Preklady fanfiction Harryho Pottera

9.       Prenasledovaný minulosťou

     Draco sedel v klubovni v spoločnosti Crabba a Goyla. Trhal na kúsky pergamen položený v lone a skrkvané guľôčky hádzal do ohňa.

     „Som zvedavý, čo robí teraz Grangerová,“ povedal zadumane. Zrazu sa začal rehotať. „Rád by som videl Snapeovu tvár, keď sa doňho tá humusáčka pustí...“

     Všimol si, že jeho kumpáni sa nesmejú.

     „Čo je? Len mi nehovorte, že to nie je smiešne... Grangerovej nová turbo verzia...  Vychutnal by som si, keby schmatla Snapea za habit...“

     „Nuž, ja by som si to až tak nevychutnával,  pán Malfoy.“

     Draco sa bleskovo otočil a jeho oči sa stretli s neskutočne nahnevaným Snapeovým pohľadom.

     „Dobrý večer, pán profesor.“

     Snape si odfrkol.

     „Či mám dobrý večer, do toho vás nič. Na vašom mieste by som sa skôr obával o kvalitu vlastného večera.“

     „Mal by som mať na to dôvod, pane?“

     Snape prižmúril oči. 

     Strieľa si zo mňa ten malý bezočivec?!

     „Spravili by ste mi obrovskú láskavosť, keby ste so mnou vyšli na chodbu. V momentálnej situácii by som veľmi ocenil, keby ste bleskovo využili príležitosť, splniť moje želanie.“

     Draco s úsmevom vstal z kresla.

     „Kto by dokázal odolať takému sladkému pozvaniu?“

     Severus vyštekol na chlapca, nech sa hýbe a rukou ho postrčil smerom k dverám.

     Akonáhle zmizli z dohľadu ostatných, z chlapcovej tváre sa vytratila sebaistota.

     „Vidím, že predsa len tušíš, o čom chcem s tebou hovoriť,“ skonštatoval Severus s nepríjemným úškľabkom.

     „Možno,“ opatrne odpovedal Malfoy. Profesor prižmúril oči.

     „Ako si to vlastne predstavuješ, Draco? Len tak sa vlámeš do môjho laboratória a ukradneš flakón s nebezpečným elixírom?“

     „Môžem si robiť, čo sa mi zachce, pane,“ zdvihol hlavu Malfoy. Avšak toto nebola správna odpoveď.

     „Veľmi sa mýliš, chlapče,“ zasyčal Snape a tvár mu zbelela od hnevu. Zdrapol ho za habit a silno ním zatriasol.

     „Odporúčam ti, aby si nezneužíval moju láskavosť, Draco. Veľmi zle pochodíš, ak sa ešte raz pokúsiš ťahať so mnou za prsty. Pochopil si?“ poslednú vetu takmer zakričal. V očiach sa mu nebezpečne zablyslo.

     „Pusťte ma!“ vzpieral sa Draco. „Ihneď ma pusťte!“

     Snape roztvoril prsty a chlapec takmer spadol na chrbát.

     „Čo si spravil s tým elixírom? Dal si ho Grangerovej, však?“

     Na Malfoyovej tvári sa objavil silený úsmev, bolo zrejmé, že ho profesor riadne vyľakal.

     „Len som sa chcel trochu pobaviť,“ mykol plecami.

     Snape sa na neho pozrel pohľadom, ktorým by dokázal zavraždiť celý metlobalový tím.

     „Ach, tak...“

     Malfoy sa ironicky usmial.

     „Môžem už odísť, pán profesor?“

     Pohol  sa k dverám nečakajúc na odpoveď.

     „Spriadaj si aj naďalej svoje malé intrigy, Draco, ale buď si vedomý, že ťa už nebudem kryť pred Dumbledorom,“ ozvalo sa za ním potichu. „To je naposledy, čo som ťa vytiahol z problémov, aj to len kvôli vlastnej pochabosti, lebo som ti v slabej chvíli prezradil heslo od mojich izieb. Ak by som udalosť nahlásil, riaditeľ by sa vyvŕšil na mne.“

     Draco pootočil hlavu a pomaly sa usmial.

