Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vo vojne a v láske je dovolené všetko

10. Nečakaný hosť

Vo vojne a v láske je dovolené všetko
Vložené: Elza - 02.10. 2011 Téma: Vo vojne a v láske je dovolené všetko
solace nám napísal:

Vo vojne a v láske je dovolené všetko

Originál: Háborúban, szerelemben mindent szabad

Author of original story: Morgan - Preklad a FanArt: solace

 Rating: 16+

Kapitola neprešla beta-readom

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Nečakaný hosť

A bolo to vonku. Ja som si vyliala srdce, on ma vypočul... Všetko bolo super! Tak prečo som sa cítila tak hrozne?

V nasledujúcich dvoch dňoch som sa len ponevierala. Jedla, spala, prechádzala sa v záhrade. Nemala som ani tušenia, čo robí Severus. Videla som ho len jediný raz, aj to len na sekundu. Cez odchýlené dvere som zahliadla, ako zohnutý nad stolom čosi píše. Práve vtedy vzal do rúk pred sebou ležiaci pergamen, aby ho podráždene pokrčil a pritiahol si pred seba nový.

Mimi potom privrela dvere.

Bola pozoruhodne mlčanlivá. Viackrát som sa pokúšala nadviazať s ňou rozhovor, ale bez úspechu. Podozrievala som ju, že jej Snape zakázal poskytovať akékoľvek informácie, či  už išlo o denné menu, alebo domáceho pána.

Začala som intenzívne premýšľať nad tým, že by nebolo zlé napísať knihu spomienok, skôr ako zomriem od nudy. Knihy sa nachádzali v Severusovej izbe a tam som, prirodzene, nemohla vstúpiť. Po celý svoj život som nenávidela nečinnosť, a teraz sa ešte spájala s bezmocnosťou.

V ďalšie dopoludnie ma prepadol náhly pocit hladu. A to od raňajok uplynula len hodina. Bola som nútená zísť do kuchyne a pripraviť si sendvič. Výber bol mizerný. Nedokázala som si predstaviť, z čoho Mimi dokáže ukuchtiť každý deň raňajky, obed a večeru. Pretože nielen v kuchyni, ale aj komore chýbali akékoľvek zásoby potravín.

Rezignovane som si sadla za stôl, aby som prázdnym pohľadom zízala do planúceho ohňa v kozube. Na moje zdesenie plamene zrazu získali zelený odtieň, a objavil sa v nich muž v čiernom habite. Otočený bol ku mne chrbtom, ja som ho však ihneď spoznala podľa blond vlasov a vychádzkovej paličky s hlavou hada.

Skôr než som stihla akokoľvek zareagovať na náhly príchod Luciusa Malfoya, prekĺzla popri mne čierna škvrna. Postaviac sa do cesty prichádzajúcemu, vtiahla ho späť do ohňa.

Zo Severusovej ruky sa vysypal biely prášok, pričom nahlas zvolal:

„Malfoy Manor!“

Nespamätala som sa úplne z toho, čo sa okolo mňa zomlelo, ale pochopila som, čo Severus touto malou akciou sledoval. Zjavne som už nemala byť medzi živými a bola to, priznajme si, jeho chyba.

Problémom bolo, že som teraz už ničomu nerozumela.

Mimi ma štuchla do boku a ja som na ňu pozrela.

„Slečna, musí nasledovať Mimi.“

Nechala som sa vyviesť z kuchyne rovno ku svojej izbe, a tam ma začala postrkovať do dverí.

„Čo sa tu vlastne deje? Prečo tu bol Malfoy?“

Prestúpila z nohy na nohu.

„Mimi o tom nemôže hovoriť,“ povedala utrápene. „Slečna tu musí zostať, v bezpečí. Je to pánov príkaz!“

Potom za mnou zatvorila dvere a cvaknutie zámky ma presvedčilo o vážnosti situácie. Srdce mi bilo až v hrdle, dokázala som myslieť len na to, čo urobí Malfoy so Severusom. So zatajeným dychom som natŕčala uši a po pár minútach som začula Severusov hlas.

„Je od teba milé, Lucius, že si sám prehliadneš môj dom.“

Ozvena krokov sa miešala s kovovým klopkaním vychádzkovej paličky..

