Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. Dá sa zranené srdce obviazať?

     Zamyslený Snape kráčal k žalárom.

     Ako len získa Ryanovú? Vedel, že v sobotu naňho zízala rovnako, ako všetci ostatní v sieni.

     Snáď to nebude také ťažké. Kúpim jej kvety... no, a...  kvety? To bude priehľadné!. Pravdepodobne sa hneď spýta, čo od nej chcem.

     Bude to príjemný rozhovor, ozval sa hlas.

     Zmizni! zaznela odpoveď.

     Ale teraz vážne: „Och, drahý Severus, povedz, čo chceš odo mňa?“

    A ty na to: „Vieš, Albus mi navrhol, aby som si našiel partnerku... a lepšiu sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť... Vydáš sa za mňa?“

     Vidím, že humor ťa neopúšťa, zahundral Severus.

     Možno by bolo lepšie, keby si začal tým, že jej pochváliš šaty.

     Chodí stále v habite.

     Moje nervy! Tak jej pochváľ topánky.

     Tie pod habitom nevidno.

     SEVERUS!!!

     „Čo je?“  vykríkol nahnevane učiteľ.

     Odpovedal mu vyľakaný hlások: „Pán profesor, len som si vás dovolila upozorniť, aby ste dávali pozor, lebo ma zhodíte zo schodov...“

     Snape sa strhol a pozrel doprava. „Grangerová?!“

     Hermiona zdvihla zrak a kývla hlavou. Niečo v jeho pohľade jej nedovolilo prehovoriť. A to bolo dosť nezvyčajné.

     Snape jej už nevenoval pozornosť, opäť sa ponoril do myšlienok a smeroval k učebni elixírov.

     Z konca chodby ešte začula jeho hlas.

     „Na vašom mieste by som sa ponáhľal. Ak dorazíte do učebne po mne, strhnem Chrabromilu päťdesiat bodov.“

***

      Striebristá para zahalila žaláre. Bolo počuť jemné syčanie. Vládlo tu ticho... hlboké ticho typické pre hodiny elixírov, ktoré učil Snape.

      Profesor sa však tváril, akoby nebol prítomný. Len jediný raz sa rozhliadol po miestnosti, keď sa ozval trochu silnejší lomoz.

      Neville sa naklonil k Hermione.

     „Mia...“

     „Hmm?“

     „Prečo má tvoj odvar čiernu farbu?“

     „Lebo má byť čierny, Neville.“

     „A prečo je môj ružový?“

     Dievčina bolestne vzdychla, vzápätí sa ovládla a premohla pokušenie odvrknúť mu.

     „Koľko kvetov portulaky si tam pridal?“

      S preľaknutým výrazom zašepkal: „Čoho, portulaky?“

     „Presne tak, koľko kvetov portulaky?“ opätovne sykla Hermiona snažiac sa, aby ju Snape nepočul.

     „Predpokladám, že pán Longbottom nepridal do kotlíka žiadne kvety portulaky, slečna Grangerová. Už len preto nie, že aj keď sa obvykle nepridŕža presného postupu, dnes tak výnimočne urobil. Vyvstala teda otázka: Prečo ste ich pridali vy?“

     Hermiona vytreštila oči na Snapea, ktorý stál  ani nie pol metra od nej.

     Ako to dočerta robí, že som si ho vôbec nevšimla?

     „Čakám, slečna Grangerová.“

     „Neviem, pane,“ odvetila so sklopeným očami.

     „Ale toto!“ zareagoval ironicky Snape. „Snáď by som si to mal niekam poznačiť. Skutočne výnimočný okamih!“

     Slizolinčania vybuchli do rehotu.

     „Predpokladám, že ste si ten postup prečítali v nejakej knihe elixírov, Grangerová. V tom prípade sa pýtam, z akého unáhleného impulzu ste ho použili na mojej hodine? Ak sa dobre pamätám, nie raz  som vás upozornil, že takéto spôsoby veľmi... neoceňujem,“  jeho hlas prešiel do šepotu a vyvolával ešte väčšiu hrôzu, ako keď kričal. „Postup prípravy si prídete zopakovať do môjho kabinetu. Presne o ôsmej.“

     Hermiona si radšej zahryzla do jazyka. Nemienila dostať svoju fakultu v nasledujúcej minúte do mínusu.

