Preklady fanfiction Harryho Pottera

Autor: MiHnn

Preklad: Jimmi

Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/6568400/14/Drabble_Dabbles_DHr

http://dramione.org/viewstory.php?sid=1115&textsize=0&chapter=6

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Žáner: Rôzny

 Dramione

Rating:  bez obmedzenia

Napísané pre: Easter Chocolate Challenge on Livejournal.

Výzva: "Neexistuje nič lepšie ako dobrý priateľ, okrem dobrého priateľa s čokoládou."
Linda Grayson

  Dĺžka: v origináli 923 slov / preklad 923 slov

Darček na ospravedlnenie

 Vôbec nebývalo takým vzácnym okamihom to, že si Hermiona uvedomila, že stojí s rukami vbok a mieri sklamaným pohľadom na svojich dvoch najlepších priateľov. Hoci musela po pravde priznať, že od istého času sa to začínalo vyskytovať až príliš často.

"Ale no tak, Hermiona..."

"Nezačínaj s tým, Ron. Vieš veľmi dobre, čo si urobil."

"Na našu obhajobu..." začal diplomaticky Harry.

"Vy žiadnu obhajobu nemáte. Napadlo vás dvoch zvážiť dôsledky svojich činov?"

Upreli na seba pohľad, ktorý mohla poľahky interpretovať a ktorý znamenal, že v tom okamihu im to bolo srdečne ukradnuté.

Ron sa na ňu zahanbene pozrel. "Musíš sa na to pozrieť z nášho uhla pohľadu."

Jej oči sa prižmúrili. "A aký je váš uhol pohľadu?"

Ron sa spýtavo pozrel na Harryho, ktorý len pokrčil plecami.

Nemohla si pomôcť, aby neprevrátila očami.

"No tak vážne, vy dvaja. Vďaka čomu ste si pri Merlinovom mene mysleli, že chodím s Dracom Malfoyom?"

"Čo myslíš tým, že ´vďaka čomu´? Ten dôkaz sme našli rovno v tvojom..." Ronov hlas zmĺkol, keď jeho oči dopadli na Harryho, pretože Harry, taký nenápadný ako vždy, venoval svojmu najlepšiemu priateľovi výrečný pohľad a v panike krútil hlavou doprava a doľava. Ale aj on so svojou činnosťou prestal, keď si všimol, že na neho upriamila svoj zrak aj Hermiona.

Niečo skrátka nebolo v poriadku.

"Ron," povedala Hermiona pomaly, priveľmi dobre si uvedomovala, že človek, nad ktorým sa práve teraz hrozivo týči, sa pozerá s nádejou na svojho najlepšieho priateľa. "Vďaka čomu si si myslel, že chodím s Dracom Malfoyom?"

Ronove ústa sa niekoľkokrát otvorili, ale vôbec žiaden zvuk z nich nevyšiel. Nakoniec sa pozrel nešťastne na Harryho, aby mu pomohol.

Hermiona stočila svojho pohľad na čarodejníka s tmavými vlasmi. "Harry?"

Harry sedel na gauči ako prikovaný. "Nemám potuchy."

Hermione bolo jasné, že bude musieť zmeniť taktiku. "Chlapci, sľubujem. Vážne nebudem naštvaná." Jej tón hlasu bol priateľský, dokonca veselý.

Dobrá vec, na ktorú sa vždy mohla u Rona spoľahnúť, bola jeho schopnosť uveriť, že je niečo bezpečné bez toho, aby mal o tom akýkoľvek dôkaz. Na Harryho žiaľ nakoniec prehovoril. "Prečítali sme si to v tvojom denníku. Tak ako by si mohla povedať, že nemáme žiaden dôkaz?"

S každým vysloveným slovom sa Harryho oči rozširovali viac a viac, až kým mu so zastonaním neklesla hlava do rúk.

Ale Hermiona ten posledný kúsok nie celkom počula. Bola príliš zaneprázdnená načúvaním bielemu šumu, ktorý zjavne rástol kúsok po kúsku s jej hnevom. "Vy ste urobili čo?"

Ron na ňu vyvalil oči, vyjavený, kým sa Harry na ňu konečne pozrel pomedzi prsty. Obaja trpezlivo čakali.

