Autor : Lily in a Pond
Preklad: zelaaa001
PAIRING: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:
Uplynuli dva týždne odkedy Harry, Hermiona a Ron zohrali svoje úlohy na ukončení jednej z najväčších ér v kúzelníckej histórií. Celý siedmy ročník si po porážke Voldemorta prešiel tlačovými konferenciami, slávnostnými oceňovaniami, rozhovormi a obrovskou publicitou. Niektorí si užívali pozornosť, ale Harry mohol s potešením povedať, že počas návštevy Rity Sketerovej úspešne predstieral chorobu.
Hermiona bola radosťou celá bez seba, keď bolo v interview spomenuté, že celý jej život je v súčasnej dobe skúmaný a bude spísaný do knihy. Ron až taký nadšený nebol. Samozrejme, bolo to pravdepodobne kvôli Ginny, ktorá podhodila novinárom každé jedno zrnko ponižujúcich a strápňujúcich informácií, ktoré o ňom mala.
Ginny bola teraz trochu pokojnejšia, keď už bolo po šialenom prívale zranených študentov. Ona a Harry boli momentálne najpopulárnejšou témou klebiet na Rokforte, napriek tomu, že ich vzťah bol teraz taký pevný ako nikdy predtým.
Draco si užil svojich pätnásť minút slávy, chmatajúc po každej možnej pozornosti, ktorú by mohol dostať a užíval si zástupy žien, ktoré sa mu podliezali a hrkútali o jeho „tragickej, absolútne mizernej minulosti,“ a ako sa mu podarilo dospieť v „urasteného mladého muža s diabolsky dobrým vzhľadom a očarujúcou osobnosťou.“
Mandy sa spamätala zo svojho traumatického zážitku s nebeskou bránou a bolo vidieť ju a Blaisea, teraz už oficiálne pár, veľmi často spolu. Odkedy ju pustili z ošetrovne, ozývali sa z ich izby hlasné výbuchy. Napodiv nikto, dokonca ani ich vlastní spolubývajúci, nevedeli prečo.
Zakrátko sa život na Rokforte dostal do normálu.
„HEJ! VRÁŤ MI MOJE SPODKY!“
Nuž, tak normálny, ako len kúzelnícky život môže byť.
Zatiaľ čo zúrivý Ron naháňal smejúcu sa Ginny, Harry a Hermiona sa na to pobavene pozerali.
„...A tu môžete vidieť pavilón C našej výstavy Homo stupidus, ktorý sa snaží zmárniť Homo sapiens,“ žartoval Harry a vybuchol spolu s Hermionou v smiech, keď Ron zakopol o koberec a spadol na svoju tvár.
„Vyzerá to, že Weasley je tak tupý, že zabudol, ktorú nohu má klásť pred ktorú,“ riekol Draco sarkasticky a stúpol si za Hermionu.
„Samozrejme, nemôžem ho za to obviňovať, nikdy sa mu nedostalo poriadneho vzdelania, s výnimkou jeho znalostí...“ bol prerušený, keď ho Harry a Hermiona naraz tresli do hlavy. „Chcel som povedať nadávok,“ uškrnul sa. „Máte tak rozkošne skazené mysle.“
Harry sa zatváril znechutene, „Uhm. Pokiaľ hovoríš so mnou, éhm. Ak hovoríš s Hermionou, éhm. Odchádzam.“
„Kam ideš?“ spýtala sa Hermiona.
„Dole k jazeru,“ odpovedal Harry a odolal pokušeniu dodať 'Trtkali tam žabky na brehu jazierka, narobili ikier za dve vedierka'.
„Ginny ma potrebuje na otestovanie niekoľkých nových lekárskych elixírov.“
„Tak prečo to musí byť pri jazere?“
„Pretože ak to nefunguje správne, premeníš sa na veľrybu,“ odpovedal Harry, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete. „Neprišli ste na to?“
„... Niéééééééé...“ povedali Hermiona a Draco jednohlasne.