     Snape si očividne vychutnával, že sa neodvážila ani ceknúť.

     Sprostý, starý chlipník! ozval sa hlas.

     Snape si ho nevšímal.

      „Takže, dnes večer, slečna Grangerová. A teraz..“ študenti v momente stuhli, „si náhodne vyberiem troch z vás, ktorí mi na stôl donesú vzorku elixíru.“ Ústa sa mu skrivili v zlomyseľnom úsmeve. „A môj náhodný výber je: Weasley, Potter a Longbottom!“

***

     Nie je to taká veľká veda, len zodvihneš ruku a zaklopeš. Tak poďme, dievča, sú to len dvere! Snape  z teba nevysaje dušu a nezavrie ťa naveky do temnice.... Ideš si len odpykať trest.

Hermiona namáhavo prehltla a zodvihla ruku chystajúc sa zaklopať. Lenže potom ju rovnako rýchlo spustila.

      No tak, Grangerová, nemôžeš byť natoľko zbabelá! Skús to znovu!

     Ruka hore, ruka dole.  A nie raz... mnohokrát!

     Z  nacvičovania zostavy ju vyrušil znudený hlas. „Povedzte, slečna Grangerová, chystáte sa na tie dvere zaklopať ešte dnes? Pýtam sa, pretože by som mal na zvyšok večera aj iné plány...“

     Hermiona sa strhla a odskočila od dverí. Necelý meter od nej sa týčil Severus Snape v životnej veľkosti.

      Opierajúc sa o zárubňu dverí sledoval jej neúspešné pokusy. Ruky mal prekrížené na hrudi a budil zdanie, ako keby tam stál bez pohnutia už veľmi dlhý čas.

     „Ja... ja len...,“ začala dievčina váhavo ukazujúc smerom k dverám.

     Snape zdvihol obočie. „Nemusíte pokračovať, skúsim hádať. Nacvičovali ste tu choreografiu akéhosi šamanského tanca, s ktorým mienite vystúpiť na vianočnom plese vo Veľkej sieni? Prípadne ste sa chystali poslať na mňa cez zatvorené dvere nejakú rituálnu kliatbu?“

     Hermiona mlčala z dvoch príčin; prvou bola náhla strata hlasu a tou druhou tušenie, že ak sa pokúsi povedať čo i len slovo, Snape ho vzápätí prekrúti tak, že sa bude červenať až po korienky vlasov.

     „Stŕham Chrabromilu tridsať bodov.“

     Rýchlo zdvihla hlavu.

     Čože? Strhol mi body, hoci som nepovedala ani pol slova?

     Snape mal zrejme pocit, že musí svoje konanie zdôvodniť, a preto s posmešným úsmevom pokračoval: „Nie ste schopná sa obhájiť, Grangerová. Toto je tá slávna chrabromilská udatnosť? Slepá odvaha? Ech! Obyčajná romantická ilúzia! Alebo sa snáď mýlim? Dokážte mi, že áno, a nebudete musieť tráviť v mojom kabinete každý večer v tomto týždni.“

     „Keby som vám začala odvrávať, strhli by ste mojej fakulte ešte viac bodov,“ odvetila Hermiona s privretými očami.

      „To si buďte istá,“ prikývol krátko profesor. „Takú príležitosť by som si nenechal ujsť, som predsa Slizolinčan.  Je to jednoznačné! Ale akým omylom ste vy v Chrabromile?“

     Dievčina nechcela dať Snapeovi ďalšiu šancu, aby ju ešte viac ponížil, alebo aby postupne dostala do mínusu chrabromilský bodový stav, a tak mlčala. Snape pochopil, že týmto spôsobom nič nedosiahne, a preto skonštatoval: „Obávam sa, že by sme tu  takto mohli stáť a rozmýšľať nad odpoveďou až do zajtrajšieho rána.  Žiaľ, niečo iné som pre vás naplánoval na túto krásnu, mesačnú noc,“  teatrálne vzdychol. „Takže, predsa len budete musieť prejsť cez tieto dvere, ktoré ste tak usilovne desať minút zaklínali.“

     Prútikom mávol smerom k dverám a tie tichým cvaknutím oznámili, že vonku stojace osoby môžu vstúpiť.

     „Dovnútra!“ pokynul dievčine.