Preklady fanfiction Harryho Pottera

***4. kapitola***

Venované Denice, Fin, Nade, Enedake, Teriisek, Kirsten a Zuzane

„Harry, povedal som ti! Nič to nebolo! Je to nula, okej? Iba po mne trochu vyštartoval, to je celé. Bez obáv, Zjazvenček. Vieš, že nie je taký pekný ako si ty.“ Draco sa usmial na uškŕňajúceho sa Harryho predtým, ako ho vtiahol do objatia.

„Pche. Aký kurevník. Bol na tebe totálne nalepený. Ale sakra, bolo to také trápne. Teraz vieš, že ťa mám rád,“ povedal Harry s váhavým širokým úsmevom.

„Láska, myslím, že mi to došlo, keď si predo mnou prakticky žobral na kolenách,“ usmial sa Draco strojene.

„Nežobral som! A nebol som ani na kolenách.“

„Och, takže to potom musel byť sen.“

„Si všivák.“

„Páči sa ti to.“

„To je pravda. Uf. Merlin. Vieš, Hermiona o nás vie. Prišla na to vďaka tej kratučkej strate úsudku. Je skvelé, že Ron taký všímavý nie je...“

Draco obrátil oči v stĺp.

„Hej... Skvelé...“

Harry pozoroval Dracovu tvár.

„Bez obáv,“ začal brunet. „Poviem im to naozaj čoskoro.“

„Horí ti pod zadkom?“

„Áno, ale nie preto, že som klamár.“

Draco sa zasmial.

„Čoskoro začne vyučko. Urobíme lepšie ak odtiaľto vypadneme,“ povedal Harry a ukázal na prázdnu učebňu. Draco prikývol a potom išiel ku dverám.

„Vyzerám dobre?“ opýtal sa.

„Vyložene nadpozemsky.“ 

„Perfektné. Och, ale ty si si zle zapol košeľu,“ dodal Draco, uškŕňajúc sa.

Harry preveril svoje gombíky, prv než sa rozhodol, že boli skutočne zle pozapínané. Začal ich rozopínať potom, ako podišiel k Dracovi. Vtisol mäkký, sladký bozk na blondiakove pery pred tým, ako sa usmial a slabo ho postrčil k dverám.

„Nezabudni na Rokville. Vyzdvihnem ťa o jedenástej, hej?“

Draco prikývol a venoval Harrymu posledný nežný pohľad skôr, ako vykĺzol s jeho dobre nacvičenou maskou ľahostajnosti a vykročil do rušnej chodby.

Harry pokrútil hlavou a začal si znovu zapínať gombíky. Bude preňho navždy záhadou, ako Draco mohol prechádzať od jednej osobnosti k druhej za jednu chabú sekundu. Na verejnosti bol Draco Malfoyovský dedič. Arogantný slizolinčan. Bohatý synáčik smrťožrúta s jazykom ako bič, prekrúcajúci slová do urážok rýchlejšie, než by ste ho mohli uraziť. Ale keď to potom bolo iba o nich dvoch, Draco bol sladký, vtipný, láskavý priateľ. Stále urážajúci, ale v jeho očiach tancovalo pobavenie.

Keď boli na verejnosti, navzájom sa častovali urážkami. Harry sa niekedy pristihol, či si náhodou svoj vzťah s Dracom nepredstavoval. Také presvedčivé boli jeho výkony.

Ten chalan tak dobre dokázal skrývať svoje pocity. Každá známka krehkosti a zbožňovania, čo by opustila jeho tvár, by zanechala zatrpknutosť a veštiacu búrku. Ale potom by Harry pozrel do tých strieborných očí a našiel by to, čo hľadal. Uvidel by v tých očiach iskrenie. A našiel by svoj pokoj. 

Keď sa s tým Harry vyrovnal a vymanil sa zo svojich úvah, opustil miestnosť tiež.