„Keďže si vstup do svojho sídla predo mnou tak vehementne bránil, vzklíčilo vo mne podozrenie, či tu neskrývaš nejaké tajomstvá.“

Bolo počuť buchnutie dverí, potom Malfoyov ťahavý smiech.

„Roztomilá kúpeľňa!“

„Teší ma, že si získala tvoje sympatie,“ zamrmlal Severus.

Malfoy otvoril niekoľko dverí a zároveň pokračoval:

„Temný pán nie je v dobrej nálade. Ale ty o tom zrejme nevieš, keď nás tak trestuhodne už viac ako týždeň zanedbávaš.“

„Moje početné povinnosti mi neumožňujú zúčastňovať sa stretnutí.“

„Tak je to teda.“ Živo som si vedela predstaviť, ako Lucius pomaly prikyvuje. „Predpokladám, že sa snažíš spraviť tento dom obývateľným.“

Myslím, že si práve v tej chvíli prezeral skriňu s čistiacimi prostriedkami.

„Pripravujem elixíry pre Temného pána.“

„Takže elixíry.“ Malfoyov hlas sa čoraz viac približoval. „Nespomínam si... Akou úlohou ťa poveril naposledy?“

„Pripravujem továrenské množstvá elixíru na čistenie rán,“ bolo počuť Snapeovo posmešné podpichovanie. „Vieš, to je odvar, ktorým sa ošetrujú otvorené povrchové zranenia.“

Lucius sa potichu zasmial.

„Je mi to jasné.“

„Áááno?“ Severus nevinne pretiahol začiatok slova. „Keďže si v elixíroch nikdy nevynikal, pociťoval som potrebu objasniť ti to.“

„Môj drahý priateľu, nesmierne zdvorilým spôsobom spochybňuješ moje intelektuálne schopnosti,“ zaškľabil sa Malfoy a práve v tom momente stlačil kľučku na dverách mojej izby. Bola však zatvorená.

„Čo je v nej?“

„To je hosťovská izba,“ bolo počuť chladnú odpoveď. „Ako iste vidíš, keďže nemám hostí, je zamknutá.“

„Hm... Takže ti určite nebude prekážať, keď sa tam trochu porozhliadnem.“

Tá veta ma zasiahla ako blesk.

Kam sa mám teraz schovať? Bez prútika nedokážem na seba zoslať ani obyčajné splývacie zaklínadlo.

Oči sa mi pristavili na posteli, ale rýchlo som od tej myšlienky upustila. Bolo veľmi pravdepodobné, že by ma tam hľadal najskôr.

Pri Merlinovi, čo teraz?

„Vo vnútri je len jedna posteľ a skriňa plná starých plášťov.“

„Napriek tomu by som rád nahliadol dnu, ak dovolíš.“ Lucius sa pokrytecky zaškeril. „Len aby som vedel, kde ma ubytuješ, keď ma Cissa bude chcieť vyhodiť po pijanskom záťahu.“

Skriňa!

Otvorila som ju, Severus mal pravdu, ležali v nej len staré, obnosené veci, naukladané do úhľadných vežičiek. V myšlienkach som sa práve lúčila s pozemským životom, keď sa v strednej polici niečo zalesklo. Bleskove som to vytiahla. Keď som zistila, čo držím v rukách, najradšej by som zvýskla. Neviditeľný plášť! Prehodila som si ho cez seba a postavila sa do najvzdialenejšieho kúta.

„Alohomora!“ začula som Malfoyovo zamrmlanie a čoskoro som i zahliadla jeho blond šticu. Za ňou nasledoval Severus, ktorý neprívetivým pohľadom vzal na vedomie, že sa Malfoy vlámal do jeho súkromia.

Lucius so sklamaným výrazom otvoril skriňu a hneď ju aj zavrel.

„Počul si už, že Grangerová zmizla? Dokonca krátko potom, ako Carminton zlyhal?“

„Skutočne?“ zdvorilo sa spýtal Severus.

Malfoy medzitým pristúpil k posteli. Prútikom nadvihol prikrývku a pozrel sa pod posteľ.

„A teraz buď úprimný, Lucius. Čo hľadáš? Chumáče prachu?“

Potom, čo blondín nakukol aj za tmavé závesy, opäť prehovoril:

„Pravdupovediac, hľadám Grangerovú.“

Severus vystrúhal prekvapený výraz hodný Oscara.

