Preklady fanfiction Harryho Pottera

8.       S  ohľadom na riziká a vedľajšie účinky...

     Hermiona nebola jediným človekom v Rokforte, ktorým zmietali prudké emócie voči ostatným obyvateľom hradu.

     V Severusovej hlave začínali do seba zapadať kúsky mozaiky.

    Ako som len mohol byť tak neskutočne hlúpy a očakávať od Draca, že bude diskrétny? Ten chlapec využil prvú možnú príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Zrejme som sa mýlil, trpko si povzdychol, a je  svojmu otcovi podobný viac, než som predpokladal. Typický Malfoy! Nebrať na nikoho ohľad, ísť aj cez mŕtvoly, len aby dosiahol svoj cieľ.

    Bol si istý, že za náhlou zmenou správania Grangerovej stojí Draco. Nemôže byť dielom náhody, že  ho dievčina, hneď na druhý deň po zmiznutí elixíru z jeho laboratória, napadla priamo pred pracovňou.

     Celý deň bol podráždený. Vedel, že sa musí porozprávať s Dracom. Avšak za ešte dôležitejšiu prioritu považoval, vyhýbať sa Ryanovej čo najväčším oblúkom. Keď sa v spomienkach vrátil k včerajšej večeri, napadlo ho jediné slovo – katastrofa! Po celý čas si lámal hlavu nad tým, ako sa do tejto nepríjemnej situácie dostal. Odpoveď bola jednoznačná - prekliata zvedavosť! A tiež Dumbledore, ktorý ho podlo využil.

     Ráno chvíľu uvažoval nad tým, či má ísť na raňajky. Nakoniec si povedal, že sa rozhodne nebude skrývať. Ako by to vyzeralo? Severus Snape, majster elixírov a dlhoročný špión, ukrývajúci sa  pred ženou?

     Po vstupe do Veľkej siene s úľavou zistil, že Ryanová tam už nie je. Nemal v úmysle vzdať sa predčasne a prehrať stávku. Už len z toho dôvodu nie, že nerád prehrával. Avšak... potreboval trochu viac času, aby záležitosť s Ryanovou strávil.

     Popoludní nemal vyučovanie, preto sa po dobrom obede pobral do svojich izieb.

Ľahol si na posteľ, ruky si zložil pod hlavu a vrátil sa k svojmu starému osvedčenému zízaniu na strop.

     Rozmýšľal  si niekedy nad tým, aká žena by ti vyhovovala?

     Zase si tu?

     A čo si čakal? Bezo mňa by si si neporadil, pán Bezradný.

     Pche, ozval sa pán Dokonalý!

     Aj to len dokazuje, že som súčasťou teba. Tak teda aká... blond, ryšavá, čierna?

     Hnedovlasá.

     Takže hnedovlasá. Vysoká alebo nízka?

     V každom prípade nižšia odo mňa.

     Evidentne. Ešte niečo?

     Nech sa s ňou dá rozprávať.

     Kričať?

     Rozprávať... porozprávať...

     Teda, to znelo celkom ľudsky. O čom sa s ňou chceš rozprávať?

     O kinách, elixíroch... občas si predstavujem, ako spolu sedíme na gauči schovaní pod dekou, popíjame čaj alebo víno a pozeráme sa do plameňov v krbe. Popritom sa rozprávame. Vonku padá sneh a ona sa ku mne pritúli, lebo jej je zima.
     Fuj, to znelo dosť uslintane!

     Snáď môžem byť úprimný aspoň sám k sebe.

     Neuraz sa, ale toto už nie si ty. Kam sa podel pravý Severus Snape? Už sa nepamätáš, aké boje sme spolu zvádzali, ty a ja? Na dlhé noci plné hýrenia, pijatiky a žien?
     V tom čase si ešte neexistoval...

     Čoby nie! Bol som tu stále, som predsa tvojou súčasťou. Žijem v tebe. Vytváral si ma počas dlhých rokov. Nepamätáš sa?

     Pretože som bol sám...

     Aj teraz si sám. Je to smutná realita.

     Zostarol som. Túžim po inom.
     Po čom túžiš, Severus?

     Mlčal. Na dlhú chvíľu sa ponoril do myšlienok. Po čom skutočne túži?

     Po láske.

***

      Sirius sedel za katedrou v učebni, keď sa objavila Hermiona.

     „Dobrý večer,“ pozdravila potichu. „Môžem vôjsť?“

     „Pravdaže,“ prikývol Sírius a rukou jej pokynul, aby si sadla.

     Na Hermioninej tvári bolo badať únavu. Bola veľmi bledá, s tmavými kruhmi pod očami a náladou pod psa.

     Sírius si prekrížil ruky na hrudi a pozrel sa jej do očí.

     „Rozmýšľal som nad tým, o čom sme včera v noci hovorili.“
     Hermiona vyčerpane kývla hlavou. „Ver tomu, že aj ja.“

     „A dospel som k záveru, že aj keď si veľmi vážim, že som bol prvý, s kým si sa prišla poradiť, nie som tou správnou osobou, ktorá ti dokáže pomôcť.“

     Dievčina sklopila hlavu a pozrela na ruky.

     „Keďže je veľmi pravdepodobné, že príznaky, ktoré sa u teba prejavili, vyvolal nejaký elixír,“ pokračoval Sírius, „myslím, že by si sa mala obrátiť na Severusa.“

     Hermiona počas jeho slov zatvorila oči. Tušila, kam smeruje.

     „Možno som sa včera nevyjadrila celkom jasne, Sírius,“ ozvala sa. „Pred profesorom Snapeom som zo seba urobila totálnu hlupaňu.“

     Muž sa natiahol za jej rukou na stole. Keď ju zovrel do dlane, cítil, ako sa dievčina chveje.
     „Mia,“ začal jemne. „Prosím, pozri sa na mňa.“

     Hermiona sa zahľadela do jeho očí, V jej pohľade zachytil zúfalstvo, strach a ešte niečo, čo nevedel identifikovať.

     „Viem, že Snape nepatrí k najpríjemnejším ľuďom na svete. Skôr naopak... Ale musíš za ním ísť, pretože on je najlepším odborníkom na elixíry, akého poznám. Nebude to príjemné, ale aspoň mu budeš môcť vysvetliť príčinu svojho včerajšieho správania.“

     So zaslzenými očami prikývla.

     „Sírius, ani si nevieš predstaviť, ako sa cítim... Uvažujem nad tým, že by som teraz mohla dosiahnuť všetko, čo chcem. Že sa nemusím za nič hanbiť. Cítim sa výnimočná, kvôli svojim vedomostiam a napriek tomu som dnes zase ublížila mnohým ľuďom.“
     Sírius hlboko vzdychol.

     „Zrejme ide o elixír, ktorý dokáže v ľuďoch na čas odstrániť zábrany. Predovšetkým je dôležité, aby...“
     Hermiona už nepočúvala, čo hovorí. Jej myšlienky sa uberali celkom iným smerom.

     Elixír, ktorý odstraňuje zábrany?!

     Vzplanul v nej nepredstaviteľný hnev. Vyskočila, vytrhla si ruku zo Síriusovej dlane a bežala ku dverám. „Idem za Snapeom,“ vyhŕkla predtým, než vybehla na chodbu.