***

V sobotu skoro ráno, v deň, kedy bola väčšina školy v Rokville, Harry mohol byť videný ako sa túla chodbami hradu so Seamusom. Opýtal sa írskeho chlapca, či by sa s ním nešiel prejsť a Seamus mu dychtivo vyhovel. Nadšený, že sa dozvie, čo vzišlo z Harryho situácie so „slizolinským sexi bohom.“

Harry poďakoval Seamusovi za jeho radu, aby napísal Dracovi lístoček. Povedal mu, že to zabralo. Seamus sa zazubil a žiadal Harryho, aby mu porozprával celý príbeh. Tak to urobil. Až potom, keď ukončili celý ten vážny rozhovor, chcel Seamus vedieť dôležité fakty.

„Už ho trtkáš?“ opýtal sa Seamus.

Harry vyprskol a začervenal sa. „Čože? Ty – na to sa nemôžeš pýtať!“

„Prečo nie?“

„Nie je to... Nie je to tvoja vec.“

„Netrtkáš, však?“

Harry pokrútil hlavou.

Seamus pokrútil hlavou.

„Naozaj by si do toho mal ísť, Harry. Chcel by som vedieť, aký je.“

Harry vyzeral šokovane.

„Si nechutný.“

Pozrel sa na hodinky a zistil, že bolo takmer jedenásť.

„Ehm, hej Seamus, musím ísť. Draco a ja sa chystáme do Rokvillu.“

„Oooch, prvé rande?“

„Môžeš to tak nazvať. Hej, nikomu to nehovor, okej? Ja si, hm, robím si ´domácu úlohu´.“

Seamus si odfrkol.

„Tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí. Bav sa!“

Harry sa vďačne usmial a odbehol k slizolinskej fakulte. Vytiahol svoj neviditeľný plášť z tašky a za pochodu si ho pretiahol cez hlavu.

***

Draco sa vynoril zo slizolinskej spoločenskej miestnosti a rozhliadol sa okolo. Ale potom bol schmatnutý za ruku a vtiahnutý do vrúcneho objatia. Nejaký okoloidúci štvrtáci ho obdarili podivnými pohľadmi. Objímal riedky vzduch, takže tie pohľady boli pochopiteľné. Ale Draco sa na nich zamračil a vrátil sa k svojmu útulného vzduchu.

Jeho vzduch sa začal smiať.

„Vyzeráš ako retard. Vlez si sem ku mne,“ ozvalo sa. Zrazu sa objavil Harry (predstavte si to!) a podržal plášť nad jeho hlavou. Potom ho prehodil cez Draca. To už bolo lepšie. Teraz sa mohli navzájom vidieť obaja.

Draco položil jednu ruku na Harryho temeno a naviedol ich tváre dohromady. Spojil svoje pery pevne s Harryho a pocítil ako ho chrabromilčanove ruky objali okolo pása. Nežne hryzkal Harryho spodnú peru.  Vyrazil jazykom von a Harryho pery sa okamžite oddelili. Harry miloval lahodnú, zmyselnú príchuť rafinovanosti. Draco miloval príchuť hrdinu.

Po niekoľkých blažených okamihoch sa Draco odtiahol.

„Konečne,“ zamumlal. „Nevidel som ťa veky!“

Harry sa zasmial.

„Videli sme sa včera.“

„Kušuj. Ten plášť je čarovný...“ povedal Draco a skúmal ho.

„Hej, to je. Používal ho môj otec,“ prikývol.

Draco chvíľu študoval jeho tvár, potom povedal: „Poďme nakupovať.“

A tak šli. Draco trval na tom, aby mu Harry ukázal skrytý priechod, ktorý použil pred rokmi a tak sa objavili ako zvyčajne v Medových labkách. Spoločne sa vydali do malej dedinky. Draco sa celkom vytešoval zo svojho prvého neviditeľného zážitku. Harry sa občas cítil ako pestúnka, keď jeho pošahaný priateľ pokračoval v potkýnaní ľudí a odhryzávaní z potravín, ktoré držali. A obchytkávaní dievčenských pŕs.