„Tu? Aj na Sahare by si ju našiel rýchlejšie...“

Malfoy cmukol.

„Považujem za zaujímavú zhodu okolností, že tá humusácka kurvička zmizla skôr, než Temný pán stihol vyslať ďalšieho človeka na jej likvidáciu.“

„Ako vravíš, priateľu, zaujímavá zhoda okolností,“ Severusov hlas znel stále pokojne.

„Problém je však v tom, Severus,“ povedal blondín zamyslene, „že ja na náhody neverím.“

Bývalý učiteľ elixírov mykol plecami a pobral sa ku dverám.

„To je už tvoj problém.“

Malfoy ho zastavil a otočil k sebe.

„Skôr tvoj, Severus,“ sykol podráždene. „Obaja dobre vieme, prečo chce Temný pán zabiť Grangerovú.“

Severus si vyšklbol habit z Malfoyovej dlane.

„Temný pán si robí zbytočné starosti.“

„Naozaj?“ Luciusove oči zaiskrili. „Poznám ťa dlhé roky, Severus, ale v poslednom čase mám pocit, že sa meníš na sentimentálneho starého blázna.“

„Zbožňujem tvoje lichôtky,“ podotkol čiernovlasý muž s tvárou bez výrazu.

Lucius začal strkať hlavou paličky do Snapeovho hrudníka.

„Myslím, že je načase, aby si prišiel k rozumu, Severus. Skôr, než bude neskoro.“

Spustil paličku a so zdvihnutou hlavou prešiel cez dvere.

Snape vyslal do rohu izby, kde tušil, že sa nachádzam, pohľad plný úľavy. Potom vyšiel za Malfoyom.

Ešte som začula, ako cestou po schodoch Lucius hovorí:

„A bolo by dobré, drahý priateľu, keby si sa objavil na najbližšom stretnutí.“

***

O štvrť hodiny som začula na chodbe kroky. Stále som stála v rohu izby pod plášťom a triasla sa.

Severus vošiel dnu  a povzdychol si.

„Dúfal som, že si vezmeš zo skrine plášť.“

S natiahnutými rukami ma nahmatal v kúte izby a stiahol ho zo mňa dole. Prehodiac si ho cez ruku sa mi zadíval do očí.

„Odišiel. Upokoj sa.“

Bojazlivo som zodvihla ruky, aby som ho mohla pohladiť po tvári. Konečne som všetko chápala.

„Zachránil si mi život, však?“

Unavene prikývol.

Moje prsty prešli z jeho líc k ústam.

„Ale rovnako som ťa uvrhol do nebezpečenstva,“ dodal smutne. Keď zbadal môj nechápavý pohľad pokračoval: „Čo myslíš, prečo máš zomrieť? Samozrejme, kvôli mne. Pre Temného pána znamenáš príliš veľkú hrozbu. Obáva sa, že ma kvôli tebe stratí. Ťažko strávil už fakt, že som preňho prestal špehovať. Ale aby prišiel aj o majstra elixírov, to nedopustí.“

„Ale... prečo teraz?“ spýtala som sa hladiac ho po hrudi.

„Nemysli si, že ťa nechcel zlikvidovať už skôr. Nie, ten nápad nie je novinkou. Aj Samuel sa dostal medzi nás kvôli tomu, aby s tebou skoncoval. Avšak vec začala byť naozaj vážnou až vtedy, keď o tebe vyšiel článok v Dennom Prorokovi.“

„Ani mi to nespomínaj,“ zamrmlala som nahnevane. „Predpokladala som, že z tej hŕby nechutností budem mať nakoniec len problémy... Ak sa mi Rita Skeeterová dostane ešte raz do rúk...  Lenže, čo to má s tým spoločné?“

„Musím sa priznať, že som urobil chybu, keď som sa nadchol správou, že ty a Weasley... no... slovom, že už nie ste...“ bezradne stíchol a jeho dlaň zablúdila k môjmu drieku.

„Nechodíme spolu?“ pomohla som mu usmievajúc sa.

„Áno,“ prikývol. „Začal som vynechávať stretnutia, lenže napriek počiatočnej radosti, som čoskoro upadol do letargie, mysliac si, že ma nechceš. Veď som ti nechýbal päť rokov...

Nie, nechaj ma dohovoriť, prosím. Viem, čo chceš povedať. Bude pre mňa ťažké vyjadriť sa aj bez toho, aby si mi skákala do reči.“

Ospravedlňujúco som kývla hlavou.