Harry zažmurkal. „Nuž... tak to je zlé. Mandy! Ahoj!“ zavolal, keď odchádzal a zamával na dievča, ktoré vychádzalo spoza rohu. Mandy sa obrátila a zamávala Harrymu na pozdrav. Kráčajúc pomaly pod veľkou hromadou kníh, ktoré niesla, si Mandy prehodila vlasy z očí a obrátila sa na Draca a Hermionu, „Vie niekto z vás, kde je Blaise? Chcel tieto knihy z knižnice.“
„Neviem nič o jeho terajšom pobyte, ale táto kniha vyzerá zaujímavo,“ poznamenala Hermiona, z veľkej hromady si zobrala knihu a pozorne skúmala jej obal. „Elektrina a magnetizmus... prečo chce knihy, ako je táto? Toto existuje len v muklovskom svete, pretože nemajú mágiu na pohon ich zariadení.“
„Čo je elektrina?“ spýtal sa Draco zvedavo, opatrne vyslovujúc to slovo.
„Poviem ti neskôr,“ zamumrala Hermiona a otvorila knihu, aby si mohla prečítať obsah. „Zaujímalo by ma, prečo chce Blaise túto knihu... je čarodejník, nepotrebuje elektrinu...“
„... Pracuje na jednom experimente,“ náhlivo ju prerušila Mandy a rýchlo zobrala knihu Hermione z rúk. „A ja už musím ísť. Uvidíme sa neskôr!“ a keď kráčala preč s knihami, Hermiona a Draco ju zvedavo sledovali.
„Niečo skrýva,“ povedala Hermiona s obavami. „Niečo veľmi dôležité.“
Draco pokrčil plecami. „Nuž, všetci vieme, že Blaise pravdepodobne použije elektrinu, aby mohol vyhodiť do vzduchu Theovu posteľ. No tak, hlavu hore,“ povedal, keď si všimol Hermioninu zmenenú náladu. „Nie je tu nič, čoho by si sa mala obávať.“
„Hádam máš pravdu,“ povedala Hermiona neochotne. „Ale...“
„Žiadne ale...“ riekol Draco veselo. „Poď, dáme si obed. Dám ti všetok pastiersky koláč!“ prehováral ju. Hermiona váhala.
„V poriadku, dobre. Jedného dňa odhalím, čo je tvojou slabosťou...“ zasmiala sa na polceste do Veľkej siene.
OoOoOoOoO
Lord Voldemort sa diabolsky zasmial, keď sa vyplazil z lesa a zamieril si to k hradu. Hlúpy chlapec a jeho priatelia zlyhali, keď si nevšimli, že mal ešte jeden Horcrux, pomyslel si zlomyseľne. A teraz... budú za to draho platiť.
Zrazu mu do zorného poľa vstúpil obraz Harryho Pottera, ktorý stál priamo pred jeho telom, ktoré sa podobalo plazovi. „Harry Potter,“ zasyčal a začal sa plaziť k nemu.
„Povedz zbohom, Harry Potter,“ zasyčal zlovestne, keď sa priblížil k Harrymu. Harry sa pozrel hore.
„Ginny nepočula si niečo?“ spýtal sa nervózne červenovlasého dievčaťa. „Nie som si istý, či počujem správne, ale myslím, že som práve počul Voldemorta na mňa syčať v parselčine.“
Ginny sa naňho pobavene pozrela. „Harry, Voldemort je mŕtvy. A s skutočnosti si to bol ty, kto ho porazil, mal by si si to pamätať...“
„Jasné... nemohol to byť Voldemort. Keby to tak bolo, veci by sa príliš skomplikovali. A mimo to, čo som si myslel? Voldemort nažive?“ HAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHA! zasmial sa a začal skúšať Ginnyine elixíry.
Voldemort sa vyplazil z blízkeho kríka, v ktorom sa skrýval a pomaly sa zakrádal k Harrymu. Keď sa dostal k Harryho nohe a otvoril ústa k zahryznutiu, stúpla na neho noha a bolestivo ho stlačila. Voldemort uvoľnil udusený výkrik (hadí výkrik, ak chcete) a schúlil sa do klbka, zvíjajúc sa v agónií.
„Ginny, tentoraz som určite niečo počul!“
Ginny vyzerala zmätene. „Harry, opäť počuješ veci? Ja som nič nepočula...“
Po niekoľkých chvíľach premýšľania Harry pokrčil plecami a obrátil sa ku Ginny. „... potom to musela byť len moja predstavivosť.“
„Si si istý, že všetko je v poriadku, Harry? Nezakliať ťa niekto, alebo niečo také?“
„Nie, predpokladám, že je to paranoja. Ha! Harry Potter, paranoidný sedemnásťročný, ktorý počuje Voldemorta napriek tomu, že všetci vedia, že zomrel,“ Harry sa absurdne.