     „Pestujme si aj naďalej dobré rodinné vzťahy, profesor Snape.“

     „Varujem ťa, Draco! To bolo naposledy!“ vykríkol za ním. Slizolinčan zmizol vo dverách klubovne.

     Severus pocítil silné pokušenie, vyslať za ním prvú kliatbu, ktorá ho napadne, ale ovládol sa. Namiesto toho poslal reducto smerom k zátišiu na protiľahlej stene.

***

     Okolie Rokfortu už dávno zahalila hustá tma, studené chodby hradu osvetľovali svetlá fakieľ. Vrhali desivé svetlo na tváre študentov, ktorí kráčali oproti Hermione. Dievčina si to však príliš neuvedomovala, pretože bežala. Nahromadený hnev a nenávisť ju hnali dopredu s jediným cieľom, ktorý mala pred očami: roztrhať Severusa Snapea na márne kúsky!

     Profesor sa s typickým šušťaním habitu hnal po schodoch do žalárov obzerajúc sa, či cestou na niekoho nenatrafí. Táto zhoda okolností spôsobila, že ho Hermiona tesne za druhým rohom takmer zhodila z nôh.

     „Grangerová!“ vyštekol smerom k nej. „Nechceli by ste náhodou obmedziť rýchlosť svojho letu? Aj keď vám to pripadá neuveriteľné, existujú ďalšie osoby, ktoré by rady využili túto trasu.“

    „Ľutujem, ale zlyhali mi brzdy!“ nezostala mu nič dlžná Hermiona. „A inak som mala namierené práve k vám.“

     Severus si uhladil habit a sarkasticky prikývol. „Tušil som to. Váš trest sa totiž začína presne o päť minút. Predstavte si, že máme spoločnú cestu. Neželáte si, náhodou, pridať sa ku mne?“

Hermiona nazlostene podupkávala nohou.

     „Dofrasa!“

     Severus vôbec nepočítal s takouto odpoveďou, a tak s úžasom pozrel na dievčinu.

     „Čo ste to povedali?!“

     „Môžete čakať, že si k vám prídem odpykať trest, vy... starý, nevrlý netopier!“

     Starý, nevrlý netopier?

     „Stŕham Chrabromilu dvadsať bodov! Môžem vedieť, čím som si vyslúžil toľkú antipatiu z vašej strany, slečna?“

     „Myslíte, okrem krívd a utrpenia prežitých za posledných šesť a pol roka?  Pozrime sa na to...“ Tvár dievčiny sa skrivila do posmešnej grimasy. „OTRÁVILI STE MA, VY STARÝ, ODPORNÝ NETVOR!!!“

     Ach, čiže o to ide? No tak, moment! Ona si teraz myslí... No počkaj, Malfoy!

     „Čo tým chcete povedať, že som vás otrávil?“

     Hermiona prepukla do nesmierne cynického smiechu.

     „Koľkými spôsobmi sa to dá chápať, pane?“

     Chladný pohľad, chladná hlava! Hovorím, chladná hlava!

     Severus si prekrížil ruky na hrudi a nechápavým pohľadom civel na dievčinu.

     „A čím by som vás asi tak mohol otráviť, Grangerová?“ spýtal sa opovržlivo. Vo vnútri jej však musel prejaviť nemálo uznania. Prekvapujúco rýchle prišla na to, že nešlo len o akúsi nepodstatnú zmenu nálady.

     „Predvčerom večer som videla vo vašom laboratóriu jeden neoznačený flakón.  Pýtala som sa vás, čo v ňom je. Povedali ste, že ten nápoj slúži na odstránenie zábran.“ Hermionin hlas sa zachvel. „Ako ste mohli...?“

     Oprela sa o stenu a pomaly sa zosunula na zem. Premohol ju plač.