„Takže, viem, že som sa správal hlúpo a detinsky. Aj to, že medzi tebou a Potterom nebolo nič, ale snaž sa ma pochopiť! Nikdy ma nikto nemiloval nesebecky, snáď jedine moja matka. Keď sa začalo celé to bláznovstvo, cítil som sa ako tínedžer, šťastný a zamilovaný. Avšak po tom incidente s Potterom... Som stratil rozum. Veru tak, bol som žiarlivý, nedôverčivý. Veril som, respektíve som chcel veriť, že som si opäť niečo nahováral. Jednoduchšie bolo viniť teba, než si priznať, že mám strach. Pretože sa bojím. Och, áno, veľmi sa bojím ešte aj teraz, Hermiona! Žil som svoj život, mysliac si, že sa neoplatí do ničoho natoľko vložiť, aby som mal dôvod báť sa. Nie, dlho som sa nebál ničoho, čo znie zrejme dosť nafúkane, ale bolo to tak. Pretože som žiadnu vec nepovažoval za natoľko dôležitú, aby vo mne vyvolávala strach.“

Aký je sladký! Veľmi, veľmi...

„Lenže teraz si tu, a... možno to nie je normálne, ale bojím sa, že ťa mi... slovom, bojím sa toho, čo k tebe cítim. Jednoducho, prosím ťa o odpustenie.“

Fascinovane som sledovala, ako sa v jeho nádherných očiach strieda zmätok a odhodlanosť, dávajúc mi tým jasne najavo, že ešte jakživ nikomu nič podobné nepovedal. Očividne panic v emocionálnej oblasti!

„Odpustíš mi?“

Vtiahla som ho do náručia a pobozkala. Pomaly, nenáhlivo, túžobne.

„Môžem to považovať za súhlas?“ spýtal sa lapajúc po dychu, keď sme sa od seba odtrhli.

„Áno,“ odvetila som prosto.

Opatrne pozrel smerom k posteli, a potom sa uškrnul.

Sťažka som prehltla.

Rozosmialo ho to.

„Myslím, že by som mal zavrieť dvere...“

***

Prebúdzala som sa pomaly, ako v pokojné nedeľné ráno. S vedomím, že ma nič na svete  nesúri a mám množstvo času vypiť si kávu, prečítať noviny a robiť si po celý deň čo chcem.

Zhlboka som sa nadýchla, lenže pľúca sa mi akosi prirýchlo naplnili. Mala som pocit, že mi ich niečo stláča... Trochu som sa nadvihla a zistila, že to tak skutočne je.

Severus na mne spolovice ležal. Jednou rukou ma tesne zvieral okolo drieku a ľavú nohu mal prehodenú cezo mňa. Malý despota!

Jeho horúca dlaň mi spočívala na bruchu a ten pocit bol nechutne upokojujúci. Zaklonila som hlavu. Chcela som vidieť jeho tvár. Ešte nikdy som sa neprebudila v jednej posteli s ním. Pri myšlienke na to som sa mimovoľne uškrnula.

Tvár mal uvoľnenú a pokojnú. Hrudník sa mu pri dýchaní pohyboval hore-dolu. Musela som ho pobozkať... Nechcela som ho však zobudiť, preto som len veľmi jemne pritlačila ústa k jeho perám a pohladila ho po vlasoch. Vyzeral ako spiaci chlapček... naozaj, pod jeho rukou chýbal už len plyšový macík.

Pomrvil sa a ja som na moment zatajila dych. Jeho ruka skĺzla z môjho brucha nižšie. Zachichotala som sa. V polospánku ma pohladil po stehne a jediným trhnutím pritiahol ešte bližšie k sebe, čo sa mi dovtedy zdalo nemožné. Dych sa vo mne zasekol, ale potom som pomaly vydýchla. Opäť som sa musela rozosmiať, na čo ospalý hlas za mojím chrbtom vydal sériu nerozpoznateľného mrmlania.

Očividne nebol nadšený myšlienkou, že by mal vstať. Tvár si zaboril do môjho chrbta a pokračoval v mrmlaní.

Jemne som mu odsunula ruku, ktorou ma držal, a otočila sa k nemu.

„Severus... slnko ti svieti na pupok...“

Šomranie.