"To kvôli tomu ste ho prikvačili v rohu a prekliali ho? To preto ste sa vy dvaja pokúšali zabezpečiť mu na celý týždeň trest? To preto ste vy dvaja..."

"My sme sa ťa len pokúšali chrániť," rýchlo povedal Ron.

"Chrániť pred čím?"

"Pred Malfoyovými baktériami," odpovedal nevinne Ron. Z Harryho sa ozvalo ďalšie zastonanie.

Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby ich vlastnoručne neprekliala. "Obťažovali ste sa vy dvaja Sherlockovia ešte raz skontrolovať, či je ten denník skutočne môj?"

Ron sa pomaly priklonil k Harrymu. "Čo to je Sherlo-"

"Pššt," zašepkal Harry. "Vysvetlím ti to neskôr."

"Obaja viete, že sa delím o spoločenskú miestnosť s tým najotravnejším blbcom na planéte, pretože sme obaja hlavnými prefektami. Až na ten mrňavučký fakt, že ak ste si vy dvaja skutočne predpokladali, že je to môj denník, čo ste si mysleli, keď ste si ho dovolili prečítať?"

Po prvý raz obaja vyzerali, že stratili reč. Potom, presne tak rýchlo, ako by ktokoľvek stihol povedať slovo ´História Rokfortu´, obaja zdrhli z gauča a zamierili k východu z jej spoločenskej miestnosti. "Uvidíme ťa na elixíroch!" zavolal na ňu cez plece Harry, skôr než pretlačil Rona cez dvere a so zahanbeným úsmevom ho nasledoval.

Hermiona za nimi pozerala, úplne zaskočená náhlym zvratom udalostí.

"Bolo mi jasné, že to čoskoro zistia, Grangerová."

Hermiona sa otočila, aby zízala na tú jedinú otravu v jej živote, jej myseľ si naraz pospájala všetky súvislosti dohromady.

"Ty si vytvoril falošný denník, napísal vymyslené zápisky a postaral sa, že ho Ron a Harry uvidia?"

Malfoy jednoducho pokrčil plecami, kým sa stále lenivo opieral o stenu. "Tvoj denník bol mimoriadne poučný."

"Ach? Tak spusť."

"Na stránkach a stránkach píšeš o tom, ako som v absolútne dokonalej kondícii." Zdvihol jednu ruku spôsobom, ktorým mohol predviesť svaly, ktoré by sa inak vôbec nedali vidieť pod rokfortským habitom. "Tiež píšeš o tom, aké mám nádherné vlasy." Vyzývavo si prehrabol prstami pramene vlasov. "A to nespomínam ten neodolateľný úsmev, ktorým sa viem usmievať." Usmial sa ako slniečko a jediné, čo chýbalo, bola iskrička na jeho zuboch.

Hermiona robila, čo mohla, aby sa nerozosmiala na jeho šaškovaní. V poslednej dobe všetko, čo robil, aby ju otravoval, vôbec nebolo zlé. Ak to nejaké bolo, tak to hraničilo s rozkošnosťou. "Veľmi vtipné, Malfoy."

"Hej! Mňa neobviňuj. Ja som nebol ten, kto uveril, že ten denník je tvoj!"

Na to nemohla naozaj nič povedať. Namiesto toho na neho podráždene zafrflala, napochodovala rovno do svojej spálne a zatvorila za sebou dvere. Ale najviac zo všetkého ju mimoriadne znepokojovalo to, že ju predstava, že s ním bude chodiť, vôbec nenútila chcieť zmeniť školu. Bola to predstava, ktorá ju - a ona by to nikdy nepriznala nahlas - vzrušovala.

Toho večera Harry a Ron ako ospravedlnenie nechali pred jej izbou bonboniéru. Bonboniéru, o ktorej si Malfoy myslel, že je v jeho najlepšom záujme ukradnúť.

Druhý deň prekliala jeho knihy, aby od neho utekali preč, aby ho potrestala. A Malfoy, na oplátku, jej priniesol presne tú istú napoly zjedenú bonboniéru ako ospravedlnenie. Ako na toto mohol niekto povedať ´nie´?