     Severus znechutene prevrátil očami. Odolal pokušeniu otočiť sa a nechať ju tam bez jediného slova.

     „No tak, prestaňte smokliť, vy hlupaňa!“ povedal príkro. „To, čo tu predvádzate, má ďaleko od chrabromilského postoja, počujete? Do čerta, Grangerová, zdvihnite svoj zadok!“

     Odpoveď stále neprichádzala a Snape nervózne cmukol.

     „Doparoma, tak už konečne vstaňte!“

     Hemiona si objala kolená a po lícach jej stekali ďalšie potoky sĺz.

     Vždy sa to takto začína. Najskôr hystéria a krik, a keď sa postihnutá osoba vyplače, nastúpi skutočný účinok elixíru.  Ten však bude trvať, žiaľbohu, dosť dlho...

     Grangerová by bola dokonalým pokusným králikom, jej organizmus vynikajúco reaguje na odvar... Keď sa upokojí, spýtam sa jej, či by nemala chuť vyskúšať niekoľko nových jedov...

     „Rád by som upriamil vašu pozornosť na skutočnosť, aký obraz sa naskytne očiam náhodných okoloidúcich pri pohľade na nás. Vy sedíte na zemi a vzlykáte, zatiaľ čo ja stojím pred vami. Dotyčná osoba nebude musieť oplývať príliš bujnou predstavivosťou, aby z toho vykonštruovala nejaký šťavnatý ľúbostný románik. Takže vás naposledy žiadam, ráčte sa konečne zdvihnúť z tej prekliatej podlahy!“

     A keď ani na toto neprišla žiadna odpoveď, Snape stratil trpezlivosť a zdrapol Hermionu za ruku a vytiahol ju hore.

     Len čo dievčina vstala, a jej oči sa dostali do jednej roviny so Severusovými ústami, zahliadol v nich obrovský strach. Inštinktívne k nej vystrel ruku, aby jej zo začervenanej tváre palcom zotrel zatúlanú slzu.

     V nasledujúcom momente s bolestivým zasyčaním stiahol ruku späť. Začudovane pozeral na odtlačky zubov na svojom prste. Hermiona ho uhryzla.

     „Grangerová, čo vám preskočilo?! Vari ste vďaka tomu mizernému odvaru prišli aj o posledné zvyšky rozumu?“

     V očiach dievčiny sa zablysol hnev.

     „Takže sa priznávate, že ste to boli vy?“

     „Pochopte už konečne, že som absolútne nemal v úmysle dať vám vypiť ten elixír.“ Snape sa prestával ovládať. Pery sa mu stiahli do tenkej čiary a z očí šľahali plamene.

     Avšak Hermiona sa nezľakla. Akoby aj mohla, keď v jej žilách ešte stále koloval ten hriešny odvar?

     „Okrem toho,“ pokračoval Severus nemenej dôrazne, „aký osoh by som z toho mal? Verte, že ma vôbec neteší počúvať vaše obvinenia.“

     V Hermioninej hlave sa zrazu vyjasnilo, ani sama nevedela prečo, ale už necítila tú strašnú beznádej.  S istotou vedela len to, že momentálne neexistuje na svete nič, čo by ju mohlo zastaviť.

     „V poriadku, už som na odchode,“ oznámila a v momente sa zvrtla preč.

     Snapea prekvapil ten náhly obrat, žmurkajúc pozeral za dievčinou.

     „A kam teraz idete, Grangerová?“ volal za ňou hrozivo.

     Hermiona práve stúpila na prvý schod, keď zrazu triumfálne oznámila smerom k nemu:

     „K profesorovi Dumbledorovi, samozrejme!“

     Cez Severusa sa ako uragán prehnala vlna zdesenia. Dvoma skokmi dorazil ku schodom a zdrapol Hermionu za ruku. Potom ju strhol späť. Dievčina sa nevládala nadýchnuť, keď ju  pritlačil tesne k stene a prekrížené ruky jej zovrel nad hlavou.

