Preklady fanfiction Harryho Pottera

11.   O ako opica

     Otvoril očí a pohľad mu padol na nočný stolík, na ktorom stála fľaša whisky. Pomaly si začal spomínať na udalosti z predošlého večera.

     Lilina vôňa... Grangerová!

     Mal pocit, ako keby mu chcel mozog vytiecť ušami. Dlane si pritlačil k hlave, aby ho udržal vo vnútri. Chvíľu sa s ním všetko točilo a on nechápal, ako sa dokázal takto zriadiť. Z fľaše na stolíku totiž nechýbalo viac, než by sa vošlo do jedného pohára. Odtackal sa do laboratória. Pamätal si, že na polici by ešte mal byť jeden flakón elixíru proti opici.

     Och, tá pamäť!

     Môže byť vskutku bizarná, a to aj v prípade, keď človek práve nebojuje s intenzívnym pocitom na vracanie. Netrpezlivo prevrátil jednu zo stoličiek, ktorá sa mu priplietla do cesty. Pohľadom sa pristavil na pracovnom stole. Jedna fľaša, dve fľaše...

     Ach, tak teraz je to už jasné!

     Práve sa začal obávať o svoju výdrž, ale prázdne fľaše na stole ho utvrdili v tom, že je ešte stále  chlapom na správnom mieste. Napadlo ho, že to množstvo alkoholu asi nevychľastal sám.  Akoby na niečo zabudol...

     Kávu!

     Vošiel do pracovne, striasol zo seba aj posledné zvyšky ospalosti a pohľadom skĺzol dole.

Mal na sebe len spodky.

     Zaplavil ho intenzívny pocit, že niečo nie je v poriadku. Tušil, že v tomto mrzutom a ospalom stave si skôr spomenie na trucovité obdobie svojho detstva, než na nočnú moru z predošlej noci.

     Ozaj habit... kde dočerta mám habit? Bol dlhý, čierny... dlhý... čierny... a šušťal...

     Severus sa začal strácať v súvislostiach. S istotou však vedel, že sa nemal zobudiť v tomto jedinom kuse spodnej bielizne.

     Kávu!

     Pristúpil ku krbu a chrapľavo doň skríkol:

     „Kávu! Veľa kávy! Ihneď!“

     Rýchlo sa zosunul do veľkého, pohodlného kresla zelenej farby. Takmer minútu civel do prázdna, kým sa spamätal. Musel toho vypiť naozaj veľa, keď si teraz doprial takýto luxus...

Prsty si zaboril do hustých, čiernych vlasov a zostal v šoku. Mal ich úplne mokré.

     Čo to je, doparoma? Prečo som sa tak spotil? Snáď som nebehal spitý po rokfortských pozemkoch?

     S touto teóriou korešpondoval aj hrozný pocit únavy, ktorý mu prechádzal celým telom.  

     Došľaka, bol vari niekto svedkom tejto udalosti?

     Z myšlienok ho vytrhlo zaklopanie.

     „Kto je?“ zahrmel smerom k dverám.

     „Vaša káva, pane.“

     Severus si na moment predstavil šálku kávy stojacu na chodbe a klopúcu na dvere. Chrapľavo sa zasmial a vstal.

     Vystrčil hlavu spoza dverí, aby skontroloval prichádzajúceho. S prekvapením zistil, že sa na chodbe skutočne vznáša podnos s kávou.

     „Dobré ráno, káva,“ pozdravil.

     Spod tácne na neho vykukli dve zelené oči.

     „Dobré ráno, pane,“ odpovedal opatrne škriatok.

     Snape prižmúriac oči uchytil šálku z podnosu a spurne povedal: „Ďakujem, pijem ju bez škriatka.“

     Škriatok sa uklonil až po zem.

     „Ako si prajete, pán profesor.“

     A v momente zmizol.

     Keď si upil z kávy a popálil pritom jazyk, rýchle prišiel k záveru, že by stálo za to počkať, pokiaľ vychladne. Dovtedy bude mať dosť času na horúcu sprchu.

     Vošiel do kúpeľne a postavil sa pred zrkadlo. Keď zbadal svoj obraz v zrkadle, neartikulovane vykríkol, zvierajúc pritom okraj umývadla. Od jeho čela až k brade sa ťahali čerstvé, krvavé škrabance.

     „Čo do frasa...?!“

     Zhlboka sa nadýchol a napadlo ho, že ešte stále nevypil elixír proti opici.

     Pomaly sa vliekol naspäť k laboratóriu. Pred dverami spálne zavadil pohľadom o pokrčené prikrývky na posteli. Práve vystieral ruku ku kľučke na dverách, keď zrazu prudko trhol hlavou späť, až mu zaprašťalo v krku.