„Ale oni sú také divné!“ zasmial sa, potom, čo ho Harryho hrešil za obchytkávanie pŕs. „Iba jedno štuchnutie, Harry! Nebudú vedieť, že si to ty! Pozri, ako sa pohupujú.“ A na ukážku natiahol Draco neviditeľný prst a poklepkal na prsia mladej ženy prechádzajúcej okolo. Žena poskočila a pozrela dole na ťažkosti vyvolávajúce príslušenstvo. Ale nevidela nič neobvyklé, tak sa vrátila k nakupovaniu. Chlapci medzitým fascinovaní sledovali, ako sa tá vec pár sekúnd trasie ako želé. „Draco pozrel na Harryho a zazubil sa. „Vidíš? Je to ešte lepšie, keď sa toho dotkneš. Len do toho.“

Harry si nemohol pomôcť. Draco bol veľmi presvedčivý. Rozhliadol sa po vhodnej obeti.

„Och, Harry,“ vydýchol Draco vedľa jeho ucha. „Choď do nej, choď do nej! Tie sú obrovské!“ ukázal. A naozaj. Pod dievčenským svetrom bolo vidieť dve nadúvajúce sa, chvejúce sa balóny. Opatrne prekľučkovali davom a priblížili sa k blondíne, chichotajúcemu sa dievčaťu.

„Myslím,“ zašepkal Harry, „že to dievča by som považoval za celkom atraktívne, keby som bol heterák.“

Draco sa otriasol tichým smiechom.

„Myslel som si, že si stále heterák.“

„Som.“

„Štuchni tú sakramenskú kozu.“

A Harry štuchol. A bolo to veľkolepé. A obaja skoro skolabovali od smiechu, zvierajúc sa navzájom kvôli opore. Sú to takí milí, dobre vychovaní chlapci. 

Draco sa dochichotal. Práve si všimol Rona Weasleyho kráčať spodnou uličkou, ruka v ruke s ružovolícou Grangerovou. Rýchlo sa stočil okolo Harryho tak, že bol chrbtom k približujúcim sa priateľom. A spojil ich pery. Prekvapený Harry zakňučal, ale bol rýchlo umlčaný, keď sa stratili v bozku. Draco vsunul jazyk do Harryho horúcich, vlhkých úst a takmer to odpálilo jeho mozog. Ale potom si spomenul, že má prácu. Otvoril oči a zameral sa na Weasleyho. Na jeho vyšúchané sako a príliš krátke nohavice. Draco mal ruky na Harryho ramenách a pomaly ho riadil späť smerom k ryšavcovi. Harry bol úplne očarený a ľahostajný k svetu.

Napokon, Draco priviedol Harryho do miesta stretu. Priamo do trasy lasičiaka. Draco vedel, že Weasley urobí všetko ostatné zaňho. Nakoniec podľahol tej pre svet spaľujúcej túžbe, ktorá bola ničím s výnimkou Harryho. Harryho rúk, Harryho úst, Harryho teplého, tvrdého tela opretého proti tomu jeho. Draco takmer zabudol na Weasleyho, než sa rozrušený vrátil späť do reality, prostredníctvom chlapca samého, kráčajúceho rovno k nim. Krok číslo jedna, kontrola. Weasley a Grangerová sa podivne pozerali na spoľahlivý, ale prázdny priestor pred nimi. V ich očiach sa zračilo rozpoznanie, ale Draco bol ušetrený modlenia sa, keď sa jeho krásny, hlúpučký, úžasný Harry od neho odtiahol dosť dlho na to, aby zamrmlal: ´Prepáč!´

„Harry?“ Ron váhavo zdvihol ruku a našiel, čo hľadal. Stiahol neviditeľný plášť, len aby si náhle a vrúcne prial nespraviť to. Vyzeral, že ten pohľad nechce vidieť nikdy viac po zvyšok života. Jeho najlepší priateľ bol perami zakliesnený do svojho najhoršieho nepriateľa. Ktorý bol náhodou chlap.

Ron trochu zakolísal. Hermiona ho objala rukami okolo pása. Pevne ho držala a hrýzla si pery. Toto fakt nebude pekná scéna.