Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vo vojne a v láske je dovolené všetko

2. Liečiteľ a nevyliečiteľný

Vo vojne a v láske je dovolené všetko
Vložené: Elza - 03.09. 2011 Téma: Vo vojne a v láske je dovolené všetko
solace nám napísal:

Vo vojne a v láske je dovolené všetko

Originál: Háborúban, szerelemben mindent szabad

Author of original story: Morgan - Preklad a FanArt: solace

 Rating: 16+

Kapitola neprešla beta-readom

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

2. Liečiteľ a nevyliečiteľný

 

Večera v dome na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť patrila zakaždým medzi veľké udalosti. Stretávala sa tu väčšina členov Fénixovho rádu, aby spolu povečerali a strávili niekoľko chvíľ v príjemnom rozhovore, počas ktorého prebrali najdôležitejšie udalosti uplynulého dňa. Tento deň bol ešte výnimočnejší, pretože sa tu stretli skoro všetci, aj tí, ktorí neobývali tento dom.

Arthur a Molly Weasleyoví sedeli vedľa Harryho rodiny. Andy sedel v detskej stoličke a Molly ho kŕmila z malej misky. Dieťa zvedavo prechádzalo pohľadom z jednej osoby na druhú. Molly sa usmiala a jemne mu brnkla po nose.

„Moje malé srdiečko, čo ťa tak zaujalo na tých tetách a ujoch?“ bľabotala smerom k chlapčekovi, ktorý doširoka roztvoril oči a zvonivo sa rozosmial.

Ginny sa na ňu zamračila. Nepáčilo sa jej, keď jej drobčeka ľudia v okolí neustále unavovali brblaním. Nakoniec sa ani nenaučí správne rozprávať, zdôrazňovala. Teraz však nepovedala ani slovo.

Čakali sme na Dumbledora. Napätie v miestnosti bolo hmatateľné a to nielen kvôli novým zmiznutiam. Ulicami sa šíril pach smrti a strach prenikal ľuďom pod kožu. Všetci sme sa báli. Strachovali sme sa o svoje rodiny a priateľov, najviac však o Harryho a Dumbledora, bez ktorých by zrejme nastal koniec sveta. Viem, znie to pateticky, ale vtedy som to tak cítila. Mohli sme prežiť, pokým boli oni dvaja s nami.

Riaditeľ však už nebol ako predtým. Pozorovala som, ako sa čoraz častejšie uzatvára do seba. Aj keď si to nechcel priznať, vedela som, že je preťažený. Neustále vtipkoval, aby zmiernil napätie a do určitej miery sa mu to aj darilo, ale nemohol poprieť, že jeho čas sa pomaly kráti.

Z haly k nám doľahla ozvena krokov. Vzápätí sa vo dverách kuchyne zjavil starý čarodej. Prebehol pohľadom po vyľakaných, unavených a strhaných tvárach prítomných a pousmial sa.

„No tak, ľudkovia, čo za melanchólia tu panuje?!“

„Neviem, či sa to k vám už donieslo, ale smrťožrúti dnes opäť zaútočili, tentoraz blízko Camberley,“ ozval sa Remusov unavený hlas. Tonksová ho jemne pohladila po ruke.

„Viem o tom. Bol som sa tam pozrieť,“ prikývol riaditeľ. „V tejto chvíli nemôžeme urobiť nič viac. Ani zasiahnuť proti smrťožrútom, ani pomôcť obetiam.“

Sadol si za vrch stola a všetci sa vrátili k predošlým činnostiam. Všimla som si jeho zničený výraz a posunula som si stoličku bližšie.

„Albus,“ zašepkala som. „Čo sa stalo?“

Zodvihol hlavu a v jeho modrých očiach som zahliadla nesmiernu bolesť.

„Budeme potrebovať pomoc,“ zamumlal. „Musíme požiadať o pomoc...“

„Koho máte na mysli, profesor?“ šepla som rýchle.

Potriasol hlavou. Brada sa mu kývala na všetky strany. Zdalo sa, ako keby nebol úplne pri zmysloch.

„Harry...“ začala som opatrne, keď som videla, že sa tras zrýchľuje.

Dumbledore ma chytil za ruku a strhol k sebe.

„Harry!“ skríkla som.