„Dobre, tak na chrbát.“

Šomranie.

Naklonila som sa nad jeho tvár a jemne ho uhryzla do nosa.

Konečne otvoril oči!

„Pre Merlina, Grangerová,“ zamrmlal omámene. „Koľko je hodín?“

„Pol dvanástej,“ zaškerila som sa.

„Ráno, či večer?“

„Keď hovorím, že ti slnko svieti na pupok a je pol dvanástej, čo z toho vyplýva?“

„Večeéér...“

Chrapľavo som sa rozosmiala a odtisla mu ruku. Sadla som si a cez plecia som si prehodila župan, chystajúc sa opustiť izbu.

V nasledujúcej chvíli ma zozadu objali dve silné paže a stiahli späť na posteľ. Severus sa  týčil nado mnou a hľadel na mňa tak nástojčivo, až som sa začervenala. Mal neobyčajný talent, vyjadrovať sa pohľadom. Z jeho očí sa dalo vyčítať takmer všetko, ak chcel – hnev, únava, túžba po pomste, prísľub bolesti, občas radosti... (len som si nebola istá, či som ju už niekedy videla) a tak ako teraz, túžba. Natoľko spaľujúca, že mi po chrbte prebehli zimomriavky a nechtiac som sa zachvela.

„Kávu?“ spýtal sa hlbokým hlasom a ja som sa rozosmiala.

„Tá žbrnda sa ani pri najlepšej vôli nedá nazvať kávou.“

„Padavka,“ zamrmlal, keď mi na krk vtisol jemný bozk.

Musela som sa chichotať, pretože ma jeho dych šteklil.

Zrazu však ustrnul a skríkol.

„Severus!“ posadila som sa vyľakane. „Čo sa deje?“

Vystrel ku mne ruku s Temným znamením. Hady ovíjajúce sa okolo lebky ožili a pomaly kĺzali vôkol nej. Bolo na ňom vidieť, že má veľké bolesti.

„Musím... musím ísť,“ zlomene zalapal po dychu. „Je veľmi... rozčúlený.“

„Nie, Severus, prosím, nie! Ak tam teraz pôjdeš, zabije ťa!“

„Musím...“

Ovinul si okolo seba habit a náhlivo opustil miestnosť. O pár minút som počula, ako sa za ním zabuchli vchodové dvere.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 16.03. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 10. Nečakaný hosť Od: Jacomo - 04.10. 2011
Ano, tak si to vyjasnili... tedy Severus to objasnil... trochu příliš sladkými slovíčky, no ale budiž, bez romantiky to nejde... můj problém, že takhle OOC ho nějak nezvládám Ale jinak fakt milá kapitola, až na ten cliffhangerový závěr. Budu jim držet palce. Díky za další kapitolu.
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 07.10. 2011
Aj ja ďakujem. Palce im držať môžeš, malo by to pomôcť. Sladkosť a romantiku si uvedomujem, akčný záver typu cliffhanger tiež (musela som sa smiať). Asi by sme mali prestať sladiť, keď už aj káva bola bez cukru... ;-)

Re: 10. Nečakaný hosť Od: denice - 03.10. 2011
Je moc pěkné, že si to ti dva konečně vysvětlili. Luciusovo špehování mi přišlo hodně neohrabané, kdoví, jestli přišel z vlastní píle nebo ho poslal Voldemort. Díky.
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Konečne je všetko vysvetlené, sú spolu a koniec nikde? :-DD Lucius bol naozaj neohrabaný, hľadať Grangerovú a tváriť sa pritom, že si prezerám priateľov dom? Css, css! Severus veľmi dobre vedel, o čo mu išlo. Vďaka.

Re: 10. Nečakaný hosť Od: myska111 - 02.10. 2011
Jejda, to bylo velké štěstí, že měl Severus ve skříni neviditelný plášť, ale kde ho vzal? Myslela jsem si, že existuje jen jeden. Konečně se to mezi Severusem a Hermionou vyjasnilo a najednou je Severus odvolán. Že by Lucius přece jen měl nějaké podezření? Jsem moc zvědavá co se bude dít. Jen doufám, že nakonec všechno tentokrát dopade dobře.
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Mysko, neviditeľných plášťov je viac (spomína sa to v Daroch smrti v Príbehu troch bratov), ale len jeden je pravý. Takže ak ho Severus nemal požičaný od Pottera, tak bol v skrini nejaký nepravý. Našťastie. ;-) Vďaka za komentík.

