Čo Komnata najviac potrebuje
Autor: Alydia Rackham
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/6532581/26/What_the_Room_Requires
Čo Komnata najviac potrebuje
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Alydia Rackham, ktorá napísala túto fanfiction.
Upozornenie: Kapitola obsahuje zvukovú nahrávku. Pozor na hlasitosť!
PP: Nechcem vám ovplyvniť dojem z kapitoly, takže slovo na záver vložím samostatne. :D
VVVVVV
EPILÓG
VVV
Bojoval jsem se svým úsudkem
S očekáváním své rodiny
Podřadností té vaši
Svým postavením,
Se všemi těmi věcmi
Ale na ně chci zapomenout
A požádat vás
Miluji vás
Nejhoroucněji
Prosím vás, přijměte mojí ruku.
Pán Darcy k Elizabeth (filmová verzia)
VVVVVVV
HERMIONA
Na čiernom koženom gauči som zastrčila nohy pod seba a uvelebila sa bližšie k svojmu manželovi. Vzhliadla som na jeho bledý profil a uhladila mu biele vlasy zo spánku za ucho. Pozrela som na trojročného chlapca v jeho náručí.
"Myslíš, že začína byť ospalý?" spýtala som sa, oprela si bradu o Dracovo plece.
"Myslím, že bude pomerne spokojný, ak zaspí priamo tu," ozvala sa Tonksová z druhej strany miestnosti. Usmiala som sa. Malý Teddy sa určite tváril pohodlne. Ležal na Dracovej hrudi a Dracova ruka ho objímala, čím mu vo svojom lone vytvárala mäkké hniezdočko. Chlapček pomaly zažmurkal a podvedome pošúchal palčekom po Dracovom nechte na palci. Draco si oprel bradu o Teddyho kučeravú hlavu.
"Ja by som s tým nemal problém," zamrmlal Draco. Musela som potlačiť nutkanie pobozkať ho okamžite priamo na pery. Namiesto toho som sa len pritúlila bližšie k nemu do jeho tepla. Cítila som, ako sa Tonksová uškrnula, keď sa zaklonila v kresle a odpila si z vína. Sedela oproti nám, naľavo od týčiaceho sa, iskriaceho vianočného stromčeka. Na druhej strane stromčeka bol veľký kamenný kozub, plný tancujúcich zlatých plameňov. Ron sedel na podnožke pri ohni, vedľa Draca, tvárou k nám a zahrieval si chrbát. Harry s Ginny sa delili o dvojsedačku po mojej ľavici. Ginny si obtáčala kúsok červeno-zlatej stuhy okolo prstov a Harry si poposadol dopredu, lakte na kolenách, okuliare mu iskrili v svetle ohňa. Všetci sme boli vyobliekaní - práve sme sa vrátili z kostola - ja som mala zelené vlnené šaty, Harry a Ron mali nohavice a pohodlné svetre, a Ginny s Tonksovou mali na sebe úžasné zamatové róby, a Draco svoj zvyčajný čierny oblek.
"Takže," Tonksová ku mne naklonila hlavu. "Aké sú vaše prvé Vianoce v tomto dome?"
"Páčia sa mi," usmiala som sa. "Nikdy za celý život som sa tak nebavila vyzdobovaním."
Draco si odfrkol.
"To malo čo znamenať?" dožadovala som sa, keď som ho štuchla do rebier.
"Nič, nič," potlačil úsmev. Harry zachytil jeho výraz a súcitne sa usmial.
"Viem, čo myslíš, Draco," povedal. "Hermiona sa občas dokáže dať uniesť."
"Myslím, že dom vyzerá skvelo," prehovoril Ron.
"Je nádherný, Hermiona," dodala Tonksová. "A ja by som tu rada sedela a ešte chvíľu sa pozerala na tento nádherný stromček, ale musím dať Teddyho do postele - a Remus sa bude čudovať, kde som sa zatúlala."
Tonksová vstala, odložila víno na rímsu kozuba, prikročila bližšie a vystrela ruky. Draco sa posunul, narovnal a trochu zavrčal, potom zospodu rukami nadvihol Teddyho. Teddy sa netváril spokojne.
"Nieeeee..." zaskučalo trojročné dieťa.
