Preklady fanfiction Harryho Pottera

5. Priznajme si, že naše činy neostávajú bez následkov

     Snapeov kabinet neskrýval pred Hermionou žiadne tajomstvá. Bola tu už neraz. Zastavila sa uprostred miestnosti a pokorne čakala na ďalšie inštrukcie.

    „Dnes budeme pracovať v laboratóriu,“ ozval sa spoza jej chrbta. Potom kývol rukou, aby ho nasledovala.

     Hermiona váhavo vstúpila za ním do dverí na ľavej strane.

     „Počkajte ma tu,“ povedal a otočil sa. Vošiel do miestnosti oproti. Dievčina tušila, že to zrejme bude jeho spálňa. Zvedavo za ním natiahla krk, avšak zahliadla len kúsok postele zakrytej zelenou prikrývkou.

     Keď jeho habit skĺzol na zem, objavila sa pod ním biela košeľa. Hermiona užasla, aké má Snape široké plecia. O chvíľu vyšiel z miestnosti a starostlivo zavrel za sebou dvere. Zachytil jej pohľad a hlavou kývol smerom k laboratóriu.

     „Poďte!“

     Keď vstúpila do laboratória, ktoré Snape vybudoval počas mnohých rokov, otvorila ústa v nemom úžase.

     Na policiach, ktoré lemovali steny boli zoradené stovky fliaš, s najnezvyčajnejším obsahom.        Okrem liečiv, odvarov lásky a nebezpečných jedov, sa tam nachádzali aj nádoby s obsahom, o ktorom sa Hermiona dopočula len z nejasných, útržkovitých rozhovorov, ktoré sa jej z času na podarilo potajomky vypočuť. Všimla si flakón so žltou olejovitou tekutinou, ktorý nebol označený štítkom.

     Zvedavosť v nej opäť raz zvíťazila nad strachom.

     „Pán profesor, čo je v tej fľaši?“

     Snape pristúpil bližšie a pozrel na policu.

     „Niečo také, čomu by ste sa mali radšej vyhnúť, slečna Grangerová. Nemali by ste z toho žiaden úžitok.“

    „Prečo?“

     Na Snapeovej tvári sa objavil zvláštny úsmev, aký ešte doteraz nevidela. „Viete, nie je príliš dobré, ak inteligentný človek stratí nad sebou kontrolu.“

     „Prečo? Hlupák ju snáď stratiť môže?

     „Zamyslite sa, Grangerová, čo všetko môže dosiahnuť vzdelaný, múdry človek, keď sa uvoľní zo zovretia svojich zábran? A čo v tom istom prípade získa obmedzenec? Vyvádza, rozbíja, ničí, avšak celkom zbytočne. Nič tým nedocieli. Bez stratégie niet víťazstva, to ste sa už mohli naučiť, odkedy ste členkou Fénixovho rádu. A aj odvtedy, čo vás, Pottera a Weasleyho učí Dumbledore.“

     „A tiež po tom všetkom, ako sme spolu s Harrym prekonávali z roka na rok čoraz nebezpečnejšie prekážky. Aj to ste mali na mysli, však?“

     Snapeov pohľad stmavol: „Nerád to priznávam, ale je to tak. Potter nie je natoľko hlúpy, ako sa javí na mojich hodinách. Našťastie sa v tomto smere podal na svoju matku.“

    „Poznali ste Lily. Však, pán profesor?“

    Snape sa zrazu otočil chrbtom a Hermiona nemohla vidieť, ako sa tvári. Podišiel k stolu a posadil sa do kresla. Začal sa prehrabávať v pergamenoch a na ňu ani nepozrel. Zaujalo ju to.

    „Poznal,“ potvrdil po dlhšej prestávke, „akoby nie, keď som poznal aj toho naničhodníka Pottera.“

     „Nepochopili ste ma,“ pokrútila hlavou Hermiona. „Myslela som tým, či ste ju poznali bližšie?“

     „Lily poznal každý,“ povedal potichu Severus, viac pre seba, než pre ňu. „Mala dlhé červené vlasy a zelené oči...“ pozrel na Hermionu. „Ešte nejaké želanie, slečna Grangerová?“

     Jej snaha stotožniť sa s profesorom spôsobila, že od úsilia tuho zatínala päste. Cítila, že sa blíži k tomu, čo by mohlo byť kľúčom k pochopeniu správania tohto človeka.