Harry so Síriusom vyskočili zo stoličiek a zachytili Dumbledorovo padajúce telo. Skôr, než omdlel, sa na mňa zadíval, akoby mi chcel niečo povedať. Niečo, čo nemohol vysloviť nahlas.

Požiadať... ho... o pomoc...

Harry sa k nemu sklonil, aby ho zodvihol. Sírius s Lupinom mu pomáhali z druhej strany. Molly odniesla Andyho preč a Ginny rýchlo odbehla po mokrý uterák. Arthur stál pri dverách a znepokojene sledoval, čo sa deje.

„Hneď vám pomôžeme, pán riaditeľ,“ upokojoval ho Harry. Dumbledore pootvoril oči a opäť siahol po mojej ruke.

„Povedz mu...“ zastonal a zamdlel.

Meravo som stála v strede kuchyne s jednou rukou stále vystretou, pokúšajúc sa ho podoprieť. Muži sa s ním pobrali do izby na poschodí.

„Čo to bolo?“ spýtala sa Tonksová a kútiky úst sa jej chveli.

Neodpovedala som. Nebola som si istá, či mal riaditeľ na mysli tú istú osobu ako ja. Dúfala som, že nie...

Zhlboka som sa nadýchla a rýchle som sa pobrala do laboratória. Zavrela som dvere a s povzdychom som sa o ne oprela. Srdce mi splašene bilo.

Dumbledore chce, aby som vyhľadala Snapea? 

***

„Ako sa má?“

Remus na mňa vzhliadol a pokrčil plecami.

„Úprimne? Netuším... Jeho náhly záchvat si nevieme vysvetliť. Je v bezvedomí a zatiaľ sa neprebral, takže to asi nebude obyčajná slabosť.“

Podišla som bližšie a skľúčene som sa zadívala na riaditeľovu bledú tvár.

„Upadol do kómy?“ spýtala som sa potichu. Moje úsilie bolo zbytočné, nemohol ma počuť.

„Možno,“ povzdychol si Lupin. „Lenže prečo? Ľudia nezvyknú len tak upadať do kómy. Dumbledore bol zdravý. Nie je síce najmladší, avšak okrem bolestí brucha nemal doteraz žiadne vážnejšie problémy. A tie posledne spomenuté si privodil svojou maškrtnosťou, keď uprostred noci nedokázal odolať čokoláde.“

Odtisla som prikrývku a prisadla si k nemu. Remus ma prevŕtaval skúmavým pohľadom.

„Hermiona... Vieš, čoho sa týkala jeho posledná veta? Tušíš, na koho sa máš obrátiť?“

„Nie.“ Asi som odpovedala príliš rýchlo, lebo Remus na mňa nedôverčivo pozrel. „Netuším.“

Prižmúril oči. Očividne mi neveril.

„Vystriedaš ma?“ spýtal sa nakoniec.

Prikývla som. Odkedy sme preniesli Dumbledora do Nemocnice svätého Munga, striedali sme sa pri ňom v trojhodinových intervaloch. Museli sme byť v strehu, aby smrťožrúti nevyužili situáciu a nepokúsili sa ho zabiť.

Dva dni. Toľko času uplynulo odvtedy, čo omdlel. Stále sme nevedeli, čo sa stalo. Trápili nás obavy. Dumbledore nezomrel, avšak jeho stav nebol o nič lepší. Nezanechal žiadne odkazy, pokyny. Aspoň ostatní si to mysleli.

Po celý čas som rozmýšľala, prečo mám vyhľadať Severusa. Dumbledorova poznámka sa nemohla týkať nikoho iného. Napadlo ma, či náhodou v horúčke neblúznil. Z nejakého dôvodu som tomu neverila. Hladkala som jeho vráskavú tvár; jemne, s láskou. Bol znepokojivo studený a bledý. Akoby ani nežil...

„Prečo?“ zašepkala som. „Prečo, Albus?“ Môj hlas znel čoraz zúfalejšie. „Prečo práve on?“

Vyzeral, ako keby sa usmieval. Ešte aj v tejto situácii! Večný optimista! Teraz bol na lepšom mieste. Závidela som mu, že môže byť ďaleko od Voldemortových špinavostí...