     „GWEN?!“

***

     Hermiona sa prebudila menej zničená, ako jej učiteľ. Dokonca bolo možné tvrdiť, že mala celkom dobrú noc. Keď začula dve krátke zaklopania na dvere, jemne odtisla Krivolaba z postele.    Vzápätí sa vo dverách spálne zjavila Ginny.

     „Mia, rýchlo sa obleč a poď! Harry s Ronom chcú s nami hovoriť.“

     Dievčina príliš nechápala, o akú neodkladnú záležitosť ide, ale podvolila sa. Natiahla na seba šaty a ponáhľala sa za priateľkou. Harry s Ronom už stáli dole v klubovni. Na sebe mali cestovné plášte a pred pohovkou sa týčili ich kufre.

     Hermiona po nich skĺzla nechápavým pohľadom.

     „Chlapci, veď prázdniny sa začínajú až v pondelok...“

     Harry pristúpil bližšie a položil jej obe dlane na plecia.

     „Hermiona, ja, Ron a profesor Dumbledore o polhodinu odchádzame. Chceme sa pustiť do pátrania po  štvrtom horcruxe.“

     „A ja?“ vydýchla dievčina. „Mňa tu necháte?“

     „Je to Dumbledorovo prianie,“ pokrčil plecami Ron. „Máme namierené do tých končín, kde... kde neradi vidia ženy.“

     „Ron tým chcel povedať, že tá oblasť nie je pre Európanky príliš bezpečná,“ spresnil Harry.

     „Kam idete?“ spýtala sa Ginny dutým hlasom potom, čo jej Harry vtisol na pery ľahký bozk.

     „Niekam na Blízky východ, však?“ pozrela na nich Hermiona.

     Harry prikývol, a kým sa pustil do podrobného vysvetľovania, opatrne sa poobzeral okolo seba. Vďaka skorej rannej hodine nebol v chrabromilskej klubovni nikto okrem nich.

     „Podľa Dumbledora by nemalo zmysel vystaviť ťa zbytočnému  nebezpečenstvu,“ povedal tlmene. „V blízkosti Londýna sa mu podarilo vyhľadať akéhosi starého čarodeja a prostredníctvom jeho spomienok sa ku nám dostalo veľa nových informácií.“

     „Ako vtedy?“ Ginny na nich vyplašene pozrela.

     „Voldemort mal svoju vešticu. Viem, že to znie trochu čudne, keďže aj moji rodičia zomreli kvôli  veštbe, ale v čase, keď bolo vyrieknuté proroctvo týkajúce sa mňa, jeho veštica už bola mŕtva. Presnejšie povedané, Voldemort ju zabil. Tá žena bola egyptskou kňažkou a predpovedala udalosti týkajúce sa súčasnej doby - muklovské vojny v púštnych oblastiach.“

     „Myslíme si, že Veď-Viete-Kto predpokladal,“ pokračoval Ron, „že sa nemusí obávať žiadneho nebezpečenstva v končinách, kde v tom čase zúrila vojna; rozumný čarodejník by predsa nešiel na miesto, kde mu hrozí stret s muklami. Nech si len vybojujú vlastné bitky sami. Keďže mukel nemôže siahnuť na horcrux, a ani by si s ním nevedel dať rady, zrejme v tej oblasti ukryl ďalší kúsok svojej duše.“

     „Predmet, z ktorého bol horcrux vytvorený, patril zrejme Brunhilde Bystrohlavovej,“ ozval sa Harry. „Dumbledore si vie len ťažko predstaviť, že by Voldemort bral chrabromilskú relikviu tak ďaleko.“

     „Ale veď vôbec nie je isté, či má nejaký predmet aj od Richarda Chrabromila?“ vytiahla obočie Hermiona.

     „Voldemorta veľmi vzrušovala myšlienka, že získa od každého zo zakladateľov nejaký predmet. Pochybujem, že by nakoniec nenašiel nič chrabromilské,“ nahnevane mávol rukou. „S medailónom a šálkou sme mali šťastie. Podľa Dumbledora zrejme Voldemort získal z Bystrohlavu nejakú brošňu. Zostáva záhadou, aký predmet zobral z Chrabromilu? Ale aj keď ich nájdeme a zničíme, stále nič nevieme o poslednom horcruxe.“

     Hermiona dala kývnutím hlavy najavo, že všetko chápe.

     Ginny sa zviezla do kresla.

     „Harry, sľúb mi niečo,“ povedala nakoniec. „Budeš dávať veľký pozor na seba aj na Rona.“

     „Hej!“ zaprotestoval Ron. „Na mňa netreba dávať pozor, nie som malý chlapec!“

     Hermiona ho umlčala rýchlym bozkom.