     „Teraz vás budem citovať, slečna Grangerová: Dofrasa!“

     „Ak sa nemáte čoho báť, prečo by som nemohla ísť za riaditeľom?“

     „Som vaším učiteľom, nič vám nemusím vysvetľovať,“ Severusovou tvárou preletel diabolský úškrn.

     „To je...“ Hermiona hľadala slová, „nespravodlivé!“

     „Naozaj? Čo iné odo mňa očakávate, slečna Grangerová?“ spýtal sa zlomyseľne a naklonil sa k nej bližšie. V tom momente mu udrela do nosa vôňa Hermioninho parfumu, a on omámene zaspätkoval.

     Och, môj bože! Och, nie!

     Severus si pritlačil dlaň na čelo a zhlboka sa nadýchol.

     „Pán profesor, ste v poriadku?“ spýtala sa vyľakane Hermiona. Po tom, čo sa vyslobodila zo zovretia, cúvla o dva kroky smerom dozadu.

     „Nič mi nie je,“ zahrmel Snape. „A teraz vypadnite!“

     „Ja...“

     „Povedal som, practe sa odtiaľto! Okamžite!“

     Už bola asi v strede schodiska, keď zachytila profesorov hlas:

     „Ak pôjdete za Albusom, počítajte s následkami. A zajtra večer očakávam, že si prídete odpykať trest.“

     Hermionine kroky sa zrýchlili a o pol minúty utíchla aj ich ozvena.

     Severus si pritlačil čelo o kamennú stenu a snažil sa upokojiť. Už takmer dvadsať rokov necítil túto vôňu, a dnes sa s ňou opäť stretol. Jeho duša sa prepadala do temnoty.

     Stále ma prenasleduješ, Lily Evansová?!

She left her shoes out on the beach

She left my dreams just out of reach

She left her footprints in the sand

She was a bird right in my hand

I met a girl that made me laugh

She left a faded photograph

I thought I heard a silent song

I sang along but I was...

I was only dreaming

I was only dreaming

Visions in my head

Talking in my sleep

Turning in my bed

But I was only dreaming..

I met a girl that talked in rhyme

I met a girl who took her time

I saw the ocean in her eyes

I saw myself unrecognized

And All the stars up in the sky

Fell down like rain and made me cry

I held the world right in my hands,

I held you close but I was...

I was only dreaming

I was only dreaming

Visions in my head

Talking in my sleep

Turning in my bed

Life was so complete

But I was only dreaming...

I was only dreaming...

Oh Yeah

I was only dreaming...

I was only dreaming...

Visions in my head

Talking in my sleep

Turning in my bed

Life was so complete

Her shoes were on the beach

But I Was only dreaming...

(Bryan Adams - I was only dreamin')

preklad textu od Jimmi:

Vonku na pláži svoje topánky nechala

Moje sny tesne pred splnením opustila

V piesku po nej stopy bosých nôh zostali

Vtáčkom bola, čo rovno z ruky zobal mi

Stretol som dievčinu, čo ma rozosmiala

Len vyblednutá fotografia po nej zostala

Myslel som, že tichú pieseň počul som

A spieval si ju spolu s ňou, ale ja som...

Len sníval o všetkom

Len sníval o všetkom

V mojej hlave predstavy

Čo mi v spánku rozprávali

Čo sa mi v posteli otáčali

Ale mne sa všetko len snívalo

Stretol som dievča, ktoré vo veršoch rozprávalo

Stretol som dievča, ktoré si na mňa čas urobilo

Modrý oceán som v jej očiach uvidel

A nespoznal som sa, keď som sám seba zazrel

A hore na oblohe všetky hviezdy

Na zem ako dážď padali a mňa rozplakali

Priamo vo svojich rukách svet objímal som

Túlil si ťa mocne k sebe, ale ja som...

Len sníval o všetkom

Len sníval o všetkom

V mojej hlave predstavy