„HAHAHAHAHAHAHAHAHAHA!“
V tú chvíľu pár rúk zodvihol hada a bez okolkov ho hodil na hromadu hliny. Voldemort nahnevane zasyčal.
„Toľko som toho urobil a uvaril ten bohom zabudnutý elixír, aby ste sa mohli dočasne vrátiť, pre toto?“ povedal známy hlad Severusa Snapea.
„Áno, Severus,“ odpovedal Albus Dumbledore. „Grindlewaldova porážka bola len predjedlo... ja, rovnako ako všetci ľudia, som chcel viac,“ dokončil filozoficky.
Snape si vzdychol. „Môžem ho v tom prípade zapáliť?“
„Nie, nemáš na to schopnosti,“ odvetil Dumbledore. Keď sa Snape rozhorčene nahneval, Dumbledora sa usmial a ticho zamrmlal. „Heh. Len to nechaj na mŕtveho dvestoročného.“
Pop. Zjavil sa oheň a zaplavil Voldemortove telo.
Pop. Len o pár metrov ďalej sa Harry premenil na veľrybu.
Pop. Rôzne časti Voldemortovo horcruxového tela začali vybuchovať pod kúzlom, ktoré naňho Snape vrchol Dumbledorovi pod nosom.
Prásk. Ginny, očividne pod stresom, omylom premenila Harryho na morského ježka.
Prásk. Odletela hadia hlava.
Prásk. Harrymu sa podarilo opäť premeniť na človeka, hoci vyzeral mierne ťažší ako predtým.
Fijú. Voldemortova duša sa rozplynula vo vzduchu.
Škvrk. Harry si vzdychol. dokonca i obria chobotnica sa mu smiala.
Snape sa pozrel na mŕtve, horiace telo, ktoré Voldemort kedysi obýval. „Nuž... toto bolo rýchle, no nie? V porovnaní s tým, že študenti potrebovali na zničenie ostatných horcruxov celé hodiny. Dovolím si povedať, že na dobre vykonanú prácu potrebujete skutočných profesionálov, no nie, Dumbledore?“
Otočil sa k Dumbledorovi, ale na jeho mieste bol iba vzduch. „... „Dobre. Dúfam, že si už teraz šťastný, starý muž...“
Harry striasol vodu zo svojich vlasov a rozhorčene sa obrátil na Ginny. „Hovorím ti, naozaj som niečo počul! Najprv som počul Voldemorta syčať o tom, ako ma zabije v parselčine! Potom som počul divný lámavý zvuk a nakoniec pukotanie ohňa! A potom som všade počul prásk! A teraz počujem Snapea!“
Ginny sa zasmiala. „Ale, no ták Harry! Je vysoko nepravdepodobné, že by sa tieto veci mohli skutočne stať. Myslím, Snape, vonku? Musíš žartovať.“
Po chvíli sa zasmial i Harry. „Jasné, máš pravdu. Čo som si myslel, Snape vonku? A Voldemort, ktorý sa vrátil, aby ma zabil? Takéto veci sa jednoducho nestávajú!“ HAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHA!“ smial sa spolu s Ginny a bezstarostne obrátili svoju pozornosť späť k elixírom.
OoOoOoOoO
„Tajomstvá... každý ich má. Tajomstvá, ktoré v sebe človek skrýva tak hlboko, že by pre ne mohol i zomrieť,“ rozprával Anthony Goldstein tajomným prefíkaným hlasom. „Tajomstvá sú záhubou našich dramatických životov.“
Bum.
„Anthony, čo to robíš? Opäť sa chystáš podviesť týchto tretiakov?“ podráždene si povzdychla Pansy. Položila dole noviny, ktorými praštila Anthonyho. „Vy ostatní, zmiznite,“ prikázala panovačne keď strhla Anthonyho z kresla, ktoré sa podobalo trónu.
„Nesnažil som sa ich podviesť,“ povedal Anthony obranne. „Snažil som sa prilepšiť si vreckové tým, že ich naučím, ako to vo svete chodí...“
„Vreckové?“ zopakovala Pansy. „Anthony, akonáhle tvoj otec zomrie, čo, ako si myslím, je už na obzore, zdedíš všetky jeho peniaze a dva statky v Chelsea a vo Viedni. Okrem toho dostávaš mesačne celkom slušnú sumu...“
„Áno, dobre, chamtivosť je bežná ľudská vlastnosť.“
Pansy pretočila očami. „... nemá zmysel sa s tebou o tom hádať, už viem, že sa ma počas tejto konverzácie chystáš pobozkať.“
Anthony sa k nej naklonil. „Konečne si to pochopila...“
BUM.