Re: 10. Nečakaný hosť Od: Zuzana - 02.10. 2011
Som rada, že sa to vysvetlilo a že je to takto. Škoda, že je Lucius taký bonzáčik. Viac by sa mi páčilo, keby ako správny kamoš chápal slabosti svojho dlhoročného priateľa a čušal. Snáď si nič nevšimol a dúfam, že Severusa neprezradia rozžiarené oči :) Ďakujem za preklad a teším sa na ďalšiu.
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Zuzi, ďakujem. Pre Luciusa je skôr typické takéto správanie (aspoň podľa môjho názoru) než, keď sa tvári ako správny kamoš. Možno keby nešlo o Grangerovú, ktorá má muklovský pôvod, privrel by oči. Ale takto od neho nemôžeme nič dobré čakať.

Re: 10. Nečakaný hosť Od: Nade - 02.10. 2011
Malfoyovská kontrola, no jasně, otravný šťoural. Severus je samozřejmě v podezření, když zmizela Grangerová, kterou chce Voldemort zabít právě proto, že ji Sev miluje. Teď jenom doufám, že Severus vyvázne se zdravou kůží. Díky, těším se na další kousek.
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Malfoy musí všade pchať svoj zvedavý nos, všakže? Keby ešte išlo o niekoho iného než o Grangerovú, možno by nebol taký aktívny. Vďaka, Nade.

Re: 10. Nečakaný hosť Od: JSark - 02.10. 2011
Začiatok so slizkým Luciusom a koniec s naštvaným Voldemortom bol super, len ten stred mi trochu nesedí, Severus bol mimo seba. A ešte aj sladký! Brr. :)
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Som rada, že sa ti páčil aspoň začiatok a koniec. So stredom súhlasím - sladké. No čo už? Láska je zvyčajne sladká. :-))

Re: 10. Nečakaný hosť Od: teriisek - 02.10. 2011
Doufám, že to Severus přežije... Jsem zvědavá, jestli Malfoy trošku mluvil, nebo se stalo něco jiného. Takže Hermionu opravdu chtějí zabít kvůli Severusovi, tak jsem si to myslela správně:P No, jsem zvědavá, co bude dál. Díky za překlad, těším se!
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Teriisku, vidíš, ako správne dedukuješ. ;-) Severus je dôvod, kvôli ktorému má Hermiona zomrieť. Aký paradox! Vďaka za komentík.

Re: 10. Nečakaný hosť Od: 3lucky - 02.10. 2011
Ajeje, snad bude dost klidný aby neprozradil, že má Hermionu u sebe. A to Voldemortovo volání má určitě něco společného s Malfoyovou návštěvou...  No nedočkavě budu čekat na pokračování... díky   :-))   
Re: 10. Nečakaný hosť Od: solace - 04.10. 2011
Severus sa vie skvele ovládať, len či mu uveria? Je veľkým rizikom chrániť pred Voldemortom osobu, ktorá už mala byť mŕtva. Dík. ;-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Morgan: ( solace )25.10. 201116. Epilóg
Morgan: ( solace )21.10. 201115. Pod čiernym rubášom
Morgan: ( solace )17.10. 201114. Útok
Morgan: ( solace )13.10. 201113. Dvojník bez podoby
Morgan: ( solace )10.10. 201112. Aj jeden Snape stačí
Morgan: ( solace )06.10. 201111. Domov, sladký domov
Morgan: ( solace )02.10. 201110. Nečakaný hosť
Morgan: ( solace )29.09. 20119. Sen a skutočnosť
Morgan: ( solace )25.09. 20118. Káva bez cukru
Morgan: ( solace )20.09. 20117. Stratená
Morgan: ( solace )16.09. 20116. Temnota sa vkráda...
Morgan: ( solace )12.09. 20115. Zlatý dážď
Morgan: ( solace )10.09. 20114. Svetlo sviece
Morgan: ( solace )06.09. 20113. V službách Fénixovho rádu
Morgan: ( solace )03.09. 20112. Liečiteľ a nevyliečiteľný
Morgan: ( solace )30.08. 20111. Na počiatku
. Úvod k poviedkam: ( solace )29.08. 2011Úvod druhé série