     „Ale vy ste ju poznali bližšie... Vedeli ste, aká je vo vnútri. Mám pravdu? Ešte predtým, ako sa James a Lily...“

     „Nechápem, prečo by som sa mal s vami o tom baviť, Grangerová?!“ zvýšil hlas Snape. „A vôbec, my sa nemusíme baviť o ničom! Prišli ste si odpykať trest!“

     Náhla zmena jeho správania ju nevyviedla z rovnováhy, aj naďalej na ňom visela pohľadom. Zdalo sa jej, že v jeho vnútri sa niečo deje. Pôsobil rozrušene. Nechýbalo veľa a bola by sa dozvedela niečo zaujímavé... Len keby ich rozhovor ešte chvíľu pokračoval...

     Ale to sa nestalo, lebo Snape opäť prehovoril: „Všetky prísady, ktoré potrebujete, sú tamto na stole. Pripravte elixír bezsenného spánku. Ak budem s výsledkom spokojný, dovolím vám zobrať si so sebou jednu dávku. Ale ak nie, budete tu tráviť aj ďalšie večery v tomto týždni.“

     Dievčina začala uvažovať. Bezsenný spánok  nepatril medzi jednoduché elixíry. Postup jeho prípravy bol dosť náročný na presnosť a správne načasovanie. Čo ak by „náhodou“ niečo pokazila? A potom by tu mohla stráviť so Snapeom celý týždeň... Nezamýšľala sa nad tým, aké to bude mať následky, iba tušila, že ak by s ním strávila viac času, presvedčila by ho, aby prehovoril...

***

     O dve hodiny neskôr Hermiona zazátkovala flakón s elixírom. Prikročila k Snapeovmu stolu. Profesor tam sedel s hrubou knihou v náručí, od zadania úlohy nepozrel jej smerom ani raz. Keď položila pred neho fľaštičku, vzhliadol na ňu a začudovane sa spýtal:

„Slečna Grangerová, uvedomujete si, že na povrchu vášho odvaru plávajú akési červené zrazeniny?“

     Hermiona sa takmer pousmiala, avšak potom si rýchlo uvedomila, že vzhľadom k situácii by nebolo práve najšťastnejšie akýmkoľvek spôsobom prejavovať svoje emócie. Namiesto toho nasadila nevinný výraz a zaklipkala očami: „Och, nie! A aký by mal byť, pane?“

     Snape vstal, pričom na ňu vrhol podozrievavý pohľad. Pobral sa ku kotlíku. Naklonil sa a privoňal k elixíru. Vlasy mu pritom padli do tváre a vrchná časť košele skĺzla nižšie odhaliac hrudník. Zatváril sa nechápavo a otočil sa k bezradne postávajúcej dievčine.

     „Ako skazené vajcia,“ poznamenal ľahostajne a jediným mávnutím prútika nechal kvapalinu zmiznúť.

     „Keby som nevedel, že patríte k najzdržanlivejším a najserióznejším študentom na tejto škole povedal by som, že ste to urobili naschvál, slečna Grangerová.“ Keď odpoveď neprichádzala, pokračoval šúchajúc si bradu: „Napriek tomu si myslím, že máte na viac - čo je možno veľká chyba - keďže, ste neboli schopná uvariť ani tento nenáročný elixír. Očividne ste neboli duchom prítomná, inak si to neviem vysvetliť, je tak?“

     Hermiona stále mlčala.

     Snape ku nej prikročil ešte bližšie a pokračoval v svojom monológu: „Takže teraz budem každý večer nútený znášať vašu spoločnosť, slečna Grangerová. A  vy moju tiež.“ Keď videl, že sa opäť nedočká odpovede, prižmúril oči: „Pravdaže, je celkom možné, že máte z mojej spoločnosti potešenie...“

     Hermiona sa pri tejto predstave striasla.

     Snape sa pobavene uškrnul. „Konečne normálna reakcia! Nepochybujte, slečna Grangerová, že budete mať dôvod na obavy. Môžem vás ubezpečiť, že na trestoch u mňa sa nebudete nudiť. A teraz zmiznite!“

***

     Zatiaľ, čo vonku fúkal búrlivý vietor a zo Zakázaného lesa sa ozývalo vlčie zavýjanie, Hermiona nevedela zaspať. Už dobrú polhodinu sa prevaľovala v posteli.

     Ty nie si normálna! Načisto si sa pomiatla!

     Tresty so Snapeom? Veď to je celovečerný horor... s profesorom elixírov v hlavnej úlohe!

     Skutočne to stojí za to? Snáď sa chystáš študovať klinickú psychológiu a Snapeov prípad použiť na napísanie záverečnej práce?

     To teda v žiadnom prípade! Och, do horúcich pekiel!

     Povzdychla si, že by bolo predsa len lepšie, keby mala teraz k dispozícii odvar bezsenného spánku. Nadránom konečne upadla do nepokojných driemot.