenovať tvojho kocúra. Nemôžem mu stále hovoriť ´Draco Malfoy Druhý´. Jednoducho nemôžem."

Zasmial sa, objal ju a povedal: "Dobre, dobre, zjavne aj tak to meno nenávidí. Volajme ho Grinch. Skutočne mám teraz k tomu zelenému chlapíkovi blízky vzťah, takže to bude, ako keby sme ho pomenovali po mne." Znova sa usmiala. Miloval, keď sa usmievala. Pritiahol si ju k sebe a zopakoval: "Prepáč mi tie Vianoce."

"Je to v poriadku. Povedal si, že to napravíš, takže to je všetko, čo potrebujem," odpovedala, "hoci skutočne nedokážeš urobiť nič s večerou či darčekmi, ale rada by som, keby si to tu mohol upratať a opraviť výzdobu. Stále mám pre teba pod tým stromčekom zopár poriadne úžasných darčekov."

"Počúvaj, ak nič iné, u seba doma mám plechovku dokonalých sušienok, ktorú môžeme zjesť ako štedrovečernú hostinu," žartoval. "A na rovinu, v celom svojom živote, som dostával VECI, všetko, čo som kedy chcel a z ničoho som nikdy nebol šťastný, až kým som nedostal teba." Pritiahol si ju znova k sebe, pobozkal na jedno líce, potom na druhé a priznal. "Nechcem pekné darčeky zabalené v mašliach a peknú výzdobu. Jediné, čo na Vianoce chcem, si ty, Grangerka. Ty si všetko, čo potrebujem. Možno sme čudný pár, ale je mi to jedno, pretože jediné, čo chcem, si ty a na rovinu, ja vždy dostanem to, čo na Vianoce chcem."

Žmurkol na ňu a dodal: "Teraz si daj odchod, buď dobré dievčatko, nech môžem dať do poriadku tvoj stromček a dom." Poťapkal ju po chrbte a zaviedol k dverám. Keď sa k nim dostala, dokončil so slovami: "Ach, a Šťastné Vianoce, Hermiona. Milujem ťa. Ďakujem ti, že si mi dala ten najlepší vianočný darček všetkých čias."

Usmiala sa na neho ako slniečko a vrátila: "A ja ťa tiež milujem, hoci si sa mi pokúsil ukradnúť Vianoce, ty jeden Grinch."

Koniec.