Mandy otvorila dvere od dievčenskej spálne a vyšla z nej kašľajúc a rozháňajúc vzduch okolo seba. „Niet sa čoho obávať, ľudia! Všetko je v poriadku,“ zasipela a zavrela dvere hneď, ako prvé obláčiky dymu začali unikať z izby.
Pansy a Anthony len zízali.
OoOoOoOoO
„Študenti, rada by som medzi nami rada privítala späť nášho bývalého učiteľa. Učil na Rokforte dlhé roky a som si istá, že si naňho uchovávate mnoho krásnych spomienok,“ povedala profesorka McGonagallová a vyzerala akoby prehltla žabu. „Zatlieskajte, prosím, profesorovi Snapeovi,“ riekla profesorka McGonagallová a slabo zatlieskala. Stoly ostali v šoku mlčať. Potom Slizolin prepukol v povrchný potlesk a Bystrohlav sa k nim váhavo pridal.
Chrabromil ostal, jednoducho povedané, zmrazený v šoku. Po tom, čo ho Bifľomor netypicky „vypískal“ sa vrátili ku zmyslom.
„Fúúúj,“ zakričal celý chrabromilský stôl, búchajúc o stôl a robiac čo najväčší možný kravál. „Fúj!“ Bolo zaujímavé, že profesorka McGonagallová ich smerom ani len nepozdvihla obočie.
„Je späť?“ skríkol Ron. „Prečo, do pekla? Myslel som si, že ušiel z nejakého dôvodu!“
„Myslela som si, že odišiel nadobro!“ pripojila sa Lavender Brownová.
„Myslela som si, že je mŕtvy!“ zakričal nejaký štvrták, snažiac sa zapadnúť. Hermiona prevrátila očami.
„To si si myslel zle, mladý.“
„Je mi potešením vám oznámiť, že sa vraciam ku svojej pozícií majstra elixírov,“ povedal Snape zamatovým hlasom a vstal. Chrabromilčania a bifľomorčania ho opäť vypískali. „Profesor Slughorn šťastne odstúpil a hodiny elixírov budú pokračovať so mnou, ako vaším učiteľom, v pondelok. Buďte pripravení,“ dokončil zlovestne, sadol si a bodol do svojho duseného mäsa.
„Buďte pripravení,“ zahundral Ron nahnevane, keď ťahal Hermionu za plece z Veľkej siene. „Bude nás mučiť!
„To je pravda,“ povedala Hermiona nonšalantne. „Ale všetko, čo musíte urobiť je našrotiť sa cez víkend polročné učivo elixírov, ktoré ste sa učili z Pricovej knihy,“ povedala dôrazne, „a odpoviete na všetko, na čo sa vás Snape opýta!“ dokončila veselo.
„Ľahko sa ti to povie,“ protestoval Ron. „Ty si tu tá, kto má mozog robota!“
„Nemám... počkaj, ty si kúzelník. Ako to, že vieš o robotoch?“
„Otec mi dal cez leto kurz Muklovských štúdií,“ pokrčil ramenami. „Každopádne, pomôžeš mi s učením? Vieš, že to sám nezvládnem,“ povedal a pozrel na Hermionu šteňacími očami. „A okrem toho si tá najmúdrejšia osoba na Rokforte. A najzodpovednejšia a najmilšia a...“
Hermiona si vzdychla a pozrela na hodinky. „Dobre, ale iba do štvrtej. Draco ma ide učiť lietať!“ zachichotala sa a oči sa jej zaleskli.
„Óch, aké nechutne sladké,“ zahundral Ron.
Hermionu opustil jej zasnený pohľad. „Iba žiarliš, Ronald, že nemáš nikoho, kto by ťa učil lietať, kupoval by ti šperky a šaty a bral ťa na romantické večere,“ odsekla.
„Dobre, zažila si už niektorú s tých vecí, s výnimkou lietania?“ odsekol jej Ron späť.
„Nie,“ pripustila Hermiona. „Ale zažijem!“
„Jasné, uvidíme,“ zahundral si Ron popod nos. Hermiona ho chytila za ucho.
„Čo si to hovoril?“ dožadovala sa.
Ronova tvár sa skrivila bolesťou, „Nič,“ odpovedal nevrlo.