Situácia začínala byť beznádejná. Zintenzívnili sme prípravy – stráže stáli pre Nemocnicou svätého Munga i pred vchodom do Rokfortského hradu. Nad Šikmou uličkou bdel systém rozpoznávania prútikov; ak niektorý prútik vyčaroval kúzlo patriace k čiernej mágii, jeho majiteľ sa nedostal cez bránu. Aj Deravý kotlík sme mali pod dohľadom, hlavne kvôli možným nespokojencom.

Prebralo ma vrznutie dverí. Do izby vstúpil Dumbledorov liečiteľ. V rukách držal záznamy a na tvári mu pohrával dobrosrdečný úsmev. Bol to vysoký tridsiatnik s čiernymi vlasmi a nebovomodrými očami.

„Slečna Grangerová? Myslel som si, že tu nájdem pána Lupina.“

„Dobrý deň, pán Carminton. Remus ma požiadal, aby som ho vystriedala. Musel si vybaviť pár vecí.“

„Samuel.“

Na moment som sa zháčila.

„Prosím?“

„Prosím, volajte ma Samuel.“

Ach! To je trapas! Začervenala som sa.

„V poriadku. Ja som Hermiona.“

„Skvelé! Zoznámenie máme za sebou a teraz si môžeme pohovoriť o profesorovom stave.“

Prikývla som a vstala zo stoličky.

Samuel nazrel do záznamov. Z vrecka vytiahol prútik a vyčaroval brko. Potom zvraštil čelo a na kartu dopísal krátku poznámku. Pozorne som si ho prezrela a skonštatovala, že je to sympatický mladý muž.

S povzdychom spustil ruku, a zachmúrene na mňa pozrel.

„Viete, veľa som rozmýšľal o tomto prípade. Musím priznať, že ma veľmi zasiahlo vidieť profesora v takomto stave. Mám pocit, že sa bez neho cítime oveľa opustenejší.“

Jeho slová ma mierne prekvapili. Nepôsobil dojmom súcitnej duše. Jeho pohľad bol dosť dotieravý a ja som sa musela premáhať, aby som sa nedotkla hlavy.

„Prišli ste už na niečo?“ spýtala som sa.

Jednu ruku si vsunul do vrecka a druhou, v ktorej držal záznamy, ticho klopkal po kovovom čele postele.

„Neviem, akou chorobou by mohol trpieť. Je však isté, že nie je magického pôvodu. Hermiona, Dumbledore už nie je najmladší,“ dodal, keď videl, že mi zvlhli oči.

„Ale... to nie je možné! Dokážete mu pomôcť, však?“

Pokrútil hlavou.

„Žiaľ, nedávam mu veľkú nádej. Možno nadišiel jeho čas.“

Rukou som si zakryla ústa a snažila sa nevzlykať.

Dumbledore zomiera?!

„Nemáte žiaden nápad? Čo by mu mohlo byť?“

„Možno nejaká akútna infekcia,“ rozhodil rukami. „V tomto veku je aj obyčajná chrípka nebezpečná.“

Zavrela som oči a cítila, že ma prepadá slabosť.

„Hermiona, ste v poriadku?“

Zhlboka som sa nadýchla a prikývla.

„Pravdaže, nič mi nie je, len... trochu to mnou otriaslo. Som v poriadku,“ zopakovala som, keď som videla jeho ustaraný pohľad. „Môžete ma nechať osamote, prosím?“

Kývol hlavou a vyšiel z miestnosti.

Zostala som sama s takmer neživým Dumbledorom a vlastnou beznádejou.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 16.03. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: Zuzana - 05.09. 2011
Prečo váha a neuteká hľadať Severusa??? Všetci predsa vieme koho Albus myslel. Začína sa rozbiehať. Už aby sa Severus vrátil, bez neho je smutno. ďakujem za preklad.
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 06.09. 2011
Hermiona váha, lebo presne nevie, (alebo si nahovára, že nevie) na koho Albus myslel. Aj keď to, ako si písala, všetci vieme.;-) Po Severusovi ani stopa, ale keď sa zjaví... už sa ho nezbavíme ;-) Vďaka.