"Pššt, pššt," tíšila ho Tonksová, vzala ho a napravila si ospalé dieťatko na pleci. Potom sa predklonila a pobozkala Draca na čelo. "Šťastné Vianoce, bratranec."
"Šťastné Vianoce, Nymphadora. Mám ťa rád," odpovedal Draco.
"Aj ja ťa mám rada. Vás všetkých," povedala Tonksová, keď obišla gauč. Nepovedala Dracovi ani slovka o tom, že sa jej nepáči jej krstné meno - vlastne to nikdy nepovedala. Potom na nás žmurkla. "Ach, a pokojne robte hluk - myslím, že by ste museli vystreliť z kanóna, aby sme vás z našej izby počuli."
Všetci sme sa zasmiali a zborovo zaželali "dobrú noc" a "šťastné Vianoce", keď sme sa dívali, ako odchádza. Potom, keď sa za ňou zatvorili dvere, otočila som sa k Harrymu a Ronovi.
"V poriadku, vy dvaja - kvôli čomu ste sa polovicu dňa nemohli obsedieť na mieste?"
"Bez žartov," vyzvala Ginny.
"Kvôli ničomu," povedal Ron a ukázal na Harryho. "Len kvôli tomuto."
A Harry Dracovi ponúkol malú, štvorcovú krabičku zabalenú v striebornom papieri.
"Kde ste to ukrývali?" dožadovala som sa. "Myslela som, že sme všetky darčeky otvorili!"
"Sme na teba príliš bystrí, Hermiona - len aby si vedela," drzo odpovedal Ron. Draco zízal na balíček, potom sa pozrel na zvyšných dvoch mužov.
"Čo je to?" spýtal sa, predklonil sa a vzal ho od Harryho.
"V tom je zmysel baliaceho papiera," žartoval Harry. Zamračila som sa a prisadla si bližšie, sledovala, ako Draco rozbalil stuhu, roztrhol papier a podržal malú krabičku v dlani.
"Je to dosť ťažké," poznamenal. A potom nadvihol vrchnák.
Zhíkla som.
"Museli sme madam Hoochovej prisľúbiť našich prvorodených," vysvetľoval Harry. "A potom sme sa museli prekopať míľami prachu, starého výstroja v podzemí hradu, ale nakoniec sme ju našli."
"Prinajmenšom," mykol sa Ron. "Dúfame, že to tak je."
Draco siahol do krabičky a vytiahol odtiaľ dokonalú zlatonku. Všetci sme zadržali dych. A potom...
Z bokov vyrazili krídelká a začali sa trepotať. Draco ju pustil. Vznášala sa mu pred tvárou.
Harry s Ronom zajasali a ťapli si. To ťapnutie rezonovalo miestnosťou. Zakryla som si ústa rukou.
"To je... to je tvoja zlatonka!" vykríkla som. Draco na ňu chvíľu hľadel, onemený. Potom od nej nakoniec odtrhol oči a pozrel na Harryho.
"Dúfam, že vám je jasné," povedal, "že ste si vy dvaja práve vyslúžili lístky do lóže na Svetový pohár v metlobale."
Harry s Ronom okamžite stíchli. Ginny poklesla sánka.
"Há?" dostal zo seba Ron.
"Už som kúpil tri lístky - a Hermiona napísala pár riadkov Viktorovi Krumovi, takže sa pred zápasom my traja môžeme stretnúť s tímom." Zastal. "Teda, pokiaľ by ste chceli ísť so mnou."
Moji dvaja priatelia tam len sedeli, ohromení.
Potom, pomaly, sa Harry usmial ako slniečko.
"Čo ti šije?" zajačal Ron. "Samozrejme, že pôjdeme s tebou!"
Draco sa zdvihol na nohy, a Harry s Ronom vyskočili tiež, žiarivo sa usmievali a smiali. Draco vystrčil ruku k Ronovi, ktorý mu ňou potriasol.
"Ďakujem vám za darček, gentlemani - vážne," povedal Draco, znova pozrel na zlatonku. Potom potriasol rukou Harrymu, venoval mu úprimný a vážny pohľad. "Nemôžem uveriť, že ste ju našli."