„SNAPE BUDE OPÄŤ UČITEĽOM?“ kričal Harry a len silou svojho hlasu skoro zhodil Nevilla z nôh. „AKO SA TO, DO PEKLA, MOHLO STAŤ!“
„Ale, no tak, Harry, upokoj sa,“ povedala Ginny nervózne a pozeral sa s obavami na dav, ktorý sa okolo nich začal tvoriť. „Nechceme tu predsa scénu...“
„Hej, Potter!“
Harry sa otočil a skoro narazil do Theodorovho krku. (Áno, je tak nízky...)
„Predpokladám, že si už počul o Snapeovom návrate,“ riekol Theo lenivo a ledabolo si prehodil zblúdilý prameň vlasov z tváre. „Vyzerá to tak, že sa život vracia do normálu.“
„Možno,“ riekol Harry. „Stavím sa, že ťa to teší...“
„Povedal tu niekto niečo také?“ spýtal sa Theo, zatiaľ čo si skúmal svoje nechty a vyzeral znudene. „Snape posledný rok prešiel veľkými zmenami vo svojom živote. Nebude tým istým človekom.“
„Takže je tu možnosť, že nám v pondelok dá podobný test, aký nám zvykol dávať Lockhart?“ spýtala sa Ginny skepticky.
Theo pokrčil ramenami. „Je to možné. Počas vojny sa môže stať všeličo.“
„Viete, že má pravdu?“ z ničoho nič sa zjavil Morag MacDougal a pripojil sa k Theovi. „Z toho, čo vieme, Snape mohol svoj postoj desivého muža na obede iba hrať.“
„... alebo to hráš na nás ty,“ povedala Ginny bystro. „Možno chceš aby sme mi všetci boli pred pondelkom so Snapeom menej ostražití. Budeme si myslieť, že všetko je lážo-plážo, nakráčame po podzemia a zlo na nás udrie! A potom, TRESK!“ vykríkla a pozrela sa na tých troch mužov. „Zabije nás všetkých! A potom budeme v rohu nariekať a diviť sa, kto, do pekla, poslal Snapea späť Rokfort! A potom, TRESK!“
Všetci traja čakali na dokončenie.
„... a potom?“ nabádaj ju napokon Morag. Ginny vyzerala zmätene.
„Eh? Aha... Snape nechá niečo vybuchnúť. Skutočne, myslela som si, že je to jasné,“ riekla a vrhla na Harryho obviňujúci pohľad, akoby to bola jeho chyba.
Morag sa nad tým zamyslel. „Som trochu vystrašený. Myslím, že to, čo si spomenula, sa vlastne môže skutočne stať...“
TRESK.
Harry, Morag a Theo poskočili päť metrov do vzduchu a pozreli na Ginny vypúlenými očami.
„Snape už začal vojnu?“ spýtal sa Harry zhrozene a nežartoval.
„BEŽTE!“ skríkol Theo a rozbehol sa k Hagridovej chalupe. Harry a Morag uháňali za ním.
Ginny sa za nimi neveriacky pozerala. „Tak pre toto potrebujeme psychiatrov...“
Ginny sa dostal do uší zvuk otvárajúceho sa okna na jednej z hradných veží. „No nazdar!“ vzdychol si Blaise Zabini a odháňal zadymený vzduch okolo neho. „Hej, Ginny! Ste tam dole v poriadku?“
„Jasné!“ zavolala Ginny hore. „Harry, Morag a Theo dostali menší šok, ale celkovo ide všetko skvele!“
Blaise jej ukázal zdvihnutý palec a potom zmizol späť v izbe.
Ginny divo potriasla hlavou. „... Všetok ten dym... a Blaise v Mandyinej izbe a s vystrčenou iba hlavou... tiež jeho vlasy vyzerali rozcuchane...“ Obrátila sa a rázne zamierila k Hagridovej chalupe a jemne sa poplieskala (ale nie tam, kde ste si mysleli, vy perverzáci). „Prestaň, Ginny. Už žiadne neslušné myšlienky. Vyjasni svoju myseľ... máš iba šestnásť...“
OoOoOoOoO
„Čo to moje očko zahliadlo... niečo ružové,“ povedal Draco, vykrútil si palce a zahľadel sa na strop. Výlet do Rokville dočasne preložený Ministerstvom mágie na nedeľu a sobota bez Rokville bez žiadnych úloh, štúdia a boja so silami zla bola jednotvárna a proste nudná.