     Chlapcova tvár získala rovnaký odtieň, ako jeho vlasy. Niečo si zamrmlal popod nos a odišiel z miestnosti..

     „Dobre, budem opatrný,“ sľúbil Harry a uškrnul sa. Objal Hermionu, pobozkal Ginny a potom sa pobral za priateľom.

     Ginny sa ešte dlho pozerala na zavreté dvere, za ktorými zmizli jej najdrahší.

     „Ak sa im niečo stane, sama zabijem Voldemorta aj s jeho ctenými kumpánmi.“

***

     „Ako si sa dočerta dostala do mojej spálne?“  zúril Severus a bolo zaujímavé, že hlava ho už vôbec nebolela.  „Do mojej spálne?!“ zopakoval a tvár mu sčervenela od hnevu. Z profesorky veštenia sa mu však podarilo vymámiť len krátke zachichotanie.

     „Včera večer si neprotestoval, Severus,“ odvetila a natiahla sa na posteli.

     Vytreštil na ňu oči, ešte stále sa nevedel spamätať z toho, čo videl.

     „Ihneď vylez z mojej postele!“ kričal na Gwen.

     Skrivila ústa.

     „Chceš ma vyhodiť?“ spýtala sa vysokým hlasom.

     Severus natiahol krk. „Aké vynikajúce pozorovacie schopnosti, gratulujem! Presne tak, vyhodím ťa!“

     Žena skopla zo seba prikrývku a Severus mal možnosť pokochať sa jej vnadami. Keď sa mu rozšírili nozdry, Gwen sa sucho zasmiala.

     „Zaujímavé, ale včera v noci si nebol taký hanblivý... Chceš vedieť, čo sme robili? Začali sme v tvojom laboratóriu na stole, potom sme pokračovali na pohovke v tvojej pracovni a až nakoniec sme skončili tu. To sme sa už skoro nevládali hýbať od vyčerpania...“ Prikročila k profesorovi, chytila ho za ruky a pritisla si ich k svojim bokom.

     Severus ich bleskovo stiahol späť, ako keby sa dotkol rozpáleného železa.

     „Bol si skutočne neúnavný, ty pokrytec,“ zašepkala mu Ryanová do ucha. „Ani vo sne by ma nenapadlo, že dokážeš byť taký vášnivý,“ jazykom prešla nahor po Snapeovom krku. On tam len stál ako alabastrová socha a lúče ranného slnka sa dotkli jeho nahej hrude. Nepohol sa, ale na tvári sa mu objavil výraz pohŕdania. Odtiahol sa až vtedy, keď sa jej pery dostali k jeho ústam.

       „Bol som opitý, Gwen. Nič to neznamená,“ povedal nahnevane. „Z celého včerajšieho večera si pamätám len toľko, že som vytiahol fľašu whisky zo skrine.“

     Rázne strhol zo seba jej ruky, keď sa mu pokúšala zavesiť na krk.

     „Pozbieraj si šaty a strať sa!“ zamrmlal s planúcim pohľadom.

     „A pritom to bolo také fajn,“ zakňučala. „Čo keby sme si to niekedy zopakovali?“

     „Mohla by si mať v sebe aspoň toľko hrdosti, že sa nebudeš prosiť chlapovi, ktorý ťa nechce ani vidieť.“

     Keď Severus siahol po prútiku, Gwen sa na moment zastavil dych. On jej však len nepatrným švihnutím prútika obliekol šaty. Potom ju schytil za ruku a ťahal smerom ku dverám.

     „Von!“  zavrčal naposledy a vysotil blondínu na chodbu. Rýchlo zabuchol dvere. Spoza nich ešte začul nahnevaný krik:

     „Ty sa ešte priplazíš do mojej postele, Severus Snape!“

     „Nevyhrážaj sa!“ zreval a potom chrbtom opretý o dvere počúval, ako sa z chodby vytráca ozvena ženských krokov.

     „Môže byť tento týždeň ešte horší?“

     Samozrejme, že môže, odpovedal tenký hlások. V konečnom dôsledku naše dobrodružstvo nebolo až také zlé... Mám určitý pocit ľahkosti... Viem, že ty tiež...

     Možno.

     Možno čo?

     Možno som menej napätý, než pred dvanástimi hodinami.

     Je ťažké si to priznať, však?

     Ani si nevieš predstaviť...

     Vzdychol si a vypil zvyšok vychladnutej kávy. Potom sa pozrel na hodiny. O pätnásť minút sa mala začať jeho prvá hodina.