"Napadlo ma, že by si ju mohol chcieť," odvetil Harry, zovrúc Dracove prsty. "Dumbledore mi dal moju - mám z nej radosť. Pomáha mi nesmútiť tak za školou."
"Kto hrá tentoraz o pohár?" spýtal sa Ron Harryho, keď sa znova posadili.
"Kanóny nie," odsekol Harry.
"Strč si to niekam," odsekol Ron. Draco sa zasmial, posadil sa vedľa mňa a objal ma rukou. Oprela som si o neho hlavu. Niečo zdvihol, potom mi pod nos strčil malú červenú krabičku. Zdvihla som tvár, obočie zvraštené.
"Čo to máte s tými neskorými vianočnými darčekmi?" chcela som vedieť. Jeho oči len zaiskrili. Tak som vzala od neho krabičku, rozviazala mašľu a zvliekla baliaci papier, v pozadí načúvala, ako sa Harry, Ron a Ginny o niečom dohadujú. Ale na všetko som zabudla, keď som nadvihla vrchnák.
"Ach... môj..." vydýchla som. Opatrne som siahla dnu a vytiahla diamantmi pokrytú sponu do vlasov - sponu úplne rovnakú ako tú, ktorú mi Draco dal tak dávno vo vŕbovej miestnosti. Pozrela som sa mu do očí. "Je... Je to..."
"Mojej starej mamy? Áno," dokončil. "A patrila mojej matke. Požiadal som ju o ňu - ale dať ti ju bol v skutočnosti jej nápad."
Vyvalila som oči.
"Vážne?" úkosom som na neho pozrela. "Na Vianoce neprídu, ale dá mi darček?"
"Hej," Draco sa krivo usmial a nadvihol obočie. "Prekonávame tu storočia malfoyovského snobizmu. Je to obrovský krok správnym smerom." Stíšil hlas a uprene sa na mňa zadíval. "Nemôžeš čakať, že sa všetko zmení v priebehu jedinej hodiny."
Zažmurkala som a nedokázala som od neho odtrhnúť oči.
"Páči sa ti?" spýtal sa ma.
"Je nádherná," zamrmlala som, ale zrazu som presunula oči k jeho mäkkým perám.
"Dobre," povedal hltavo, približoval sa ku mne, až kým sa jeho pery neobtreli o moje. "Pretože ju nebudem vracať."
Začala som sa chichotať, ale on ma prerušil, keď mi vtlačil bozk tak hlboký, že sa mi zatočila hlava a stratila som rovnováhu. Len na okamžik som sa začervenala rozpakmi - ale moje zastrené zmysly detekovali, že Harry, Ron a Ginny sa stále hádajú o Kudleyovských Kanónoch - takže som vnorila prsty do páperových vlasov svojho manžela, objala ho rukami okolo pliec, naklonila hlavu, zatvorila oči a ten bozk mu opätovala.
A žili šťastne, až kým nepomreli.
KONIEC
Výber hudby bol zase na mne. Preložila som vám ju, aby ste vedeli, prečo som si ju vybrala.
http://www.youtube.com/watch?v=VcTvhRM07Cs
Ronan Keating The Way You Make Me Feel
To ako sa vďaka tebe cítim
Nemohol by som sa cítiť lepšie
Než ako sa cítim dnes večer
Mám pocit, že dokážem žiť naveky
Mám pocit, že dokážem lietať
Keď som si myslel, že som to pokazil
Dajako si všetko napravila
To takto sa vďaka tebe cítim
Lepšie než som kedy poznal
Lepšie než to kedy bývalo
Zdá sa, že neviem ovládať
To, ako sa vďaka tebe cítim
Ako keď ráno vychádza slnko
Ako keď v rukách držíš svet
Nikdy som si nedokázal predstaviť
To, ako sa vďaka tebe cítim
Nemohol by som sa cítiť lepšie
Ako keď som tu s tebou
Vďaka tebe sa všetko zdá byť také ľahké
Fakt ti pravdu hovorím
Ty sa ma vôbec ma nesnažíš potešiť
A predsa mi vždy dajako radosť urobíš
Refrén
Tie prosté veci, čo mi robíš
Prosté veci, čo vravíš
Občas nemôžem uveriť,
že je to naozaj
Refrén