„Niečo ružové?“ zopakovala Hermiona, keď si sadala na gauč. „Si si istý? Napokon, sme v slizolinskej spoločenskej miestnosti...“
„Niečo ružové,“ zopakoval Draco.
„Hmm... ružové...“ uvažovala Hermiona.
BUM.
BÁC.
BUCH.
„Čo to do (píp) je? V túto (píp) dobu? (píp), Mandy, to je v prdeli!“
„Drž (píp) hubu! Práve ste ma (píp) zobudili!“
„Vy ste (píp) idioti, niekto sa tu snaží (píp) počúvať cez dvere! Držte už (píp) hubu!“
Dvere sa otvorili. „Ahoj Hermiona, Draco,“ povedala Mandy chladne.
„Nevšímajte si nás,“ povedala Blaise pokojne. „Len tu vykonávame niekoľko experimentov pre všeobecné dobro čarodejníckeho sveta.“ A ako rýchlo dvere otvorili, tak rýchlo ich aj Blaise a Mandy zabuchli Dracovi a Hermione rovno pred nosom.
„No... to bolo drzé!“ povedala Hermiona rozhorčene. Zabúchala na dvere. „Vy dvaja (píp) by ste mali byť za tými dverami skutočne (píp) ticho, lebo sa skutočne naštvem a (píp) vás zabijem!“
„Áno, a ja...“ skončil Draco, nemal slov.
„On vás (píp) zmláti oboch, každého jedného z vás (píp)! Takže si dávajte pozor na vaše (píp) chrbty, (píp), a nerobte viac žiadny (píp) hluk!“ jačala Hermiona a pre dobrý dojem i kopala na dvere. Keď sa vyrútila dole schodmi chlapčenských spální, Draco ju pokorne nasledoval.
„Hermiona... nikdy som si neuvedomil, akú máš bohatú slovnú zásobu,“ poznamenal a vyzeral vystrašene.
„Nuž, bolo to vlastne iba jedno slovo, ktoré sa stále opakovalo v inej forme,“ riekla Hermiona bez náznaku zúrivého monštra, ktorým pred niekoľkými sekundami bola. Sadla si dole na gauč. „Takže, čo je ružové? Vzdávam to... ale vážne si nemyslím, že je v tejto miestnosti niečo ružové.“
Draco klesol sa plyšovú zamatovú pohovku vedľa nej. „No,“ povedal chrapľavo. „Tvoja tvár je teraz ružová...tvoje pery sú ružové... ale čo som videl, ružové bolo...“ sklonil sa bližšie k Hermione a veľmi nežne jej niečo zašepkal do ucha. Hermiona zružovela, ak to bolo vôbec možné.
„Ako to vieš?“ spýtala sa. „Chodíš do mojej izby a sleduješ, ako sa obliekam?“
Draco sa uškrnul. „Možno... alebo mám neviditeľný plášť a metlu.“
„Tým neviditeľným plášťom som si nie istá, ale metla... jasné,“ zapriadla Hermiona a pritiahla si ho dole pre pomalý bozk.
O niekoľko minút a šelestivých zvukov neskôr Hermiona nakukla spoza hornej časti pohovky. „Ehm... Draco? Vieš, že je na stene portrét muža, ktorý na nás otvorene očumuje?“
Draco sa ihneď posadil. „ČOŽE?“ akonáhle uvidel portrét s úľavou si vydýchol. „Óch, to je iba Phineas Nigellus. Bývalý riaditeľ Rokfortu. Vždy nás navádza, aby sme si rozšírili našu zbierku vydaní Playmág magazínu a umiestnili pred neho. Tak sa neboj, je úchylný už od prírody.“
Hermiona sa pozrela rozrušene. „To je... každopádne, idem späť do chrabromilskej veže. Ideš so mnou?“ spýtala sa vyzývavo. „Óh, počkaj... nemôžeš. Prepáč, sľúbila som Ronovi, že s ním budem o pol druhej študovať v knižnici,“ povedala a natiahla sa za jej chrabromilskou kravatou, ktorá visela šikmo na stoličke.
„Počkaj chvíľu, ty si uprednostnila Weasleyho predo mnou?“ Spýtal sa Draco neveriacky.