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: jerry - 05.09. 2011
no chory albus, to nezacina to pokracovanie moc dobre. som zvedava ako najde severusa a co on na to. dik za preklad
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 06.09. 2011
Jerry, dej poviedky sa točí okolo vojny s Voldemortom, takže veľa optimizmu v nej nečakaj - vojna je vojna. Severus sa nájde... časom... Vďaka za komentík ;-)

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: Nade - 03.09. 2011
Pokud je to Snape, koho má Hermiona požádat o pomoc (a já věřím, že ano), jak ho najde? Brumbál by se měl probrat a aspoň poradit. Určitě o něm ví. Díky, jsem zvědavá, co bude dál.
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
Hľadať Snapea bude veľmi ťažká úloha. Nikto o ňom nič nevie. Zrejme ani Dumbledore, a ak áno, tak môže len tušiť... Nade, dík za komentík. :-)

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: beruska1 - 03.09. 2011
tak toto je určitě lepší akce než v první kapitolce, jojo jenže Mia je tvrdohlavá, měla by Seva najít...
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
Berusko, ďakujem. Mia je tvrdohlavá, ale aj zmätená a do hľadania Severusa sa nehrnie - stretnutia s ním sa bojí.

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: JSark - 03.09. 2011
Dumbledore zomierajúci na vysoký vek, to sa hneď tak nevidí. :D Díky za preklad.
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: Jimmi - 03.09. 2011
Skúška mailu :D
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: Jimmi - 03.09. 2011Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
So závermi ohľadom Dumbledora pozor! Nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Dík ;-)

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: teriisek - 03.09. 2011
Jsem zvědavá, co bude dál:) Díky moc za překlad, doufám, že Brumbál ještě neumře a bude mít čas to ještě vysvětlit...
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
Teriisku, vďaka. Nechcem spoilerovať, tak len toľko... všetko príde v správnom čase. ;-)

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: denice - 03.09. 2011
Tak smutné přerušení zdánlivě klidného večera! Jak dlouho bude muset být Brumbál v bezvědomí, než se Hermiona rozhoupe a splní jeho přání? Remus už stejně něco tuší. Ten mladý vlezlý hezoun - léčitel se mi moc nezdá, doufám, že najdou lepšího, zkušenějšího odborníka. Pěkně se to rozbíhá. Díky.
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
Denice, krásne si to zhrnula. Všetko sa komplikuje a riešenie nebude ani jednoduché, ani ľahké. Vďaka za komentár.

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: myska111 - 03.09. 2011
Jsem zvědavá kdy se Hermiona odhodlá vyhledat Severuse. Mrzí mne, že je to s Dumbledorem tak špatné, ale už je starý. Uvidíme co se bude dít. Díky za kapitolu
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
Mysko, vďaka. Hermiona zatiaľ otáľa a zrejme bude otáľať, pokiaľ si nebude istá. Bojí sa stretnutia so Severusom.

Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: Jacomo - 03.09. 2011
Ano, tento příběh má rozhodně mnohem víc vrstev, než měla Sázka. Budu zvědavě čekat na další kapitoly. Díky za překlad!
Re: 2. Liečiteľ a nevyliečiteľný Od: solace - 05.09. 2011
Jacomo, dík. Som rada, že v príbehu nachádzaš viac vrstiev.:-) Dúfam, že ani ďalšie kapitoly nesklamú.

Prehľad článkov k tejto téme:

Morgan: ( solace )25.10. 201116. Epilóg
Morgan: ( solace )21.10. 201115. Pod čiernym rubášom
Morgan: ( solace )17.10. 201114. Útok
Morgan: ( solace )13.10. 201113. Dvojník bez podoby
Morgan: ( solace )10.10. 201112. Aj jeden Snape stačí
Morgan: ( solace )06.10. 201111. Domov, sladký domov
Morgan: ( solace )02.10. 201110. Nečakaný hosť
Morgan: ( solace )29.09. 20119. Sen a skutočnosť
Morgan: ( solace )25.09. 20118. Káva bez cukru
Morgan: ( solace )20.09. 20117. Stratená
Morgan: ( solace )16.09. 20116. Temnota sa vkráda...
Morgan: ( solace )12.09. 20115. Zlatý dážď
Morgan: ( solace )10.09. 20114. Svetlo sviece
Morgan: ( solace )06.09. 20113. V službách Fénixovho rádu
Morgan: ( solace )03.09. 20112. Liečiteľ a nevyliečiteľný
Morgan: ( solace )30.08. 20111. Na počiatku
. Úvod k poviedkam: ( solace )29.08. 2011Úvod druhé série