„... no, hej,“ riekla Hermiona. „Napokon, on nemá kdesi na stene portrét opĺzleho starého muža.“
Draco sa zamračil. „Áno, má. On má obrázok svojho pradeda, pravdepodobne toho najväčšieho úchyla devätnásteho storočia, v jeho kufri v spálni.“
„Ako to, že o nás vieš toľko vecí? Naozaj náš špehuješ, alebo niečo také?“ dožadovala sa Hermiona. Keď Draco otvoril ústa, aby mohol odpovedať, rýchlo zdvihla ruku. „Počkaj, je mi to jedno. Nechcem to vedieť. Iba... iba mi neslieď v noci v izbe a neber mi moje spodné prádlo, v poriadku?“
Draco vyzeral zmätene. „Iste... ale prečo?“
„Ehm,“ odpovedala Hermiona výrečne. „Poviem ti to niekedy inokedy. Ale teraz už meškám, mala by som už študovať. Uvidíme sa neskôr, dobre?“
Keď Hermiona opustila izbu, Draco sa obrátil späť k portrétu Phinneasa Nigellusa. „Hej, dedko, máš tisíc rokov! Nemusíš očumovať sedemnásťročné dievčatá, a hlavne nie moju sedemnásťročnú priateľku!“ zajačal ako dievča.
Phinneas Nigellus sa zasmial. „Oh, ale keby bolo po mojom, dlho by tvojou priateľkou nebola...“ zachichotal sa.
„... mizerný starý úchyl,“ zahundral Draco, keď opúšťal miestnosť.
BUM!
„Viete, z tohto človek vážne zostarne,“ zavolal Draco k Blaisovi a Mandy.
„Vieme!“ odpovedali veselo. „Ale sme stále mladí, takže sa to vybalancuje!“
„Niekedy ma vážne udivuje, ako ste vy dvaja mohli prejsť aritmanciou a to nespomínam pokročilú aritmanciu,“ vzdychol si Draco a zatvoril za sebou dvere. Ozvalo sa „BUM“ a opäť si vzdychol. „Draco, racionalita,“ pripomenul sám sebe. „Nevrátiš sa tam a neurveš im ich hlavy,“ zamumral a vbehol do veľmi známo vyzerajúcej osoby.
„Draco... opäť sa rozprávaš sám pre seba?“ spýtala sa Dafné Greengrassová. Draco vytreštil oči. „... si v poriadku? Mentálne stabilný?“
„Ja... ja som... v poriadku,“ dostal zo seba Draco. „Ehm... ahoj, Dafné. Ja, ehm, už sme sa chvíľu nevideli.“
„Tak to si píš, že nie,“ zamumrala Dafné. „V každom prípade, Dráčik...“
„... nevolaj ma tak,“ prerušil ju. Dafné si vzdychla.
„Dobre, Draco, mimochodom, ako vieš, MFP (PP: medzifakultný ples) je o niečo vyše mesiac, tak poďme zajtra nakupovať do Rokville. Vieš, stále som ešte nedostala šaty,“ povedala a široko sa na Draca usmiala.
„Nie, ďakujem,“ odpovedal chladne. Dafné vyzerala prekvapene.
„Óh, no ták! Môžeme z toho urobiť rande!“
„Nie. Hermiona mi práve všetko povedala a tebe už nič neverím. A odteraz sme spolu oficiálne skončili, Dafné,“ povedal Draco pevne. „Rozišiel som sa s tebou na začiatku tohto roku, ale ty sa na mňa tak lepila, že to tak nevyzeralo. Ale teraz je koniec. KONIEC,“ vyhlásil nahlas a obrátil sa na odchod. Keď dokončil svoje vyhlásenie, z vnútra spoločenskej miestnosti sa ozval potlesk,.
„Dobre, a čo náušnica?“
Draco sa pomaly otočil. „Čo s náušnicou?“
„Náušnica,“ zopakovala Dafné a jej oči žiarili triumfom.
„Ako to vysvetlíš? Ak tvoja drahocenná Hermiona bola naozaj tou, s ktorou si tancoval na vianočnom plese... tak prečo ja mám náušnicu?“
Draco sa na chvíľu odmlčal a Dafné sa mentálne vyhrievala v žiari svojho víťazstva. Potom odkráčal preč, jeho naleštené topánky sa hlasne ozývali o kamennú podlahu.
Dafné mlčky sledovala, ako zahol za roh. Potom sa uškrnula, ukazujúc všetky svoje ostré, špicaté zuby.
„... moja drahá Hermiona, tak sa zdá, že mám full house.“